Ako sa dnes máš? 19

@animusmeus
Ahoj, nuž úprimne, ako tak registrujem tvoje posledné príspevky, stálo by podľa mňa za zváženie sa minimálne spojiť so psychiatričkou. Alebo ešte lepšie ísť za ňou osobne a povedať jej, že máš ťažké obdobie, to je na človeku hneď vidieť - navyše nespavosť ide ruka v ruke so zhoršením prežívania počas dňa, teda zhoršenie depresie.
Je na mieste lekára určite zvážiť možnosť nasadiť AD, na zabránenie prešmyku do mánie je vždy stabilizátor nálady základným kameňom!
Určite ti pomôže, vždy je riešenie, aby si sa tak netrápil. Čo jej povedať? Pravdu...
Želám ti skorú úľavu

Ahojte, tak ja som bola za tym podnikovym poradcom. Povedal, ze to nemusim podpisovat, on sa spoji s persolannym oddelenim a da mi zajtra vediet. Zajtra mam k nemu dojst o rovnakom case. Tak mi drzte palce.

Ahojte spolubojovníci,
Ja sa mám ako tak, snažím sa žiť čo najlepšie ako viem, aj keď ako bývalo to už nikdy nebude. Fyzicky mi je ako na striedačke, nehovorím, že vyslovene zle na zvracanie ale tak čudne, užívam Nolpazu na predpis na reflux a myslím že mi niečo pomáha. Lieky na psychiku užívam všetky, okrem sertralínu, depresie momentálne nemám veľmi. Myslím že Mirzaten mi dosť v nich pomohol, aj čo sa týka samovražedných myšlienok. Hádam to tak aj ostane. Ale chcel by som postupne skúsiť antidepresíva vysadiť , aby som nemusel zbytočne veľa liekov jesť, ale samozrejme po dohode s doktorkou len.
V piatok som bol s troma dobrými kamošmi trocha posedieť na drink, celkom dobre mi to padlo, len dal som si 2 red bully a to som asi prehnal, nemohol som celú noc spať a toľko energie som mal. Ale podstatné je že som bol vonku a spravil som pokrok tým že som ich zavolal ja tentoraz sám od seba, pred rokom ešte niečo nepredstaviteľné.
V sobotu som bol zas sa ostrihať , strihá ma totiž ujova priateľka tak to mám grátis. Ušetrím aj na tom nejaké peniaze. Bolo aj tam príjemné dosť, boli obe sesternice po dlhom čase tam, jedna aj s priateľom, starká bola, sestra a tak sme teda pokecali a po dlhom čase sa takáto časť rodiny stretli.
V nedeľu som zas bol na návšteve u tety, mala narodeniny aj so sesternicou tak sme boli trocha pogratulovať. Boli sme tam vyše 2 hodiny a celkom príjemné bolo. Tak víkend som mal celkom nabitý v tomto ohľade a bol som dosť socializovaný, čo sa aj snažím v rámci možnosti.

Bohužiaľ stále ma trápi silná úzkosť že čím ďalej od domu tým horšie, ale pramení to z toho že sa bojím že mi bude zle fyzicky a nedám to. Napr. do zahraničia lietadlom vôbec nemám odvahu ísť, bojím sa že to nikdy neprekonám už. Lebo kamoši už tento rok chceli na dovolenku ísť , no musel som povedať nie čo ma mrzí.
Naposledy som bol v zahraničí lietadlom v Madride ešte 2017 na Real Madrid, odvtedy nič. Už v roku 2022 som nešiel s rodinou do Turecka a tento rok do Grécka detto.
Tak hádam v budúcnosti prekonám strach, ktorý je samozrejme podložený na tom čo som zažil. To ma úplne paralyzovalo.
Tak sa snažím prebíjať životom ako to len ide, na terapie už nechodím ale rozmýšľam že začnem znova. Len ja som žiaľ ťažký oriešok a mne zmeniť myslenie je veľmi ťažké, čiže neviem či by z toho bol nejaký efekt. Ale samozrejme neodmietnem pomoc, len musím vedieť že to zaberie.

