Ako sa dnes máš? 6

Ahojte
Ja nemám nič nové, len to, že lieky mi krásne a rýchlo zabrali. Fakt sú tieto super a tak ľahko ich asi nevymením
Čítam, že sa máte celkom dobre, tak som rada.
X - no tak takéto výmysly (meteostanica) veľmi dobre poznám  od mm. Ja sa toľko krát musím smiať, čo zase vymyslel. Ako ono sa to všetko zíde, len mňa by ani nenapadlo vyrábať to...darmo, žena

Tak vás všetkých pozdravujem. Idem cvičiť, takže sa aj ponáhľam, musím, nech nezleniviem

Tak super, že nakoniec tá najprv. nepríjemná zmena vypálila takto dobre! Super. Držím palce, aby fungovala kombinácia naďalej!

J.

héj, čo zas vymyslel? Ja by som furt len niečo robil ale neviem čo užitočného vymyslieť .

Ahoj ester,
je perfektné, že Ti lieky sadli. Je to dobrý pocit, ak je človek normalizovaný a aj stabilizovaný. Teším sa s Tebou a želám nech to takto je na stálo.

..............

Ahoj xkrchnav,
to je dobre, že máš takéhoto koníčka. Trošku akoby vychádzal z Tvojej práce, teda: kábliky, rozdvojky, displeje... 

..............

Ahojte všetci,
dnes bol celkom dobrý deň, hoci toho natierania je už priveľa, navyše aj zajtra je taký plán. Po robote som bol v susednom meste, pozrieť pracovné nohavice, celkom dobre som kúpil. Ešte mi chýba dobrá bunda do práce. Ostatok času relax, ešte nemám dokončené "akožepovinnosti". Pocitovo to bol príjemný deň. Zdravotne stále podobne ako bežne, teda OK.

S priateľským pozdravom Tuto

Ahoj Tuto,
co to vlastne tolko natieras?


Caute,
pred chvilou som sa zobudila zo slastneho spanku medzi dvomi kocurmi a zistila, ze mam taky ten podivny hyperglykemicky smad (Michal asi pozna) - naobed, ako som zistila, som si zabudla pichnut inzulin, tak som to musela veelmi rychlo napravit. Celkovo mi hapruje pamat, zabudam i na lieky a tak.
Inak sa da, rano som bola u lekara na B12-ku a rovno i zaockovanie proti chripke. Akurat neviem, ci ju vdaka tomu nedostanem, lebo kaslem uz 4. mesiac.
Psychicky to ujde, depresie nemam a uzkosti sa zmiernili, tak aspon to.
Ale inak som zdrava ako rybicka!

Ahoj Meretseger,
som veľmi rád, že sa Ti psychicky polepšilo, ale nezanedbaj ani tú diabetes. Prečítal som si, aj to "teší ma...", tak som potešený, že si mala taký lepší deň. Verím a želám, že to bude aj pokračovať týmto smerom...

Áno, natieram, a asi sa mi už o tom začne snívať. V areáli jednej časti škôlky sú dva domčeky plus preliezky pre niekoľko detí, žiaľ dodávateľ ich doviezol bez náteru. Keby to tak zostalo, tak za dva roky by to bolo len nehodnotné, zhnité a splesneté drevo. Tak sa to sčasti rozobralo a natierame ochranným náterom a potom aj farbou. Ochranný náter sa niekde robí dvakrát, tak stále je čo... Ďalej sa natierajú aj lavičky, kde je viac drobnejšej práce. Zajtra budem ochr. náterom natierať takú zvláštnu preliezačku.

