Ako sa dnes máš? 13

Ahojte, kamaráti.

Tento týždeň som väčšinou doma. Žiaľ, som evidovaný ako úzky kontakt istej pozitívnej osoby, tak som sa ocitol na home-office v karanténe. V utorok som bol na PCR-teste, z ktorého mi v stredu večer prišla esemeska o negatívnom výsledku. Tak som rád. Podľa pokynov z vládnych opatrení však musím karanténu aj tak dokončiť... čo pre mňa znamená byť doma ešte do nedele vrátane (vtedy uplynie 10 dní od úzkeho kontaktu). Šéfka mi vybavila pripojenie na vzdialenú pracovnú plochu z domu, tak väčšinu času sedím za týmto, nahrávam tovar na diaľku a dosť veľa telefonujem. Popritom sa snažím sem-tam venovať zadaniam do školy, spracúvam dokumentáciu k algoritmom k 10 úlohám. Termín je do utorka budúceho týždňa, som na 6. zadaní. Priznám sa, že som už dosť ustatý a motivácia mi akoby hapruje. Skrátka sa mi asi iba nechce. Aj som si dnes trochu cez obed dal šlofíka na gauči. V utorok a stredu som ešte pekne frčal, a to aj do noci, ale včera som už cítil, že mi para dochádza a dnes som ubral plyn priam fatálne. Musím sa asi nejak odreagovať, rozptýliť... Snáď tie zadania stihnem.

Zo súkromia prezradím, že, žiaľ, moja švagrinka bojuje už nejaký čas s Covid-om. V tejto chvíli jej to už ustupuje, no mala vážnejšie stavy. Bolesti, kašle, horúčky. Som veľmi rád, že jej to už ustupuje.  

V rámci nevychádzania z domu som využil prvý raz službu Tesca, ktoré na svojom eshope ponúka rozvoz potravín. Kuriér mi doniesol kopec papania v stredu. Nahádzal som si tam do "košíka" tovar za vyše 30 eur... celkom sa mi takéto niečo tak zapáčilo, že pravdepodobne využijem túto službu aj v budúcnosti a obmedzím tak každodenné fyzické návštevy obchodu po práci. Asi mi to ušetrí dosť času, tipujem.

Mám sa inak v podstate dobre. Duševný zdravotný stav je, zdá sa, prijateľný. Lieky beriem, aj kopec doplnkov výživy. Len sa musím zotaviť z dnešnej únavy, aby som cez víkend mohol už doklepnúť tie zadania do školy. A v pondelok späť do práce už aj fyzicky.

Držím Vám moc palce, kamaráti, majte sa pekne.

S úctou
matej

Ahojte,

chcem sa opýtať, či som jediný, kto je rád, že tma je už o 4. Nie je v tom sociálna fóbia - tú som, myslím, už rozchodil - ale tma mi vyhovuje. V zime som bol vždy výkonnejší (mal som lepší prospech, bol som pokojnejší ap.). Dokonca aj toto počasie mi vyhovuje, človek sa v lete nepotí ako v saune a zároveň nemrzne, že treba 3 kožúchy a stále je to málo. Inak v lete nakupujem radšej na obed (slniečko, teplý vzduch) a v zime radšej po 4 (čiže po tme). Zvláštne...

Nemám veľkú skúsenosť s psychológmi, pretože som bol presvedčený, že je to strata času a o ľahkých vedách si myslím svoje (a nie je to nič pekné). Terapiu som si v podstate robil sám niekoľko rokov (samo-štúdium, self-analýza) a podľa mňa som to zvládol veľmi kvalitne - zisťujem teraz, resp. mi to nepriamo potvrdzujú iní odborníci. Dokonca si dovolím skromne napísať, že neexistuje na svete terapeut (alebo psychiater), ktorý by ma lepšie dg. a poskytol mi lepšiu terapiu. Alebo by to trvalo omnoho dlhšie.

