Ako sa dnes máš? 13

Ahoj, dnes sa asi budem mať dobre.Ak nie tak nevadí.Tie nové ad zatiaľ nabiehajú,a uvidí sa. Držte sa https://www.youtube.com/watch?v=T2eRa3N_42M

tyx81 napísal:Tie nové ad zatiaľ nabiehajú,a uvidí sa.

Mne Trittico prvý krát zaúčinkovalo parádne (spal som ako mimino), ale asi to bol len placebo efekt, pretože od vtedy má na mňa horší efekt. Tie lieky sú záhadné.

Ahoj @Iacobus, a iní, čo boli hospitalizovaní.
Nechcem nijako jatriť rany, ale zaujímalo by ma, aké je to na psychiatrii na uzavretom aj otvorenom oddelení.
Viem, že sa to líši od nemocnice k nemocnici, asi aj od lekára ku lekárovi.
Skutočne, keď vás hospitalizujú, nie je možné podpísať reverz? Ak by som išla dobrovoľne, ani vtedy?

Pamätám si, že keď som mala na 1. apríla 2010 panický atak ( ale môžem si za to sama, lebo deń predtým sme mali oslavu, čiže bol alkohol, a na druhý deň ráno som si dala dve kávy a dva Redbully ), a panický atack nie a nie prejsť ani po pichnutí apaurinu, tak ma chceli hospitalizovať. Najprv ma odniesli na zatvorené oddelenie a to čo som tam videla ma vydesilo. Ľudia v klietkach, jedna pacientka mi chcela ukradnúť hodiny priamo z ruky, jeden chlap tam chodil doookola a tvrdil, že je Ježiš a jedna pacientka mi povedala, že za 5 eur ma "pomasirujú" ošetrovatelia... všade...

A to som len pol hodinu sedela v civile pri sesterskej izbe.
Potom keď atack odoznel, išli so mnou na otvorené oddelenie. Začala vypisovať papiere, a pýtala som sa ich, ako dlho tu musím ostať. Povedali, že 2-3 týždne. Na to ja som povedala, že ide víkend, tak môžem 2-3 dni.
Tak sme sa nedohodli. Atack odoznel, aj vplyvom toho, čo som tam videla.

Ale veľmi by ma zaujímali vaše skúsenosti.
Ak by vám to nevadilo, budem rada...

A inak ako sa mám. No včera bol zlý deň. Mala som vo štvrtok narodeninovú oslavu, robila som vodiča a tak som sa od pripitých ľudí dozvedela zaujímavé veci. Mnohí ma žiaľ sklamali, ale na druhej strane som sa dozvedela niečo o sebe, čo musím zmeniť. Kritika je niekedy na mieste. A tak včera po tom zlom dni som si na večer zobrala Hypnogen. Pre istotu 3ks, lebo jeden mi neúčinkuje... a po troch mi zabavilo riadne. Vypisovala som kamošovi smsky, ráno som si ich prečítala, nič som si nepamätala. Dokelu. Našťastie, verím že z toho nebude problém. Teraz sa mi ten hypnogen vyplavuje asi z tela a je mi na figu. Asi sa tomu hovorí abstinečné príznaky. Mám prirodzenú obavu, či neumriem z toho, ale to by sa asi stalo počas noci.. aj keď človek nikdy nevie.
Ľudia, keby som tu neprispela už, tak ma to skolilo. Tak ma udržujte pri živote pls :-) :-)


Pozn. admina: Reakcie na prvú časť príspevku ohľadom skúseností z hospitalizácií pokračujú vo vlákne: https://www.schizoforum.net/t9p36-topic#29709

Neti napísal:

tyx81 napísal:Tie nové ad zatiaľ nabiehajú,a uvidí sa.

Mne Trittico prvý krát zaúčinkovalo parádne (spal som ako mimino), ale asi to bol len placebo efekt, pretože od vtedy má na mňa horší efekt. Tie lieky sú záhadné.

áno, umňa to je tiež asi placebo efekt.

Ahojte mam sa v pohode. Včera som bola na túre s jednym kamosom. Bolo skvelo aj počasie na jednotku. Tak som rada ze mam zabsolvovany dalsi vrch z Nízkych Tatier. Bol to skvely pocit byť hore a dívať sa na okolité vrcholy. Prajem pekný deň. Držte sa všetci.

