Ako sa dnes máš? 13

Ahoj
Píšem, bo musím dať vedieť a vyjasniť si dve veci. Určite ste si všimli, že sa vyjadrujem štýlom duchovna. Tak aj teraz zhodnotím moju závislosť, ktorej podlieham.

Ide o emočné telo bolesti, ktoré má po cele dni (ne)ustále, (ne)kontrolovateľné chute. Chuť na cigaretu a chuť si dať niečo do huby. A celé toto riadi a ovláda eGo. Ktoré je, keď prevezmem kontrolu nad chuťami, (ne)únosné, priam rivalské.

Preto si musím určiť, stanoviť (ne)jaký ten bojovný plán, ako mať pod kontrolou emočné telo bolesti aj s jeho chuťami a pod kontrolou rivalské eGo.

eGo a emočné telo bolesti, rady fajčia cigarety a špakovinu. Síce Som dodnes (ne)došiel na to, čo im nikotín dáva, či bere, ale je to bežná rutina, návyk, (zlo)zvyk, ktorého sa (ne)viem akosy zbaviť. Keď sa zdržujem nikotínu, tak o ničom inom eGo (ne)premýšla, len o cigaretách a pocite "aké je to dobre si zápáliť.". Rado pri tejto činnosti premýšla.... a dochádza tak k novým nápadom, myšlienkam. eGo chce pri húlení, a aj tak to je, (pre)mýšlať, (roz)mýšlať, (u)važovať, (z)važovať, či (roz)jímať.

eGo chce prestávku, pauzu, na chvíľu vypnúť a pri tom fajčiť, či jesť. Na tej prestávke, eGo a jeho emočné telo bolesti vysielajú signály "jesť!, fajčiť!". Okrem týchto príkazov, nič iné pre nich (ne)existuje.

Ak sa mi podarí v najbližšej dobe skrotiť tieto chute, budem rád, ale bude to veľká drina, odolávať niekoľko desiatok ročným návykom. Odolávať a zaviesť zmenu. Bojový plán, mám teda už v hlave, ale najprv ho musím otestovať a upravovať, či meniť, a hlavne držať sa ho a plniť ho.

Želám vám veľa zdravíčka a silného a víťazného duchovného boja so zlozvykmy.

S pozdravom Dušan

https://dusanfajnor.blogspot.com/2021/01/ako-sa-dnes-mam-20.html

Ahojte, priatelia.

Rozmýšľam, čo napísať. Prídem si prázdny, čo sa týka myšlienok, ktoré by boli azda aspoň trochu hodné zdieľania. Týždeň mi plynie vcelku dobre, avšak nie som v tomto čase nejako extra produktívny. Napríklad zrovna dnes nič dokopy nerobím. Dlho som spal, potom som mal šlofíka aj neskôr. Čítam si jednu knižku, opäť zo žánru self-help, pričom som asi v polovičke. Od začiatku lockdownu je to moja tretia kniha. V škole postupujem dosť pomaly - teraz do nedele mám dokončiť dokumentáciu na Algoritmy. Trošku zápasím s prokrastináciou, čo je u mňa asi aj dosť obvyklé. Čo sa týka práce, potvrdila sa mi informácia, že pôjdeme chystať inventúru asi zhruba týždeň pred otvorením prevádzky. Čiže ešte cez lockdown. Ktovie však, či sa tento pokyn neprehodnotí, ak by sa lockdown opätovne predĺžil. Tipujem, že áno.

Takže zatiaľ naďalej lapím doma. Sem-tam vybehnem kúsok do potravín. Snažím sa cvičiť každý deň zhruba na polhodinku. Také tie ohýbačky, strečing, brušáky, kliky, drepy a posilňovanie. Občas v návale zápalu pre nejakú vec cvičenie vynechám. Vlastne nie občas, ale zakaždým, keď som ponorený do nejakej činnosti, ktorá uchvacuje veľa času, či veľa mojej pozornosti. V ostatných týždňoch také návaly "uchvátenia" bývali pravidelné, čosi som spomínal v minulom príspevku, keď som hovoril o určitej "hypománii". Teraz naposledy sa ma to týkalo v pondelok a utorok, kedy som dostal kuriérom nové RAM-ky a pevný disk SSD. Počítač som otvoril, skúmal možnosti a podľa videí z youtube som to vymenil. Starý disk som preklonoval na nový pomocou utilitky, ktorá je súčasťou menu ešte pred bootovaním MacOs. Vyskytli sa viaceré komplikácie, takže mi to zabralo trochu dlhý čas. Utorok bol viac-menej o inštalovaní, aktualizovaní a konfigurovaní Windowsu, nakoľko pôvodný sa mi nepodarilo naklonovať. Nakoniec sa všetko podarilo zavŕšiť a teraz mám pomocou softvéru Parallels zapnuté obidva operačné systémy naraz, čo som vlastne chcel aj docieliť. 16 GB Ram-ky to ťahá dobre a aj odozva pri viacnásobných úlohách je veľmi promptná. Bootovanie a načítanie oboch systémov sa skrátilo na zhruba 20 sekúnd Windows a 30 sekúnd MacOS. Otváranie a zatváranie programov je taktiež promptné. Investíciu hodnotím tak, že splnila svoj účel, takže som veľmi rád (hoci pri niektorých zádrheloch som mal vážne pochybnosti, že som si odpálil celý počítač).