S terapeutkou som veľmi spokojný. Tlačím ju do 1), čiže rozprávam prevažne iba ja (asi 90%) a občas ma doplní, opýta sa ma nejakú otázku, prerozpráva mi to z jej pohľadu alebo ma upozorní na to, či si uvedomujem to, či ono. Vyhovuje mi to takto. Dokonca si aj pripravujem témy, ktoré chcem prediskutovať. Nikdy sa mi nestalo, že by vyvolávala s niekym 20 minút, ani že by mi odkrojila z 55 min, ktoré mám rezervované. Tiež napíšem, že terapeut 3) nie je psychológ, ale kretén (od takých ľudí treba celkovo utekať preč). Aj moja psychologička na 100% vie, "koľko bije" - teda, čo mám za problém a čo by som mal robiť a čo by som nemal robiť, ale oni sa 5 rokov a viac učia tlmiť potrebu povedať pacientovi nahlas "pravdu do očí". Lebo je to najhoršie, čo môže urobiť. Na to, myslím, človek musí prísť sám (psychológ mu v tom môže pomôcť, popostrčiť ho nejakým smerom ap.)

Čo ešte? Mám sa inak fajnovo. Teší ma, že užívam polovičnú dávku AD - teda technicky štvrtinovú, lebo Alventu som zobal 150mg, čo je ekvivalent k 20mg Escitalopramu a ja ho užívam len 5mg. Dysfória žiadna, ani depresia sa nekoná - som rád. Trochu som premýšľal, že si nasadím naspäť AP Parnido, lebo "connecting the dots" je v mojej hlave momentálne trochu búrlivé, ale čakám mesiac, či sa to nezlepší. Stále mám ten syndróm Boha (že mi posiela indície, ale ty kokso, je to proste tak). Mením úplne (ale že kompletne) stravovanie, tak som veľmi zvedavý na výsledok.

Chcel som napísať viac, ale tiež mi to vypadlo z hlavy - no popravne som vyšiel z cviku, keď som tu bol aktívny. Zdar...

Ahojte forumaci,
Aj ja sa dnes hlasim k slovu. Dnes sa nemam bohvieako, asi zla konstelacia hviezd v podstate som mala len taku blbu melancholicku naladu, cely den akoby bez "drivu". V robote som uz len cakala kedy odbije jedna, ale aj tak som zdrhla o cosi skor. Uz sa pomaly aj tesim na vianočné prazdniny. Teraz je ta praca menej stresujuca, ako ked su decká tam, som menej ohucana, mam cas si dokonca aj v klude vypit caj aj sa naobedovat. Neviem, no z mojho pohladu je uz teraz zbytočne pred prázdninami tlacit detiska do skoly, navyse ak sa ma aj saskovat s tym testovanim. Viem uz teraz, ze niektore aj moje studentky, by sa proste nedali otestovať.
Inak sa mám celkom v pohode, zahryzla som sa do ucenia espanol, a celkom ma to bavi a aj sa na mna volaco lepí. Kazdy den trocha studujem cez duolingo. Tiez som sa zaregistrovala na netflixe, ano az teraz, vsetci to chvalia tak aspon mesiac zadara vyskúšam, uvidim ci zrusim ci nie.
Dalej co som sa hecla kusok je ze som mamine objednala sadu kvalitnych hrncov, ved aj ja budem varit, a uz sa tesim ked dorazia budúci týždeň.
Co sa tyka tejto skorej tmy, mna to proste uspava. Ja som v zime ako medveď. Prosto mam pocit, ze niekedy fakt hibernujem tak volam aj slofika ked si dam. Ja jednoducho musim vypnut ten mozog v noci a fakt dakovat vsetkym svätým, spanok mam dobrý z 90 percent.
A este k tej uvahe o zmysle života. V podstate mam podobný nazor ako Jakub. Tiez si myslim ze zmysel života ako taky nie je. Proste žijem, som. Raz je pekne, inokedy prší, je zamračené. Pre mna osobne je velmi dôležité byt psychicky v rovnováhe. Ale to aj v živote, prosto zlatý stred. Nikdy som nemala nejaké vysoké ambície a tiež niekedy mam dojem ze nemám ani nejaký cieľ v živote. Proste nejak plavam, niekedy treba zabrat viac ale idem s prudom. Teda asi mam aj ciel. A to je vlastné bývanie. Len bohužiaľ situácia tomu zatiaľ velmi nepraje. Ach no, ospravedlnujem sa, ze som pisala trocha od veci a s divnymi prepojeniami myšlienok, ale takto to vypalilo dnes.
Ku koncu prispevku este raz všetkých zdravím a prajem pekný vecer a vela pozitivnej energie do všetkých dni. Ale všetko s mierou

