Ako sa dnes máš? 5

Ahoj priatelia

Dnes ide deň pomerne dobre. Doobeda som pozametal celý byt, nastrúhal a rozsekal kaleráb (vynikajúca desiata). Mal som hygienický štandard (holenie, vlasy, zuby). Bol som povynášať všetky smeti z bytu, bolo ich teda hojne, asi 6 veľkých tašiek a 4 krabice. Totiž upratoval som komoru (špajzu). Nejak som v nej organizovanie neurobil, ale povymetal som tam kúty a všetko, čo tam nemuselo byť a patrilo už dávno do kontajnera, tak som to proste takto prerieďoval. Bol som aj v obchode na malom nákupe v mojich obľúbených potravinách (domáci podnikateľ, a nie zahraničný reťazec ). Vyskúšal som aj nové boty, trochu robia odtlaky od novoty, ale inak sú dobré.

Dnes som sa aj učil anglinu, nejaké tie nepravidelné slovesá, názvy rôznych sviatkov. Plánujem ešte dnes trošku viac do tej angliny zabrdnúť, najlepšie dokončiť irregular verbs. Zistil som, že mnohé pracovné inzeráty, kde vyžadujú anglinu, tak píšu, že chcú úroveň "mierne pokročilý". To je podľa môjho online kurzu, ktorý si robím, úroveň A2. A ja som práve na rozmedzí A2 a B1. Takže zdá sa, že by som pri snahe učiť sa anglicky konverzovať, mohol inzerátu aj vyhovovať. To ma príjemne prekvapilo a nadchlo do ďalšieho učenia.

Mám stanovenú víziu a ciele, kde chcem v budúcnu pracovať. Pozeral som na to aj pracovné ponuky, aby som si už rok vopred zisťoval, čo vlastne na prijatie vyžadujú. Anglina, obchod, financie, účtovníctvo, bankové finančníctvo. Dá sa to. Kurzy už mám vyhliadnuté, stačí potvrdiť a zaplatiť. Mgr je otázka 16 mesiacov ešte. Z angliny treba certifikát, aj iný než len ten online. Ale ten online kurz dobre pripravuje aj na oficiálne skúšky. A Tatra banka každoročne otvára stáže, kde sa dá pod vedením kouča získať zaujímavá prax. Podmienky teraz spĺňam iba pol na pol. O rok mám cieľ na 100% spĺňať. Ak by ma aj tak nechceli, tak chcem aby ma zadarmo vzali na 2 mesiace na stáž, len výmenou za potvrdenie o praxi. Aj tak ešte budem mať letný semester a budem štátnicovať.

Ciele teda sú, plány sú, krokov sa postupne zmocňujem. Teraz mám vlastne celý január až do polky februára akože fraj, ale v skutočnosti chcem zapracovať okrem upratovania a viacsmennej brigády v tom podniku aj anglinu a ekonomické kurzy. A keby ma aj po škole nevzali do banky či poisťovne, tak možno budem klientský poradca kdesik v pobočke mobilného operátora. Ani to nie je na zahodenie.

Som naivný? Asi hej. Ale víziu a plán i ciele musím mať. Lepšie než sedieť a flákať sa. A čakať, že mi s filozofiou na diplome dá niekto prácu.

Ďakujem Vám za vypočutie mojich plánov, chcel som sa trošku s tým zveriť. Inak sa mám teda dobre, nálady prijateľné, chudnutie zlepšené, neurózy zlepšené (okrem trhania pier), fyzično zlepšené.

Želám Vám úspešný a pokojný čas.
So srdečným pozdravom
matej


PS: Napíšte kúsok o sebe. Ako sa máte? Čo robíte? Ako sa cítite? Aké predsavzatia do nového roka si dávate?