Tak, tak...
Tak toto je ten jeden domček, len si to predstaviť bez farby. S pozdravom Tuto

ahojte,

neviem, co by som Vam napisal, priatelia, ale mam potrebu aspon nieco, cokolvek napisat.

nie je mi teraz moc dobre, hoci mavam svetle chvile. potroske sa snazim citat si, chodim kazdy den so psikom na dlhsiu prechadzku, robim nejake tie domace prace. avsak pocitujem casto prazdnotu, v ziadnej cinnosti nevidim zmysel. vtedy vacsinou lezim.

mam zvysenu chut na alkohol, ktora nie je prirodzena a tusim, co je vo veci. musim to nejako sam vyriesit. totiz, uz predtym sa mi stalo, ze urcite lieky mi zvysovali chut na alkohol. robia to hlavne antidepresiva. casto sa s tym clovek moze stretnut na zahranicnych forach, kedy sa po nasadeni AD z cloveka doslova stal alkoholik. samozrejme, ze AD nemuseli byt jediny cinitel, ale tych pribehov je tak vela, ze nieco na tom byt musi.

inak asi nepridem s nicim novym, ale moja rada znie: snazte sa uzivat co najmensi pocet liekov, pokial to ide. lieky sa totiz medzi sebou vselijako (a nie vzdy kladne) ovplyvnuju a moze to ustit do roznych vedlajsich ucinkov, ktorym pacient casto ani nerozumie, kde sa vzali. ja to tak mam. preto mavam rozne napatia, nepokoje, dysforie a podobne.

drzim Vam palce. velmi obdivujem mamicky tu na fore, ako sa dokazu postarat nielen o seba, ale i o deti, hoci to musi byt velmi tazke. taktiez obdivujem pracujucich a drzim im palce. ale palce drzim vsetkym spolubojovnikom, pretoze niekto ma so samotnou chorobou tolko starosti, ze na ine mu uz nezvysia sily a bojuje statocne.

drzte sa.

A čo pracujúci otcovia? myslím to trochu s nadsázkou. Chápem, že ako otec mám asi menší podiel (aspoň časovo) alebo kto vie ako na "staraní sa" o dcérku. Držím ti palce, lístie, aby si našiel zmyslu v prechádzkach, v tom, že ráno vstaneš.. v drobnostiach. Ja si znova čítam tú príručku od Willa a je hodne inšpiratívna veru... doporučujem, keby si vyčerpal svoj reading-list. A oceňujem, že aj keď nevieš čo napísať, ale máš tu potrebu, tak to jednoducho urobíš. To je veľmi pozitívne. A pozri aký pekný dokonca doporučovací príspevok z toho vznikol. Držím ti palce. A všetkým čo čítajú...

Ahojte,
u mňa tak, už aj hádam môžem povedať, že po starom. V práci natieram a natieram, sem tam je niečo iné. Bol som dnes na záhrade, mali sme takú menšiu oslavu s tetou a ujom, nato, že už majú svoje rôčky, vedia sa dobre postarať o dom, záhradu aj sad. Navyše nám teta ukuchtila tri druhy mäsa. Trochu som vyhladkal kocúra Murka, on má u tety svoje miesto, ale príde aj k nám po nejakú mls. Zdravotne v podstate primerane, teda detto čo písavam. Príznaky F25 sú mierne a v prípade zamestnávania sa (mysle, tela) aj žiadne. Držím vám palce, aby to bolo všetko Ok.

Uvidíme sa na Zelle. Tuto

Ahojte,

Tuto, obdivujem, že prácu zvládaš vzhladom na Tvoj nepravidelný spánok... Keďže sme len nedávno natierali preliezačky, hojdačky a altánok v školke (cca 10 ľudí), viem si predstaviť koľko je na tom roboty.

Dnes som bola so sestrou konecne odovzdat vyuctovanie projektu a vyzerá to, že to vsetko prebehlo hladko. Trochu som sa obávala ze bude problém s dodacími listami z eshopov, ktoré ich casto nevystavuju, ale vobec nebol. Prisli sme z krajského mesta pekne ustaté. Sestra sla este do práce (co obdivujem) a ja som si musela pospať, lebo som bola totálne hotová. Syna (18r.) mám chorého, tak sa onho trochu starám - vyváram a zohrievam mu čaj a jedlo

Celkovo sa cítim fajn i ked s dávkami antipsychotík pre teenegerov, ktoré este k tomu beriem len obden. Jedinú nepohodu občas pociťujem - pri dlhšom sedení pri PC mám nepokoj v nohách, ale dá sa to vydržať. Vážne zvažujem zníženie antidepresíva zo 75 mg na 37,5mg, ale zrejme mi to psychiatricka teraz na jesen neschváli a ani ja by som nechcela riskovat (uprsané a tmavé dni ma deprimuju) a tak to asi necháme na jar.