Ooo, @Matej, ďakujem. Teším, ak sa mnou inšpiruješ. Aj keď s skutočnosti neviem, či je čím. 
Chápem, že sa chceš ukázať v dobrom svetle. A to, myslím, väčšina. (Isteže, musí existovať aj protipól, kedy sa chcú ľudia ukázať v horšom svetle, než sú v skutočnosti.) Kedysi som bol možno narcis, nepopieram. Všetko som vedel, všetky moje rozhodnutia a názory boli najlepšie, nikto nemohol so mnou nesúhlasiť. Mohol by som teda napísať, že som bol egocentrik, sebestrebný egoisa so subjektivistickým nastavením, umiestňujúci neúspech mimo moju osobu. (A ďalšie synonymá, ktoré nebudem menovať) Uvedomil som si, že takto fungovať nemôžem a rozhodol som sa to zmeniť. Teraz bez problémov priznám, keď niečo neviem. Aj z farmácie. Neviem teraz príklad. Keď sa ma niekto pýta, či užívať niektoré antibiotikum každých 8 alebo 12 hodín, tak poviem, neviem. Vyhľadám si to, a až potom odpoviem... Profesor z fakulty každú svoju prednášku zakončuje vetou: "Som farmaceut a iba ja viem o liekoch všetko." Ja  by som to poopravil a povedal, som farmaceut a viem o liekoch dohľadať všetko, čo sa dohľadať dá. Lebo nie je účelom vedieť skutočne všetko, farmácia je veľký odbor a nedá sa to.
Ešte spomeniem jednu veľkú chybu, bol to pokus o samovraždu. (Mám síce stále obavy, či to nebolo spôsobené nadiaľku mojim bývalým priateľom) V každom prípade, mohol som to ovplyvniť a konať inak. Či to ľutujem? Nie. Nejaký egoizmus možno ostal. Ale som názoru, že netreba ľutovať chyby z minulosti. Čo by sa tým zmenilo? Nič. Tak prečo to ľutovať?
A mohol by som pokračovať. No, rozpísal som sa a jediné, čo som tým chcel povedať je, že treba byť taká, aký ste. Jednoducho priamočiary, úprimný. Je to vždy lepšie. 
A po druhé je to dôkaz, že zmeniť sa človek môže bez ohľadu na to, aké sú štatistiky. Ide len o vás a vašu snahu zmeniť sa. No, pripadám si už ako nejaký motivačný kouč. Tak prestanem.

Ďalej sa spomínajú, povedzme, predsudky odborníkov, že nemôžete mať soc. fóbiu, ak vyjdete von. Áno, je to tak. Predsudky sú, aj odborníci ich majú. Moja známa má tiež podobnú skúsenosť. Bola dlho smutná, plačlivá, bez motivácie, nič sa jej nechcelo len plakať. Tak som jej odporučil psychiatra. Ten sa s ňou ani nerozprával, lebo prišla k nemu s make-upom. Povedal, že je určite zdravá, keď mala chuť namaľovať sa. Podľa mňa dosť divné, ale čo už. 

