Ako sa dnes máš? 19

Jaro, tu viem ze v nemocnici maju cez den aktivity. Viem ze ani mobil im neberu, my sme mali stacionar spolu s klinikou kde boli hospitalizovani, tak som sa s nimi stretavala. Ale tazsie pripady su niekde inde, tam som nebola. Tam im asi zoberu aj mobil a neviem ci nieco robia. Mna aj chceli vtedy hospitalizovat, ale bolo by to to iste, len by som nechodila domov, prespavala by som tam. A mne to takto ako stacionar vyhovovalo viac.

Katka ja som bol hospitalizovaný už nie v tej akútnej fáze, ja som tam prišiel lebo som sa furt necítil dobre ale akútna fáza bola už fuč dávno. Preto som bol na otvorenom, mobil som mal ale tak celý deň neni čo robiť na mobile. Myslel som že budeme mať nejaké terapie, napr. skupinové s psychológom, že budeme mať možnosť niečo tvoriť a nejak nás zabavia lebo ta nuda je neskutočná. Aj to ma nechcela ta odporná doktorka pustiť a trvalo celý deň a milión rozhovorov s mamou až kým ma pustila na reverz, lebo povedala že tam bude asi niečo vážné , tým myslela schizofréniu a aj tak napísala inú diagnózu do papierov. Takže u Vás v Nemecku to asi bude trocha lepšie čo sa týka psychiatrie.

Lieky nám dávali pred raňajkami na prázdný žalúdok , to ma dostalo úplne, raňajky sme mali tak o hodinu a lieky už dávno v sebe hneď na lačno. To nechápem veď to vie aj debil že lieky sa nepijú na prázdný žalúdok, lebo ti môžu uškodiť a to mne vysadili 15mg olanzapínu hneď a taký absťak som mal že až, tak som si povedal končím, viac to tu nedávam a idem preč, keby tam mám byť 3 mesiace ešte v horšom stave by som prišiel

Jaro a von na ulicu ste chodit mohli? Tuto v Nemecku na klinike mozu chodit, ale ja ked som bola hospitalizovana pred skoro 30 rokmi v Bratislave tak tam sme boli zamknuti a nesmeli von. Aj ked to bola ina situacia, mna zavreli pre pokus o samovrazdu tak to aj chapem.

Na tej Mickiewiczovej ked som bola hospitalizovana, ked nam dali lieky tam sme stali v rade pred sestrickou, museli sme otvorit usta a ona skontrolovala ci sme to zhltli a ci si to neschovavame v ustach. To bolo dost ponizujuce.

@catherin4 micka sa nezmenila, pacienti zavretí na oddelení, sestrička kontroluje či si užila lieky a sem tam ti môžu prehrabať tvoje osobné veci, či nemáš niečo zakázané pri sebe, či ti náhodou návšteva niečo nepriniesla, aj keď si návštevu nemala
@jaro123444 v pezinku na otvorenom oddelení máš aj aktivity cez deň a môžeš ísť v určitých hodinách von do areálu, do bufetu, do posilky, ak ti ju nariadí dr.

Patty Pillow a furt su na Micke tie sestricky jak fasistky? Po nas len kricali vtedy. Anorekticky liecili tak, ze pred ne dali tanier s jedlom a vrieskali na ne. Chodili nam aj na zachod, tam sa nedalo zamykat. Kontrolovali, ci nevraciame.

@catherin4 na zadnom oddelení veru kontrolovali wc a hlavne po liekoch, či ich nejdeš vygrcať a na otvorenom teda to prehrabávanie osobných veci a ešte na veľkej vizite sa mi posmieval primár, lebo som mala dosť silný tras ako vedľajší účinok haloperidolu, ktorý do mňa natlačila v tabletkách, kvapkách a injekcie, som prišla z nemocnice v horšom stave ako som tam šla

Patty Pillow to je mi luto, no vidim, ze sa nezmenili ani za 30 rokov

My sme tam mali veľký park , to bola asi jediná výhoda. V Záluží je veľký park. Lenže celý deň ťa nebaví prechádzať od rána do večera. Ako veľa ľudí si to tam chváli, že najlepšia liečebňa na Slovensku ale za mňa nie. Pohyb sme mali voľný tam po parku , to bola jediná výhoda . Takže nemuseli sme byť len na izbe alebo na oddelení . Ešte by som vyzdvihol že rýchlo si tam človek nájde kamošov a hneď sa zoznámi, ja som mal fajn spolubývajúceho, alkoholika ktorý tam bol už asi 12. krát tak bol tam ako doma

Catherin4 napísal:Patty Pillow a furt su na Micke tie sestricky jak fasistky? Po nas len kricali vtedy. Anorekticky liecili tak, ze pred ne dali tanier s jedlom a vrieskali na ne. Chodili nam aj na zachod, tam sa nedalo zamykat. Kontrolovali, ci nevraciame.

Bohužiaľ personál je všade hrozný až na lekárov. Problém je ten, že oni musia byť asi také. Ten kto sa správa normálne tak nepovedia mu vôbec nič. Dokonca snažia sa ho povzbudiť. Ale keď človek zlyháva tam už v bežných veciach tak bohužiaľ. Vtedy udrie do nich perun. Nečudujem sa tomu. Niektorí vlasy mastné, úplne smradľaví, lebo osobná hygiena neexistuje. Na izbach smrad, ako keby tam chceli pokapať všetky muchy sveta a tak. Tak verím tomu, že tým sestričkám prepínalo. Bola tam kopa ďalších iných vecí, čo bol dosť problém... Napr. niektorí chceli spať cez deň a v noci nespali potom a tak.

Na stacionári nie je to o nič lepšie. Keď sa šliape ako sa má tak pohoda. Niekedy aj tam musia zvýšiť hlas, lebo nejde to. Hoci neviem prečo, ale ja som nedostal nikdy vynadané. Väčšinou dostávam len kladné spätné väzby a to ma vždy poteší. Ale keď začne tam personál jačať, tak niekomu s úzkosťami príde často zle... Napr. minule za to, že v rádiu preladil jeden pacient stanicu na svoju obľúbenú. Bol skutočne veľký krik... Zase tam zažívam väčšinou dobré veci, tak chodím tam rád. Snažia sa nás naviesť na niečo. Je to o tom, aby sme doma fungovali tiež lepšie. Ja nemám síce šancu, lebo mám tremor. Nejaké domáce práce sú utrpenie a nedá sa to. Umývam doma dlážku, vyberám umývačku riadu a chodím na menšie nákupy. Tiež mám podobný režim ako na stacionári napr. cvičenie, šport. Ja športujem tak 4,5 hodiny za týždeň + cvičenie každý deň po 20-25 minút. Zvyšok v poslednom čase snažím prepisovať tie stavebné normy, aby mama mala uľahčenú prácu....

No ja ked som bola tu na stacionary, tam na nas nekricali. Praveze vsetci k nam boli velmi mili. Ale bola som v minulosti aj na slovenskom stacionary v Petrzalke a tam na nas tiez nekricali, tiez boli na nas mili. Ja neviem, ci je to nutne. Podla mna sa to da vsetko aj bez kriku. Ked niekto prepne radio, tak mu normlane bez zvysenia hlasu povedat, nech ho prepne naspat. Ja nie som zastancom kricania na psychiatrickych pacientov. S tou hygienou, to my sme nemali ked som tam bola, tam nikto nesmrdel. To si neviem ani predstavit.