Ako sa dnes máš? 4

regina, pokojne v lekárni požiadaj, aby ti vždy vydali Alventu a viac nerieš, doktorka o tom vedieť nebude a čo oči nevidia, srdce netrápi, že...načo zbytočne platiť, keď nemusíš. Alventu užívam aj ja    je to výborné AD, užívam ho odvtedy, ako u nás Efectin prišiel na trh a veľmi mi pomáha.

Ďakujem Filipka,

na Alventu som prešla bez problémov a aj naďalej ju užívam (tak ako radíš vyžiadala som si ju v lekárni) napriek tomu že mi dr. zdôrazňovala iné generikum a kázala mi, aby som si žiadala to ak nebude Mollome. K Mollome sa uz vrátit ani nechcem, nepocitujem totiž žiadny rozdiel. Občasné zvládnuteľné fázovanie do depresie som mávala aj pri Mollome.

Regina

suhlas s Filipkou- poziadat v lekarni o liek bez doplatku. ja to tak robim roky, tyka sa nielen psychiatrickych liekov. akosi vzdy "nahodou"sa mi snazia predpisat lieky s doplatkami.
na stranke Min. zdravotnictva sa da kazdy mesiac stiahnut zoznam kategorizovanych liekov- pozriet to co predpisal lekar a v rovnakej skupine vybrat bez doplatku. bedakanie lekarov , ze generika mozu sposobovat alergie je naschval udrziavany mytus- ako mozu vediet, ze prave ten nimi predpisany nesposobi alergiu?

Ahoj   

Dnes som doma a rozmýšľam, čo robiť, aby som sa nenudil. Najprv som sa len tak ponevieral bytom od okna k oknu. Občas som sa rozprával s rodičmi. Miestami som surfoval po internete. Poobede som dosť pozeral telkáč, najmä BigBena, dnes bola zaujímavá časť. Keď začali Vraždy v Midsomeri, tak namiesto ich čumenia som sa chcel ísť hrať PC hru. Keď som ju zapol, tak som zistil, že ma nebaví. Tak som sa naštval a schytil som jednu už tradičnú motivačnú knižku od obľúbeného autora, náhodne som ju otvoril a začal čítať. Celkom ma to namotivovalo, čo som nepredpokladal, lebo mám dôvodné podozrenie, že bude vojna, takže sa obávam budúcnosti, preto som túto literatúru začal odsúvať ako bezpredmetnú, keďže ma akože chcela klamať, akú skvelú budúcnosť si môžem vytvoriť, čo kvôli nelichotivej medzinárodnej situácii nie je pravda.  

Avšak. Avšak napriek tomuto zmýšľaniu, ktoré ma opantáva už týždne, ma tá knižka dnes povzbudila. Zaujal som stanovisko voči veciam a udalostiam a voči okoliu i voči sebe také, ktoré nie je ani klamaním sa, a zároveň ma ani nebrzdí v snahe mať sa dobre. Som tomu nesmierne rád.   

A tak sa mám dnes pomerne dobre. Keď dokončím tento príspevok, pôjdem denníčkovať.

Z hľadiska príznakov asi v norme. Fyzicky dobre. Chudnutie - nejaké kilo išlo dolu, ale mal som následne veľký mekáč, tak neviem, či som si to nepokazil...

Držím prsty. So srdečným pozdravom
Matej
 

Ahojte,

Dávnejšie som o sebe nepísal, aj keď na fórum chodím denne a teším sa každému novému príspevku. Čo sa mňa týka, chorobné prejavy u mňa vymizli-nespavosť, zmätenosť i bludy , no stále sa cítim unavene a utlmene. Od zajtra budem už len na ukončovacej dávke - 2,5 mg Olanzapinu denne a psychiatrička mi sľúbila, že najbližšie to bude už len možno posledná kontrola a lieky sa vysadia úplne. U mňa išlo našťastie o prechodnú psychózu, čiže podľa všetkého vyliečiteľnú.

Z tohto hľadiska to teda vyzerá, že som sa zo psychózy vyliečil. Problém však vidím v tom, že choroba toho veľmi veľa vzala, úplné zemetrasenie môjho života od základov - stratil som prácu, prišiel o vzťah, na ktorom mi veľmi záležalo (a stále o ňom často premýšľam a je mi toho ľúto) a bol som nútený presťahovať sa späť k rodičom s čím nie som spokojný, bol som navyknutý na samostatnejšie rozhodovanie a trávenie času.

Možno práve preto, že som toľko toho stratil a toľko sa toho zmenilo, pociťujem pocit prázdnoty a nespokojnosti so sebou, s tým ako to je, so životom. V porovnaní s minulosťou-obdobím pred chorobou sa tak kvalita môjho života rapídne znížila. Nemám nič čo by ma tešilo, často celé dni len tak prečkám, predriemem, preležím. Trochu mi v tomto pomohlo nové šťeňa, ale je to kvapka v mori. Keď sa obhliadnem, tak si musím priznať, že som málo aktívny a aj prípadná aktivita mi nespôsobuje radosť. V minulosti som sa rád bicykloval, no teraz sa k tomu často neviem dokopať, skrátka nepociťujem taký príval endorfínov a radosti z pohybu. A športovať by som veru potreboval, veď počas liečby som pribral vyše 20 kg. Spávam nadmerne, dni trávim pasívne. Chýba mi láska, spriaznená duša, čo by ma tešila a pomáhala mi.

