Ako sa dnes máš? 5

Z príspevku je pomaly cítiť nadšenie, radosť akúsi. Držím aj ja palce. Aby to bol pre teba nový štart. Postupne od spodu. Ešte večer sa budeme počuť, hádam budeš mať aj telefón na izbe, tak sem tam sa pochváliš ako sa darí. Ale keby aj nie, nerob si starosti, myslíme na teba nech je ti to čo najužitočnejšie.

Maj sa!

Dnes s ženuškou vyrážame na seminár s názvom "Retreat pro páry". Teším sa a budem referovať jak sa vrátime. Prajem všetkým príjemný víkend.

J.

Ahojte

Xkrchnav - čakám a čakám, že napíšeš ako bolo na tom seminári a nič....tak asi je to víkendový seminár....

Ako sa mám?....tak dobre....dnes mám na pláne ešte nejaké to sadenie a prácu v záhrade....inak celkom nuda....ale táka znesiteľná oddychová ....proste víkend....ani neviem čo viac napísať ...som rada, že je všetko tak ako je....

Pekný slnečný víkend prajem

Ahoj Lístie So znepokojením čítam Tvoje riadky o tom, ako sa Ti všeličo nedarí zvládať a o tom, ako Ťa atakujú suicidálne myšlienky. Síce to čítam, ako vravím, so znepokojením, naopak s dôverou a povzbudením sa obraciam na Teba ako autora daného príspevku. Totiž už si za tie roky toho veľa preskákal a máš isté etapy za sebou, históriu. Možno sa Ti tá zdá fádna alebo útrpná, ale stále zostáva pravdou, že si každým novým dňom nový a skúsenejší. Rastieš. Paradoxne (alebo ani nie paradoxne, ale skôr práve preto) rastieš aj vďaka utrpeniu. Ale to neznamená, že ho máme chcieť. Nie, určite Ti budem držať palce, aby si sa upriamil na deň, kedy Zypadhera kompletne zmizne z Tvojho organizmu. A tiež na ďalšie ciele, aké si z ľubovôle dáš, aby si si život posúval a ľudsky rástol nielen vďaka utrpeniu, ale aj vďaka svojej vlastnej iniciativite. Samozrejme po troške, podľa Tvojej približnej chuti. S dôverou a povzbudením sa teda, Lístie, na Teba obraciam, lebo Ti verím, že si dobrý človek a že si silný a všeličo Ťa nezlomí. A ak si niekedy smutný, alebo vyslovene nešťastný, to neznamená, že si zlomený. To je len spôsob, ako sa vysporiadať so svojimi starosťami. Lístie, nech Ťa sprevádza v Tvojich dňoch čo najviac pokojných pocitov a nálad i myšlienok. Drž sa seba ako svojho dobrého priateľa, neopúšťaj sa. Všetko dobré Ti želáme my všetci, ako i osobitne ja. Posielam mocné chlapské objatie. A smejka, aby sa Ti odzrkadlil príjemne aj v Tvojej tvári: Drž sa, Lístie!

Shadow, asi si už hospitalizovaný, ale ak náhodou nejak sem zavítaš, tak vedz, že aj ja Ti držím tam palce. Nech to všetko dopadne dobre a vrátiš sa plný dobrej nálady a nádeje.

X, aj ja som zvedaf, čo to bol za seminár. Potom napíš. Všetko dobré.

Mischelll: Nech Ťa pohodka aj naďalej neopúšťa a nech radosť a spokojnosť sprevádza Tvoje dni.

Matej

Ahoj, srdečne Vás zdravím

Dni sa mi vyvíjajú celkom dobre, mám pocit. V súčasnosti som bol dosť zaneprázdnený, lebo som sa hojne učil na skúšku, pričom sa mi podarila spraviť. Takže kurz podvojného účtovníctva mám úspešne po 2 mesiacoch spravený. Bol som aj s bývalými kolegyňami na bowlingu, a tiež to dopadlo dobre - sociálne úzkosti boli minimálne a vyhýbavosť taktiež. Dávam si teraz napoky málo Neurolu, lebo moja súčasná dr., resp. jej sestrička sú proti anxiolytikám. Sestrička mi, keď mi pichala injekciu, dokonca povedala, že by som si mal Neurolu dávať najviac 3-4 razy do mesiaca. Som bol z toho trošku mimo, lebo veď ja tým riešim veľmi dôležitú vec, a síce úzkosť, čiže ja to potrebujem brať aspoň párkrát do týždňa. Ale to som jej už nehovoril, no musím potom asi novej dr. ozrejmiť, že u mňa je potrebné predovšetkým držať na uzde úzkosť, lebo pokiaľ je ona v pohode, tak je v pohode všetko. Ale akonáhle mám sociálne úzkosti a červenanie, tak upadám do depresie, a ak to celé trvá dlhodobo, tak psychotické príznaky sú na svete. V mojej anamnéze sa takýto priebeh ochorenia už viackrát manifestoval. Ale ako vravím, aj tak si ho dávam teraz pomenej, tak 3krát do týždňa. Snažím sa s tým zžiť. Vyhýbavosť sa mi však katastrofálne zhoršila, čo ma stálo už nejaké depresívne rozladenia v poslednom čase. A červenanie je mierne zhoršené, no ešte si z toho nerobím až tak starosti, snažím sa nepozorovať sa - tým sa mnoho vie vyriešiť.

