Ako sa dnes máš? 4

Ahoj Tuto,
no neviem, ale mám pocit, že ten článok je o akejsi poruche. Ja tú blokádu budem mať ako typ anestézie. No možno zle čítam .

Ahojte kamarati ,

dnes mam skvelu naladu. Konecne som spala 7 hodin vkuse, co sa mi uz nestalo niekolko rokov. Sice som si na vlastnu past dala dve tabletky na spanie namiesto jednej ale uz o siedmej rano som kmitala plna energie, zobudila som sa sama od seba a necitila som ziadnu potrebu spat. Dnes mam pocit, ze zvladnem vsetko na co sa dam, aj prave preto som zhodnotila, ze prave dnes je najvhodnejsi den s odvykanim od fajcenia, mamka mi kupila cmulacie nikotinove pastilky a zatial to zvladam bravurne. Ja viem, ze je to este len pol dna a nemam sa s cim chvalit ale pre mna ako tuheho fajciara je pol dna bez cigarety uz aj tak dost velka vyhra. Teraz sedim pri notebooku a citam si nejake clanky o psychohygiene, surfujem po nejakych forach a hladam co najlepsie rady ako si tento svoj dnesny entuziazmus uchovat aj na najblizsie dni. Ja viem, ze som to uz velakrat spominala ale ja som proste zavisla na tom ako sa vyspim, a ked spim dobre, vacsinou aj moj den je v celku dobry, bohuzial to plati aj naopak, musim povedat, ze vacsinou to je tak ze v noci nespavam a tak sa mi potom aj dost zhorsuje zdravotny stav, casto ma prave nespavost privedie do nemocnice, tak to bolo aj na posledy. Mala som taky deficit spanku, ze som z toho mala bludy a sluchove halucinacie.

Takze vam prajem prijemny zvysok dna a pridajte nejaky ten riadok o sebe

Ahoj ľudkovia

Včera som prežíval krízu, akési hlbšie depresívne rozladenie. Asi dve hodiny som v posteli plakal. Dusil som sa plačom a žiaľom. Ani nemôžem rozprávať, čo mi všetko napadalo ako podnety a dôvody môjho plaču, bolo to pestré. Od duchovných dôvodov až po materiálne dôvody a dôvody svojho zlého uplatnenia. Bolo to ťažké a ak by som bol sentimentálny, povedal by som, že ma veci veľmi boleli na duši. Potom som nejako zaspal a podarilo sa mi vstúpiť do tohto dnešného dňa celkom dobre.

Dnes sa cítim už oveľa lepšie. Robil som si veľké plány, ako využijem tento rok. Asi sa aj vrátim do školy, ale až v septembri 2013. Dovtedy budem pracovať, resp. hľadať si prácu, prípadne si robiť ten kurz typu "S", ktorý som spomínal dole v téme o ambíciách. Tiež by som chcel robiť popri škole nejakú strednú školu, ako to robí moja sesternica. Ona totiž študuje sociálnu pedagogiku a vychovávateľstvo na vysokej, a popritom robí strednú školu, kde sa učí odbor opatrovateľstvo. Takže bude mať širšie a lepšie uplatnenie v týchto oblastiach. A stredná má výhodu v tom, že človek nemusí chodiť do školy fyzicky, iba raz za pol roka skočí na komisionálne skúšky. Všetko si inak režíruje študent sám. Asi by som siahol po nejakej elektrotechnickej alebo technickej alternatíve, prípadne obchodnej akadémii. Lebo moje gymnázium je momentálne v rovine pracovného trhu nanič. Plus by som robil tie webové projekty a realizoval sa aj virtuálne. Myslím, že je to dobrý plán, len sa musím skonsolidovať a posnažiť sa.

Dnes ma opäť chytá optimizmus. Včera od 19:00 do 23:00 som bol veľmi nešťastný. Dnes, ako píšem, je to značne lepšie. Psychicky sa mám teda síce nie stabilne, ale momentálne sa dá. Fyzicky v poriadku, bol som na krvi, a celá krv, pečeň i hladina valproátu sodného (orfiril long) sú v rovine učebnicových a príkladných hodnôt. Aspoň tak mi to povedala zastupujúca doktorka pred týždňom.

