Ako sa dnes máš? 19

Ahojte, priatelia.

Mám sa ako-tak, ani nejak úžasne, ale ani nie príliš zle. Je to taký stred. Niečo zvládam, niečo zvládam menej. Tento týždeň mám on-call službu v rámci práce... popritom som ale z domu robil cez deň zakaždým vlastne normálne. Dokonca na pocit som mal neraz aj toho veľa, ale všetko to boli úlohy, kde som vedel, čo mám ako robiť, takže až na ten pocit zahltenia sa to dalo. Počas týždňa som mal ešte mierne príznaky covidu... ktoré pre mňa ani neboli nejaké útrpné, skôr by som povedal, že ma otravovali. Brzdili ma. Lebo som bol spomalený, rozladený, zle sa mi dýchalo,... a takto robiť je potom trošku sťažené. Apka v mobile, čo mi monitoruje spánok, mi vypisovala stále upozornenie, že sa mi zvýšila miera kašľania počas spánku... Vo štvrtok poobede by som už bol ale aj v pohode, len som zjedol taký nejaký vajíčkový šalát, z ktorého mi bolo potom nevoľno. Spojil som odpočinok z tejto nevoľnosti s poriadnym zababušením a trochu som sa vypotil - to aby som už dal bodku za tým covidom. V piatok večer som sa vytešoval, že test je už negatívny, tak ma kolegyňa v sobotu na on-call zastúpila a ja som mohol nakráčať pekne do školy.

Bolo opäť veľmi dobré, že som do školy šiel, lebo by mi mnohé uniklo. Nejde ani tak o učebné látky, ale skôr o všetky tie dohody a podmienky absolvovania, rady a podobne. Mali sme výnimočne až dva predmety... obvykle máme na sobotu iba jeden. Na jeden som sa tešil, lebo sa tam mali preberať ERP systémy z pohľadu toho, ako sa to softvérovo buduje, a to veľmi súvisí s mojou súčasnou robotou, keďže vlastne robím systemáka práve pre ERP systém našej firmy. (ERP systémy sú vnútropodnikové sofvérové systémy na riadenie a správu podnikových zdrojov, napr. organizácia skladového hospodárstva (vyskladňovanie, príjem tovarov, riadenie stavu zásob, správa dodávateľského reťazca,...), účtovníctvo a ekonomické moduly, pokladňové systémy na tržby, často aj manažérske moduly, atď. atď...). Trochu som sklamaný, že teóriu k tomu dostaneme síce dodatočne, ale kvôli nedostatku času sa tam venujeme len zložitým SQL dopytom na vyťahovanie rôznych údajov z takýchto ERP systémov. To je síce určite užitočné, lebo my na systémovke databázové dopyty a reporty robievame a využívame, ale myslel som, že preniknem do problematiky trochu viac. Ale chápem, je malá dotácia hodín na veci, na toto sa my externisti skrátka na denných nechytáme...

Na druhom predmete som opäť v tíme a robíme počítačovú hru. Ešte stále, žiaľ, neviem prísť na chuť tímovej spolupráci na dev-projektoch. Som taký nejaký samorost a radšej si veci robím sám. Takto sa musím vždy v tíme pýtať pomaly na každý zámer a úpravu... Rozumiem, že práca v tíme má svoje pravidlá a tak,... aj sme sa všetky tie agilné metodiky a nástroje a prototypovanie už dávno učili, ale ešte stále sa v tíme cítim horšie, než keď si veci vymýšľam od piky sám. Nádejam sa, že si raz na to zvyknem a dozrejem aj do tej fázy, že mi v tíme pracovať bude vcelku vyhovovať, alebo aspoň nevadiť. Tým mi je táto škola aj školou sociálnych zručností a to je len dobre. Nech ma len pekne nútia vyjsť zo svojej ulity, lebo sám sa asi nedonútim inak...

Dnes mám opäť on-call... dúfam, že bude málo telefonátov, ale hlavne také, aby som ich vedel riešiť. Popritom dám prať a budem robiť do školy veci... Teda dúfam. Lebo u mňa to nikdy nie je isté a kľudne môžem skončiť na gauči a vyvaľovať sa celý deň. Ale bude ma kontaktovať spolužiak vo veci tej PC hry, tak asi ma vytiahne z toho mozgového oparu a donúti ma ísť minimálne k tomuto niečo riešiť... A ja opäť len dodám: To je len a len dobre. Trochu masochistické, že si prajem, aby ma okolnosti nútili, ale tak keď nefunguje cukor, tak treba bič.

Ďakujem Vám za vypočutie, kamarátky a kamaráti. Prajem Vám všetko dobré, držme sa!

