Ako sa dnes máš? 19

Takze ja mam tri choroby podla ktorych by som nemala mat vodicak. Aspergera, anxioznu poruchu osobnosti (obe nediagnostikovane, diagnostikovala som si to sama) a schizoafektivnu poruchu ktoru mam teraz uz oficialne diagnostikovanu. Napriek tomu si veselo jazdim uz 26 rokov a myslim, ze som dobra vodicka. Chcela som si oficialne nechat diagnostikovat aspergera, uz nechcem. Ja som akurat v psychoze, ked som mala aj zmeny nalad nemohla soferovat, ale to som citila a nesoferovala som. Kazdy by mal byt zodpovedny a ked sa na to neciti, tak nesoferovat.

Mňa sa doktorka spýtala či mám vodičák a keď som jej povedal že áno, tak povedala že môžem jazdiť. Ale keď som to minulý rok po osemnásťročnej pauze skúšal robiť, tak som bol strašne spomalený. Doktorka mi tvrdila že to nie je z liekov, ale z choroby, ale ja jej neverím, napríklad hedonin to má aj v príbalovom letáčiku napísané že spomaľuje. Akurát je to tam napísané takým blbým nejednoznačným spôsobom, že: Vaše tablety  môžu spôsobiť že sa budete cítiť ospalý. Neveďte vozidlá a neobsluhujte stroje, kým nezistíte aký má na vás liek účinok. Ja ale naozaj nemôžem jazdiť, lebo na to aby ste mohli jazdiť, musíte mať schopnosť dávať pozor na viac vecí súčasne. A mne táto schopnosť chýba. Proste keby som šoféroval a moju pozornosť by upútal chodec idúci po okraji cesty, tak by som sa sústredil naňho a dával pozor aby som ho nezrazil. A pri tom by úplne uniklo mojej pozornosti auto ktoré mi nedá prednosť. A bola by havária. Inak na tento problém som prišiel pri hraní počítačových hier. Keď hrám napríklad Commandera Keena a sú tam dve veci ktoré ho môžu ohroziť, napríklad jedovatý slimák a lietajúci pavúk, tak to vždy skončí tým že Keen umrie, lebo dve veci na ktoré musím dávať pozor súčasne sú na mňa priveľa. A je ešte jeden dôvod prečo nemôžem jazdiť a to je že ja absolútne neviem cúvať a parkovať. Keby som jazdil ,tak by som sa nedoplatil, lebo by som každú chvíľu niekoho ťukol.

@Juraj
To ma mrzí.
Súhlasím s tebou v tomto. Keď minulý rok mi lekárka predpísala pre úporné nespavosti k liekom najnižšiu dávku kvetiapínu SR 50 mg, ja som bol vyslovene cez deň brzda - len unavený, doobeda zaspatý, káva mi nepomáhala vôbec, musel som užívať kofeínové tabletky (!). Ledva som sa poobede vytrepal von. Keď som presedlal na klasický Kventiax 100 mg večer, bolo to omnoho lepšie, hoci zrána bola obrovská únava. Očné viečka akoby som mal prilepené Chemoprenom.
Na jednej strane má mnoho pozitívnych účinkov, no na druhej strane je ten útlm vyslovene neznesiteľný na bežné denné fungovanie...

Ja som tiež pribral, ale to je preto lebo otec ma vykrmuje.