Prajem vám všetkým, aby ste sa mali pokiaľ možno čo najlepšie! regina

Ahojte. Dlho sa odhodlávam Vám napísať. Sedím tu a dívam sa na to fórum, a len tak "visím" online. Žiaľ, nemám sa v týchto dňoch dobre,... čo Vám poviem. Myslel som, že depresívne výkyvy prichádzajú a odchádzajú, no už sa mi trošku zlievajú v celodennú depresiu. Hodnotím dnešný deň na 3-, prípadne takmer 4+. Určite nie ste zvedaví na moje výlevy, tak Vás zdĺhavého opisu mojich emočných problémov ušetrím. Dnešný pracovný deň bol v skratke na slučku. A vlastne aj včera, aj predtým. A celé všetko je vlastne zle. Len máločo mám vo svojom živote pod kontrolou. V mnohých aspektoch sa mi vyslovene nedarí teraz. Flush je rapídne zhoršená, som špatný jak noc a ružovo-červený, vlastne už celý, naviera mi krv už aj do nôh, rúk, aj tie sa stávajú naružovené s červenými žilkami. Na ulici je mozog vzťahovačný, hoci ja osobne mám iné starosti v hlave, vzťahovanie na seba si mozog realizuje akosi súbežne s mojou hlavnou myšlienkovou líniou. Mozog je akoby sám tvor v mojej hlave, ktorý si myslí sám za seba, ja si zas myslím svoje. A tretí "tvor" je vlastne tvár, akú ukazujem svetu v zamestnaní, škole a inde. Pretvárka. Dnes bol ten pracovný deň na slučku hlavne preto, že sa mi nedarilo pretvarovať, takže kolegyne do mňa dobiedzali "prečo si smutný?", "čo ti je?" "hneváš sa na niekoho?", "čo sa ti stalo?", ...

Osobne ma dosť tiež trápi, že ja sa ako psychiatrický pacient snažím z celej sily jak taký tĺk, aby moje nálady, stavy a myšlienky, či emócie neboli vidno a neobťažovali druhých, a druhí, zdraví nediagnostikovaní ľudia si bežne hromžia, sťažujú sa, hnevajú sa, ohovárajú, sú drzí, nepríjemní, namyslení a podobne. Tak sa ja vždycky snažím, aby druhý človek v mojej prítomnosti sa cítil dobre a aby som ho nesťahoval dolu svojimi rečami a náladami, a oni nediagnostikovaní si bežne sťahujú dolu všetkých, ba úmyselne všelijako znepríjemňujú druhým život. Pri takýchto každodenných zážitkoch mám potom chuť zakričať "no a čo, aj ja mám právo byť jeden deň smutný!" Alebo mám chuť zahodiť pretvárku a otvorene zosúladiť to, ako sa správam, s tým, čo cítim vnútri. Nech by to aj bolo za cenu arogancie z mojej strany.

Tiež mám dosť zlé myšlienky. Sú akési pesimistické, som z toho prekvapený. Keby som mal filozofovať, asi by som začal s analýzou toho, akí sú ľudia zlí a aký zlý svet si vytvárajú. A ako som nechutne ja sám čiastkou toho zla, ako som sám nechutne zlý. Dneska som rozmýšľal, že sa opijem večer v kúte izby s vreckovou na očiach a nose. Napokon som si alkohol nekúpil, ale za to som zjedol kopec kalorických arašidov a chipsov a čokoládový croissant. Včera a predvčerom som dosť plakal v noci. Človek je hore tak zhruba do jednej, kým sa mu uvoľní nos tak, že si ho už dokáže od sĺz aj vyfúkať. So zapchatým nosom sa zle zaspáva, poznáte to...

Vcelku si veci snažím nepripúšťať. Naďalej sa motivujem, povzbudzujem, že sa to nejak všetko dá dokopy. Niekedy čím jasnejšie si vyznám, že všetko bude v poriadku a že napokon to dobre dopadne, tým ešte viac vyhŕknu slzy od ľútosti. Dneska som v práci trochu aj slzil, našťastie sa mi podarilo vzchopiť, kým mi niekto mohol zbadať lesklé oči. To je dobre.

