Spánok - spíte dobre?

Ja síce o Tebe, kwecko, viem, že nepoberáš v súčasnosti lieky, ale aj tak je to znovu príležitosť vyjadriť úctu, že reku klobúk dole, ako to zvládaš.

Zdá sa, že ja by som bez liekov nemohol byť. Aspoň to tak naozaj vyzerá, lebo moje úzkosti bývajú značné a ponižujúce, takže netlmiac ich Oxazepamom, určite by som razom upadol do depresie z nich, malomyseľnosti a zaiste aj do vzťahovačnosti, čo sa mi pri nich stávalo v čase neukočírovanej situácie veľmi často. Ani by som sa nenazdal, a bol by som vzťahovačný, podráždený, nešťastný a riešil by som v hlave pseudofilozofické zdôvodnenia svojho utrpenia 5 hodín zabiehavého monológu denne. Čoskoro by na to nastala temnota duše, rezignácia zo sveta sociálnych vzťahov z dôvodu poníženia, strachu, fóbie. To by malo za následok zas vyhýbanie sa kontaktom, návštevám a spustenie "magického" a ozvláštneného prežívania a myslenia. Následne by som sa vŕtal, ako sa poznám, v snahe všetko zdôvodniť, takže by ma neprekvapilo, keby som už v tom čase mal derealizáciu z depresie a dajaký šikovný blud v rámci psychotickej zmeny osobnosti.

Nevidím to teda vôbec ružovo bez liekov u mňa. Popísal som to ako akýsi pyramídový efekt, alebo princíp príčiny a následku, systém padajúceho domina, dominový efekt. A veru to tak je. Držím sa v súčasnosti len preto, lebo základný spúšťač, sociálne úzkosti a červenanie, sú korigované Oxazepamom a Escitilom.

A tak asi tak skoro lieky nebudem môcť vysadiť. Neviem, aký má kto na to názor, ale mám také tušenie, že by sa to uberalo veľmi rýchlo spádovo v zmysle vymenovaného dominového efektu.

Ahoj Matej,
ďakujem za kompliment
Ono to nie je vôbec ružové, stále mám kopu príznakov a stále padám a vstávam. Jednoducho sa s tým snažím žiť. Ako tá pani z videa dnes
Ale určite nikomu neodporúčam vysadiť lieky, keď nie je na 100% presvedčený, že to naozaj chce a zvládne. To nemôže dopadnúť dobre.

Ten postup, čo si opísal, že by sa ti stalo bez liekov - príde mi to, akoby si sa sám "preklial". Je to normálne vizualizácia niečoho, čo sa vôbec nemusí stať, ale tým, že si to zvizualizoval už to jednoducho inak nepôjde. Naprogramoval si si podvedomie - pozor na takéto vece! Ale keby si to skúsil opačne (pozitívne veci) - na také krátkodobé plánovanie - mohlo by ti to fajnovo zlepšiť nejeden deň

Máš fantáziu, logiku a zmysel pre detail - využi ich, nenechaj ich rásť jak buriny tam, kde nemajú čo rásť. Použi ich na to, aby si bol šťastný

Dúfam, že som to neprehnala...

Ahojte,

myslím, že vysadzovať lieky, ak mám pocit, že ich potrebujem a pomáhajú mi, nemá význam.
Aj ja som bola dlho presvedčená, že bez liekov to nejde, že mi skutočne veľmi pomohli. Dospela som však do štádia, že sa v mojom živote toľko vecí pomenilo, že mám silný pocit, že ich už nepotrebujem. Nevysadzujem však za každú cenu. Ak zistím, že niečo nebudem zvládať, som ochotná vrátiť sa k medikamentóznej liečbe. Chcem to však skusiť bez liekov, žiť sama so sebou aj s prípadnými príznakmi.
Už sa mi podarilo nejaké mánie ukočírovať, stopnúť ich v počiatkoch a na druhej strane i s liekmi som často fázovala do depresie a akosi som si na to zvykala -žiť s ňou, žiť so svojimi náladami. Pocity ako úzkosť a nepokoj, ktoré ma zvykli kedysi prepadávať, už nemávam. Psychiatrička mi síce tvrdila, že som to ustála vďaka liekom, že tie to podržali, no ja si myslím, že značný podiel na tom som mala sama, že som postrehla symptómy - kontraproduktívne zmýšľanie - a ďalej som ich nerozvíjala. "Nenasadla som na ten vlak" - a o to podľa mňa ide.

