Ako sa dnes máš? 4

Ahojte, tazko sa tu zorientovavam, tusim som v teme ako sa dnes mam, ja sa mam skvele, mam zdraveho 2 mesacneho syna, a chcela by som sa spytat, ci ma udrzi haloperidol injekcia raz mesacne aby som mi uz nevratila choroba spat, alebo je potrebne brat aj olanzapin tabletky, ktore vsak z nejakeho mojho presvedcenia neberiem uz odkedy som otehotnela. chodila som na injekcie iba. s mojim lekarom sa tazko viem o tom bavit, pretoze on ma nepozna od zaciatku mojej choroby a ma tendenciu predavkovavat pacientov, uz som citala tu na forach, ze staci niektorym chodit raz mesacne na injekcie, tak som zvedava ze na ake.

Ahojte,
tak po dlhšom čase napíšem aj ja. Včera som mal trošku depku, alebo ako by sa dalo povedať, takú nenáladu. Dnes je to trošku lepšie. Ale dcérka je zas chorá, takže s ňou musím byť doma. Robím si kusa starosti, čo na to povedia v práci. No hlavne dúfam, že ma nevyhodia. Snažím sa športovať ako tak pravidelne, ale lenivosť je sviňa.

ivetoh, nie som odborník, ale ja osobne by som si neordinoval liečbu bez toho aby to schválil psychiater. Ak s ním nemáš dobrý vzťah, neviem v akom si meste, ale vo väčších mestách je ich kvantum a vždy je na výber. Nie je podmienkou, aby ťa poznal od začiatku. To sa môže zmeniť spoločnými diskusiami, ktoré by spočiatku boli dlhšie. To, že niekomu stačí na podobné príznaky liečba 1x mesačne injekciou, na niekoho iného nemusí stačiť vôbec. Napríklad ja som v liečebni bol dávkovaný haloperidolom bez akéhokoľvek účinku. Tiež s F25. Až potom iné kombinácie pomohli (nakoniec som rád, že to nie sú injekcie , nemám ich rád).

robo: to s deťmi ma teda desí. Ale podľa mňa sa to často rodičia či doktori takto utlmujú deti, pretože ich nevedia ustáť. Nevravím, že je to jednoduché ale je sto krát pohodlnejšie nacpať ich nejakou kravinou a mať "pokoj". Ale nepáči sa mi to. K tomu nepristúpim, aj keď niekedy mi lezie dcérka krkom .

tuto: hádam už máš ďalšiu "priepustku" tak sa vyjadríš. Ako sa im darí kombinovať liečbu? Počas poslednej hospitalizácie som sa stretol s koleogm, ktorý mal strašné problémy so spaním. Cpali ho všetkým možným a ani po pol roku to nepomohlo. Ešte teraz spáva tak max 3 hodiny denne... tak dúfam, že to nebude tvoj prípad. Veľa šťastia a zdravia prajem!

Majte sa pekne, pekný večer,
J.

Ivetoth, vitaj. Ja by som tiež vlastne nešpekuloval s tým haloperidolom a ďalšími liekami podľa svojej vôle. To, že Ťa psychiater nepozná od začiatku, to vôbec nevadí, lebo predsa má všetko písané v počítači, každú jednu návštevu. Ja už mám v poradí štvrtého psychiatra v priebehu 6 rokov, a vždy každý z nich vedel kompetentne riešiť veci. Skúsiť Ťa pochopiť, to je dôležité, to sa aj pokúšam, lebo viem, že naše lieky vedia dobre škodiť plodu a dieťaťu. Len by som to prekonzultoval s odborníkom, hoci skutočnosť, že už rok neberieš vec tak, ako máš predpísané, je ťažké doktorovi zrazu priznať. V tejto veci úplne rozumiem Tvojmu prípadnému strachu z reakcie lekára. Nie sme tu odborníci, aby sme vedeli povedať, či vydržíš len na haloperidole, a myslím si, že aj tak je to vskutku individuálne, takže ani samotní odborníci by to nevedeli len tak ľahko posúdiť. To, že Tvoja nálada a stav je dobrý a kvalitný, a že máš aj zdravé dieťa, s ktorým si šťastná, to je taká báječná vec, že by som sa sústredil teraz hlavne na túto Tvoju radosť. Možnože keď si vydržala rok v pohode bez dodatočných antipsychotík a zvládaš aj také tie tehotenské a popôrodné hormonálne zmeny, tak vydržíš aj ďalšie nástrahy života. Videl by som to optimisticky, no snažil by som sa u lekára dosiahnuť zrušenie toho olanzapínu, aby si nemala už ďalej problém s nejakým skrývaním veci. Pamätám si, že som v minulosti mal problém s Kventiaxom, prestal som ho počas skúškového brať, lebo som nemohol kvôli nemu bdieť a sústrediť sa. Tajil som jeho vysadenie a potmehúcky som sa snažil dosiahnuť nátlakom jeho zrušenie, čo po nejakých 3 kontrolách som aj fakt dosiahol. No, keď mi ho lekár zrušil, už som ho aspoň 6 týždňov nebral. Skús postupovať aj Ty nejak podobne. Držím Ti palce a teším sa nesmierne Tvojmu dieťaťku. Nech sa darí aj jemu.