Dnes plánujem ešte čítať motivačnú a odbornú literatúru, plánovať, pozerať ponuky brigád na tento predvianočný čas, ísť zaplatiť internet a preskúmať, aké sú možnosti stredných škôl v mojom meste či v blízkom okolí (asi aj vrátane BA). Inak včera som kúpil posledné darčeky, dve knihy pre brata a dve knihy pre priateľku stredného brata. Takže už mám všetky darčeky, stačí ich len zabaliť. A asi aj tento rok na mňa padne úloha vyumývať celý byt a upratovať v tomto predvianočnom čase. Uf. A čo sa týka netere, dostala žltačku, vraj je to bežná detská popôrodná choroba, tak dúfam, že sa to vyrieši.

Želám Vám krásny čas. Držte sa.
S pozdravom
Matej

Ahojte všetci,

tak dnes mám akosi nedobrý deň, opäť silné depresie, trápim sa kôli svojmu zdraviu....a veci s tým spojené...chcela by som pracovať a nemôžem, lebo zdravotne na tom nie som dobre a mňa to tak trápi....dúfam, že sa vyspím a bude lepšie...lebo túto noc som bojovala o každú hodinku spánku...

Darčeky na Vianoce ešte nemám....až na budúci týždeň pôjdem kupovať...och tie tlačenice čo budú...ale dúfam, že zoženiem všetko, čo mám v predstavách ako potešiť svojich najbližších....

Tak dnes asi na nálade svojím príspevkom nepridám..ale bohužiaľ sú aj také dni...

Teraz som mala ísť s deťmi na predvianočné trhy do školy, ale nie som schopná...je mi to tak ľúto, ale nedokážem sa premôcť...vynahradím im to trhami v meste, na ktoré pôjdeme na bud. týždeň....


Letra

Ahoj x,
ten link bol len taký popud, že som sa s tým ešte nestretol. Z toho bol aj ten môj záujem. No hlavne aby si bol zdravý.

...........................................................

Ahoj venusa,
perfektné, že sa tak cítiš. Vo mne rezonuje presvedčenie, že žiadna tabletka dobrú cigaretku nenahradí.

............................................................

Ahoj Matej,
aj ja mám odbornú spôsobilosť typu "S", ale k tejto práci potrebuješ aj psychickú spôsobilosť... Tak popremýšľaj, či je to Ok, tiež je to ťažká práca.

..............................................................

Ahoj Letra,
je úžasné, že ak máš depresiu si tu takto schopná niečo napísať. Svedčí to o tom, že si silný jedinec.

.............................................................

Ahojte,
dnes u mňa stredno, anni nemám čo... Trochu mesto, vonkajšok, veľa v byte...

Majte sa pekne, utekám na Farmu na Markíze, lebo mi už ide, a to dlhšie. Pa. Tuto

Šťastné a veselé všetkým od Tuta.

Ahojte všetci,
dnes mám mať super stretko s človekom, ktorého si vážim a ako priateľa veľmi uznávam. Teším sa na to stretko. Poznáme sa už od školy a vždy sa máme o čom porozprávať. Zobral som mu nejaké drobnosti ako prejav toho, že si ho vážim. Jednoducho človek-priateľ.

PA. Tuto

To je super, že máš, Tuto, takého človeka-priateľa. Ja neviem, či takého mám. Veľmi si vážim rodičov, hoci majú aj oni svoje muchy, niektoré dokonca dosť veľké, ale zas ani ja nie som bez múch. Takže aj mňa je niekedy ťažké strpieť. Potom z ľudí nemám takého blízkeho človeka. Iba Boh mi je najbližšie, ale to je zas úplne iná záležitosť a inak sa aj prežíva. Niekedy ma mrzí, že nemám blízkych priateľov, ale ja si pochvaľujem aj tých blízkych virtuálnych. Celé roky, keď som ešte chatovával, som mal množstvo blízkych na nete a veľa sme sa navzájom zverovali. Chat už je minulosťou, ale mám zase teraz Vás tu na fóre. A veru ste skvelí, mám Vás rád a vážim si Vás. Tak v tomto zmysle mám aj ja blízkych priateľov.