Preto Matej a iní, čo si myslíte, že lieky potrebujete, zostaňte pritom, možno fakt ich potrebujete alebo len nenastal ešte čas na ich zníženie či vysadenie.

regina

Prvýkrát v živote začínam nadobúdať pocit, že mi sny v spánku zavadzajú a rád by som ich tam nemal. Akoby mi bránili si normálne odpočinúť. Mávam živé sny a veľa, aj absurdné, aj také, ktoré viem vysvetliť psychologicky vo vzťahu k prežívanej realite aj ja sám. V ostatnom čase mávam sny nepríjemné a zanechávajú mi v mysli po zobudení rôzne otázniky, nedoriešené emócie a pocit nepríjemna.

Vždy som mal sny rád. No začalo sa to dosť náhle meniť. A tento trend sa každou nocou upevňuje a rozvíja.

Nepáči sa mi, že si moje telo vyžaduje obvykle až 10 či 11 hodín spánku.

Pamätám si, že raz som bol odcestovaný a ubytovaný s jedným chalanom a keď sme tam mali večierku o desiatej a išlo sa spať, tak si nastavil budík na 6:00 so slovami, že 7 až 8 hodín spánku mu musí stačiť. A naozaj bol v nasledujúci deň čiperný a dobre aj vstal, aj cez deň nebol unavený. Veľmi ma to oslovilo a trošku som mu závidel...

U mňa je jedno, kedy idem spať, či o 21:00 alebo 22:00. Aj tak musím vstávať okolo deviatej ráno. To je obrovské množstvo hodín zabitých spánkom. A to nehovorím o tom, že aj tak som unavený celý deň, akoby som vozne nakladal.

Dnes som chcel vstať o 7:30. Celkom nevinný cieľ. Spať som zaspal od únavy o 21:00. To by malo predstavovať 10 a pol hodiny spánku. No keď mi budík zvonil, tak som bol uťahaný, že si ani poriadne nepamätám, ako som budík zrušil a spal som ďalej až do deviatej. Čiže som si doprial až nejakých 12 hodín spánku, pričom je vhodné poznamenať, že som spal aj včera cez deň asi 2 hodiny.

Zo svojho drichmavého štýlu života začínam byť neurotizovaný. Začína ma to riadne trápiť. Už mi to nie je až tak jedno. Neviem, prečo telo chce tak dlho spať. Žeby v tom boli naozaj tie lieky, ktoré uspávajú a unavujú? Asi hej...

Aké by to bolo super, keby som zaspal o 22:00 a vstal o šiestej každý deň, že hotovo, som vyspatý. Také niečo, že byť vyspatý, to vlastne nepoznám. Ja bych najradšej spal stále. Stále sa cítim unavený a spavý. Preto aj do seba ládujem všetky tie kofeínové a taurínové nápoje, lebo bez nich by som naozaj iba spal, ako voľakedy keď som ich nepil...

Som z toho smutný z celého.
matej

Matej,

myslím, že to bude liekmi alebo chorobou. Aj ja spávam 10 až 11 hodín. Niekedy dokonca aj viac.
Cez víkend, keď mám doma blízkych a mám aj viac povinností, bývam dlhšie hore a vstávam skôr. Vtedy spávam takých 8 hodín. V pondelok potom, keď vyprevadím syna do školy (a ostatní už odišli na ďalší týždeň do Bratislavy), neraz potom dospávam. Zistila som, že to potrebujem. Už to neriešim.
Aj to som si všimla, že v lete som spávala menej, no s príchodom jesene a zimy som ospanlivejšia.
Akonáhle som znížila antipsychotiká, dostala som sa do hypománie, spala som málo. Dokonca som si musela dať lieky na spanie, aby som vôbec zaspala. Po čase sa to ustálilo.
Dnes si vravím, že mozog v spánku oddychuje a regeneruje sa a ten náš to potrebuje!

