Ako sa dnes máš? 4

Ahoj ľudkovia  

Ani som sa nenazdal a mám za sebou trojdňovku. Bola náročná a zažíval som hocikedy emočné i fyzické vyčerpanie, ale napokon to nejako dopadlo dobre. Veľmi sa teším terajšiemu víkendovému voľnu. Akurát som doplánoval hospodárenie, príspevok na fórum, ešte plánujem blogový článok, aktualizáciu F25, čítanie nejakých kníh. A to je asi všetko, prípadne relax pri PC. Nechcem to siliť v duchu historikových rád, ktoré sa mi veľmi ľúbia, že teda reku aj to málo, čo porobím cez voľno, že ten odpočinok sa ráta.

Veľmi sa bojím nadchádzajúcich mesiacov, lebo sa blíži škola a ja neviem, ako to budem zvládať psychicky a emočne. Navyše je možné, že ma povýšia (stále sa o tom hovorí u nás), čo bude viac zodpovednosti a osmičkové smeny. Bojím sa toho strašne, lebo neviem, či som taký kompetentný a praktický človek, aby som mohol byť na takej pozícii. Vraj sa to dá naučiť, ale mám proste strach. Neviem, či si trúfam, no rozhodnúť sa musím fakticky behom mesiaca, lebo na osmičkových smenách by som nemohol denne študovať, takže by bolo hlúpe, aby som v októbri zaplatil 850 eur školné na školu, ktorú pri povýšení v januári zanechám. Jedine, že by som prestúpil do iného mesta, kde je umožnené študovať externe, ale to sú strašné právne naťahovačky. Uf. No je to zapeklitá situácia a musím si to všetko premyslieť. Stále musím aj rátať s mojou poruchou a otázky typu "čo ak sa dekompenzujem" sú stále aktuálne.

Psychicky sa mám momentálne dobre. Spánok pokojný, mierne problémy zaspať. Neurotickosti sú polepšené na prstoch, ale na perách sú zhoršené. Fyzicky trávenie trošku biedne, vyprázdňovanie dobré. Chudnutie stojí na 82,6 kg. Mal som aj menej, ale zlyhal som, lebo keď som bol emočne vo štvrtok vyčerpaný, tak som večer o desiatej si dal mcdonald.

Držím Vám mocne všetkým prsty všetky, čo mám. Nechže sa Vám darí a najmä zdravotne ste na tom lepšie a lepšie. Zverujte sa a podeľte sa s nami všetkými o kúsok z Vášho prežívania a sveta. Pamätajte, keď sa zverujete, radosť násobíte a bolesť delíte.  

S pozdravom
Matej
  

zmazany prispevok

Ahojte kamarati,

tak ja som sa po troch tyzdnoch vratila z Velkeho Zaluzia. Nebola som ani v polovici pobytu ked ma plucne problemy prinutili prerusit pobyt a dat sa liecit na plucnom. Som z toho sklamana pretoze sa mi tam zapacilo, najma skupiny boli skvele. vramci farmakologie mi zmenili liecbu na Leponex. nemate s nim niekzo skusenost? ak ano v akych davkach ste ho brali a ci na vas posobil utlmujuco?

S pozdravom Venusa

Ahojte, drahí priatelia!  

Žiaľ, dnes vás nemôžem potešiť optimistickým príspevkom... Stále ma trápi apatia.  Mal som ju od minulého štvrtka až do nedele, čiže 4 dni. A v pondelok a aj v utorok už som mal lepšiu náladu a bol som dostatocne aktívny. Ja žijem v takých cykloch apatia-aktivita-apatia-aktivita... Ale tá aktivita obyčajne trvá niekolko dní, niekedy aj týžden, a vtedy sa mi chce robiť všeličo. No tentokrát obdobie aktivity trvalo iba 2 dni. A dnes mám zase apatiu. Chce sa mi len ležať. Vôbec som nemal chut ísť von so psom. Ani som necvičil.  Ale dnes sme mali takú cirkevnú hostinu. Boli sme v chráme a potom sme si spolu posadali a pohostili sa. Cítil som sa tam celkom dobre. Väčšinou som mlčal, veď ak medzi luďmi niečo hovorím, mám z toho stres. No na konci som sa pár minút porozprával s dvoma kňazmi a z toho som mal velký stres. A doma sa mi už nic nechce robiť. Ale zato som si pozrel dva dokumenty o histórii.   Aspoň to!  Uvidím, ako mi bude zajtra. Dúfam, že lepšie. 