Matej


PS: Ospravedlňujem sa Ti, Tuto. Až teraz som si všimol, že Ty už máš až cez 900 príspevkov, čím si predbehol aj Lapaja a stal si sa suverénne najaktívnejším členom fóra, a pritom si mal v rankingu hodnotenie iba "VIP Bronze"... už cez sto príspevkov si mal mať "V.I.P. Silver". Prepáč. Teraz som Ti to už nastavil. Keď dosiahneš tisícku, tak budeš golden. Viem, že si na takéto veci asi nepotrpíš, lebo neprispievaš preto, aby si súťažil. To rešpektujem a aj sa mi tak trochu tento Tvoj postoj páči. Ale predsa len som chcel uviesť veci na správnu mieru. Všetko dobré!

Ahoj

Letra, nebuď smutná. Viem, ľahko sa to povie, depresia ovláda celú myseľ sama, a človek sa ťažko bráni. Skús však ju nepodporovať. Cháp ju ako nejaký nádor na psychike, ktorý potrebuje svoje živiny a svoj kyslík. Ty tieto živiny a kyslík nádoru zatrhni. Teda pokiaľ je to možné, tak do takej miery, ako sa Ti dá, skús si nevyčítať a nesmútiť nad svojím zdravotným stavom. Myslím to v dobrom. Veľmi dobre Ťa chápem, lebo nie je tomu ani dva dni, čo som sám plakal v izbe okrem iného aj nad tým, ako sa neviem uplatniť v pracovnej oblasti. A to som ešte ako-tak schopný pracovať, no Ty máš navyše ďalšie komplikácie, ktoré sú vo výsledku horšie než tie v mojej situácii. Preto mám rešpekt a viem, že naozaj to nemáš ľahké. V priebehu istého času som však pochopil, že človek môže postupne meniť svoje myšlienky a ich obsah, a doslova sa nútiť k optimistickejšiemu a pozitívnemu náhľadu na seba. Viď radšej všetky svoje dobré stránky, svoje dobré vlastnosti, napíš si ich na papier a kochaj sa nimi, aj keď by ich bolo málo. Spíš, čo Ťa baví, v čom sa vyznáš, čo by si chcela robiť. Napíš dôvody, prečo Ťa majú druhí radi a prečo by za Tebou plakali, ak by si náhodou náhle "odišla". Je to také malé cvičenie na optimizmus a všímanie si skôr kladných vecí, než toho, čo sa Ti nedarí. Iste, je pravdou, že je to málo účinné, keď si vezmeme do úvahy, že depresia je aj hlavne chemická vec v hlave, ktorú môžeš vybalansovať a liečiť najmä medikamentami, no sústredenie sa na klady vo svojom živote Ti už teraz môže dodať aspoň ako-takú nádej, že veci nie sú až také zlé, a že ich máš Ty v moci, aby ani zlými neboli, pokiaľ sama chceš.

Ospravedlňujem sa, ak je to prílišné mudrovanie. Ale iba mi to tak napadlo, lebo aj mne podobné veci pomáhajú, hoci nepopieram, že kvalitné antidepresívum je základ. Koniec-koncov aj ja som začal skúšať motivačné cvičenia najmä po tom, ako som začal brať svoje AD Escitil, ktoré hodnotím ako vskutku dobrý liek.

Toľko moja rada. Držím Ti veľmi palec a ďakujem, že sem prispievaš. Tuto Ťa veľmi dobre vystihol, že si zrejme silný jedinec, lebo napr. mne keď je depresívne, tak sa nezmôžem na žiadne písanie. Ty máš vôľu zdieľať a to je fajn. Všimni si moje heslo v mojom podpise - myslím, že na ňom niečo bude. A Ty patríš evidentne k tým, ktorí jeho posolstvo prijímajú.

Ahoj, Letra.
S úctou
Matej

Ahojte Tuto a Matej,

veľmi pekne ďakujem za povzbudivé slová...moje depresie teraz prichádzajú a odchádzajú veľmi nepravidelne...lekárka mi zvýšila dávky antidepresív a ja sa tú dobu, pokiaľ mi zaberú snažím prekonávať svoje stavy...včera som napríklad trochu tancovala so svojími deťmi aby som odbúrala tie vtieravé myšlienky...dobrou hudbou a pohybom..:-)...dnes je to už lepšie, veľmi dobre som sa vyspala...konečne až do 8 hodiny...

