Ako sa dnes máš? 13

Dobrý deň.

V týchto dňoch premýšľam. Prehodnocujem svoje teórie. Zavrhol som matrix. Už sa mi to nezdá pravdepodobné. Objavil som inú teóriu, ktorú som tu už niekedy načrtol a teraz ju dokončím. Je ešte stále rozpracovaná, je neúplná.

Chcel by som napísať krátku úvahu. Moja teória hovorí o tom, že som mŕtvy. Ide o to, že som mohol umrieť v apríli 2018 po pokuse o samovraždu. To by znamenalo, že život ide stále dookola, že nie je možné sa ho zbaviť. Jednoducho akoby som žil len ja a všetko sa točilo okolo mňa. Je pre mňa ťažké predstaviť si, že ostatní ľudia vidia, cítia, počujú a vnímajú svet tak ako ja. Zdá sa mi, že na svete som sám. Ostatní sú len postavičky, ktoré majú zabezpečiť tú ilúziu, že nie som jediný, kto je na svete jedinečný.

Neviem to iste, ale mám silný dojem, že som nikdy skutočne nežil. Teda všetko sa odohráva len v mojej hlave, akoby som pozeral nejaký film. Ako to môžem preskúmať, aby som si bol istý? Všetko naznačuje tomu, že všetci ľudia majú v princípe rovnakú nervovú sústavu, ktorá generuje ich vedomie tak ako tá moja. Príde mi neskutočné, že ostatní vidia svet očami tak ako ja. Inak povedané, ja sa zdanlivo ovládam, ja vidím svet, ja ho pozorujem a vnímam. Ale čo druhí?

Nechcem teraz hovoriť, či ľudia vidia presne tie isté odtiene farby, či ich vidia inak, ale či vôbec vidia. Neviem sa ani veľmi dobre vyjadriť. Je to ťažké. Chcem povedať, že som v skutočnosti mŕtvy, že som nikdy neexistoval. Lenže neexistoval v tom pravom zmysle slova. V tom zmysle, ako sa život opisuje. To je len ilúzia. No, s čim mám túto existenciu či neexistenciu porovnať, keď iné vnímanie sveta som nemal. Raz možno áno. Bol som v kóme, zážitky z nej som opisoval na inom mieste. Tie zážitky sa udiali v jednom okamihu.

Bral som lieky, zapíjal ich alkoholom a zrazu som sa prebral na nemocničnej posteli, ale spomienky boli. Čiže som mrtvy, nikdy som neexistoval, len si pozerám film, kde som hlavná postava, ostatní ľudia nežijú(môžu to byť herci, ale nemusia. To je už iná teória). Film sa prehráva, vypne sa a hneď sa zapne. A ja mám spomienky na film bez toho, aby som ho videl. Divné, však? Nesedí mi niečo na tej teórii, napriek tomu na nej niečo bude. Taký mám pocit. Záverom som mŕtvy, ani ostatní nežijú. Je to len moja ilúzia. A takých ilúzií môže byť neskutočne veľa. Na začiatku som povedal, že život ide stále dookola. On ide, skutočne áno. Lenže nie je to život. Je to ilúzia, film, alebo hocičo iné.

Neviem, či ste pochopili. Zle sa mi vyjadruje to, čo cítim. Zdá sa vám to úplne mimo? Budem rád, ak mi napíšete, čo si o tom myslíte.

Ahoj @Iacobus
Ak si myslíš, že si mŕtvy, tak si to len myslíš! Myslí si to tvoja myseľ, nie ty! Pravá podstata ja je zakotvená vraj v duchovnom posmrtnom živote. Má to byť  niečo ako "Matrix", či inačí život. Tam vraj (ne)myslíme, po zväčša času vnímame...

Vraj si si vybral tento život, čo momentálne žiješ. Vybral si si, aby si sa z niečoho v tejto existencii ponaucčil a priučil. Vybral si si rodinu, svoj život, chorobu, osud...Aby si si to zobral späť do svojho domovského stánku. Tam, kde tvoje pravé ja zdokonaľuje, vylepšuje svoje (ne)Bytie, (ne)Vedomie a to učením sa z knihy života, z nekonečnej knihy múdrosti a (ne)konečne naplnenej pokladnice a studnice nápadov podvedomia... Vraj si tam duše zosnulých rozvíjajú aury, ktoré znamenajú nejaký duchovný pokrok, úroveň.