Ahoj Matej,
som rád, že sa takto pohýnaš vpred smerom k lepšiemu, a to nemám na mysli len tú školu. Pokiaľ sa jedná o tú sobotu, ešte to samozrejme neznamená, že je to takto na stálo. Niekedy je dobré ak sa aj také dni vyskytujú, aby človek vedel, že všetko môže byť úplne inak.

.............................

Ahojte,
ja v zásade nemám žiadne extra novinky. Na Vianoce sme boli pri štandardne traja. Našli sa aj nejaké drobné darčeky, ktoré ma aj sčasti potešili. Naši boli tiež už spokojní.Ako vianočný stromček máme ako sibírsku borovicu, ktorú sme dopestovali na záhrade. Na vianočnom stole nechýbal aj kapor, takže všetko bolo tradične v poriadku. Hlavné bolo, že nám bolo fajn a celé sviatky sa podarili.

Tieto dni sa v zásade nelíšili od iných dní. Venujem sa príprave ohľadne práce. Vo večerných hodinách sa trápim aj Aj, Nj, Geo. a s Čítaním. Málo kedy spravím toho veľa, ale vždy urobím aspoň niečo. Mrzí ma, že fyzická aktivita je u mňa slabá, avšak tu by mal byť môj posun jedným slovom radikálny. Skutočnosť je, že nie je a stále sa brodím pasivitou resp. lenivosťou.

Cítim sa v strede afektívnej škále. Balkónové hlasy zostávajú. Vyskytli sa turbulencie v zaspávaní. Únava z liekov je prítomná a ťahá sa počas celého dňa.

Inak sa mám Ok.

V závere vám všetkým želám veselého Silvestra a šťastný celý nový rok.

S priateľským pozdravom Tuto

Ahojte

Ako sa mám?...tak veľmi dobre...konečne každý deň chodím na prechádzky a aj keď nie dlhé...tak riadne ma mráz vyštípe....chodím aj s novým psom jazvečíkom....je ešte malý a vola sa Falco.... .... čo sa chudnutia týka aj napriek sviatkom som nepribrala skôr ešte par gramov schudla.....ako podľa váhy mam celkom fajn hmotnosť....ale nejako sa mi nechce veriť ....aj preto, že nijak nechudnem....ale tak isto som sa nesnažila ani prejedať sa cez sviatky....a občasne športovanie k tomu tak je to prijemný výsledok... posledné dni aj dosť čítam knihy teda tu čo už mam rozčítanú plus som dostala novu .....a baví ma to .... v učení angličtiny pokračujem takým pohodovým krokom....každý deň si dám buď slovíčka, alebo počúvať text....takže celkom aj napredujem....
Predsavzatie do nového roku si zasadne nedávam.....nikde tu, som to už aj písala....že sa mi zdajú aj zbytočné....a v podstate aj keď tak rozmýšľam nijaké ma nenapadajú....teda nič takého u nás ani nepraktizujeme....celkovo na novy rok a oslavy sa až tak neteším....budem len doma a to je nuda....a tak snáď niečo pôjde v telke....aj keď cele Vianoce nič nešlo....takže asi budem len na nete.....aby ste ma správne pochopili na novy rok sa teším, len no na tie oslavy až tak nie....

Prajem šťastný novy rok a veľa úspechov v ňom

Stastny Novy rok!

Čaute kamarádi,
ani sme sa nenazdali a zasa sa ručička času posunula. Niekedy by sa zdalo, že len o sekundu, ale nakoniec tá čiastka času dnes znamenala prelom dvoch rokov. Ani neviem ako a už sa zjavilo číslo 2015 namiesto 2014. Dúfam, že ten starý rok ste prežili tak, že je viac toho dobrého a spomienky sú najmä pekné až krásne.

Netuším čo nám prinesie rok 2015, ale myslím, že sme zase o kúsok múdrejší a tak je predpoklad, že sme poučený z minulosti a vieme zúžitkovať ďalšie šance, čo nám nový rok prinesie.

Na záver zamyslenia vám všetkým želám, aby vám dúfania dobrého vychádzali aj v skutočnosti a to ostatné ste v roku 2015 pozorovali z bezpečnej vzdialenosti.