Od stredy a dnes štvrtok sa následne v podstate iba ponevieram. Večer a v noci som brázdil internetom a čítal najmä správy. Síce som obnovil aspoň to cvičenie, no k riešeniu školských povinností som sa defacto zatiaľ nedostal. Na toto sa budem musieť zamerať v najbližších hodinách a dňoch.

Známku za uplynulé dni by som dal asi 1-.

Ďakujem Vám za prečítanie, kamaráti.
Želám Vám hojne zdravia a nech sa máte čo najlepšie.

S vrúcnym pozdravom
matej

Ahojte, kamaráti.

Mám sa približne dobre. Včera večer som viac-menej pokračoval v čítaní rôznych článkov na webe a tiež som čítal ďalej knižku. Jedná sa o "Ego je nepriateľ" od autora menom Ryan Holiday. Cez niektoré časti sa v nej musím prekúsať, nakoľko autor mnoho myšlienok vysvetľuje na príkladoch rôznych osobností z histórie, pričom ich príbehy rozoberá do pomerne veľkých detailov. To ma niekedy trochu odrádza, no keď nakoniec z toho vydolujem danú myšlienku, tak sa mi zatiaľ vždy potvrdilo, že tá myšlienka stála za to. Inými slovami, myslím si, že tá knižka prináša dobrú "pridanú hodnotu" a vie čitateľa obohatiť a posunúť v jeho myslení.

Mnoho som si z nej už zobral. Pomocou niektorých súvislostí, ktoré autor spomína vo veci vášne (nadšenia pre vec), ktorú hodnotí negatívne, som si priznal, že jeden z kľúčových dôvodov, prečo napríklad upadám do pravidelnej prokrastinácie (nielen vo veci školy, ale aj trebárs domáce upratovanie, varenie, niekedy cvičenie, rozvoj stránky Schizo.Sk, učenie sa angliny a ďalšie oblasti) je, že polovedome očakávam, že budem pociťovať pri tom niečo ako nadšenie, zápal, horlivý záujem. Skrátka, že ma to bude veľmi baviť. A to je aj podľa autora jeden z hlavných nebezpečenstiev takejto vášne, a síce že vytvára dojem, že všetka tá poctivá tvrdá práca, ktorá jediná môže priniesť reálne výsledky, že by mala byť taktiež iniciovaná vášňou - takou vášnou, akú som trebárs zažíval pri tých mojich "uchváteniach", ktoré som bol spomínal v minulých príspevkoch. Akoby potom iné činnosti, ktoré až tak emočne nenadchýnajú, nestáli za to. A keďže niektoré z nich naozaj musím robiť (trebárs školu), tak v najlepšom prípade ich urobím po dlhej prokrastinácii (v horšom prípade vôbec).

To je všetko pasca. Nikdy som si takéto riziko vášne neuvedomoval. Vlastne tento autor je prvý, u ktorého čítam negatívny názor na vášeň a zápal pre vec. U iných self-help autorov práve vášeň a flow vyzdvihovali. Tento autor uprednostňuje veľmi triezvy, až emočne chladný, racionálny a prísne metodický prístup k tvrdej každodennej práci, ktorá prináša reálne výsledky. Nech už je tou prácou čokoľvek, myslí sa tu v širokom zmysle slova, nemyslí sa tým zamestnanie, ale jednoducho naše činnosti, ktorými niečo sledujeme a o niečo sa nimi usilujeme.

Aj som si včera pred spaním povedal, že by som to mal uplatniť hneď pri tom, čo mám robiť v týchto dňoch. Teda nečakať na zaujatie, vášeň, flow, nadšenie, zápal, bavenie. Ba najlepšie ich dokonca odmietať a ísť na povinnosti alebo akože-povinnosti veľmi triezvo, metodicky a s plným vedomím určitého zámeru, ktorý by mal ako motivácia stačiť.

Pekne sa mi to píše, ale až čas ukáže, či sa mi taká zmena prístupu podarí. Obvykle, keď sa snažím o zmenu návyku, tak mi to trvá dosť dlho, pričom opakovane upadávam do starých vzorcov. Až postupne tie pády do starých vzorcov sú čoraz sporadickejšie, ale aj to až na ploche dlhého času, v niektorých veciach skutočne na ploche mnohých mesiacov. Tak hurá aby som už aj začal, niet na čo čakať.

Držím Vám palce, kamaráti.