Ale napíšem aspoň niečo smiešne. Dnes pršalo, a tak sme tú cirkevnú hostinu nemohli mať vonku vo dvore pri chráme, ako to robíme obyčajne. Tak náš kňaz povedal, že hostina sa bude konať na fare. Tam je málo miesta, ale kňaz nás rozosmial takouto rečou: "Dobrí ľudia sa zmestia všade. A prečo? No lebo ich je málo."    (Ale teraz, keď som sem toto napísal, rozveselilo ma to zase.)  



venusa, ja som užíval Leponex jeden rok. Zdá sa mi, že som vtedy dlho spal. Ale či som bol aj inak utlmený, to si nepamätám. Každý mesiac som chodil na odbery krvi, lebo sa pri tom musia sledovať tuším biele krvinky.

historik

Ahojte, ľudia, nejak mi je zo mňa smutno... Minulý piatok som chytila nejaký derealizačný záchvat. V robote som vydesila dosť ľudí a niektorí sa so mnou teraz bavia dosti divným spôsobom. Neviem, ako som tak hlúpo mohla odignorovať všetky varovné signály! 
Som veľmi nervózna a znova začínam byť hnusná. Zas hovorím, čo nechcem, a úplné maličkosti ma vedia vytočiť do nepríčetnosti. Veľmi-veľmi ťažko sa to ovláda.  

ahoj kwecko, ako sa ten zachvat prejavoval?

Ahoj...

Vidím, že máte starosti. Mrzí ma to, vyjadrujem svoju úprimnú podporu aspoň takto cez sieť. Kwecko, aj ja by som sa chcel spýtať, ako ten záchvat vyzeral a prebiehal. Neviem, aké by to bolo, keby sa to isté stalo mne tiež v práci, tam o mne vlastne nikto nič dokopy nevie. Musel to byť pre Teba des - ak sa Ti dá, môžeš nám o tom porozprávať viac. Posielam virtuálne objatie.  

Historik, aj mne sa tak striedala apatia, mierna depka s dobou aktivity. Potom sa to nejak zlepšilo a dnes spoznávam, že je to vskutku vďaka Orfirilu. Myslel som si, že som to nejak ja dokázal sám, ale v posledných 2 mesiacoch som hocikedy "zabudol" užiť tisícovku Orfiril večer a ono sa táto absencia tohto stabilizátoru nálady fakt drsne začala prejavovať. Jemne som začal fázovať tak, že sa mi rozdelili dni na dosť zhoršené a veľmi dobré. Už to nie je o približne rovnakej dobrej kvalite. Spoznal som, že naozaj nesmiem ten Orfiril vynechávať. Ja reku že šak to sa vyplavuje pomaly, hore dole jedna tisícovka kde-tu nič neurobí. A navyše mi vždy pripadal tento liek málo účinný, a tak som striedal lítium s Timonilom. Ale on účinkuje a ja si to musím priznať. Tým som sa Ti chcel, historik, len zveriť, ako taký môj dôvetok k Tvojmu fázovaniu. Držím Ti prsty, aby si nestrácal nádej a aby si časy apatie využil na regeneráciu síl, kým prídu svetlejšie dni aktivity.  

Venusa, vitaj z nemocnice. Ej bisťu, aj Ty máš starosti. Každopádne snáď Ti je lepšie aspoň čo sa týka tých pľúc. Môžeš do nejakej témy, kde preberáme hospitalizácie, napísať svoje skúsenosti z Veľkého Zálužia podrobnejšie o trošku. Poteším sa ja osobne, ako aj verím ostatní. Leponex som užíval sotva 2 týždne na začiatku liečby v r. 2005 na jeseň, potom som prestúpil k inému lekárovi a ten mi ho hneď zatrhol. Nemám teda s ním nejaké extra skúsenosti žiaľ. Ale vraj patrí medzi tie najsilnejšie lieky, preto budem dúfať, keď už bol pre Tvoj stav zvážený ako potrebný, že Ti reku prinesie čo najviac kvality do Tvojho prežívania. Držím prsty.  

A teraz kúsoček, ako sa mám.  