Chcel by som urobiť malú anketu.

Mávate veľa snov? Teda v skutočnosti áno, lebo REM fázy sú nevyhnutné. Ale otázka znie, či si ich často aj pamätáte. A teda mávate REM fázu ako dominantnú počas spánku. Pamätáte?

Zistil som, že ľudia, čo si sny často pamätajú, majú častú REM fázu a chýba im kvalitný hlboký spánok, takže bývajú cez deň potom unavení. A naopak ľudia s hlbokým spánkom, ktorý sa akože podľa ich slov sníva raz za uhorský rok, tak tí bývajú obvykle plní energie cez deň.

Chcem si túto hypotézu overiť anketou medzi Vami.

Ja som taký, že sa mi často sníva, každú noc si sny pamätám. A možno aj preto som cez deň permanentne unavený. Moja mamina naopak si sny takmer nikdy nepamätá a únavu cez deň vlastne nepozná.

Hlasujte.

Mam plno snov. Skoro kazdy den si nejaky pamatam. Niekedy su hodne divne. Unaveny som asi tradicne po vstavani rano 6:13 ale kavicka to povacsinou napravi a vecer 22:00 uz s chutou idem chrniet...ja som mal taku znalost ze rem ma na starosti pocit kvalitneho vyspania a mozog si vsetko pekne spracuje...

Aj ja mám veľa snov, veľmi divných a po zobudení som mi až rozum zastal, že kde sa v mojej hlave mohlo niečo takého zrodiť. Ale prestala som pozerať televízne noviny a brutálne kriminálky a už sa mi snívajú len zábavné haluze.
Únavu ráno cítim málokedy, asi len v tedy, keď mám nejaký nepokojný alebo zacyklený sen. Neznášam, keď sa mi sníva, že niečo musím prečítať a neviem to prečítať - nedávajú tie písmenká zmysel. To je o držku, to sa len prevaľujem a som celý deň unavená jak pes. A keď sa sen opakuje 1000 razy v rôznych variantoch, to jak keby som ani nespala.
Ale nejak výnimočne unavená z toho, že sa mi sníva nebývam. Skôr z počasia, lepšie sa cítim, keď prší

Ehm, takže moja hypotéza sa zatiaľ nepotvrdila. To znamená, že moju únavu nespôsobuje dominancia REM fáz, ale dačo iné. Asi proste lieky... len to sa mi ťažšie priznáva, ani neviem prečo vlastne. Akoby som bol s nimi tak spokojný, že nechcem pripustiť, že by mi aj v niečom škodili, napr. vo veci únavy. Ale to je asi smiešny detail.

Ďakujem Vám za vyjadrenie sa k ankete.

matej

Chcem sa pripojiť k ankete...

Ešte tak pred rokom som vždy zaspala a nič som si nepamätala ako keby sa mi ani nič nesnívalo....teda, že som žiadne sny nemala.....potom mi sestra na jarmoku kúpila od indiána nejaký chytač dobrého spánku a snívania.....neviem ako sa to presne vola....ale treba to mat nad posteľou zavesene.....čo aj mam....a neviem presne povedať či od vtedy, ale už si sem tam aj spomeniem čo sa mi sníva, alebo sa zobudím v noci a viem čo sa mi snívalo a často len nudne blbosti....ale ako píšem ja som si predtým fakt na nijaký sen nevedela spomenúť, ani nič, úryvok alebo také niečo....proste prázdno....aj som sa na to sťažovala, že ani len sny nemám....a teraz už mám

Ahojte, tak ja si pametám vzdy sen po prebudení, aj ked, ked sa mi nesíva nieco zaujímavé, ani nad tým nerozmýšlam, takže to zabudem.. Túto noc sa mi sníval horor,že som bola na psychiatrii zas :D:D ............... Ale vacsinou sa mi sníva pekné