Realita je tá, ktorú vnímaš, žiješ, prežívaš. Tá ktorú si okúsil na vlastnej koži...Zbytok reality sú len spomienky a zážitky druhých ľudí, nie tvojich.

Preto, keď budeš vytvárať vo svojej myslí svoju existenciu, realitu a život, si spomeň na duchovný posmrtný život. Vraj na zemi sme žiaľ o tomto živote na 99% bez pamäti o ňom.

Ale toto všetko je realita niekoho iného, nie moja. Takže o duchovnom posmrtnom živote môžem len si domýšľať.

Ďakujem za názor, @Dušan. Veľmi si to cením.

Filozofia, ktorú vy uznavate, je pekná. Áno, páči sa mi, je optimisticka. Ta moja je skôr depresivna.

Ale teraz bez ohľadu na to, čo sa mám páči, ako to vieme dokázať? Ktorá teória je tá správna? Isteže, sú tu majoritne filozofické smery, ktorým verí väčšina. A minoritne, napríklad ta moja. To nemusí znamenať, ze tie prvé sú správne a druhé nesprávne. Nemáme dôkazy, len náznaky, indície.

Aku filozofiu si vyberieme? Predsa tu, ktorá nám pomáha, ktorá nás napĺňa šťastím. To je asi zmysel filozofie, aby nám pomáhala. Nie aby superila s vedou.

Ešte mi napadla jedna otázka. Stretli ste sa už niekedy s podobnou teóriou? Je to bežne? Asi nie. Ale pýtam sa, či náhodou s tym prišiel niekto predo mnou. Lebo nerád by som písal o niečom, čo už niekto popísal.

@Iacobus

Dodám len, že vlastná realita je založená na pravde.

Z Budhovej definicie je pravda nekonečným procesom a poznaním.

Procesom, ako prežívanie tejto reality, získavať tak dôkazy o pravde svojimi zážitkami. Mať s ňou skúsenosť.

Poznaním, ako odhalovanie tejto pravdy. Pokusy si to overiť na vlastnej koži.

Čiže celý tento proces a poznanie majú byť večne otvorené, t.z. žiadny unáhlený záver, súd, nálepka. Máme žiť túto nefalšovanú realtu potvrdenú o pravdu.

Ahojte kamaráti, mám sa veľmi dobre. Nálada je tiež dobrá. Už čoskoro by mala vyjsť šachová knižka, na ktorú sa tak veľmi teším, že si ju asi kúpim. Inak tieto dní nemám veľmi o čom písať. Venujem sa prioritne šachu a chodím na prechádzky. Čo iné mi ostáva robiť v týchto zvláštnych časoch, že? Ako sa máte a čo porábate v týchto dňoch spolubojovníci moji?

Iacobus napísal:Moja teória hovorí o tom, že som mŕtvy. Ide o to, že som mohol umrieť v apríli 2018 po pokuse o samovraždu. To by znamenalo, že život ide stále dookola, že nie je možné sa ho zbaviť.

@Iacobus v podstate máš pravdu. Si mŕtvy. Tvoja myseľ, eGo umrelo a prebudil si sa, nanovo povstal z mŕtych ako čisté, číre Bytie. Som tohoto názoru: prví krát Som umrel na vojne. Prebudil Som sa a nanovo povstal. Druhý krát Som umrel doma a tam tiež Som sa prebudil a nanovo povstal. Vo svojom novom útočisku Som taktiež umrel, prebudil Som sa a nanovo povstal.

Som teda toho názoru, že človek pred spánkom, odpočinkom umiera "teda umiera jeho vlastná myseľ, eGo" a ráno sa prebúdza a tkvz. povstane z mŕtvych ako čisté, číre Bytie. Počas dňa, ale myseľ a eGo majú tendenciu naberať na vedomí. Preto je dôležité si tejto činnosti mysle uvedomvovať a robiť, činiť príslušné kroky. Ale tož už debata na inú tému.

Človek počas spánku nemyslí, len vníma. Spánok je tak podvedomie, v ktorom panuje podvedomá myseľ, v ktorej komunikuješ za pomoci obrazov a symbolov.