S úctou
matej

Ahojte, tak ja som poziadala o pozicku v nemeckej banke, 1500 eur. Este neviem, ci mi to schvalia. Splacat by som to mala 12 mesiacov, to bol najnizsi mozny limit, inak by som to dala na 6bmesiacov. Ale to vsetko kvoli tej manii, ta mi narobila tieto problemy. Lebo som nakupovala mnozstvo veci cez internet na ktore som nemala. Dostala som sa do maximalneho minusu a teraz uz nemam z coho zit. Dufam, ze uz nikdy nedostanem maniu. Ja som mala moznost pozicat si zo slovenskej Tatrabanky kde mam tiez ucet alebo z tejto nemeckej. Nemecka mala mierne vyhodnejsiu zmluvu. Ale pri slovenskej som sa ani nedostala dalej, lebo tam chceli vediet zamestavatela a ponukalo mi to len slovenske firmy na vyber. Tak som im napisala mail, ci je to u mna vobec mozne, ale medzitym som poziadala u tej nemeckej. Len otazka je este, ci mi to schvalia, budu to teraz skumat, netusim ako dlho to trva. Ak to neschvalia, tak si pozicam trocha od kamosa co sa mi uz ponukal ze mi pozicia keby som potrebovala. Takto zle som dopadla. Ale maniu uz nemam, uz nic nekupujem, tak sa z toho vyhrabem.

Tak uz mi dosla SMS a pozerala som na ucet, uz tam dokonca tie peniaze mam! To bola rychlost, to schvalovanie im trvalo par minut! Musim to brat ako sancu ktoru som dostala a uz na nic peniaze neminat, len setrit, setrit, setrit!

Dokonca som to vsetko vybavila v nedelu co tu normalne nikto nerobi. Nechceli po mne potvrdenie o zamestnani lebo vidia, kolko penazi mi zamestnavatel na ucet plati. Musela som sa len overit cez kameru a ukazat im na nu svoj obciansky preukaz. Co bolo tiez teraz v nedelu. Uz len ziadne hluposti, nic nekupovat, len setrit!

Ahojte,
už dlhšie sa citim trochu nesvoja, akoby ma obchádzala nejaká viróza. Nedivím sa tomu. Minulý týždeň vnuci nechodili do škôlky, boli chorí a ja som k nim chodila hrať sa s nimi, pokým dcéra robila. Na víkend zas ochorela dcéra. Ja som občas pociťovala taký ten tlak v hlave či dutinách ako aj teraz. No však uvidíme či tomu odolám.
Od zajtra deti idú zas do škôlky, tak si budem môcť konečne niečo v domácnosti porobiť (ak ma nechytí tá viroza). Potrebujem upratať, umyť okná a vobku mám ešte neočistenú cibuľu zo záhrady.
A čo ma trápi? Obavy. Bojujem s vlastnými úzkostnými myšlienkami. Syn totiž v stredu znova cestuje na výlet do zahraničia (teraz do Porta a v Portugalsku) a zas ide sám. Tentoraz som mu to nevyhovárala a aj on mi povedal, že sa čuduje, že sa oňho menej bojím, že som nie proti tomu ako inokedy. Ale tak vravím si (v duchu hesla že deťom treba dať korene a krídla), že ho nemôžem obmedzovať len kvôli tomu, že ja mám akési úzkostné pocity z toho. Vždy, keď ma prepadnú obavy, poviem si, že dúfam, že to dobre dopadne a príp. sa aj pomodlím a tak sa snažím upokojiť. Verím, že si to tam užije, bude mať pekné zážitky a šťastne sa vráti na Slovensko.
Čo sa týka nákupov...tak aj ja mám k tomu sklony, no mám našťastie aktivovanú akúsi kontrolku, snažím sa každú objednávku si premyslieť, príp. si to dám schváliť niekomu z rodiny. Niekedy s kúpou počkám nejaký ten deň - pre istotu a stáva sa mi, že potom si už vec nekúpim.

Tak mne prave volali z Tatra banky, ze vidia moju rozpracovanu a nedokoncenu ziadost o uver, ze v com je problem Povedala mi, ze mozem poziadat o uver aj ked zijem a hlavne teda pracujem v Nemecku, potrebujem k tomu potvrdenie zamestnavatela o prijme a vypisy z uctu za poslednych 6 mesiacov. Len ja uz som uver dostala, uz dalsi rozhodne nechcem. Ale sa idu vsetci potrhat aby mi dali uver

Kazdy jeden den sa citim strasne vycerpany, ako to mate vy? Zacal som trochu jazdit na bicykli, teda minuly tyzden som bol 2x po 8km, pomalicky po rovinke. Chcem nabrat kondicku, ale nech sa snazim ako snazim pri nicom nevydrzim, lebo ma nic nebavi a nenaplna. Najradsej by som tu uz vobec nebol , aspon ze slniecko svieti krasne. Majte sa priatelia.