Zároveň na sebe pociťujem akýsi strach zo stresových situácií, prídem si menej sebavedomý a trochu sa aj bojím, čo to spraví až sa zamestnám, či budem dostatočne kľudný a výkonný,či mi práca pôjde, zvlášť keď sa túžim zamestnať niekde, kde sa pracuje mysľou, nie rukami. Aj z poslednej návštevy nemocnice som odišiel s ešte jednou diagnózou - adaptačná porucha. Už raz som návrat do práce nezvládol, bolo to asi pri skoro a podcenil som svoj stav - silou mocou som sa chcel vrátiť do prúdu povinností a bola z toho ďalšia hospitalizácia po ktorej som dal výpoveď a rozišiel sa.

Momentálne som bol posledný mesiac na pohovoroch, no nepredviedol som sa v najlepšej forme a tá moja angličtina sa tiež pokazila, akoby som sa nevedel sústrediť. Mojím problémom je aj nedostatok kamarátov, aj tí čo boli, tak počas mojich chorobných príznakov dosť odo mňa odbočili. Skrátka, môj život nie je tak kvalitný ako predtým.

Je toho veľa, ale chcel by som počuť Váš názor, istotne často máte podobné pocity. Možno to pociťujem subjektívne, možno je to prejav ľahkej depresie, možno by som ešte mal brať antidepresíva (bral som Triticco 2/3 tabl. večer). Niekedy sa bojím, či moja diagnóza nie je len prechodná, či sa nevráti ďalší atak a nezmení sa mi diagnóza na nejakú horšiu. V minulosti som mal dva neliečené ataky, ako prišli, tak aj rýchlo pominuli bez zásahu lekárov až pri tomto treťom to bolo tak silné, že som musel do nemocnice. O dva týždne idem k psychológovi, len nemám pocit, že by mi to extra pomáhalo.

Tak Vám prajem veľa zdravia a teším sa na Vaše reakcie.

Ahojte   

Dreamer ako keby si mi z duše hovoril   takmer všetko sedí aj na mňa:

Dreamer napísal:Čo sa mňa týka, chorobné prejavy u mňa vymizli-nespavosť, zmätenosť i bludy , no stále sa cítim unavene a utlmene.

až na to, že by som to nenazvala u mňa unavene veď spím 11 hodín, ale unudene a aj utlmene....

O strate práce to tiež chápem....ja som už dva krát prišla o prácu aj keď nie kvôli chorobe to tiež musím priznať ....ale teraz s toho mám také pocity, že či ďalšiu prácu ak nejaká sa naskytne zvládnem....a teraz nemyslím chorobu- (lebo u mňa sa to nijako extra neprejavilo myslím tie predstavy.....len som myslela aj inak aj normálne.....ako ja sa na to všetko snažím už pekných pár rokov zabudnúť, ale viem, že keby som sama nepovedala, že som mala aj také predstavy tak by na to myslím, že nikto tak skoro ani neprišiel, lebo ja som si ich aj uvedomovala, že veď to je ako z filmu....alebo prehnane....alebo to čo ma byť?.....)
ale či zvládnem skoro vstávať....byť pohotová...rýchla ...a reagovať ....myslím, že to bude aj u mňa nízke sebavedomie.....a tiež by som skôr v oblasti logiky chcela miesto....ale vôbec si už nemyslím, že na to mám.....po profesionálnej stránke...a hlavne ten jazyk u mňa....
no ale ja premýšľam v poslednom čase aj Čo by bolo keby....keby som nejak rozložila skôr ten stres čo ma zaplavil....keby som vtedy urobila niečo inak....ja viem vrátiť sa to už nedá ....ale prišla som na to že môj život by bol úplne niekde inde, ako je teraz....  
A čo sa kamarátok týka tak oni nikdy nič nevedeli a ani nebudú  .....stretávame sa tak často ako sa da....čo nie je veľmi často ale zase nie kvôli chorobe....ale kvôli ich zaneprázdnenosti.....  ...preto ak chcem hovoriť o chorobe....čo ani tak často nechcem, tak sa rozpravám s mojou psychologičkou....ako si myslím pre mňa ta najvhodnejšia osoba.....dosť veci mi aj objasni a tak....  
Inak ku chorobe....tak dlho som si nepripúšťala, aby sa mohla vrátiť, ale už ma aj to napadlo, že priveľa stresu keď budem mať v práci, alebo neviem kde.....tak, že čo ak ...inak minule sa mi aj stalo že som zaspala dosť neskoro a stále mi vírili myšlienky hlavou - a pritom nič dôležite ....a ja som nemohla zaspať, fakt som už mala pocit, že stačí tak malo, a že sa to vráti proste, len myslieť....ale na druhu noc som zaspala bez problémov.....tak moja obava sa rozplynula....proste neviem ani, či to viem ovládať, alebo to ovláda mňa - to už ako z hororu   


Prajem krásne sny  

Ahojte,

dlho ma tu nebolo vidiet,m pretoze som bola v nemocnici. Pred hospitalizaciou bol moj stav neznesitelny. Vobec som nejedla nevstavala som z postele a nerobila som ani tie zakladne potreby. Nakoniec prislo obdobie katatonie a ja som musela nosit plienky.