Robo, držím Ti pevne prsty pri úsilí získať miesto v tej chránenej dielni. To by bolo možno skvelé, v podstate celú strednú školu si strávil s ľuďmi, ktorí mali rôzne zdravotné komplikácie, tak pokračovať v tomto zvyku v práci by bolo pre Teba myslím zaujímavé. Mali by ste pre seba navzájom pochopenie. Myslím na Teba.

X, fúha, tá dcérka sa neuzdravuje a neuzdravuje. Mrzí ma to a držím Ti palce, aby to všetko dobre dopadlo.

Matej

Ahoj priatelia

A teraz napíšem, ako sa mám. Je to bieda. Utorok, streda a štvrtok boli zlé. Dosť som plakal, ľutoval sa, triasol sa na posteli, hádal sa v sebe, mal som komentujúce myšlienky, s ktorými som nesúhlasil a chcel som, aby zmĺkli, a tak som voči nim vo svojej hlave bojoval. Dosť som ležal len tak v posteli a ľutoval som sa. Prišlo mi mnoho vecí ľúto, zamrzela ma dokonca celá tá moja neperspektívna budúcnosť a aj zanechanie školy. Bol som nervózny a mal som potrebu sa izolovať, taktiež som sa dosť červenal.

Vo štvrtok som zašiel do školy, že reku pozriem, ako sa majú spolužiaci a spolužiačky. A skúsim tam vydržať, vyučovanie bolo od rána až do večernej sedemnástej hodiny. Cestovanie som zvládol, ale v škole to bolo horšie. Mal som pocit, že si nemám čo s rovesníkmi povedať, hanbil som sa ich a nemal som pochopenie pre ich zmysel pre humor. Bál som sa a izoloval som sa. Prechádzal som sa po škole hore-dole a rozmýšľal nad nesmrteľnosťou chrústa. Na dennom poriadku bola tréma a červenanie. Bol som unavený a ani som si nerobil poriadne poznámky do počítača. Vydržal som však až do večera.

V piatok som išiel na včelu a všetko som doktorovi porozprával. Mali sme dlhý rozhovor, dohodli sme sa, že mám rozladený stav, ale zatiaľ to necháme tak, a nabudúce mám prísť nalačno, lebo budú brať krv na kontrolu hladiny valproátu sodného (Orfirilu). Je pravda, že sa doma nudím a že aj prácu si môžem zháňať tak, že nebudem lapeť doma, ale v škole. Budem tak niečím zamestnaný a vraj podľa doktora nebudem mať čas a priestor pre toľké sebapozorovanie a smútky. Bojím sa, neviem, či mám skúsiť aj v pondelok ísť do tej školy, alebo ako to ďalej riešiť. Ak som v škole, tak cítim určitú absenciu perspektívy a obháňajú ma otázky typu: na čo mi tá škola bude, patrí predsa medzi najmenej perspektívne odbory pre pracovný trh. A aký cieľ si mám stanoviť a za čím kráčať. Nemôžem robiť niečo, čo nemá zmysel, nie som ten typ, ktorý by robil niečo len preto, lebo sa to má. Nedokážem žiť vo vzduchoprázdne, potrebujem jasný smer, zacielenie, motiváciu.