S priateľským pozdravom a želaním toho najlepšieho v novom roku.
Tuto

Ahoj.

Tuto, xkrchnav, aj všetci forumáci a hostia - aj ja Vám srdečne želám všetko dobré do nového roka!



---

Ako sa mám?
Ešte zo mňa prýštia pozostatky depresívnej fázy. Totiž prepracoval som sa a zle to na mňa doľahlo. Od pondelka večer cez utorok až po stredu obed som bol v akejsi hypománii, eufórii - prežíval som značnú iniciativitu, aktivitu. Upratal som špajzu, umyl podlahy, žalúzie v kúpeľni, zo špajzy som vyniesol odpad asi 9 mechov. Vyupratoval som pod rodičovskými posteľami, vyúmyval podlahu v spálni, vyčlenil rodinné fotografie, dopisy, pripravil archiváciu. Vyupratoval som sa mamine skrine, preriedil som obsah, zorganizoval to. Vyčistil balkónové dvere, umyl balkón, parapetu, okno, nádoby, stôl, zem. Niekoľkokrát som zametal celý byt. Umýval som sprchový kút, čistil parapetu v kúpeľni, riedil drogérie. Celkovo som vyniesol do kontajnera asi 17 mechov odpadu, čím som bezmála zapratal trištvrte kontajnera.

A potom som sa trošku zosypal. Prefázoval som v priebehu asi 3 hodín do silnej depresie, ktorá nebola vôbec neurotickej povahy. To som zistil tak, že nemala konkrétny dôvod, snažil som sa počúvať hlasnú veselú silvestrovskú hudbu a nasilu sa usmievať. Takéto opatrenia pri neurotickej depresii vytlačia zvyčajne negatívne myšlienky a depresia sa má tendenciu zlepšiť. No tuná to nepomohlo. Slzil som, bol som agitovaný, veľmi zoslabnutý, ťažký, spomalený, rozmazané videnie, slabá schopnosť zaostriť zrak. Pocity nedôvery, sklamania, výčitky.

Silvestrovú polnoc som tak strávil tým, že som "trpel" na posteli a pasívne čakal na polnoc. Potom som si s kolou pripil na nový rok, aj to núteným úsmevom a s trpkosťou. Asi 3 minúty som sledoval z balkóna "bombardovanie mesta" rachetlami, pirátmi, ohňostrojmi. Potom ma to tiež omrzelo a išiel som sa už tradične naládovať nejakými jedlami, aby som svoje emócie nejak akože kompenzoval. Následne som už išiel spať a do 2 hodín váľania sa na posteli som zaspal.

Vskutku, buď som mal po dlhej dobe hypomániu a prefázovanie do depresie, alebo som sa proste prepracoval. Nemyslel som, že ja sa môžem prepracovať... To sa mi nestáva.

Vďaka za vypočutie. Takže ešte raz, všetko dobré do nového roka. Buďte šťastní.
S pozdravom
Matej

Čaute šialenci, šťastný nový rok

Tak sme to nejak preklopili, dnes máme s Kocúrom výročie - 2 roky spolu bývame 

Včera som sa hneď zrána dosť naštvala. Kamoška furt básnila o tom, že na Silvestra budeme oslavovať spolu, ešte v pondelok sme si volali, že budeme riešiť ich svadbu, v utorok som jej písala, jak sa má, či ešte soplí - neodpísala. Ja som sa teda ráno vykotila z postele o 8:00, hoci som zaspala len niekedy o 4:00 v noci. Upratovala som, spisovala zoznam do obchodu, lebo Kocúr chcel ešte pobehať po rodine, tak sme toho mali veľa. Už som chcela ísť do obchodu, bolo 12:00 hod, ale tak zavolala som tej kamoške, že kedy dojdu a ona že nedojdu... Že je chorá, že má teplotu a že ostane doma. Vybuchla som... Aj ma to za hodinu fajne mrzelo, však nemôže za to, že je chorá. Len keby mi to, krucifix dala vedieť....