Ahojte všetci!

Dnes som bol dlhšie na záhrade a doma a k Netu som sa dostal až neskôr. Cítim sa dobre, hoci od "dokonalosti" mám ešte ďaleko... Prekvapilo ma na Nete, že je presne predpovedané počasie. Čo sa týka toho prekárania na fóre, som na Nete zvyknutý na ignorovanie toho čo mi skutočne nevyhovuje. Sme tu už dlhodobo ako tím, teda v podstate rodina a obvykle som rád čítaniu vašich príspevkov. Zvykom je inorovať na Nete čo mi nie je blízke.
Zatiaľ vám prajem pekné dni, a poprípade sa môžme stretnúť audio na Zelle. S pozdravom Tuto

Ally,

tu je ukazka z mojho clanku na mojom blogu, skúsenosť s uzavretým oddelenim na psychiatrii v nemocnici v Nitre:
"Znova som na uzatvorenom oddelení bez opasku v župane, za zamknutými dverami, bez možnosti používať príbor. Nôž, nožnice, zrkadlo či sklené alebo ostré predmety sú neprípustné. Mobil, peniaze, cenné veci sú uložené v depozite u sestričky. A tak pri raňajkách si maslo natierame opačným koncom lyžičky, do zrkadla sa smieme pozrieť vo vymedzenom čase ráno a večer, keď nám otvoria kúpeľňu a telefonovať sa smie len po dohovore s lekárom. Rovnako je to s vychádzkami. Tie môže povoliť len lekár. Najprv spoločné, neskôr možno i samostatné.

Najhoršie je, že hoci som ráno vyspatá, oddýchnutá, počas vizity nedokážem skoncentrovať svoje myšlienky a nedokážem sa spýtať, kedy mi dajú vychádzku alebo kedy ma pustia domov. Akoby som nevedela čo chcem, čo potrebujem.

Jediné, čo sa tu za tie roky, čo som tu nebola zmenilo, je fajčiareň. Pacientky už nefajčia na záchode, ale v malej miestnosti na konci chodby. V záchode to už necítiť dymom z cigariet, ale tým typickým pachom ako v mestských záchodoch. To viete, pacientky sú na tom všelijako.

Mám dojem, že prvé dni tu človeka len pozorujú. Tá nesloboda ma deptá. Čo tu mám robiť? Začala som pomáhať personálu pri podávaní jedla, vyzliekaní prádla, ale to by som mohla aj doma. Idú predsa Vianoce a nechcem, aby ich moje deti trávili bezo mňa. Rada by som bola doma a robila klasické domáce práce - varila, prala, žehlila a piekla vianočné pečivo. Bojím sa, že ma tak skoro nepustia, keď ma tu už raz zavreli."

Bola som tam hospitalizovaná 6x. Mne lieky na moje ataky nezaberali. Vždy som tam prišla v hroznom stave, odtrhnutá od reality. Zakaždým to potom riešili elektrošokmi. Hoci sa to niekomu zdá drastické, mne to vždy efektívne pomohlo. Ale to je iná téma. Doplnila by som, že sa naposledy sa mi nevyplatilo mať pri sebe viac eur, napr. v stoliku. Na poziadanie nám ich z depozitu vydala sestrička, teda urcitu sumu. Spolupacientka ma okrádala, nemala na cigarety. Potom som peniaze nosila stále pri sebe, vo vrecku nohavic a aj na noc som si tie nohavice dávala pod vankuš. Inak tam boli dosť "normalne" spolupacientky. Okrem pracovnej terapie sme iné rozptýlenie nemali, obcas hromadný pokec s psychologickou. Mali sme na chodbe pingpongový stol a na požiadanie nam sestričky požičiavali rakety a loptičku. Taktiež sme si mohli požičať rádio a sušič na vlasy. Telefonovať sme mohli každý deň len v určitom čase. Na otvorenom oddelení som nikdy nebola. Tam to bolo voľnejšie.

Inak, keď mne dr. menila lieky, tak vždy sme to riešili ambulantne s tým, že si voláme akonáhle sú nejaké problémy. Kým som pracovala PN-ky mi vypisoval obvodný lekár, no netuším akú diagnozu tam uvádzal.