Ešte tá filozofia. Presne ako píše Matej, chuť uvažovať o existencii je ľuďom vlastná. Každý sa predsa zamýšľa, odkiaľ pochádza, kam smeruje a podobne. Ak má VŠ, je to určite prínosom, vidí veci komplexnejšie, ale nemusí to znamenať, že jeho filozofické názory sú tie správne a že človek bez diplomu sa určite mýli. Avšak presný opak si zrejme mysli moja známa. Pred zopár dňami sme diskutovali. Už neviem presne, ako to povedala, ale v štýle, že na farmácii sa nevenujú zmyslu života a že používam svoje subjektívne definície zmyslu. A mal by som byť otvorený novým myšlienkam. Tak neviem, ale ja som hovoril o pomerne nových myšlienkach o ľudskej existencii-neexistencii a ja mám byť otvorený "novým myšlienkam", čiže tým, ktoré predo mnou povedalo X ľudí. Nerozumiem..

@Trickster,

písal som, že mám rád jeseň. Lebo nie je tak horúco. Teplo neznášam. Ale tmy sa bojím. Bojím sa, že ma niekto napadne. Aj dnes, keď som išiel z roboty.

Na psychológov mám veľmi podobný názor. Či sa učia povedať veci pacientom jemne, neviem. Neviem ani, či to je správne. Pacient by mal počuť pravdu. Ja som za priamočiarosť, bez nejakých okolkov. Ale treba vziať v úvahu, že depresívny pacient to prijme ťažšie. Ostatne som rád, že nemusím riešiť túto dilemu.

Písal som veľa, kto budem mať trpezlivosť dočítať to? Ale už končím.

Pozdravujem týmto všetkých predo mnou píšucích.

Dnes som bol v práci do pol ôsmej. Dosť ma pred koncom dňa bolela hlava, zrejme som málo počas dňa pil. Inventúra ma celkom bavila, len trochu zlyhávala logistika. Mohlo to byť spravené aj rýchlejšie, keby boli v kope receptové lieky, potom voľnopredajné a na záver doplnkový sortiment. VŠetko to bolo spolu, takže ak si predstavíte lekáreň, tak viete, že z jednej strany, kde sú voľnopredajné, treba bežať na druhú stranu, kde sú receptové. No proste chaos. A potom vykrikovať cez celú lekáreň, o aký liek ide a koľko ho je skutočne v lekárni. Prekrikovali sme sa takto šiesti. Veľmi komické. Ako som hovoril, včerajšie prípravy na inventúru boli zbytočné. Museli sme to robiť znova.

Dnes sme stihli teda receptové, voľnopredajné a doplnkový sortiment. Na zajtra ostáva labák, obalový materiál a zdravotnícke pomôcky. A všetko prekontrolovať ešte raz. Snáď to bude už rýchlejšie. Nechcem tam byť v sobotu do siedmej.

Majte sa dobre.

@Iacobus: Ahoj Jakub. Páči sa mi ten názor byť úprimný, čo sa týka seba samého. Trochu si to spájam s myšlienkou, že je fajn, ak sa človek na nič nehrá a hovorí v súvislosti so sebou a so svojimi prípadnými slabosťami úprimne. Ako keď si vravel, že priznáš, že čosi nevieš a že si to dohľadáš. Čo sa týka toho Tvojho názoru na ten výrok, ktorým končí profesor svoju prednášku, takýto názor na schopnosť dohľadania nám prezentovali aj u nás na bývalej škole. Že odborník často nie je ten, ktorý vie všetko vo svojom odbore, ale ten, ktorý vie presne, kde a ako si dohľadať potrebné informácie zo svojho odboru. A to vďaka tomu, že je vo svojom fachu maximálne zorientovaný. Čiže akoby odborník bol ten, ktorý je maximálne zorientovaný v odbore, a nie ten, kto ho celý aktívne ovláda. Takáto myšlienka mi je sympatická. V minulosti, keď som ešte len začínal na svojej bývalej fakulte, tak som to nevedel a myslel som si, že keď nedokážem vstrebať všetky učebné látky tak, aby som si ich kedykoľvek aktívne vynoril z pamäte, tak že "mám poruchu učenia" a že som chorý a že to je celé zle. Do toho som bol aj perfekcionista, takže som si zbytočne spôsoboval trápenia. Tamten pohľad na to, kto je odborník, mi dosť pomáha a vie aj umožniť nebyť na seba taký prísny.