Priatelia, prepáčte, že som sa nevyjadril k Vaším príspevkom. Som vo všeobecnosti za ne vďačný, všetky som si prečítal. Akonáhle naberiem trochu sily, tak sa Vám vyjadrím, aj keď o moje slová málokto dnes stojí. Veď ja ani v tej práci ani inde neviem komunikovať. Povedať rozvitú vetu vlastnými slovami bez naplánovania, to je výkon. Kognitívne problémy sú teda horšiace sa ešte viac. A dnes mi napadlo, keď sa ma všetci pýtali, že čo mi je, že ani nikomu nehovorím, čo mi je. Vlastne som to nevysvetlil ani do denníka, ani mame, ani kolegyniam, Vy ste prví, hoci vlastne ani Vám som nenapísal jasne a zreteľne, čo všetko ma vlastne trápi a čo presne sa mi vlastne nedarí. Skrátka cítim v sebe potrebu trochu pridusiť všetky tie myšlienky, akoby som chcel byť čo najviac sám, len ja a sluchátka s hudbou. A zavretý niekde s haldou čistých vreckoviek. Aj dnes som sa na okamih v práci zašil do jednej chodby, kde som čakal a stál a bol ticho v snahe byť sám a nemusieť sa s nikým baviť.

Držte sa, priatelia, mám Vás rád. Som rád, že ste. Ďakujem za vypočutie.
Matej

Matej, napíšem ešte pred Zellom, pretože potom by už som to asi nestihol. Vedz, že ja SOM zvedavý na tvoje výlevy. Je pravda, že tak dlhé príspevky je časovo náročné čítať a vždy pri tom nadávam na to ako pomaly čítam... ale zas možno to viac precítim potom. A myslím, že môžem skoro s istotou povedať, že priam všetci tu sme na tvoje myšlienky, písmenká zvedavý... veľmi veľmi veľmi rád by som ťa počul na zelle. Alebo aspoň vedel, že nám naslúchaš aj ty. Už len vedomie, že si s nami myšlienkami, ako to často píšeš, je povzbudzujúce. Ale ak by si nás počul aj vedome bolo by to ešte úžasnejšie. Zároveň chápem, že teraz na to náladu nemáš, hlavne ak máš pocit, že nevieš ľahko konštruovať vety. Je super, že si sem napísal, že si sa odhodlal. Mňa mrzí, že neviem si nájsť viac času na podrobnejšiu komunikáciu tu na fóre... viac som to presmeroval na tú hlasovú komunikáciu. Je mi aj bližšie a je pre mňa aj časovo úspornejšia. Resp. ako to povedať... pomer úžitok/čas je väčší než v písaní... pre mňa. Čiste moja skúsenosť a prístup. Dnes som vystupoval asi pred 40 ľuďmi v Práhu s mikrofónom... ehm držal som takto mikrofón prvý krát a nemal som to pripravené... bolo to zaujímavé. Hovoril som o tomto fóre aj o zelle aj o križovatke duše a tiež o Willovi - po jeho letáčikoch sa len zaprášilo takže to bude asi vydarená akcia.

Majte sa pekne, s niektorými sa čoskoro budeme počuť na zellu.
Majte sa.

Matej, drž sa! (platí to pre všetkých, ale tento príspevok som viac venoval práve jemu...)

Ďakujem, X, za podporu a povzbudivé myšlienky. Rozumiem, že efektivita pomeru úžitok/čas pri hovorenej komunikácii Ti robí dobrotu, ako aj tým, s ktorými rozprávaš. Si aj v tomto veľmi super, že to takto celé vedieš a organizuješ. Vďaka Ti za to. Vďaka aj za pozvanie, zatiaľ na Vás myslím z kúta svojej kapesníkami zahádzanej postele a srdečne Vás na zello pozdravujem. Myslím, že akurát teraz ho máte.

Prajem Ti všetko dobré, kamoš.
Matej