V podstate nič nového hlásiť nemôžem. V práci to nejako ide, sú aj zlé chvíle, kedy mám problémy zvládať svoje vyčerpanie (mám pocit, že som v ostatnom čase nejaký v práci lenivý, nie taký proaktívny, ako voľakedy). Sú aj dobré chvíle. Rozmýšľal som intenzívne a pre zachovanie súčasného štandardu môjho života, ktorý mi tak trochu vyhovuje, by som aj vzhľadom na prichádzajúcu školu odmietol povýšenie a zostal na súčasnej pozícii. Nechcem byť šéf celej prevádzky, proste to je moc na mňa, v súčasnej fáze vývoja svojho pocitu zodpovednosti sa na to necítim byť kompetentný a zrelý. Tak uvidím, ako sa to vyvinie, zrejme budem mať od januára iného šéfa, a to bude ťažká zmena, no možnože to až také zlé nebude. Uvidíme. Nechcem si z toho robiť až také veľké starosti.

Dnes som bol na včeličke, dopadlo to dobre. Psychicky sa mám teraz pomerne ustálene s menšou tendenciou mať raz za týždeň prudší výkyv smerom dolu, súvisiaci s exogénnymi príčinami (aspoň podľa môjho názoru). Často som unavený, cítim nedostatok energie, hoci akurát dnešok je výnimka. Neurotickosti sú zlepšené. Spánok pomerne dobrý, ale dnes som vypil hektolitre Coly Zero, takže čakám komplikácie pri zaspávaní. Nervozita v priemere, podráždenosť zvýšená. Fyzično ok, až na červené líca. Trávenie komplikované nadúvaním a nafukovaním. Chudnutie - snahy sú tu stále, ale napríklad dnes 9 tisíc kJ som dal do seba tak, že ani neviem, čo som vlastne zjedol. Ako sa hovorí, práve som asi zjedol svoju pevnú vôľu.  

Dnes som mal aktívnejší deň. Celkom sa mi páčil. Cez víkend som na smene, v pondelok a utorok už začnem riešiť veci súvisiace so školou (individuálny plán, karta ISIC, akademický informačný systém AIS a podobne).  

Držím Vám vrúcne palce. Ďakujem, že ste a že sa takto smieme virtuálne stretávať a vymeniť si pár svojich skúseností z našich zamotaných, ale aj naďalej plne dôstojných životov. Každému posielam skákajúceho smajloša na povzbudenie. Ahoj.

 

Ahojte, drahí priatelia!  

Viacej dní zaradom som mal apatiu, ale už sa to zlepšilo.  Teraz vo zvýšenej miere čítam rozprávky. Nejde to úplne hladko, aj to je trochu ťažké a vždy čakám, kedy sa už dostanem na koniec. Ale to nevadí, lebo predsa len sa mi to darí lepšie než čítanie iných textov. Tie rozprávkové knihy, ktoré mám doma, som už dávno prečítal, ale teraz všetky rozprávky čítam zase. A potom začnem chodiť do knižnice po ďalšie rozprávkove knihy.  

Dnes cez deň mi bolo trochu zle, chcelo sa mi poležať si. Ale zle sa mi ležalo.  No keď som vstal, už bolo lepšie. 

Trochu som si zacvičil, ale veľa nie. Vonku som bol len raz, s otcom a so psom. 

Každý deň sa teším na spánok. Teraz vždy užívam Melatonín a obyčajne sa mi darí dosť rýchlo zaspať. Keď spím, niečo sa mi sníva, a pokiaľ to nie je nejaká nočná mora, ten sen si užívam. Len škoda, že ráno si z toho málo pamätám. 

Ešte mám nahraté na video dva dokumenty o histórii, takže si ich treba pozrieť. Možno sa do toho pustím zajtra.

Náš pes má teraz večer chuť ísť von, takže s otcom možno pôjdeme. Treba sa prejsť, to je zdravé.