Kúpil som si cestou od doktora knihu o neurolingvistickom programovaní od známeho motivačného rečníka Anthonyho Robbinsa. Už som prečítal prvých 30 strán. Vyzerá to, že je to dobrá kniha a môže mi pomôcť z môjho marazmu. Ale všetko akosi plynie veľmi rýchlo, požiadavky sa zvyšujú každou hodinou a je toho na mňa akosi veľa. Moja inteligencia to nevie všetky tie podnety tak rýchlo spracovať a psychicky sa neviem s toľkými tlakmi a stresmi vyrovnať. Doktor potvrdil, že prežívam značnú ambivalenciu, čo je typický príznak schizofrénie. Neviem sa rozhodovať a neviem sa jasne rozhodnúť pre jednu z alternatív tak, aby to zreteľne platilo aj na druhý deň. Som ako steblo dlhej trávy, s ktorým sa vietor hrá a hádže s ním na všetky smery, ako sa mu akurát zrovna zapáči.

Veľmi závidím ľuďom, ktorí dokážu toľko vecí naraz. Aj viesť rodinu, domácnosť, prácu, projekty, web, zamestnanie, čítať knihy, sebavzdelávanie, viera a kostol, občas pozrieť telku, rozvíjať vzťahy s priateľmi. Mne to príde všetko strašne zložité. Mám veľmi jednoduché myslenie, ktoré stále rozmýšľa nie preto, že by som bol veľmi inteligentný, ale preto, lebo musím premyslieť každú jednu hlúposť, s ktorou sa stretnem, aby som sa s tým psychicky vyrovnal a niekde to zatriedil do poriadku svojho života. Trebárs jeden deň sa hrám a už som psychicky a mentálne vyčerpaný, už nezvládam ísť čítať knihu, alebo pozrieť televízor, alebo sa zaoberať nebodaj zháňaním práce. Najlepšie mi vyhovuje jeden až dva podnety na jeden deň. Voľakedy som takýto mentálny problém nemal, ale ako vidíte, už mám. A nezvládam to, lebo život proste zložitý vždy bol a bude.

Nechcem sa ísť teraz vyplakať, ale som akurát v strese, či ísť v pondelok do školy. Keď neprídem, bude to fakt problém a už sa len tak nabehnúť do tohto semestra a ročníka nebude dať. Mám strach a je pre mňa veľmi ťažké na takéto komplikované emócie a rozmýšľanie čo i len pomyslieť.

S úctou
Matej

Ahoj kamaráti

Vidím, že sa to tu priveľmi nehýbe a aj málo prihlásených členov chodí. Napíšte kúsok o Vás, čo je nové a čo robíte, a ako sa cítite.

Mne sa už stav polepšil. Do školy som včera ani dnes napokon nešiel. Vyzerá to, že pokračovať nebudem. Zúfanie si a ľutovanie sa sú ustúpené do značnej miery. Povzbudzujem sa svojím svetonázorom a niektorými knihami. Čítam aj tú o neurolingvistickom programovaní, zatiaľ som dosť lenivý to čítať, ale už som niekde na 35. strane a postupne to snáď prelúskam. Nálada je momentálne lepšia, povzbudená. Som pripravený k nejakej činnosti - už som sa konečne oholil, vlasy umyl a dal do poriadku.

Rozhodol som sa od soboty držať nízko-laktózovú diétu. Je to taký režim papania, kedy vynechávam z potravy laktózové jedlá, ako mlieko, syry, smotanu, jogurty, biele pečivo, sladkosti, vegetu, mliečne sušiny, maslo, margaríny a tak ďalej. Pravdepodobne totiž môj organizmus jednoducho nevie štiepiť laktózu a ja mám z toho ustavičné nafukovanie, bolesti brucha (tupé aj ostré), vetry, strašne tvrdá stolica, zápchy, nepohoda, zlé trávenie. Od soboty sa držím tej diéty a má to na mňa vskutku blahodárny vplyv. Brucho ma bolí už len raz za deň, aj to nie veľmi, nafukovanie nepociťujem. Vylučovanie v pohode a navyše som schudol už 1 kilogram, čo nie som tak veľmi hladný a málo jem (tak do 7 tisíc kJ). Je to skvelé, uvidím, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Vidím to optimisticky.