S pozdravom
matej

@Matej

Ak mám naplánovaný termín a pomaly sa naň chystám, si vždy hovorím "Dušan, (ne)premýšlaj o ňom, bo si to rozmyslíš!" A takto mi plány fungujú, nedovolím emóciam a eGu, aby mi plán (na)búrali.

Zdravím všetkých,
mám sa už tradične v rámci možností celkom fajn. Ako aj dnes, aj včera bol krásny deň. Včera som bola na parádnej prechádzke, síce len tu neďaleko, no bolo to magické. Je u nás aj trocha snehu tak krajina vyzerala nádherne. Porobila som celkom pekné fotky. Veľmi rada fotím prírodu Je to také oku lahodiace
Horšie je, že už sa mi krátia voľné dni a bude treba nabehnúť na prac. režim, čiže žiadne vyspávanie do 9,00. Priznám sa, že to nebude pre mňa ľahké, lebo som spachtoš, no budem musieť. Rovnako ťažké bude zmieriť sa so situáciou, že stále pokračujeme v dištančnej výučbe. Už mi aj niektoré detiská chýbajú. Pravdepodobne ostanem u našich a budem odtiaľto pracovať...lebo podnájom mám v druhom okrese, ale ak sa to uvolní neskôr zvažujem, že sa presuniem tam.
Štve ma pomerne dosť, že cez sviatky som tradične nabrala na váhe. Podnikla som nejaké kroky k zlepšeniu hlavne v podobe varenia zdravšieho jedla, ale zjavne to nestačí, lebo vôbec nechudnem zatiaľ.... asi sa nevyhnem tomu cvičeniu... musím sa odhodlať ....fakt, už je najvyšší čas, aby som sa zmestila do dverí
Španielčine sa venujem každý deň, min. 5 minút, je to sranda....niekedy na to troška pozabúdam. Začína to byť už v celku náročné, musím si už čítať aj tipy pred každou lekciou (vysvetlenie novej gramatiky)
neviem, či som to nespomínala už , ale učím sa cez duolingo appku, fakt odporúčam, človek si tam ešte aj anj precvičí
Uvidíme či budem schopná v budúcnosti aj súvisle rozprávať v tomto jazyku, no snáď aspoň základy budú.
Prajem pekný zvyšok dňa. Opatrujte sa !

Ahojte!

Dlhšie som sa neozvala. Naposledy v decembri, keď to vyzeralo, že som dostala Covid. Bolo to tak. Nakazila som sa u mojej sestry a mamy, tam to mala celá rodina a odomňa zas covid dostal moj syn a manžel. Našťastie ochorenie u nás všetkých nemalo ťažký priebeh aj keď to nebola prechádzka ružovou záhradou.

Pred Vianocami som už bola negativna. Vianoce sme strávili spolu s manželom a synom. Dcéra s jej rodinkou tentokrát k nám neprišli, pretože dcéra mala na Vianoce prvý termín pôrodu. Nadránom o 4tej hodine volala, že už ide do pôrodnice a že by sme mohli prísť na pár dní pomôcť opatriť jej synčeka, nášho 2 a 1/2 ročného vnúčika. O pol siedmej ráno sme boli u nich, to malý práve vstal a veľmi sa tešil, že som so synom prišla k nim. Zať odišiel do pôrodnice k pôrodu a okolo 11stej už bol druhý náš vnúčik na svete. Veľmi sme sa tešili, že to dobre dopadlo a aj vnúčik aj dcéra sú zdraví. Pobudli sme so synom v Bratislave do Silvestra. Ja som pomáhala v domácnosti a syn sa hral s vnukom. Denne aj dvakrát sme s vnukom chodili na prechádzku na petržalskú vlakovú stanicu, pretože veľmi rád pozerá vlaky. Posledný týždeň starého roka bol pre mňa najkrajším obdobím roku 2020.

Silvester a Nový rok sme strávili doma a 2.1. sme zas vyrazili do Bratislavy pomôcť mladým s opaterou oboch malých detí. Aj tentokrát šiel so mnou i syn, pretože v práci i v škole má ešte voľno. Dnes sme sa odtiaľ vrátili znova domov. Istý čas teraz budem častejšie chodiť k dcére, kým môj druhý vnúčik trochu nepodrastie. Najmä, keď zať bude v práci a ona bude na oboch chlapčekov sama.
Veľmi ma teší, že Vianoce i celé to obdobie po nich som dobre zvládla, že neprišli problémy so spánkom a ani nejaké zhoršenie môjho psychického stavu. Je to teraz dôležité, aby som bola v poriadku a zvládala pomoc dcére i vlastnú domácnosť.

Rada čítam vaše príspevky a všetkým vám prajem zlepšujúce sa zdravie v novom roku!

Strašne sa po tieto dni nudím. Keď vstanem z postele, tak idem do obchodu, kúpim si niečo na jedenie a najem sa. To je vrchol môjho dňa. Zvyšok je nekonečná nuda a prázdnota.

Mal som v živote veľmi tvorivé obdobia. Ale v poslednej dobe ma nič nebaví.