Nálady mám teraz uspokojivé, relatívne pokojné. Aj učenie na skúšku som zvládol v podstate takmer bez stresov - iba raz ma v deň skúšky prehnalo, ale to je skôr fajn, a nie starosť. Psychotické prejavy - asi v norme, kognitívny deficit som dočasne riešil Lecitínom, a plánujem kúpiť GinkoPrimMax, alebo Acutil, neviem ešte. Negatívne príznaky - momentálne slabšie. Neurózy zlepšené. Chudnutie - je to lepšie, už som mal miery 78,5 kg a 97 cm (dnes ráno). Uvidím ešte, ako sa to ustáli. Prejedanie je teraz slabšie, čiže už si organizmus zvykol, že nemá kofeín, a nevyžaduje jeho nahrádzanie jedlom. Minerálky mi na hlad zatiaľ zaberajú už niekoľký deň. Jediný kofeín, ktorý beriem, je tá troška v kapučíne, jedna šálka denne (podľa zloženia na obale obsahuje 4% kávy).

Mám sa celkovo asi dobre. Škola napreduje, vypracoval som projekt diplomovky. Ešte mám robiť 2 seminárky v najbližších týždňoch. Semester bude trvať už len mesiac. Potom sa mi črtá práca v administratíve. Asi od mája už alebo júna. Nie je však istá, lebo podľa prijímajúcej to musí schváliť jej nadriadený.

Želám Vám pekný a príjemný štart do nového týždňa. Nech Vás sprevádza ako-také zdravie a čo najväčšia spokojnosť. Držím moc palce, spolubojovníci a spolubojovníčky. Ďakujem za vypočutie a všetko dobré!

Matej

Ahojte, tak napisem zatial len z telefonu cestou do prace. Mal som trochu pochybnosti na zaciatku. Predsalen to nebolo vobec lacne. Naucili sme sa par veci. Povedali si veci co sa nikde bezne neucia - jak vnimaju muzi jak zeny ako sa rozpravat milovat dakovat... a este k tomu ten zazitok zosileny skupinou - 30 parov ochotnych na svojom vztahu pracovat...uzasne.

ahojte.

Matej, dakujem za slova podpory. co mi dost pomaha, je vedomie, ze tieto neprijemne stavy coskoro pominu alebo minimalne zoslabnu. teraz uz niekolko dni suicidalne myslienky nemam. ono ja ich aj tak mavam dost casto, ale nemyslim, ze by som ich zrealizoval. skor su to take predstavy, co by som si mohol urobit a ako a ake by to asi bolo, co samozrejme nemozem ani len tusit.

Matej, myslim, ze ked to doktorke vysvetlis s tym neurolom, ze to pochopi. povedz jej to tak, ako si to napisal nam. ona Ta este moc nepozna, a tak asi nevie nakolko Ti moze doverovat, ze tie bzd nebudes uzivat zbytocne naviac. to sa ale, verim, coskoro zmeni. gratulujem Ti aj k socializacii. ludsky kontakt je dolezity a prinasa vela pekneho.


ja som tieto dni unaveny, slaby, akosi ma nic moc nebavi, nic sa mi nechce robit. vela casu sedim za pocitacom a pijem vela kavy. ale zase ju chcem nahradit cajom mate, ako pred niekolkymi tyzdnami. mrzi ma, ze sa mi moc nechce ist von a hlavne, ze sa mi nechce sportovat, a teda ist na bicykel alebo korcule. ale nejdem to silit. snad sa chut na ne opat dostavi. len skoda, lebo teraz je na to idealne pocasie. ani moc teplo, ani velmi zima.

tiez sa snazim trosku schudnut, ale nie nejak aktivne. iba sa snazim jest trochu menej. stale sa vsak drzim na vahe okolo 79 kg. ide to dole pomaly a niekedy to vystupi spat na povodnu vahu.

momentalne tolko odo mna. majte sa pekne.

ahojte, chcela by som vas pekne poprosit o clenstvo v sukromnej skupine, ak by sa to dalo nejak zariadit... vopred vdaka, s pozdravom veronicka

Ahojte,

dlho som sa tu neukázala ale v decembri som mala strašné stavy paranoje a bola som si istá, že fórum sledujú psychiatri a že hľadajú zámienku aby ma zatvorili do ústavu. Bohužiaľ v januári bola už paranoja tak rozsiahla, že som musela byť hospitalizovaná, na tri mesiace. Počas hospitalizácie sa mi stav postupne zlepšoval ale k výraznejšiemu ústupu príznakov došlo až po elektrošokoch.