Akurát pokračujem v zháňaní práce. Momentálne čakám na telefonát, kedy mi majú volať z istej spoločnosti a majú ma pozvať na pracovný výberový pohovor na pozíciu regionálneho manažéra v oblasti printovej reklamy. Bojím sa tej komunikácie, vybavovačiek, obchôdzok a telefonovania, ale predsa sa to musím už raz naučiť konečne! Musím si dať tú drinu a naučiť sa bez stresu s ľuďmi komunikovať. Majú volať dnes alebo zajtra, tak sa teším. Na pohovor musím prísť v obleku a pravdepodobne sa aj daná činnosť, o ktorej mi už poslali podrobné materiály, bude vykonávať v obleku. Najlepšie je, že nepotrebujem auto, lebo by bolo v prípade prijatia mojou vecou, ako sa budem ku klientom fyzicky dostávať. A Trnava nie je zrovna taká veľká, aby sa tu nedalo chodiť pešo alebo autobusmi.

Takže sa mám v podstate v týchto dňoch dobre. Nejaké výrazné psychopatológie nie sú, len akurát tá ambivalencia a strach z komunikácie.

Dnes máme pomerne teplý deň, musel som tu otvoriť dokorán balkón. Dúfam, že nerozkvitnú čerešne.

Tak Vám prajem, aby sa Vám tieto dni vydarili a cítili ste sa dobre. Držím Vám palce.

S pozdravom
Matej

Tak keď už vyzývaš, kusa napíšem. Vymenil som sledovanie Dextra za programovanie. Štvrtok idem s dcérkou na kontrolu, uvidíme či usúdi, že ďalší týždeň môže do škôlky alebo nie. S ženou sme si mysleli, optimisticky, že už v piatok by mohla. Ale podľa toho ako kašle to veľmi nevidím. Zajtra by som chcel aspoň jednu časť Dextra zhliadnuť a potom (alebo pred tým) sa budem zas venovať programovaniu. Celkom ma to baví .

Matej: Ten reg. manažér to znie lichotivo ale zároveň podozrivo. Buď obozretný, či to náhodou nie je nejaké to nahováranie ľudí na nákup nejakých kravín . Azda nie, tak nech sa ti to vydarí.

J.

To je skvelé, že Ťa programovanie baví a že sa tým aj živíš. Takéto práce vzbudzujú vo mne dosť rešpekt, lebo sa v tom vôbec nevyznám, ale pritom by som aj túžil o tom niečo vedieť. Na strednej sme sa učili programovať len v jednoduchom Pascale, veľmi ma to bavilo a spravil som doma kopec takých jednoduchých výpočtových programíkov. Držím Ti palce s Tvojou dcérkou, aby sa poriadne vyzdravila. Vyzerá to, že ste skvelí rodičia, aspoň to na mňa tak pôsobí.

Čo sa týka toho manažéra, áno, je to lichotivé, dá sa povedať, že je to priam stvorené pre ľudskú ješitnosť. Ale už mi poslali včera podrobné informácie, čo všetko by bolo v náplne mojej práce. Išlo by o 9 vecí, pričom jedna z týchto deviatich úloh je aj kontaktovanie regionálnych firiem a spoločností, ktorým by som ponúkal možnosť propagovať ich výrobky alebo služby v našich reklamných paneloch. Medzi ďalšími 8 úlohami sú potom rôzne iné veci, ktoré by súviseli už s manažovaním samotných reklamných panelov v mojom meste. Firmu, ktorá to zabezpečuje, poznám, už som sa s jej produktami a panelmi stretol a mám s tým dobré skúsenosti. Tak si viem predstaviť, že by som sa im dal do služieb.

Dnes mi povedali cez e-mail, že vyselektovali kandidátov podľa životopisov a ja patrím medzi tých, ktorých si určite pozvú na výberový pohovor. Takže mám čakať v najbližšom čase telefonát. Teším sa a zároveň sa bojím. No, budem dúfať.

Psychicky sa mám dnes únosne. Vstal som skôr, takže mám subjektívne dlhší deň. Venujem sa včera a dnes hlavne internetu, či už diskusným fóram, blogom, surfovaniu, alebo e-mailovaniu a samozrejme aj sociálne siete. Televízor - iba Simpsonovci. Správy sledujem tiež vlastne iba online. Fyzicky je to veľmi dobré, vďaka nízko-laktózovému režimu papania nielenže ma nebolieva brucho a nie som nafúknutý, ale už mám len 98,1 kg, takže som schudol už jedna a pol kila. Super.