Neti,

nepáči sa mi, že si na Tuta vytiahol tú vyhrážku so samovraždou. Kedysi som aj ja mala na fore "konflikt" s kolegom v súčasnosti pod nickom Dušan. Vtedy tu fungoval pod viacerými nickmi a ja som mala dojem, že doslova spamuje forum svojimi prispevkami. Vyvádzalo ma to tak z miery, že som oslovila aj Mateja, aj Tuta či nezakročia. Bolo mi vtedy odporučené, aby som si "to" alebo "ho" menej všímala a že obaja tu máme svoje miesto. Na istý čas som z fora odišla aj preto, že sa mi následne spustila psychóza. Po čase som sa sem vrátila a Dušanove príspevky si menej všímam. Rovnako nemám zmysel pre EnaXnaY-ov humor. Preto týchto dvoch pánov beriem s rezervou. Naopak Meret mi tu chýba. Proste asi sa tu musime niektorí občas viac nevšímať, keďže každý z nás tu má niekedy vacsie, niekdy mensie psychické problémy. A prepáč, občas píšem bez diakritiky, pretoze mám na notebooku nemeckú klavesnicu a nie vzdy si pamatám pod ktorým číslom je ake slovenské pismenko. preto sa mne napr. najlepsie píse bez diakritiky. Nerobím to schválne.

A ako sa mám? Fungujem teraz celkom dobre. Napriek horúcavám spím už lepšie. Svoje povinnosti v domácnosti zvládam a tiež sme s manželom boli na výlete - jednodňovom trochu sa schladiť v horách. Čaká ma náročný týždeň - nejaké zaváranie, návšteva vnuka v Bratislave a cez vikend jeho vačšie oslavy u nás (má 2 roky pozajtra). Predtým musim upratať dom a pripraviť pohostenie. Okrem toho má k nám prísť aj návšteva, vzdialenejšia rodina z Oravy. Proste všetko sa to na.ralo na kopu    Tak dúfam, že to nejak zvládnem.

Pekný zvyšok víkendu prajem všetkým prispievajucim i čitajúcim.

regina

Regina, čítal som s napätím tvoju skúsenosť s uzavretým oddelením a podľa mňa je to horšie ako vo vezení... Tiež si mi pripomenula, že koncom júla dozreli isto broskyne a ja tento rok nebudem pri tom. Určite ich už napichali osy (alebo osi?), a následne zhnili. Vždy som ich musel obrať behom jedného doobedia, lebo poobede už boli mäkké. Mal som okolo 30kg ročne. Čo už... Čo sa týka tej samovraždy, snažil som sa napísať (a možno impulzívne a nie najlepšie), že aj keď niekedy pôsobím, že som v pohode (veselo s niekym diskutujem apd.), nemusím byť vo vnútri v pohode. Niekedy stačí úplná maličkosť, aby sa človek presvedčil, že to fakt nemá význam. To je celé... Tiež prosím píš, dobre sa to číta.

hosi klud,ani to nejdem citat

ja dnes takto  very fajn den

črtá sa pekný deň... https://www.youtube.com/watch?v=StV9lElcvAY

Ahoj! Dneska mám dobrej den, bez větší úzkosti. Uživám si to. Lenoším, poslouchám písničky a možná si i něco přečtu. Přeji hezký zbytek dne

Ahojte, mám za sebou perný týždeň v práci, väčšinou je v lete úplný kľud, ale corona to nejako celé posunula a roboty je že dosť. Ale snažím sa užívať si leto, hlavne pri vode, tam mi je naozaj fajn. Posledné 2-3 roky som zistil, že leto mi robí dobre aj na úzkosti, neviem či je to vitamínom D, alebo teplom a slniečkom. Všeobecne v zime mávam ťažšie obdobia. Už v piatok som stihol jednu milú návštevu kde bolo kopec zvierat (čo som si neskutočne užil ), sobota bola len moja a dnes ďalšia návšteva kde som prakticky poznal len jednu osobu a keď som odchádzal, tak som poznal ďalších 20 A nikto mi nevadil OMG Držte sa a užívajte, aj keď nás čakajú zamračené tri dni