Tak sa držte a majte sa pekne

Ahojte kamaráti a kamarátky, u mňa je to ako na hojdačke a očakávam ťažšie obdobie, keďže tento mesiac mám 8. výročie a aj už v piatok som si spomenul na to. Dokonca aj na presný deň, kedy to začalo. Bohužiaľ viem, že podobné myšlienky nepomáhajú, ale odvtedy myslím na to už stále. Rozoberám dosť svoje bludy, ľudí, čo som videl tam na oddelení. Spomienky aj na personál atď. Všetko jednoducho celé zle teraz. Neviem, prečo, ale každý rok si spomeniem na to...

Ahojte. Mám sa dobre ale zároveň mám ťažšie obdobie v rodine. Mama ma donútila starať sa o otca na dome v Zavare lebo je na svoj vek už vážne chorý. No a trochu sa aj hnevám že je tu malo miesta na cvičenie, tak necvicim teraz, toto má trápi tieto dve veci aktuálne...a bojím sa že takto len znova veľa priberiem bez cvičenia.Ale povedal som že štvrtok idem do Bratislavy za kamošmi na koncert, tak snáď ma pustia. Mame skončila polročna PN doteraz sa o otca starala ona ale išla naspäť do roboty. Inak máme teraz teda takúto ťažšiu situáciu v rodine. No a otco posiela mamu furt do predčasného dôchodku, ale ona nechce lebo teraz by dostala menej peňazí ako keby ide do normálneho, a tuším jej ostáva už len rok odrobiť. V podstate otco už neleží čo to prejde horko ťažko, je samostatný ale začal byť paranoidný že sa na dome bojí sám tak preto som tu. A poslal som dnes životopis do jednej firmy snáď sa ozvú, len keď sa ozvú a náhodou ms zoberú do práce, zase tu pre otca nebudem. A bude musieť nejako vydržať. Mama pracuje krátky dlhý týždeň v Bratislave, ale keď má voľné dní tak je s otcom. Mmntalne proste otco nevydrží jeden deň, dva bez nás. Len tak na záver som sa dozvedel že tiež mal halucinácie zo stilnoxu. Ale len raz. A neviem dokedy otco takto vydrží...ja sa bojím že už sa blíži asi jeho čas. Tak majte sa krásne.

Ahojte, tak ja sa mám fajn, len som si v posilke odfajčila koleno pred nejakými tromi týždňami a keď dlhšie sedím, tak mám problém ho rozchodiť, sa cítim ako stará babka preto ... zajtra idem na políciu podať trestné oznámenie za obťažovanie, jeden týpek mi vkuse vypisuje a také hlúposti, že isto má dáku poruchu osobnosti a myslí si o sebe aký je ťip ťop, raz bloknem píše o 10 minút z iného účtu, ten bloknem tak mám na 2 dni pokoj a zase píše z ďalšieho, že ho to baví a také hlúposti, že ma bude brávať na hodinové hotely, môj muž, že je debil a syn malý debil, ani ich nepozná, nič o nich nevie, že ich mám opustiť a začať nový život s ním, proste vadný kus toto ... zajtra ma čaká zálohovanie fliaš a plechoviek, ja mám taký stres pri tom stroji, že sa naplní vrece a mne nebude chcieť zobrať ďalšie flaše a budem musieť ísť za personálom nech to spojazdnia, celé zle toto, ale musím sa prekonať a poobede klasika, vyzdvihnutie drobca zo školy po výtvarnom krúžku o pol štvrtej a potom úlohy a ja doučujem od šiestej, ale hľadám si robotu na doobedie, len sa nejak nikto neozýva na poslané životopisy a tie ponuky sa akosi opakujú a aj tak mi nezavolajú, že aspoň na pohovor nech idem a to nemám zlý životopis