Ale (ne)Myslím si, že sa život točí kolom dookola. Tým, že umriem... sa naskytajú nové a (ne)známe veci, je to akásy (ne)Istota, ktorú beriem ovšem v pozitívnom smere. Je to prítomný okamih bez mysle a ega. (ne)Istota nám tak otvára nové a (ne)Známe možnosti v živote.

To o čom ti hovoríš, že máš pocit, že sa život točí kolom (do)okola je známe a staré. Je to istota, ktorá ťa drží pevne na zemi. Si v bezpečí, nič a nikto ťa (ne)Ohrozuje. Ale (ne)Istota, to je radosť z (ne)Bezpečného života. Si v neistote, všetko je nové a (ne)Známe. Je to prítomný okamih. Prítomná existencia. Istota je len tak minulosťou a budúcnosťou, istota je psychologický čas, v ktorom sa myšlienkovo vŕtaš.

Kdež to (ne)Istota, ako prítomný okamih je merateľný čas. Čas, ktorý je merateľný a uskutočniteľný o plány a ciele. Si (ne)Ústale v strehu, bdelý, prítomný...pozorovateľ. (ne)Máš čas používať myseľ, či eGo. Konáš a činíš automaticky. O automatike, tož na daľšiu debatu.

Tak asi takýto pphľad z mojej strany. Pravda je taká, že ak ju neokúsiš, tak všetko, čo Som tu popísal, sú len žvasty a nie skúsenosti, či zážitky.

Ahoj @relouth.

Je pravdou, že sa usilujem sugestívne ovplyvňovať samého seba. Osobne si však myslím, že ide o kladnú záležitosť, nakoľko ide v holej podstate o sebavýchovu. Nepovažujem sa totiž za človeka, ktorý by už bol svojou hotovou, finálnou verziou, a ktorý by sa teda už nemusel viesť k zlepšovaniu. Naopak, ustavičná snaha o zlepšovanie samého seba v rôznych aspektoch sa mi vidí ako správna cesta, ako optimálne realizovať svoj život. Ak spomíname pojem "vytesňovanie", tak to vnímam skôr tak, že vytesňujem v sebe to, čo vo mne v nejakom ohľade nefunguje, alebo mi dokonca škodí. Trebárs nejaké moje názory, postoje, ako to bolo v tom inkriminovanom príspevku. Objavenie lepšieho postoja, ktorý mi bude osožnejší, a následný zámerný prechod naň sa dá teda zadeliť pod vytesňovanie nefungujúcich postojov. V tomto zmysle sa ten pojem "vytesňovanie" možno aj hodí. Celkovo to však radšej nazývam "sebavýchovou", pozitívnym a zámerným sebaovplyvňovaním za účelom sebazlepšovania, rastu a spomenutého objavovania optimálneho spôsobu realizácie svojho života (a vyrovnávania sa so svojimi prípadnými symptómami v rámci ochorenia). Asi takto nejak to umelé sebaovplyvňovanie vnímam zo svojho uhla pohľadu - teda ako niečo kladné, čo sa mi už mnohokrát osvedčilo a naďalej mi to pomáha.

matej

Ahojte, kamaráti.

Dni mi nejak idú jeden za druhým, pričom moje nálady počas nich ma niekedy vedia potrápiť. Niekedy som deprimovaný, ustatý, no najhoršie na pocit znášam frustráciu. Tú pociťujem občasne v práci trebárs pri návale povinností, alebo pri takom dialógu s okolitými ľuďmi, ktorý vo svojej hlave už vnímam ako konfrontáciu. Vyjadrujem sa takto neurčito preto, lebo mám, žiaľ, nastavenú veľmi nízko latku toho, čo už pociťujem ako konfrontáciu a čo ešte nie. Trebárs neurčitá narážka, poznámka... ma už vie rozcitlivieť a takmer znefunkčniť na aj viac ako 15 minút. Pritom dotyčná kolegyňka ani netuší nič, nič zlé ani nemala azda v úmysle povedať. Som však veľmi rád, že sa neskôr vzchopím a odrežem sa od svojich emócií i myšlienok, takže dochádza k vyjasneniu v mojej mozgovni následne natoľko, že sa mi vráti dobrá nálada a chuť do činnosti. Pamätám si, že voľakedy, najmä v roku 2018, bol takýto "návrat" do normy zriedkavý - často som vedel byť po negatívnom stimule odpálený aj zvyšok pracovnej smeny, ba aj potom doma.