Teraz som doma, chodím pravidelne na kontroly a užívam dosť vysoké dávky liekov, napriek tomu ma znova chytá paranoidné zmýšľanie. Neviem čo je na fóre nové bohužiaľ nemám chuť čitať príspevky za 4 mesiace ale prečítala som si niekoľko posledných strán. Ocenila by som keby mi niekto v skratke napísal čo sa tu udialo kým som bola neaktívna.

Dúfam, že sa máte dobre

s pozdravom Venuša

Ahoj venuša!
Mám veľkú radosť, že si opäť zavítala sem. Prešla si si niečím nepríjemným, hlavné, že je už aspoň trochu lepšie. Už som sa ťa pýtal naposledy - či vieš trochu Anglicky. Pamätáš ako som ti hovoril o Petrovi Bullimorovi? Má svoju paranoja network. Keby si chcela mrknúť: http://www.nationalparanoianetwork.org/

Chápem, že asi čítať sa ti veľa nechce, preto ten web dávam len informačne. Medzičasom som sa ale Petra pýtal, či by bol ochotný prísť k nám na zello. Vravel že áno... Ak by si mala pocit, že je to užitočné a mohlo by ti to pomôcť, daj vedieť.

Ináč ohľadom činnosti na fóre - zello stále funguje, už máme cez 30 stretnutí. Osobne som sa videl s Ester Mischelll a Shadowem.

Ináč skupinka Slyšení hlasů už v Brne funguje. Aj stránky bežia... rozjednávam spoluprácu na Slovensku, ale stále nemáme konkrétnu osobu čo by sa o to starala...
http://slysenihlasu.cz/

Za mňa toľko v krátkosti. Držím palce aby paranoje ustupovali!


J.

Ahoj
Venuša, veľmi ma potešilo, že si sa ozvala. Som rada, že už si doma a že ti je lepšie. Aj napriek tomu, že máš vyššie dávky liekov, nič si z toho nerob, aj ja ich už beriem dosť a od minulého týždňa mi znovu pridala...nič s tým nespravíme...
Ak by si mala chuť prísť na zello, určite hovorím za všetkých, budeme radi. Aj keď nič dokopy nepovieš, nevadí, budeš počúvať...aj ja to tak niekedy robím. Je tu aj tá súkromná skupina, priznám sa, ja radšej tam napíšem, keď ma niečo veľmi trápi, asi tiež nejaká paranoja, že to bude niekto nevhodní čítať... Teda nie asi, ale určite, lebo už aj tam som mazala príspevky.

Ja sa nemám veľmi dobre, ale nič iné mi nezostáva, len nejako prežívať dni... niektoré sú lepšie, niektoré horšie. Tak sa mi to nejako strieda. Ale vždy je dôležité veriť, že tých lepších bude viac...

Ahojte

tak len som sa chcela podeliť s tou novinkou od dnes chodím na kurz z Uradu prace ....tak je to už realita....dnes to bol náročný deň, ale svojim spôsobom príjemný, konečne zmena....každé ráno vstavať a isť...na to som už dlho nebola zvyknutá, teda pred 2 rokmi - áno .....ale teraz proste ozaj sa mi niečo črta a záčina to byt reálna šanca verím tomu .....mam znova nadej....veľkú nádej....aj keď viem, že by to nemuselo vyjsť ta šanca je 50 % ale ja verím tomu....ako dosť, ale fakt dosť by ma ranilo keď to nevyjde....ja už s tým počítam....snáď každý kto ma pozná a vie o tom mi drží palce....a ja tak strašne chcem už, aby to vyšlo...ako ja viem, že nesmiem to ani s tým chcením preháňať ...len chcem vysvetliť, že po dlhej dobe konečne je tu šanca, po dlhej dobe keď nebolo šance a zrazu je tu šanca....a teda dúfam, že takto o mesiac už budem úspešná absolventka ....

takže to sú moje pocity...a to mám nove....preto som to aj napísala...Čo mate Vy nove?...Ako sa máte?....

Prajem pekný večer