---

Ahojte, všetci.

Spomínal som včera, že sa potrebujem odreagovať a že mi dochádza para. Napokon som sa rozptýlil tým, že som zmenil "objekt pozornosti". Nerobil som nič pracovné, ani nič priamo školské, lež upravoval som rôzne php súbory vo svojom wordpresse a snažil som sa tam implementovať vlastné php kódy. Prplal som sa s tým celé hodiny až do 4. hodiny rána. Spal som potom asi medzi 5:00 a 10:30. V podstate som sa tým učil realizovať kódy už priamo na produkcii na webe a množstvo času, ako inak, mi zabrali detaily, ktoré človek z praxe vyrieši za pár sekúnd. Trebárs také kódovanie utf-8, aby mi zobrazovalo zo skriptov diakritiku na webe, bola pre mňa záležitosť asi na 2 hodiny. No čo už, php zatiaľ v škole nemáme, tak mi aj základy trvajú niekedy dlho. Našťastie ma to baví - mám v sebe určitú divnú tvrdohlavosť, že keď mi niečo ítečkové nechce fungovať, tak proste sedím za tým dovtedy, kým nenájdem a nepochopím riešenie. Baraj aj do štvrtej rána, ako túto noc.

Dnes školu nemáme, teda máme, ale matematiku, ktorú mám uznanú z "prvého pokusu".

Prajem Vám, kamošky a kamoši, príjemnú a peknú sobotu, majte sa dobre.
S pozdravom
matej

Dobrý deň,

Dnes som nebol v práci 12 hodín ako včera, len od 8:00 do 13:00. Inventúra skončila. Či dobre alebo zle, k tomu sa nebudem vyjadrovať. Ako som písal včera, včera som behal po oficíne, hľadal a nahlasoval skutočný stav liekov, iste som čo-to schudol. (Klesol som pod sedemdesiatku, ale dlho som sa nevážil, tak neviem, čím to je.) Bavilo ma to viac ako vydávať lieky pacientom. Dnes som kariérne postúpil. V skutočnosti to nie je o kariérnom raste, obe práce sú rovnocenné, len ide o to, že včera som mal externú kolegyňu, ktoré nevedela, kde tie lieky sú, tak som musel hľadať ja a ona len čítala. Teda vrátim sa k veci, dnešná práca čítať z počítača ma bavila ešte viac. Doplňovalo sa to, čo sme včera preskočili a kontrolovali sme niektoré vybrané lieky ešte raz, lebo niektoré rovnaké lieky sú v programe vedené aj trikrát, pretože majú trikrát inú cenu. Potichu som sa smial na tom, ako moja kolegyňa bola nervózna: "Preboha, prečo to robíme druhýkrát, keď sa to včera skontrolovalo?" Takým úplne nervóznym tónom to hovorila, ale mňa to bavilo, tak mi to prišlo veľmi vtipné.

Mám na pláne napísať recenziu o knihe, ktorá ma veľmi bavila. Prečítal som ju pred rokom, no spomínam si na ňu celkom jasne. Dám si cigaretu. Trochu v nej prelistujem, aby som si niečo oživil, a napíšem.

Ešte krátko k Matejovi. Považujem určite za obdivuhodné, akú silnú snahu máš učiť sa programovať. Ja to neviem, nejde mi to, nedarí sa mi to. Nemám k tomu ani vzťah, jednoducho, nebaví ma to. A pritom som považujem stredoškolskú matematiku za ľahkú, nemal som problém ani s "vyššou" matematikou. Počul som, že to spolu nejako súvisí, tak neviem. Držím prsty v ďalších štúdiách.

