Ako sa dnes máš? 13

Tu je môj zoznamovací inzerát, keby niečo

https://www.dzio.sk/vyzyvam-ta.php

anjelik napísal:
Je to krajšie prežiť a podeliť sa o city z krásnej veci, okamihu s niekým ako je napr dobrý kamarát, kamarátka, kým človek nenájde k nemu pasujúceho človeka. Lebo je dosť bolestivé chcieť sa podeliť o svoje pocity, nejakú krásu s takým partnerom, čo sa akurát tak vyprdne na tú ,,krásu" aj na tvoje city. Takých je veľmi veľa.
Takže človek aj má pre čo byť smutnučký, ale aj nemá, lebo tak aspoň nemá pri sebe takého, ktorému je jeho vnútorný svet šumafuk

To o čom píšeš nie je partner, polovička, je to len niekto kto leží vedľa teba. Ten ozajstný môže byť 100km od teba, aj tak ho cítiš a je s tebou. A vtedy je život ďaleko jednoduchší....

Aha. Môže byť. Môj radar je rozhodený, ja som vyplašená z vecí naokolo. O takom partnerovi len snívam neustále, ale neverím ozajstne tomu, že existuje. Skôr tie svoje myšlienky na ,,neho" vnímam ako útočisko, útek z reality.
Uvidí sa

Ja píšem o stave keď už je, existuje. Keď práve vtedy nie je pri tebe, ale aj tak je, aj tak ho cítiš. To je najdôležitejší pocit. Takže radar daj zatiaľ do polohy standby, on dáš keď bude on

Ahojte, priatelia.

Dni mi idú plynulo jeden za druhým. Po znovuotvorení prevádzky mám pracovnú dobu od 8:00 do 16:30, čiže už nechodím na siedmu, ako pred koronakrízou. Vstávam zhruba o šiestej, niekedy sa ešte motám alebo vylehujem aj do pol siedmej. Pomaličky si zvykám ráno cvičiť vrátane posilňovania - vychádza to obvykle medzi 6:50 a 7:20. O 7:40 už kráčam do práce. Tam sa veci vyvíjajú zhruba ok - povinnosti odsýpajú, tovar chodí, úlohy sa riešia, maily sa vybavujú a vratky sa balia. Zo samotnej agendy mávam dobrý pocit a pravidelne zostávam cezčas, ak sa mi chce nejakú rozrobenú úlohu dokončiť a nenechať ju na druhý deň. Večer mávam často rutinný. Je to skôr o sprche, papaní, telefonáte s mamou, surfovaní po webe a o čítaní knižiek.

V súčasnosti mám rozčítaných 5 titulov... skáčem z jedného na druhý podľa nálady. Ide o "Nová Zem" od Tolleho, "Vedomá myseľ" od Williamsa a Penmana, "Mních, ktorý predal svoje Ferrari" od Sharmu, "Tri otázky" od Ruiza, "Klub ranostajov" od Sharmu. Knižky "Kto bude plakať, keď umrieš" od Sharmu a "Pokoj a kde ho nájsť" od Papadopoulusa už mám prelúskané, "Klub ranostajov" som už v závere. Tento motivačný, self-help žáner a niektoré druhy ezoteriky mi veľmi pomáhajú - otvorene tieto žánre vnímam a prehlasujem ako svoju psychoterapiu. Riadnu psychoterapiu už viac rokov nenavštevujem a tieto žánre mi ju naozaj dobre suplujú, odporúčam každému. Aj keď chápem, že niekomu tieto témy nehovoria nič - aj niektoré moje kolegyne, inak vášnivé knihomoľky, vôbec nemajú k tejto problematike vzťah. Chápem to. Mne zas nič nehovoria trebárs ich thrillery a detektívky...