Po hospitalizacii mi bolo ovela lepsie, nemala som hlasy. zaktivnela som, nebola som spomaleny ani unaven a dokonca som po par dnoch v nemocnici ani nepotrebovala plienky. Vsetko to vyzeralo ruzovo este aj po prichode domov, bola som vesela, prekypujuca energiou a bez hlasov a bludov.

Za posledne dva tyzdne sa toho vela zmenilo, moja nalada poklesla, uzatvorila som sa do seba a pomaly nekomunikujem, mam coraz castejsie hlasy a doktorka mi na to dala nove lieky od ktorych som ospala. Nasadila mi aj novu depotnu injekciu, vola sa cisordinol depot, nepozna ju nahodou niekto z vas, lebo ja nikoho s touto injekciou nepoznam?


S pozdravom Venusa

Čau venuša . O tých hlasoch som tu už veľa písal , keď chceš si to prečítaj , ale je to náročné na pochopenie , asi človek to možno veľmi často nepochopí tak tvrdo , aby to naozaj účinkovalo a môže to trvať dlho , ale ak ti to zaberie , tak potom môžeš normálne fungovať aj bez liekov a samozrejme u každého sa to nemusí podariť , to záleží od množstva okolností .

Ti to zjednoduším , aby si sa nezaoberala somarinami . Proste nasleduj svoju prirodzenosť , miluj ju a vždy im povedz že ty chceš veci podľa seba a nie to čo ti hlasy nahovárajú , ak to budeš robiť dlhú dobu , tak možno ťa to z veľkej časti prejde , ale nejaké hlasy budeš počuť stále . Určite na tú tvoju neschopnosť je to podľa ideálna liečba , ak cítiš v sebe pocit že ti to spravili tie hlasy a bez nich by si mala inak zdravý rozum a bude sa ti ešte dať obnoviť rozum .

Ahojte.
Som tu nový aj keď dlhšie sledujem túto web stránku až dnes som nabral odvahu registrovať sa. Veľmi sa teším že existuje toto fórum a že vo svojej bolesti nie som sám. Mám 44rokov a ochorel som tri roky do zadu. Prestalo sa mi nejako dariť v živote a nastali komplikácie ktoré nakoniec dopadli tak ako dopadli. Som presvedčený o tom že som to čo ma teraz ťaží nosil v hlave celý život ale zhoda nepríjemnch udalosti dovolia rozvinúť moju chorobu do konkretnej podoby. Pišem chorobu preto lebo je to tak aj ked na začiatku som si to nechcel priznať, ale tri hospitalizácie na psychiatrii, ročná PN a teraz dalšia to potvrdzuju. Verím však že to bude lepšie a raz sa opäť vráti do mojej hlavy optimizmus. Popravde ani neviem čo čakať od toho že sem píšem, možno potreba alebo spolupatričnosť s ľudmi ktorý majú rovnaky problém. Držím vám všetkym palce aby ste žili len prijemny život.
Marian F

ahojte   

vitaj marian f  

Som rada, že si napísal....totiž aj moja mama teraz ma 51 rokov ochorela tak 4 roky dozadu...neochorela by keby sa mne nestalo to čo sa mi stalo....proste dovtedy bolo všetko v poriadku ale keď nastali problémy tak sa aj ona zložila.....no dostala sa z toho a teraz sa ma už lepšie.... 

marian f napísal:Som presvedčený o tom že som to čo ma teraz ťaží nosil v hlave celý život ale zhoda nepríjemnch udalosti dovolia rozvinúť moju chorobu do konkretnej podoby.

S tým s tebou súhlasím, keby neprišiel veľký stres, ktorý som nezvládla tak by sa nevyvinulo to, čo mám teraz....nehovoriac o mame, ktorej sa choroba prejavila až po mne...

A ako sa dnes mám? tak veľmi dobre.....uvažujem aj, že sa prihlásim do nejakého krúžku najlepšie anglického ....aj keď čo som sa prihlásila na online kurzy až tak dobre to nedopadlo....ale chodiť medzi ľudí by mi možno aj teraz ešte pomohlo....totiž ako som už písala nudím sa doma.....a pritom je tu toľko práce...ako aj pomáham a občas aj varím a tiež v záhrade pomáham....ale proste zdá sa mi to stále malo a o ničom.....proste to, že nemám prácu ma dosť poznačilo.....a aj sa snažím posledné týždne zamerať na inú oblasť svojho života ako na prácu ....a aj sa mi tam viac darí tak, dúfam, že to nezarieknem.....nemôžem mať predsa takú smolu vo všetkom.....  

Prajem pekný deň  

venusa . Radšej si to prečítaj celé , lebo z hentoho čo som napísal si to môžeš vysvetľovať kadejako .