Ja som napríklad vôbec netušila, že mám depky...prespala som denne 14 hodín a sotva som niečo porobila...nechápem ako som tak mohla fungovať...ale moje stavy úzkosti a beznádeje už boli tak silné, že som vyhľadala lekárku a tá mi naordinovala najprv injekcie, ktoré som brala 2 týždne a potom po ďalších dvoch týždňov mi dala ďalšie antidepresíva...bohužiaľ mi teraz musela zvýšiť dávku, lebo ani tie úplne nepohltili tie moje stavy....je tomu pár týždňov, čo som rozmýšľala, že mojim jediným východiskom bude odísť z tohoto sveta...ale deti a manžel ma držali nad vodou...preto som musela prehodnotiť doterajšiu liečbu a ísť si pýtať niečo...čo mi konečne poukladá myšlienky v hlave....som ale rada, že som to zvládla v domácej pohode a nemusela do nemocnice....lebo také silné depresie som ešte nemala ako teraz.....aj keď som sa zrútila prvýkrát som nemala depresívne stavy, ale som mala halucinácie a vzťahovačnosť....vlastne všetko začalo keď som pracovala....bolo toho na mňa veľa, musela som drieť na dvoch smenách v sklade, fyzicky náročná práca ale aj psychicky, lebo som mala na starosti príjem materiálu a pracovala v programe SAP, vlastne, všetko čo prišlo do skladu muselo najprv prejsť mojimi rukami a tak sa to zaskladňovalo...čo som robila aj ja....takže denne aj tonu tovaru zaskladnila...aj viac...a mala som tam kolegov a kolegyne, ktorí neboli veľmi spravodlivý a ako viete, jak to chodí v práci, boli tam aj intrigi a tak...ja som to dosť ťažko zvládala, ale mala som super nadriadeného z ktorým som si veľmi dobre rozumela...až príliš by som povedala...a tak som bola na očiach kolegýň niečo také ako nepriateľka....môj nadriadený bol chlap, akého trebalo hľadať...milý, rozumný, inteligentný a veľmi priateľský...vytvorilo sa medzi nami akési puto...ale to už začala prekypovať moja choroba...začala som mať podozrievavé myšlienky...že do skladu namontovali kamery a mňa sledujú ako pracujem, s kým sa kde a ako bavím a tak.....tak som sa snažila pracovať ešte viac, aby som podala čo najlepší výkon, až som v robote trávila neuveriteľné 12tky pár dní....a v jeden deň som prišla tak po dvanástke domov, so svojimi myšlienkami, že ma môj šef prenasleduje a že všetko povie mojemu manželovi.....tak som jednoducho prišla a povadila sa so svojim mužom, povedalla som mu, že sa chcem rozviesť a na tom som trvala niekoľko dní, ale medzitým som začala mať myšlienky, že už aj doma ma prenasledujú a kamerujú a odpočúvajú.... popritom som mala pocit, že mi manžel chce ublížiť, že ma prenasleduje, len ja ho nevidím a že ma chce zabiť...tak som zbalila deti a utekala ku rodičom....išla som si ľahnúť a tam som začala počuť záznamy z toho čo ma natáčali, že týram svoje deti a také halucinácie...tak som zas utekala domov, že ani tam nie som v bezpečí...ale doma som zase mala pocit popri tom všetkom, že sa stane niečo veľké, že všeetci z rodiny pochopia, že mi je ubližované a že všetci prídu a môjho manžela zavrú do basy.....do večera som bola v takom stave, že ked prišla sestra ma pozrieť, som na zemi v kŕčoch od revu prosila, nech ma zoberú na nejakú injekciu, že nech to prestane, že potrebujem spať.....a tak sestra ostala doma s deťmi a muž ma niesol do nemocnice, dal sa mi z niečoho napiť, ale nechcela som, lebo som sa bála, že je to otravené....a cestou do nemocnice som si myslela , že ma chce odniesť niekam, kde sa to všetko vysvetlí, kde všetci budú a pomôžu mi......ale nič sa nekonalo, prijala ma lekárka, vypočula čo som bola schopná povedať...vypočuli manžela a už som bola prezlečená do nemocničného a ocitla sa na psychiatrii na uzavretom...A čku....
Prvé dni hospitalizácie si pamätám len tak matne, pretože som bola pod sedatívami a celé som prespala, keď som asi po troch dňoch precitla, som si uvedomila, že som v nemocnici a že vlastne kedy príde to veľké bum...že všetci prídu a ma pustia domov...ale nič také sa nekonalo....stále som mala pocit, že ma kamerujú a odpočúvajú.....prvé vyšetrenie mi urobili až po 6 dňoch...lebo skôr ssa kôli mojmu stavu nedalo....na ôsmy deň ma preložili na voľnejšie B čko....a cez nasledujúci víkend aj domov na priepustku, ale ja som stále bola len v tom svojom svete, sledovanie, intrigi a nedočkanej pozornosti....po 3 týždňoch ma pustili do domáceho ošetrenia, ale ja som mala stále bludné predstavy, ktoré trvali ešte zhruba 4 mesiace...medzitým som prišla na to, že som mala ataky, keď som niekde mala ísť, celá som sa roztriasla a začala tŕpnuť, tak nasledovali ďalšie lieky....začala som brať aj antidepresíva....nespomínam aké, ale viem, že som brala Rispen...a oxazepan a neviem...až po 4 mesiacoch mi lekárka konečne zmenila liečbu na abilify a aleventu a frontin.....takto som sa držala niečo cez 2 a pol roka až doteraz....do tohto osudného leta....bolo veľmi ťažké, mali sme návštevy celých rodín po manželovej strane, manžel prišiel o robotu, dcérka mi bola operovaná a ja som to všetko akosi nezvládla....v septembri mi obe išli do školy, muž začal sam pracovať a ja sa začala zmetať v silných depresiách, ktoré smerovali myšlienkami až na odchod z tohto sveta...teraz je december a môj stav ešte nie je stabilizovaný, halucinácie už nemám aj keď sa sem-tam prichytím pri myšlienke, že či náhodou niekde nie je kamera ale hneď to zatrhnem...ale už sa toho asi nikdy nezbavím......ja viem, že som sa rozpísala...ale chcela som vám v kratkosti opísať svoj príbeh o mojej chorobe, ktorá je podedená, moja mamka sa lieči už 14 rokov na schizofréniu....takže berieme rovnaké lieky, ale ja dvoje naviac tritico a lapozan...