Pozdravujem Vás a teším sa na Vaše akékoľvek príspevky.

S pozdravom
Matej

Ahoj priatelia

Reku že sa ohlásim, čo mám nové. Nového vlastne nemám nič také zaujímavé. Psychicky sa mám pomerne v poriadku. Nejaké psychopatológie nepociťujem. Ale zase som stále len doma, zavretý medzi stenami, takže pri takomto vyhýbaní sa konfrontácii so svetom ani nestíham zvedieť, či mám nejaké problémy alebo nie.

Dosť uvažujem, čítam internet a tak, ako vždy. Zamiloval som sa do pesničky "Someone like you" a celkovo do speváčky Adele. Je skvelá, má perfektný hlas a aj okolo 8 takých najspievanejších jej hitov mám rád. Na prvom mieste je "Someone like you", ale ľúbi sa mi moc aj "I set fire to the rain". Dlhé roky mám pocit, že súčasná populárna hudba nestojí za veľa a ak chcem počuť hudbu, ktorá sa mi akože páči, tak siaham po 80tych a 90tych rokoch. Som teda rád, že konečne aj dnes mám Adele, ktorej spev a piesne sa mi ľúbia.

Fyzicky sa mám pomerne normálne, ale občas si dávam laktózu, napríklad dnes špenát, ktorý je s mliekom. A občas ma preto bolí brucho. Inak sa to dá.

Telefonát na prácu ešte nebol, tak neviem, či majú záujem o mňa. Asi už nie, ale vlastne by mi to až tak nevadilo, lebo to manažovanie nejakej reklamnej plochy by som sa kvôli svojim sociálnym strachom možno aj bál vybavovať. Prihlásil som sa na kurz základov účtovníctva, že reku využijem keď je zadarmo. Robo, Ty si neštudoval niečo ako účtovníctvo? Nevieš poradiť, či sa v tom dá uplatniť? Vedel by som si takúto prácu pre seba predstaviť. Tak uvidím aj na tom kurze, v ktorom zasväcujú do základov problematiky, aby absolventi vedeli, či touto cestou chcú ísť alebo nie. Tak uvidím. A zároveň je ten kurz ešte pred najbližšou kontrolou u doktora, čo je fajn, lebo mu aspoň budem môcť povedať, že už som začal niečo so sebou robiť. On totiž (tak ako aj moji rodičia) nie je rád, keď som takto doma a keď som ponechaný na svoje myšlienky, nápady, rozmýšľania a nálady.

V podstate s ním a s nimi súhlasím.

Ahoj všetkým a nech sa Vám darí.
S úctou
Matej

Ahojte všetci,
tak som znova na priepustke... Je mi celkom dobre, len tras pravej ruky je trošičku častejší, čo mi nerobí dobre na sebavedomie. inak do pohody. Akoby sa mi zdalo, že súčasná starostlivosť o pacientov v nemocnici sa zlepšila, čo si dosť pochvaľujem. Z večernej "pecky" sa musím zotavovať viac ako doobedie, ale zasa spím. Vlastne ani iný reálny dôvod na hospitalizáciu nemám, iba to potento spanie. Mám tam veľa kamarátov aj kamarátky, snáď aj priateľov. Hrám tam stolný tenis, idem do posilky, hrávajú/m na klavíri, čítam... a ták veľa fajčím. Objektívne je to tam veľmi fajn, subjektívne by som chcel viac slobody, hoci po areáli do bufetu, kiosku a trafiky chodiť môžem, ale predsa na tú chladenú kofolu von... tam treba priepustku. Niekedy sa však prešmyknem "silnou" kontrolou a prejdem sa na nápoj a po cigarety, do bankomatu.

Ako píšem je to všetko super, dúfam, že aj pokračovanie môjho príbrhu bude smerovať asi takto...

Zatiaľ vás pozdravujem a veľa zdravia a šťastia. Tuto, z mesta pri Novom Meste nad Váhom.