Ahojte,
ja som dnes zažila jeden super deň.
Ešte minulý týždeň mi dcéra vravela, že niektorý deň budú mať ísť babky alebo dedkovia doobeda tak na dve hodinky k vnúčatám do škôlky, a že ten môj starší vnuk by chcel, aby som prišla ja. Vraj tam budeme robiť nejaké spoločné aktivity. Moc sa mi nechcelo narúšať moju komfortnú zónu, ale pristala som. No a dnes ako dcéra viezla vnuka do škôlky, volala mi, že na dverách je oznam, že to dnes o 9:30 majú prísť babka alebo dedko do škôlky.
Tak som sa vychystala a načas som tam došla. Na dvadsať detí sme tam boli len tri babky a dvaja dedkovia. Samozrejme, keď to vypísali na poslednú chvíľu... Privítali nás a po tom ako nás každého vnúča predstavilo, sme mali deťom porozprávať aké to bolo, keď sme my chodili do škôlky - menej hračiek, ako sme sa hrávali, čo sme mali radi a čo nie... Vtedy som si povedala, že peknú "búdu" na mňa dcéra ušila, ale našťastie už mi až taký problém nerobí rozprávať na verejnosti ako kedysi bezprostredne po epizóde psychózy alebo v depresii. A aj nejaké spomienky na detstvo v škôlke sa mi vybavili.
Celkove mám dobré obdobie a tak aj ďalšia úloha a to pečenie, teda skôr príprava pečenia s detičkami, mi celkom šla. Bola som však vďačná, že mne sa ušli piecť pagáče, teda valkať, vykrajovať, mašlovať a posýpať ich. Teda ja som len pomáhala a riadila môjho vnuka a ďalších dvoch chlapcov, čo sa k nám pridali. Bola som však rada, že sa mi neušlo kysnuté cesto a výroba pleteniek z neho, lebo ako som videla cesto bolo dosť riedke a lepivé, ale ďalšia babka to s ďalšími detičkami pekne zvládla. Iná skupina robila kokosové guľky zo zbytkových punčových rezov. No a dedkovia? Jeden s deťmi lúpal, moržoval, kukuricu a ďalší šmirgľoval a zafarboval menšie doštičky.
Potom sme ešte spravili na jeden veľký papier každý odtlačok vlastnej zafarbenej ruky ako spomienku na tento deň a spoločne si zatancovali jeden tanček - nič náročné, len také kroky v kruhu. z kruhu von a dnu. A nakoniec keď kuchárky upiekli pagáče, pletenky, tak nám ponúkli kávu, čaj, vodu a samozrejme aj z tých pagáčov a guličiek. Pletenky si nechali deti na poobedie, lebo tie boli ešte veľmi horúce, no na občerstvenie boli pripravené aj chlebíčky. Celé to trvalo dve hodinky a bolo to veľmi nenútené a príjemné. Čo sa mňa týka, tak ja som bola dosť prekvapená ako dobre som tie vzájomné interakcie zvládla. Domov som šla dobitá energiou a s pocitom, že s deťmi sme strávili príjemný čas.
Po škôlke zas vnuk prišiel ku nám a piekli sme spolu muffiny. Tešilo ho to, i keď spočiatku sa mu nezdalo, že budú aj z mrkvy, ale nakoniec si ich hrdo odniesol domov. Bol rád, že všetkým chutia. Keďže tam bolo veľa aleže dosť čokolády, tak som mu povedala, že musí ísť potom ešte večer na prechádzku so mnou a s mamou, vybiť energiu.
Na prechádzke sa pýtal čo to bliká na oblohe a tak sme mu povedali, že to je lietadlo a v ňom jeho strýko, môj syn, letí do Viedne a o chvíľu pristane a bude aj volať. Samozrejme, že nesedel práve v tom lietadle, ale o chvíľu volal, že práve pristáli vo Viedni a je šťastne späť z tej dovolenky, z ktorej som mala také obavy. Našťastie žiadny z mojich hrôzostrašných scénarov sa nevyplnil.
Večer som si ešte pozrela úvodné video, rozhovor z 1. dňa výzvy z Fitshakeru (webstránky s cvičebnými programami). Teraz je to na 40 dní nejaká joga, pilates, aj silové cvičenia, meditácie a rozhovory s cieľom dosiahnuť vlastnú harmóniu a rovnováhu. Zapojila som sa do toho, lebo s touto každoročne pred Vianocami opakujúcou sa výzvou mám dobré skúsenosti. Už po minulé roky to u mňa zmiernilo stres a prinieslo mi to pokoj do predvianočného obdobia.
Tak ak ste niekto dočítali až do konca, ďakujem vám a prajem všetko dobré!