 Ona by snáď ani nezavolala, ja by som minula peniaze na jedlo, ktoré by skončilo v kontajneri. Ale viac ma mrzelo to, že kvôli tomu, že som bola dohodnutá s nimi som už neriešila inú variantu. Mohla som sa dohodnúť s bratom a byť s nimi, alebo s inými kamošmi, alebo s Kocúrovými kamošmi, ktorým sa sľubujeme už pol roka... Prišlo mi to hrozne neúctivé, že sme jej nestáli ani za to, aby večer aspoň sms napísala, že neni mi dobre, vymyslite rýchlo niečo iné... S bratom sa vídame len tak nejak formálne, sme od seba čoraz ďalej a fakt ma to mrzí. Toto bola príležitosť... Ďalší  kamoš sa pár dní pred Silvestrom rozišiel s priateľkou - mohli sme ísť tam a ťapkať ho po chrbte... Zariadili by sme si ten deň úplne ináč... V ten moment mi to prišlo byť od nej sebecké....

No ale potom mi Kocúr povedal, nech sa na nich vykašlem, šak za tie roky som už mohla zistiť, že toto sú ich typické móresy a spravili sme si pohodový večer. Obehali sme rodinu, pospomínali sme, čo sme tento rok pozažívali, po 3 pivách sme riešili biblickú lásku k blížnemu, o pol noci sme vyliezli na strechu a kukali na ohňostroje v našom mestečku aj v dedinkách naokolo. Videli sme všetky!  
Kocúr to jednoducho vie 

Matej - na smutnú náladu treba smutnú hudbu! Klin sa klinom vyráža, čím skôr si na dne, tým skôr sa odrazíš

Ak by som si púšťal smutnú hudbu, tak by som dal najavo mocnostiam, že si sám hoviem v depresii, že ju reku mám vlastne rád a že si za všetko teda môžem sám. Tak ako mi to mocnosti vyčítajú už celé veky svojou netradičnou, ale za to ponižujúcou pukacou komunikáciou (pukaním televízora).

Ach, tá pukacia komunikácia. To je ale poníženie. Keď už som to načal, môžem sa s tým rovno zveriť. Býva pevnou súčasťou mojich večerných pesím, resp. večerných depresívnych rozlád. Mocnosti mi sledujú myšlienky a keď chcú zmeniť smer uvažovania alebo (čo je častejšie) ma zahriaknuť, že uvažujem nesprávne, tak puknú s televízorom. Mám starší veľký televízor v izbe a on tak zvláštne puká (aj keď je vypnutý). Pukanie je vždy úderné, premyslené, vždy účelové a vždy s presným zámerom. Mocnosti - v zlej nálade tým myslím Boha, v lepšej nálade tým myslím moje superergo, ktoré Boh nejak kontroluje resp. koriguje pukaním. Pukanie má za cieľ v presných frekvenciách zasiahnuť do môjho myslenia, presunúť moju pozornosť na konkrétnu myšlienku, prípadne privodiť záraz a zmenu smeru uvažovania. V zásade ide o zmenu, ktorej predchádzala trebárs rúhavá myšlienka, alebo nejaká pyšná, zlá, alebo pochvalná nečnostného typu. Často ide o sugesciu zlých mocností, na ktoré ma Boh prostredníctvom pukania upozorňuje.

Viete, mne je to veľmi ponižujúce. Veľakrát som to už riešil a je mi to nepríjemné, že takto so mnou niekto komunikuje. Najmä keď neviem po ktorej myšlienke príde náhle puknutie, takže sa neraz stane, že ma to prekvapí a zväčší to vo mne hnev na mocnosti.