Obdivujem ľudí, ktorý z touto chorobou dokážu normálne fungovať, ale ja zatiaľ ešte nie som schopná...hlavne chodiť medzi ľudí a neznámych sama....mám problém, vždy si myslím, že to na mne vidno, že ma ohovárajú a tak....ale už tie pocity nie sú také silné ako na začiatku.....


Tak som sa rozpísala....:-) ďakujem za váš čas strávený, nad týmito písmenkami....Letra

a ešte som chcela dodať, že som veľmi rada, že existuje takéto fórum....že sa môžem vyrozprávať, cez písmenka...ďakujem...

AHOJ LETRA,

velmi dokladne som si precitala tvoje riadky a je mi z nich jasne, ze si to mala a este stale mas tazke, niektore situacie z tvojej minulosti su si podobne s mojimi skusenostiami, hlavne ta vztahovacnost a bludne predstavy. Beriem ale ako velke plus, ze teraz uz o tom dokazes otvorene hovorit a uvedomujes si, ze to bolo len nasledkom choroby, keby som to mala zhodnotit ja tak by som povedala, ze mas taky zdravy nadhlad. Strasne ti drzim palce aby sa ti polepsilo a aby si mohla prezit krasne sviatky s rodinou, rozhodne si to zasluzis po tom vsetkom cim si si presla.

__________________________________________________________________________________________________

Ja ako som pisala, prestavam s fajcenim, bohuzial, neviem s tym seknut naraz ale za posledne dva dni som si dala len 6 cigariet, inak by som v sebe mala uz 50, takze uz toto beriem za pokrork. Davam si tabletky volaju sa Niqiutin mini a trosku sa navyse davkujem frontinom.
Inak som po zdravotnej stranke celkom v pohode, ozvucene myslienky su pritomne ale so sucastnou liecbou nad tym dokazem mat nadhlad a nemam z nich strach ale beriem ich ako prirodzenu sucast svojej mysle chvilami si uz ani neviem predstavit den bez nich.

S prianim prijemneho zvysku vecera Venusa