Ja mám budúci týždeň stretnutie s posudkovou lekárkou, tak mi držte palce.

@Juraj, neposúdia ťa v neprítomnosti? mňa posúdili tak našťastie a pani na sociálke mi len dala vedieť teda či ano alebo nie, keby mám ísť pred posudkovú tak by som to nedal asi, to by bolo vysvetľovania.

Ahojte moji mili, tak mam dobre aj zle spravy, teda take zmiesane. Bola som zasa u podnikoveho poradcu a ten mi povedal, ze podpisat to nemusim ani teda nemam a ze moj sef povedal, ze sme sa na tom dohodli. Ja som povedala ze sme sa urcite nedohodli, ze on na mna robi natlak. Ale myslela som, ze tym je to vybavene a sef uz za mnou chodit nebude. Lenze dosiel a hned sa pytal, kde ma tu podpisanu zmluvu. Tak som mu povedala, ze to nepodpisem. Chvilu sme sa tam handrkovali a on sa mi potom vyhrazal, ze ma bude sledovat a ked pojdem fajcit a nestemplnem sa, ze dostanem Abmahnung (upozornenie), tri abmahnungy a letim. Ja som mu povedala, ze sa vzdy stemplujem ked idem fajcit (t.j. ze sa oznacim aby mi to odcitalo z pracovnej doby). Potom neskor za mnou prisla jedna zena z kanclu, ze ona je medzi tymi podnikovymi poradcami zodpovedna za tych, co maju ZTP, tak mozem aj za nou chodit. Povedala mi, ze sef sa vzdy na niekoho takto zamera a chce ho vystvat, teraz mam ja tu smolu. Ze vsetkym veducim a pracovnikom z kanclu povie, nech ma sleduju a budem tvrdo pod drobnohladom ci neurobim nejaku chybu. Podla nej on to robi lebo sa nudi. Takze musim si davat pozor, ale mne nema velmi co vytknut, lebo pracujem naozaj usilovne, vzdy sa stemplujem. Jedine co musím zmenit, ze na prestavku som chodievala o 5 minut skor, aj ini to tak robia, teraz musim chodit az ked zazvoni. Lebo vsetci ma budu sledovat, co nie je dobre na moju paranoju, ktoru som mala v psychoze. Ja by som si aj hladala novu pracu, ale priatel slubuje ze sa k nemu uz coskoro budem moct nastahovat, tak to necham tak. Len on furt len slubuje a potom to posuva tak netusim co bude.

@catherin4 a nevieš priateľovi posunúť túto informáciu, že by si aj zmenila robotu kvôli šéfovi, že ako to sťahovanie, či si máš hľadať robotu a meste kde si, alebo tam pri ňom?

@Jaro123444, mne dnes volali zo sociálnej poisťovne a povedali mi termín, keď sa mám stretnúť s ich doktorkou. A ešte mi povedali že potrebujú kompletnú zdravotnú dokumentáciu. To je zatiaľ všetko čo viem. Na jednej strane sa teším že veci sa hýbu dopredu, na druhej mám určité obavy čo odo mňa budú chcieť, na čo sa budú pýtať.