Ahojte, dnes sa mám na podiv celkom dobre. Vstala som totiž s pocitom hrôzy, keď som si spomenula, ako som si porezala jazyk na pásiky a mädlila to v rukách, že aké je to mäkučké. Okukávala som chuťové poháriky a dosť dlho mi trvalo, kým som zistila, že to čo z tých kúskov plajdá je tá uzdička čo je pod jazykom.
V robote som to prežila celkom fajn, odkedy som sa tam zložila, akosi mi ubudlo roboty. Asi ma chcú kolegoci šetriť... Ech, ľudia, hrozné to bolo. Sedela som za PC, bola som hrozne unavená, niečo na mňa liezlo. Ale aj som nemusela, trápila som si hlavu excelovskými funkciami. Pak som kukla do priestoru a cítila som sa, ako keby som bola v sne. A viete, že byť v mojom sne neni bohviečo... Mala som pocit, že to čo vidím, tam neni, lebo všetko má príliš ostré hrany a keď sa na veci nepozerám priamo, všetky sa vlnia. Ani ľudia neboli skutoční, zdalo sa mi, že ma pozorujú a len reagujú na to, ako sa správam ja. Presvedčilo ma to, že je to tam nie je skutočné. že je to niečo ako Matrix. Vypýtala som sa domov, ale šéf mi povedal, že ak mám doma problémy, tak mi lepšie bude v práci. No a ja totálna paranoja! Mne sa zdalo, jak keby medzi riadkami vravel: a prečo chceš ísť domov? Doma sa dejú hrozné veci, buď tu s nami, tu ti bude oveeeľa lepšie, zostáááň! Stres, panika, des, lebo doma je to fakt super, a myslela som si, že ma ako program z Matrixu chce prinútiť zostať v robote a nevedela som prečo. Nohy na plecia, odchytila som kolegyňu, nech ma zoberie a ušla som domov... Celý čas som revala jak malá...
Tak takéto sa mi stalo, musím si už dávať lepší pozor. Viem, že sa nemám presiľovať, a aj tak som to odignorovala...
No nič, ďalšia skúsenosť v talóne

Och, to muselo byt velmi neprijemne! Dufam, ze si uz v poriadku.

Oj, kwecko, mrzí ma to. Je to zvláštna skúsenosť, ale zároveň veľmi nepríjemná. Neviem, ako by som sa zachoval ja. Držím Ti mocne prsty a teším sa, že Ti akurát pri opisovaní tej skúsenosti bolo trochu už lepšie. Posielam objatie.  

Ahoj všetci  

Ani neviem, čo napísať. Ale obvykle, keď začnem príspevok touto vetou, tak sa predsa len niečo k napísaniu nájde. Trojdňovka bola v práci tento raz dobrá, nebola príliš náročná, ani na psychiku, ani na fyzično. Čo sa týka školy, zistil som, že sú značné komplikácie pri vybavovaní individuálneho štud. plánu, lebo musím ísť za každým jedným učiteľom, že nech mi napíše svoje podmienky pre svoj predmet. A ja ich ani nepoznám a ani neviem, či to stihnem do termínu. Nečakal som takýto postup, lebo z predchádzajúcej školy som bol zvyknutý, že stačí podať žiadosť dekanovi s prílohou od doktora a bolo hotovo. Bojím sa, že to nestihnem vybaviť.

Inak sa mi nič dokopy nechce. Som akýsi lemravý. Psychicky sa mám rozvláčne, nič nerobím, na nič nemám chuť. Som akýsi celý apatický. V práci si vždy narobím kopec plánov, že čo reku budem všetko doma robiť vo voľne, a keď to voľno naozaj príde, tak len ležím a čumím do počítača. Trochu ma to aj hnevá, že si neviem rozkázať mať usporiadaný činorodý deň. Moja psychika je úplne v inom rozpoložení, keď mám voľno a keď som v práci. V práci fungujem, a doma úplne dočista vypínam. Rodičia mi ešte hovoria, aby som pozametal, povysával a neviem čo, ale ja som rád po práci, že vôbec dýcham, a tak len vylihujem. Neviem, ako to tí ľudia robia, že popri svojej práci ešte stíhajú rodinný život, domácnosť, kultúru a tak podobne...

Emócie sú na tom u mňa teraz dobre. Podráždenosť ustúpila. Neurotickosti sú slabšie. Spánok v podstate dobrý. Sny sa snívajú, ale pamätajú len zriedka. Občas si na ne spomeniem podrobne až poobede. Fyzično je trochu na tom lepšie, chudnutie je viac rozbehnuté, včera som konečne dodržal kJ limit. Dnes sa pokúšam znova. Váha 81,9 kg dnes ráno, obvod na najtlstšom mieste 97 cm. Čiže ešte takých 7 kg treba zhodiť, aspoň podľa chudnutie-ako.sk. Najhoršie je to dodržať v práci, lebo u nás máme billu a tam nič takého nemajú. A kopec fastfoodov, ktoré sú proste fastfoody, chápete.

Držím Vám všetkým prstíky a želám mnoho potešenia zo života. Nechže sa Vám darí. Mimochodom, dnes je 10. výročie, čo môj tatino prestal piť. Som naňho veľmi hrdý, aj sa mi to konečne mu podarilo povedať. Teším sa.

Všetko dobré!
S pozdravom
Matej