@Jaro123444
No veď to mi prišlo neuveriteľné, že pred pár rokmi som mal dávkovanie ešte kedysi používaného Seroquelu XR 300 - 300 - 300 mg v kombinácii s ďalšími x liekmi a podobne ako u teba, bol som veľmi odolný, síce som viac v posteli ležal, ako sedel, produktivita nehrozila žiadna, no spánok bol všelijaký. A teraz KO po 50 mg? Evidentne som asi zostarol alebo čo
No a k tomu brušnému tuku, ktorý poznám veľmi dobre, to je celé zle zo zdravotného hľadiska - spája sa s ním tzv. metabolický syndróm: zvýšené hodnoty LDL (zlého) cholesterolu, znížené hladiny HDL (dobrého cholesterolu), poruchy trávenia, zvýšené hladiny pečeňových enzýmov, riziko cukrovky, vysokého krvného tlaku, kôrnatenia ciev. Čo si budeme hovoriť - málo pohybu + spomalený metabolizmus z liekov + zvýšený apetít = výmenný lístok ku kardiológovi, internistovi, diabetológovi.
Inak vedú sa rôzne odborné diskusie o výhodách AP prvej a druhej generácie v zahraničí. A čo psychiater, to neraz iná reč. O klinických výskumoch nehovoriac, mnohé si protirečia.
Kým typické AP sú viac spájané s nežiaducim depresogénnym efektom a extrapyramídovým symptómom (poruchy pohybu svalov), nie sú však tak zaťažené metabolickým syndrómom ako atypické AP (obzvlášť klozapín, kvetiapín, risperidón, olanzapín). Uvažuje sa, čo je teda závažnejšie; navyše EPS je častý aj u atypických AP, neraz i v nízkych dávkach, čo je v rozpore s tým, čo klinické štúdie spočiatku prezentovali!
Dokonca skúsenosti niektorých psychiatrov zašli časom až tak ďaleko, že nevidia zásadný rozdiel medzi typickými a atypickými AP, čo sa týka účinnosti a vedľajších účinkov vôbec. Napríklad poukazujú na mnohé prípady používania atypických AP na veľkú depresívnu poruchu, keď však nemohli pokračovať v liečbe práve pre útlm pacientov, silnú svalovú stuhnutosť, extrémne priberanie atď. Vyhradili preto postup len ako pomocný (augmentačný), keď zlyháva iná dostupná liečba. Mnohí sú aj odporcami používania AP u nepsychotických pacientov, čo doteraz bolo skôr univerzálnym riešením, aby sa vyhli návykovým anxiolytikám, hypnotikám alebo niektorým antidepresívam či ich kombinácii.
A sme práve pri tom - každý je individuálny, každý má inú reakciu na liek. Kým niekto nereaguje na nové AP,  môže vyťažiť maximum zo starých a naopak. A čo tlmí mňa, nemusí zásadne teba a naopak. Z čoho tebe prevracia oči a vykrúca nohy, mne nemusí ani pri vysokej dennej dávke.
Preto presadzujú, keď nejaké príznaky či nežiaduce reakcie pacienta psychiater odmieta (reči typu to nemôže byť z toho, také som ešte nepočul; nie, nie je možné, aby to bolo z toho lieku...), je veľmi dôležité získať tzv. second look od iného psychiatra.
Ok, teraz sa vrátim na Zem a do našich končín, kde sú čakačky neraz i mesiace a človek je vôbec rád, že má odborníka na duševné zdravie.
Ale za seba môžem povedať, že diametrálne odlišný prístup k liečbe je medzi mojou bývalou a súčasnou psychiatričkou. Niekedy je zmena ozaj nevyhnutná, veľmi-veľmi užitočná a prínosná.
Mier

Ja som hodne pribrala z prveho AD v priebehu kratkej doby a tiez hlavne do brucha. Co vyustilo do toho, ze sa ma viaceri pytali ci som tehotna alebo rovno gratulovali. Velmi neprijemne a trapne.

Dnes som mal úspešný hubársky deň. Podarilo sa mi nájsť rýdziky a väčšie množstvo pôvabníc fialových. Tie rastú takto neskôr na jeseň. Otec mal trochu obavy, keď uvidel nazbierané huby, ale keď som mu ich ukázal v atlase, tak sa upokojil. Chcel som z nich uvariť polievku, ale keď som prišiel domov, tak sa už varila kapustnica, tak som dal huby do sušičky.

Ahojte kamaráti a kamarátky, mám sa celkom dobre. Síce nerobím nič užitočné. Väčšinou sa venujem prepisovaniu stavebných noriem mame. Som rád, že je to aspoň trochu užitočné a mame pomáha to dosť pri práci, že môže si vyhľadávať či kopírovať jednotlivé články. Ostatné vecí sú biedne väčšinou robím len toto. Nevadí, chcem dokončiť to, čo najskôr. Tiež chodím aj na stacionár, ale zajtra zvažujem či pôjdem. Mám tú úlohu a rád by som sa zbavil jej, čo najskôr. Keďže dnes chcem už len oddychovať. To je dobre. Aj oddych je potrebný. Pustím si nejaké šachové videá a budem pozerať...

Přátelé,
já jsem momentálně s nervami v p**eli.
Přišel mi dnes tak dlouho očekávaný dopis ze sociálky o přezkoumání ID.
Součástí je profesní dotazník, kam mám vyplnit svoje vzdělání a dosavadní práce (takže už 11 let nic), a zdravotní dotazník, kam mám v podstatě vyplnit, proč nepracuju. Zdravotní dotazník pošlu v příštím příspěvku, ať vidíte ty otázky.
Co tam mám sakra vyplnit? To mám napsat, že nepracuju, protože jsem se minule v práci pro OZP složila ze stresu a málem spáchala sebevraždu a protože se bojím, aby to příště nedopadlo kvůli práci fatálně? Takhle to přece nemůžu napsat. Navíc se za to stydím.    
Mám na to čas do konce měsíce, protože moje psychiatrička je zrovna na dovolené, tak jsem volala na sociálku přímo té paní, která mi poslala ten dopis, a vyřídila jsem si tam výjimku, že to můžeme s psychiatričkou poslat, až bude ordinovat.
Možná bude potřeba i nějaké vyšetření u mojí psychiatričky, to se jí musím potom zeptat.