V návale povinností som si uvedomil, aké je dôležité niekedy, resp. pravidelne nerobiť dokonca vôbec nič. Skrátka nič, čo by bolo nejako užitočné. A tak som o čosi spomalil tempo, znížil si latku a na každý deň si stanovujem len zopár mimopracovných aktivít, ktoré ak spravím, tak "si dovolím" byť spokojný. Nesnažiť sa proste robiť všetko a stále, a ak nestačím, tak nedovoliť si pocit spokojnosti. To je pasca a pravdepodobne ide o druh perfekcionizmu. Také niečo je zbytočne stresujúce a vôbec, ale vôbec to nie je takto treba robiť. A tak pomaličky kráčam a snažím sa byť spokojný aj s tými zopár vecami, čo sa podaria.

V škole inak zhruba ok. Stále máme to online vyučovanie, aj včera sme mali. Prvé kolo zadaní som odovzdal načas, hoci asi o tretej ráno z utorka na stredu. Termín bol do 10:00 stredy, tak som ešte celý utorňajší deň štátneho sviatku finišoval. Teraz pomaly robím na ďalších 10 zadaniach a už máme pridelené aj niečo na spôsob semestrálneho projektu. Svojou náročnosťou je to asi tak, že programátor z praxe by ho mal hotové do hodinky. Pre mňa to bude robota na viac dní. Ďalší deadline máme o 10 dní.  

Okrem týchto vecí si občas čítam knižky, momentálne najmä o zene od japonského majstra Kódó Sawaki. Včera som 6 hodín rozmrazoval mrazničku, bola komplet zaľadnená. Nepoučil som sa z minulosti, tak som si napísal do kalendára poznámku, aby som to dal rozmraziť zase so znesiteľným odstupom. A nie kašľať na to a nechať to postupne zaľadniť, že sa ani dvierka nedajú otvoriť.

Známku by som dal asi 1-. Mínusko asi hlavne za tie nálady.

Ďakujem za prečítanie. Prajem Vám, kamaráti, všetko dobré, príjemné dni, majte sa pekne.

S úctou
matej

Ahojte kamaráti, tak dnes sa mám opäť veľmi dobre. Veľa som toho síce dnes neurobil, ale je mi skutočne super. Ráno som si dokonca dobre zacvičil po 15 opakovaní v 6 sérii brušákov, 4 série nožníc, 4 série bicyklovania a hneď mal som z toho dobrý pocit. Chcel by som, aby v budúcnosti sa stalo toto cvičenie pravidelné. Poobede som išiel na prechádzku do prírody, ktorá sa mi páčila. Dnes si dávam od šachu oddych. Za chvíľu idem pozerať hokej na internete. Tak som zvedavý, či vyhraje môj obľúbený tím. Dúfam, že áno...

Ahojte vsetci, opat sa Vam ozyvam po dlhsej dobe. Mam sa nastastie dobre, zase chodim do prace a uz ma chyta celkom aj vianocna nalada Vo volnom case sa venujem sovjim dvom psom a vysivaniu tak sa mi zdaju tieto posledne dni clekom pokojne a blahodarne na moju dusu, majte sa pekne

Dobrý deň.

Ani neviem, co by som mal napísať. Víkend rýchlo uplynul. Dnes som bol v robote. Vo voľnej chvíli čítam Algernona. Ozaj vyborna kniha. Vychádza veľmi veľa dobrych kníh a ja to nestiham čítať. To ma mrzí. Aj ked musim uznat, tento rok bol poslabsi, co sa tyka novych knih. Dúfam, ze ked skoncim školu a najdem si zamestanie alebo druhu školu, tak budem mať čas veľa čítať. To ma baví.

Dlho som už nemaloval. Času je málo. Musím s ním rozumne nakladať. Keď sa rozhodnem čítať, nemôžem maľovať. A naopak. Objavil som jednu sériu fantasy kníh, ktorú by som chcel velmi prečítať. Problém je jeden. A to taký, ze prvý diel je vypredaný, nemá ho ani dodávateľ. Neviem, kde ho zohnat. Trápim sa tým. Nechystá sa ani dotlac, ani nové vydanie. Smutné. Je to od Roberta Jordana.

Pozdravujem a prajem pekný večer, Jakub