Žijem približne pokojne, pričom spomedzi repertoáru mojich starostí azda vyčnieva určitá náladovosť. Zatiaľ neprechádzam extrémami, ale pričasto klesám na duchu a depresívniem. Vtedy sa mi nedarí robiť odstup od svojich čiernych a stresujúcich myšlienok. Snažím sa zrušiť svoj návyk hodnotiť svoj život, "že sa mám väčšinou vlastne zle alebo nešťastne, a len občasne sa cítim vcelku dobre". Alebo že som vlastne v jadre nešťastný s pravidelnými chvíľkami určitej spokojnosti a pohody. Je to vec pohľadu - toto je pohľad na poloprázdny pohár. Usilujem sa vštepiť si vnímanie poloplného pohára - že som vlastne duševne väčšinou ok s občasnými depresívnymi rozladeniami a sprievodnou negativitou. Ako v počasí: "Väčšinou slnečno, sem-tam mraky." Táto nestabilita emócií a nálady ma niekedy vyčerpáva a malomyseľniem kvôli nej. Na druhej strane si uvedomujem, že nikto sa nemá stále dobre. Aj skúsenosť s ľuďmi mi to vraví, aj tie moje knihy. Nikto nie je stále ok, každý sa občas cíti "na nič". To ma povzbudzuje vnímať túto svoju nestálosť ako životnú reáliu, ktorá sa nedá zmeniť - "taký je život", ako sa hovorí.

Známku za posledné obdobie v rovine svojho duševna by som dal asi dvojku.

Ďakujem Vám za prečítanie, kamaráti. Želám Vám všetko dobré, krásny víkend.

S úctou
matej

Matej, je super, že si sa nám opäť ozval aj s opisom tvojich dní. Nikto sa nemá len dobre. Podstatné je, že v rámci možností držíš veci pod svojim riadením, aj keď niekedy sa ti zdá, že uzda ti z ruky vypadla.

Kaa, posledná veta sa ti krásne podarila, je super : )

kaa napísal:Ahoj, neboj, život to zariadi sám Najviac to človek cíti keď vidí niečo krásne a nemá to s kým zdielať. Tú krásu, nech už to je čokoľvek

Ahoj pochybujem, treba ísť tomu bohužiaľ oproti. Šanca, že len tak spoznáš na ulici spriaznenú dušu je malá. Navyše ako chlap musíš oslovovať ženy a ja netuším, že ako ich mám osloviť. V tomto mi nepomohol ani stacionár. Preto chcel by som ísť do zväzu vyskúšať nejaké tie akcie, či tam sa s nikým nezoznámim nejakým normálnym spôsobom.

Veď práve to, že spoznať niekoho fajn človeka je tak ťažké. Ja viem, čo mám robiť. Skúsiť povymetať pár akcií a uvidí sa. Priznám sa, že neviem aká veková skupina chodí na výlety resp. na akcie. Je možné, že nespoznám nikoho, pokiaľ bude 40+. Ja sa s takými ľuďmi neviem o čom mám baviť. Na stacionári tiež detto mám 31 a som tam jasne jeden z najmladších. Istý čas som bol tam skutočne najmladší. Musím asi rozkecať nejaké tie staršie, ale neviem fakt neviem, či sa mi to podarí.

Akože mne nevadia ani mladé 19 ročné žabky. Jednu takú som spoznal na stacionári pred dvomi tromi rokmi, ale chodila krátko. Taká príjemná extrovertka bola. Bohužiaľ nedá sa ju zavolať vonku, pretože rodičia ju držia dosť nakrátko. Vonku ju prakticky nepúšťajú. Videli sme sa už potom náhodne v meste len párkrát. Vždy sa rada pristavila a pokecala. Škoda, že má takých rodičov, akých má...

Ahojte.