Vidíš to, na fakulte, nemáme nikoho, kto by tvrdil, že je dôležité vedieť, ako a kde vyhľadávať veci. Možno raz to budem práve ja, kto bude ako prvý zakončovať svoje prezentácie takým posolstvom. Veľmi by som si to prial. Čaká ma veľa práce, ale chcel by som to. Je to môj cieľ. Nechcem byť docent ani profesor. Bol by som rád za PhD. a miesto na labákoch z farmaceutickej chémie.

Pekný víkend všetkým. Jakub

Pzdravujem,

napíšem aj dnes, teda pochválim sa s niečí, čo som ešte snáď nerobil. S bratom sme miešali cesto na medovníky. Matka upiekla medovníky z jednej dávky pred odchodom. Keď som sa vrátil z inventúry, pýtal som sa, kde sú. Môj brat ich všetky zjedol, povedal to smutne. Tak mi napadlo, že pripravíme cesto znova. Našiel som recept, navážili suroviny a zmiešali, celkom jednoduché.



Cesto bude stáť 12 hodín, potom ho dáme piecť.

Čudujem sa, že som to nikdy predtým nerobil, veď je to presne ako práca v labáku, navážiť, zmiešať a hotovo.

Zajtra je posledný deň v robote, veľmi sa teším, dá sa povedať, že som to zvládol. Síce nie úplne bez ujmy, ale zvládol. Dnes si ešte napíšem protokol a budem možno maľovať. Na obed pôjdeme k starým rodičom.

Prajem peknú adventnú nedeľu.

Ahojte

prajem krásnu prvu adventnú nedeľu...

Aj keď podľa mna je to skoro...sice darčeky už su povedšine nakupené...ale je to skoro....aj ja pečiem perníky pred prvou adventnou nedelou....toho roku nevyšlo ....budem piecť o týžden....to ma az tak netrápi...ale vidim, že mame nie je dobre....je hádava, tvrdohlava, nervozná a aj trochu nevyspata....ako brali sme to normalne...ale nie je to normalne hlavne ked ma schizofréniu...dokonca sama si ide na lieky ku doktorke....lenze doktorka s nou prehodí pár viet a nezisti, že mama je na tom uz horšie....ako ja by som velmi chcela aby na to prišla....a zvýšila jej lieky, ktoré uz navysené berie....no len, čo ak to tak nebude....a to si nemyslim, že ta doktorka je zla...len na mame to tak nevidno...akurat oči ma nevyspate....ale, prišla som na to, že je na tom horšie: počnuc tým, že chce aby som sa vyspovedala.....lebo hento lebo tamto....to ju ignorujem....ale uz pocuva nahlas rádio- co nikdy predtým nerobila, ako ked je v pohode - a teraz len prelad to radio to je blbost...a pocuva pesničky a zrovna tam same take vianocne išli...ako pop ale nabozensky...tak viem si prestavit ze jej mozog pracuje na plne obrátky....okrem iného ma aj dalšie priznaky - napríklad viem ze to je alzhaimer ale uplne zabuda skoro na všetko....a ja dobre viem, že už len krôčik ju delí od toho čo sa už viac krat opakovalo....vdaka svojej tvrdohlavosti prestane brat lieky aj ked bude tvrdiť, že ich berie....a cele vianoce v haji.....ako čo viac dodať....asi zavolam jej doktorke....aby mala pohlad aj z inej strany na svoju pacientku....

Prajem peknu nedelu

Dobrý deň,

Mám novinu. Už nie som praktikant. Prax som dnes úspešne ukončil. Teším sa. Šéfka aj ini zamestnanci sa so mnou pekne rozlúčili. Mám dobrý deň. Jedna kapitola môjho života je ukončená. Nasleduje ďalšia, ktorá bude zrejme ešte ťažšia. Ide o štátnice a diplomovku. No čím ďalej postupujem životom, tým sa mi zdá, ze to ide horšie. Teda všetko som zatiaľ zvládol, len to komplikuje choroba. Už teraz sa bojím, aby neprišla psychóza počas učenia na štátnice.

Pozdravujem.