@animusmeus to ako keby si o mne písal, len ja sa nwdokopem ani skúsiť niečo robiť, lebo to nemám aj mám chuť skúsiť, ale viem, že dlho pri tom nevydržím, tak ani neskúšam

Ja som na bicykli prežil veľmi veľa. Možno od 13tich som do 19 rokov som chodil s kamošom každý deň skoro od jari do jesene. Po škole hneď sme išli na bicykel a cez víkend tiež. Zažil som na bicykli svoje dospievanie. My máme za dedinou hory, všetko to mám obehané toľko krát. To sme vtedy jazdili s kamošom ťažké horské trasy a podávali také výkony že až. Drali sme pedále doslova a nohy som mal také namakané z toho ťahania toľkého ťažkého. A cítil som sa vtedy veľmi zdravo, žiadne problémy som nemal a tak ma to bavilo a robil som s láskou to. Myslím že som mal aj súťažne na to, len nikdy som nenabral odvahu sa niekde prihlásiť ale kondičku som mal neskutočnú. Aj futbal som veď hrával , čiže tréningy aj futbalové aj zápasy a aj cyklistické, každý deň niekoľko hodín som športoval.
Kiež by sa to dalo vrátiť všetko, ale ja som bol veľký športovec a nikto by nepovedal že čo na mňa išlo. Ešte pamätám aj počas prvej epizódy niekedy 2018 som sa snažil s tým bojovať tak že som chodil na bicykel

Mne choroba aktivity vzala. Ja som kedysi bola vasniva turistka, ked som sa prestahovala sem, presedlala som na bicykel, lebo tu hory nie su. Rada som chodila aj sama na bicykli a skumala okolie. Kludne som isla aj na cely den v sobotu. Potom zacali depresie a prestavala som chodit, po psychoze uz vobec. Teraz uz nemam depresie, lebo beriem AD, ale k ziadnemu sportu som sa nevratila, nejak na to nemam energiu ani naladu. Furt len trcim doma a cumim do mobilu, prip. citam knihy. A co som ja prebicyklovala kilometrov v nie tak dalekej minulosti. Je mi z toho smutno, ale neviem sa k tomu donutit. Preto som rada, ze som teraz bola aspon na hriboch, uz to je zazrak ze som sa vykopla na chvilu do lesa.

@animusmeus myslím že aj tých pár km denne je veľký úspech. Ver že ak vytrváš v tom a pomaličky každý deň prejdeš pár km, tak budeš sa cítiť lepšie, že si pre seba niečo aj spravil a budeš vládať viac a viac, nenechaj sa odradiť a pomaličky každý deň niečo prejdi. Toto máš len + a zdravie sa ti odvďačí, bude ti lepšie aj fyzicky aj psychicky.
@Catherin verím ti lebo ak je človek v depresii nevládze nič, veľa krát ani vstať z postele a nieto ešte sa donútiť k aktivitám. Psychóza je tiež kapitola sama o sebe a človek pokedy sa z nej dostane poriadne môže trvať aj roky.
Ja som nebol typický schizofrenik, ja som žil veľmi aktívny život, nikto by nepovedal na mňa že som chorý, ja som mal zas mánie a musel som robiť vkuse niečo a strašne som chcel dosiahnuť toho. Mne zmenili život tie nevoľnosti a žalúdočné problémy a z toho sa neviem vyhrabať. Ja som si mantinely nedával že som schizofrenik tak nemôžem nič robiť teraz. To nebola pre mňa cesta, ja som chcel žiť normálne a to sa mi aj darilo. Myslím že aj pre ťažko psychického človeka sú dôležité nejaké aktivity, lebo nerobiť vôbec nič neni dobre a na zdraví to neprida. Preto som podpísal reverz v liečebni lebo tam bola strašná nuda a 5 minút sme kreslili a to bol celý program. To nech sa strčia , načo ma budia ráno pred 6tou a potom celý deň nič nerobíš. Keby je tam program by som tam vydržal ale my sme v tomto ďaleko za opicami.

V rýchlosti, lebo sa ponáhľam na futbal teraz. Ja som na tom trochu inak. Doma ráno cvičím to, čo cvičíme na stacionári. Niekedy cvičím to 20-25 minút a je vážne dobrá zaberačka, ale je to super. Tiež aj teraz momentálne sa balím už a idem hrať futbal s kamarátmi do brány, čo som spomínal na začiatku. Síce sa nenabehám veľa, ale človek je vždy úplne prepotený po tom futbale. Nech robí, čo robí. Človek vyskáče tam niekedy 1,5-2 kg, keď je to skvelé tam za tých 90 minút... Majte sa krásne.