Tuto, ahoj! Je to paráda, že sa Ti darí a že aj máte v nemocnici celkom zaujímavé možnosti a program. Teším sa z Teba.

Ďakujem, že si napísal a dal vedieť, čo nové. Držím palce, aby Tvoj príbeh ďalej dobre pokračoval a darilo sa Ti v pohode tak, ako chceš a potrebuješ.

Želám všetko dobré. So srdečným pozdravom z mesta na rozbúrenom "veľpotoku" Trnávka
Tvoj fanda
Matej

Drahí návštevníci webovej prezentácie schizoafektivna-porucha.webnode.sk, dnes som aktualizoval svoju odpoveď na otázku "Ako sa ti darí teraz?" v sekcii "Môj príbeh" na prezentácii. Takisto som uverejnil nový blogový článok v sekcii "Blog" na tému mojich skúseností so spánkovou paralýzou. Ďalšie dve blogové témy sa ešte len pripravujú, z toho jedna je už rozpísaná.

Prajem pekné čítanie a nezabudnite ohodnotiť článok v priloženej ankete.

S úctou
Matej

Čauko

Nuž, čo mám nové? V tieto dni, ak som niekedy smutný a mám zlú náladu, tak to z dôvodu duchovna alebo ešte častejšie z dôvodu svojej nezamestnanosti. V jej dôsledku totiž nevidím svoju budúcnosť perspektívne. Ale mení sa mi často nálada a momentálne som veľmi rád, že Vám môžem oznámiť, že som pozvaný na pracovný pohovor do tých Voderad. Až v pondelok. Možno mi, ako vravel Tomas, nedajú pozíciu operátora výroby, keď mám bakalára, ale oficiálne sa hlásim práve na toto miesto. Veľmi dúfam, že ma vezmú, lebo by som mal konečne nejaký príjem, konečne svoje vlastné skutočné peniaze. Isteže, nie veľa, ale tých 300 v čistom to reálne môže byť, čo by bolo fantastické pre človeka, ktorý nikdy nepracoval, nič nevie, má psychické ochorenie, a navyše k dobru má dobré zázemie, že býva u rodičov, ktorí platia inkaso a účty. Ja to beriem všetkými desiatimi. Možno tam nevydržím, či už psychicky alebo výkonnostne. Neviem, ale chcem to skúsiť.

V pondelok tam teda nabehnem na pohovor a uvidím.

V čítaní kníh som trochu pokročil, ale ide to pomaly. Najviac sa venujem samozrejme internetu, PC, trochu aj hrám. Plánujem spracovať nejaké články na wikipediu a pokročiť vo svojich blogoch. Je zaujímavé, že by ma bavilo robiť aj žurnalistiku - dlhodobo túžim mať vlastný spravodajský e-zine online. Ale psychické obmedzenia ma značne limitujú, preto musím najprv vyriešiť svoju neschopnosť. Každopádne, na všetko potrebujem peniaze, preto potrebujem zarábať. A tak by mi fakt vhodne padlo, ak by ma za toho montážnika zobrali.

Psychicky sa mám teraz celkom dobre. Mávam značné problémy so zaspávaním - zaspávam asi 3 hodiny. Ale inak sa mi to všetko dá. Skúšal som vydržať bez energy drinku, ale bol som tak neskutočne unavený, že namiesto toho, aby som prespal celý deň, radšej som si ten drink dal. Musím si tiež v týchto dňoch kúpiť boty, ešte stále nosím také ľahšie, ktoré sa nehodia do tohto sychravého počasia. Tiež musím kúpiť darček obom bratom a aj bratovej priateľke. Jednému bratovi asi kúpim nejakú hĺbavú knihu, kde sa veľa zamýšľa nad hlbokými myšlienkami. Druhému ešte neviem čo. Minulý rok boli silné Vianoce, čo sa týka darčekov, minul sa kopec peňazí. V tomto roku budú poslabšie.

Fyzicky znesiteľne.

Moje najbilžšie plány: počkať a pripraviť sa na pondeľňajší pohovor, v piatok na včeličku. Medzitým čítať knihy a riešiť internet, a všetko, čo on ponúka. A možno skočím na prechádzku, aby som sa vyvetral.

Ďakujem za prečítanie príspevku. Želám všetko dobré, najmä mnoho pokoja.

S úctou
Matej