Cítim sa kvôli tomu až priveľmi kontrolovaný a korigovaný. Moje upratovanie ma baví aj preto, lebo ma to oslobodzuje, dáva mi fyzický poriadok a systém i prehľad kontrolu nad vecami. Je to akási tak trošku kompenzácia za môj častý pocit, že stále pod dohľadom.

V izbe mám aj veľkého brata... myslím tým obrázky, ktoré so mnou komunikujú našťastie iba tichúčko... často sa usmievajú, alebo sa mračia, podľa toho, čo si dané mocnosti myslia o mojom konaní alebo o mojej myšlienke. To mi však až tak nevadí - stačí sa proste nepozerať na tie obrazy. Ale televízor? A nábytok? Keď idem spať? To puká jedna radosť a ruší ma to pri zaspávaní, nehovoriac o večerných depresívnych rozladách, kedy mi to na zlepšení nálady zrovna nepomáha.

Ďakujem za vypočutie. Viem, trošku som odbočil od témy, ale napadli ma tieto zverenia v súvislosti s tým, že prečo som si nepúšťal smutnú hudbu, ale veselú, v zmysle kweckovej rady.

Ej, Matej... Čo ti na to napísať, keď žiadnu pomoc nechceš? Snáď len, že je mi to ľúto...

Hrozná bezmocnosť, panika a smútok... A nemožnosť zmeniť to... 

Asi by som mala byť vďačná za to, že mám silu meniť aspoň svoj život. A aj som... Ale aj tak to bolí, neviem prečo, keď ťa ani nepoznám, ale je to tak... 

Bojuj, jak vieš, mon ami... A mysli trochu aj na svojich blízkych. Ak to bolí  mňa, ako to bolí ich?

Ďakujem, kwecko, za vyjadrenie súcitu a povzbudenia.

Nemusíš si robiť nejaké väčšie starosti, vec nepovažujem ja osobne za dramatickú. Snažím sa ukočičíkať v názore, že som sa iba prepracoval a že sa mi uvoľnili "reťaze povinností" (vzhľadom na skúškové, v ktorom už ale nemám žiadne skúšky a mám voľno), a vieme my bojovníci, že nám nerobí dobre, keď nemáme žiadne skutočne nutné povinnosti, lebo inak máme more času a naše ochorenia sa takto môžu vo fantazmagóriách plne manifestovať. Zovšeobecnil som to, ale neviem či právom, každopádne ja som to tak na sebe doteraz vnímal, že keď som mal zamestnanie, a potom školu i brigádu, tak som musel robiť všetko preto, "aby som bol normálny". Teraz sa to uvoľnilo a hľa, hneď nabehnú príznaky, ktoré ma dovtedy až tak neopantávali. Asi sú ľudia aj opační, ktorí keď majú povinnosti, tak sa sypú vtedy. Ja sa obvykle teda sypem, keď nemám čo robiť. A tak som sa až zjašil tým, že som každú voľnú minútku venoval fyzickej námahe a upratovaniu, čisteniu, umývaniu... lenže treba aj prestávky... hm. Tie pukacie komunikácie, obrázky a ďalšie veci, to sú už vlastne staré veci... to sa mi deje už mesiace, pričom vzťahovačnosť voči pukaniam vnímam od začiatku ochorenia (eh, pamätám si, ako som sa veľakrát hádal s mocnosťami a kričal, keď pukalo, zakazoval som im, aby takto so mnou hovorili, lenže nedalo sa, oni pokračovali a privádzali ma do nepríčetného rúhania).

Momentálne idem spať s motivačnou knihou v ruke, aby som našiel nejaké ďalšie povzbudenia. Ráno vstávam o 4:20 na autobus, lebo idem na injekciu Xeplionu. Snáď tam nejaký doktor bude, hoci v tomto období asi všetci budú na dovolenkách... a zrovna akurát potrebujem vybavovať papiere na prestup.

Mám Ťa rád, kwecko. Aj Vás všetkých ostatných do jedného.
S pozdravom a prianím dobrej noci
Matej