Dnes sa mám zhruba dobre. Včerajšok prebehol uspokojivo. Opral som 3 várky prádla. Napísal nejaké príspevky na fórum, poupravoval nejaké "technické" záležitosti (vylepšenie tlačítka "Odpovedať", oprava funkčnosti tlačítka "Like" na mobilnej verzii fóra). Neskôr poobede som kysol na svojej stránke Schizo.Sk, kde som zo seba vydoloval blogový článok, a ďalej som sa potom piplal viac hodín s vizuálom niektorých elementov. Snažím sa "kódovať" a editovať webstránky už viac rokov, ale neprestáva ma doteraz udivovať, ako veľmi takéto niečo zhltne času. Priznávam si však, že v mnohom to je v mojom prípade o tom, že síce viem, čo chcem na stránke docieliť, no neviem presne, ako to v štýloch v rámci parametrov zapísať. Skúšam to hore-dole všelijako v zmysle "pokus-omyl". Nemálo času trávim googlovaním riešení. To, že som teda laik-amatér, nepopriem, no teším sa aspoň, že ma takéto prplanie sa s webom vcelku baví. To testovanie v zmysle "pokus-omyl" a googlovanie riešení beriem tak, že sa to akože učím. A z toho mám dobrý pocit.

Ľahnúť som si šiel až kdesi po jedenástej. Ešte som si zopár desiatok minút čítal "Novú Zem" od Tolleho. Zdá sa mi tá knižka oveľa lepšie napísaná, než jeho prazákladná knižka "Sila prítomného okamihu". Priznám sa, mám túto síce rád, ale nemal som pocit, že všetkému v nej jasne rozumiem. Niekedy to skĺzalo do takého druhu ezoteriky, ku ktorému nemám vzťah, a síce "božstvo v nás", "božská podstata v nás" a niektoré panteistické názory. V knihe "Nová Zem" Tolle svoje učenie viac točí okolo ľudského ega a psychiky, či myslenia. Nachádzam tam mnoho myšlienok, ktoré majú na mňa praktický, psychoterapeutický účinok.

Potom som spal. Už spím znovu potme. Ako asi niektorí viete, v júni som napísal blogový článok na Schizo o mojej vtedajšej depresii z istých kníh obsahujúcich konšpiračné teórie a alternatívne pohľady na históriu a "fungovanie sveta". Ide hlavne o knihu "Múj otec byl MIB". Čítal som ju v druhej polovici mája, išlo o 800 strán hutných informácií, ktoré majú jeden spoločný efekt: človeku je z nich totálne na nič. Ak si chcete umocniť znechucujúci pocit, že svet je nafigu, tak skvelá voľba je prečítať si "Múj otec byl MIB". No a ja strachopud, samozrejme, som sa z tej knižky bál zaspávať a spať potme. Takmer celý jún som potom musel spať pri zapnutom televízori bez zvuku. Takže ak sa vrátim k pôvodnej myšlienke: Zhruba týždeň už opäť spím potme. Časový odstup moje strachy oslabil a dostal som ich zase pod kontrolu.

Prajem Vám všetkým peknú nedeľu, kamaráti. Majte sa dobre.

S pozdravom
matej

Tak 1000cka príspevkov za mnou. Dlho som rozmýšľal, do ktorej rubriky mám napísať ten 1000cty príspevok. Napokon som sa rozhodol dať v tradičnej téme ako sa máš?

Tak kamaráti mám sa dobre. Som rád, že nemám žiadne ťažkosti. Teda niečo po negatívnej symptomatike by sa našlo, ale považujem to už za nemenné. Mám sa dlhodobo na svoju na diagnózu veľmi dobre, z čoho mám radosť, že nemusím nič riešiť. Čo porábam? Tak venujem sa hlavne šachom. Píšem šachové blogy. Momentálne snažím sa komentovať partie od Aljechina pre deti z nášho klubu. Tiež chodievam na prechádzky, pri ktorých sa snažím schudnúť nejaké to kilečko. Občas sa mi to aj darí. Momentálne som na méte 110 kg, čo je stále dosť veľa. Schudol som 6 kg za posledné obdobie, čo nie je až tak málo, ale chcem mať ešte stále tých kíl menej.

Ahojte, dnes deň debil, ale cez víkend návšteva moravianskeho kaštieľa, je tam výstava moderného umenia (na niektorých veciach som sa pobavil že ma bolo počuť na Tematíne OMG, musím sa naučiť ovládať svoje emócie ) inak fajn, noci pokojné, po celom dni padám na hubu, zaspím ešte počas autogenu Jo a chýba mi teplo a voda, ale v tomto zhone by vlastne ani nebol čas. Asi tak.