Spánok - spíte dobre?

Fíha, tak to je zaujímavé. Takže aj úplne zdravý človek môže zažiť stavy podobné mánii? Keď si spomínam zo starších čias, keď som cestoval v autobude v noci, veľa som nenaspal a potom ráno som si už nešiel ľahnúť. Cítil som sa skôr ako opitý než ako mánický, ale pravda to bola len jedna noc.

Aj keď si nemyslím že stav v dlhodobej insomnii je totožný s manickým stavom, ale každopádne pri tomto boli pozorované znaky, ktoré má aj mánia, či skôr hypománia. Zaujímavé by bolo poznať všetky faktory tých výskumov.

Tak pred dvoma mesiacmi bol prípad mladého muža (zdá sa mi, že Čína), ktorý fungoval približne 10 dvadsaťštvoriek bez akéhokoľvek zdriemnutia, alebo spánku. Jednoducho len chodil do práce, hral poč. hry a samozrejme jedlo, pitie... V jeho práci kolegovia na ňom nevideli únavu, skôr bol "iný". No a po tých 10x24h zomrel.

No matka zem! Som čakal, že čo s ním bolo, ale nie že zomrel. Takže neradno si zahrávať so spánkom...

Keď si to zoberiem z inej strany... Napríklad ako spôsob samovraždy sa to zdá veľmi prijateľné zakončenie v mánii.

No, aby som doplnil. Je to sčasti individuálne, ale nad 8-9X24hodín sa s časom výrazne zvyšuje riziko kolapsu viacerých životne dôležitých orgánov. Jednoducho po tom čase telo začne "odchádzať". Bolo by veľmi zaujímavé od niekoho, kto sa v tom vyzná, ako tento proces kolapsu skutočne funguje.

Tiež mi toto napadlo hneď jak si to napísal, ale povedal som si, že to tu radšej nebudem uvádzať. Každopádne by som povedal, že to je veľmi príjemný koniec. Ale nechcel by som tak (zatiaľ) samozrejme skončiť.

No máme jeseň 2012 a moje spanie je také akési, len nie štandardné. Zaspávanie pripadá obvykle od 1:00 - 7:00, takže o nejakej vyrovnanosti v spánku to akosi nie je. Rôzne pokusy o harmonizáciu a vyrovnanie boli, ale z ohľadom na to, že ani hypnotiká nemajú v podstate žiaden efekt, je to otázne. A zasa opačne, bežné energizéry (kofeín, taurín) nemajú na mňa vplyv zo žiadnej strany, teda vlastne náhodne sa mi stalo, že som po bezsennej noci do seba toho nalial dosť, že budem oddychovať a zaspím až večer, ale realita bola, že som po oddychu na 15min. zaspal na celých 8 hod. Takže je to dosť zamotané a dosť to znepríjemňuje život. Zo spánkovej hygieny mám už dlhšie pomerne srandu. Neležanie počas dňa, nekonzumácia kávy, líhanie v rovnakú dobu, ľahké cvičenie pred spaním, vstanie po 30min ležania+nenáročná aktivita. Najťažšie mi bol pokus o vstávanie v rovnakú dobu po dlhšiu dobu, výsledkom bolo to, že som mal dni poväčšine nepríjemné a v nepohode, a ako na potvoru som sa večer prebral a bolo to dokola.

...a tak. Jednoducho sláva všetkým tým liekom, čo musím brať... a ktoré majú pravdepodobne na toto silný vplyv.

vidím, že táto téma je skoro vždy aktualizovaná, tak sa pokúsim pridať niečo aj ja.

so spánkom som nemal problém predtým než som začal brať lieky. bolo pre mňa maličkosťou vstávať aj ráno o pol piatej dvakrát do týždňa, čo síce nie je veľa, ale keby som bol na liekoch, toto určite nezvládnem. keď som začal brať AD pozoroval som zmeny v mojom spánkovom režime. v období depresívnej epizódy som netrpel nespavosťou, práve naopak hypersomniou. to sa ešte umocnilo, keď mi začali dávať haloperidol a zyprexu. po nich som nebol schopný vydržať bdieť 2 a pol hodiny vkuse, každé dva hodiny som spal niekoľko ďalších hodín. bolo pre mňa úplne nemožné normálne fungovať. s takto narušeným režimom spánku som dlhú dobu bojoval. pri druhej hospitalizácii mi vysadili zyprexu, vraj aj preto, že som mal už hyperglykémiu. dali mi noradrenalinovo-dopamínove AP, ale serotoninové AD. režim v liečebni som zvládal, čo sa týka vstávania a zaspávania, avšak malo to háčik. doobedu a poobede som pravidelne mával silné útlmy, upadal som do hlbokého spánku. bol to problém, pretože som tak nemohol fungovať na terapiách ako som mal. po niekoľkých týždňoch som bol doma na priepustku. zastihla ma hypománia. 4 dni vkuse som spal len sporadicky. ale AD ani AP mi nevymenili, iba korigovali ich dávky. takto som po troch mesiacoch prišiel domov vo veľmi zlom stave. väčšinu vecí si už ani nepamätám. keď som sa začal liečiť ambulantne bolo mi ponechané serotoninové AD. v tom bol problém. ráno som vstával do školy, ale už po prvej hodine som mal strašné útlmy. cez prestávky som spal na lavici. pil som vtedy hektolitre kávy, ale to nezaberalo. malo to však svoju hranicu. na štvrtej hodine som už bol bdelý. ale problém bol, že dlho do noci som nemohol zaspať. tak mi zmenili AD za dopaminové a odvtedy so spánkom nemám žiadny problém.

Tak toto sa mi už dávno nestalo. Kvôli tomu vyspávaniu do jedenástej (kvôli bolesti hlavy) a kvôli môjmu nadšeniu z možného zamestnania, ktoré som v hlave do posledného dôsledku krvopotne rozanalyzoval, tak kvôli tomuto všetkému som nemohol zaspať. Ľahol som si o desiatej a zaspal som približne o pol štvrtej. Furt som sa prevaľoval a analyzoval v hlave všetko možné, potom o druhej v noci som si pustil v izbe telkáč, samozrejme nič nedávali, tak to skončilo ticho hrať na stanici BBC ako taká kulisa. No veru dávno som nemal taký problém zaspať.

Dnes som však vstal aj tak o 8:30. Tak dúfam, že ak si cez deň nezdriemnem, večer zaspím v normálnom čase. A to aj preto dúfam, lebo zajtra ráno vstávam pred piatou na včeličku a treba byť vyspatý.

Ahoj.

Ja tiež, tak isto ako Tuto, večer nikdy nepociťujem ospalosť. To je škoda. Líham si do postele asi tak pol hodinu po polnoci. Ležím, ležím (niekedy by sa toto slovo patrilo napísať hoci aj 1000-krát) až napokon ma napadne nejaký nezmysel. Napr. myslím na nejakú knihu a vo vizuálnych predstavách sa mi zajví, povedzme, koberec. A, vraj, to je tá kniha. Obyčajne sa mi po takých na hlavu postavených predstavách aj podarí zaspať, takže som rád, keď to príde.

V živote som už prebdel mnoho nocí. Často sa stáva, že do rána ani oko nezažmúrim, ale, našťastie, sa mi v takom prípade darí zaspať na svitaní. V horších prípadoch trochu neskôr, o 7. alebo o 8. ráno. A potom spím až do popoludnia. Len vo veľmi výnimočných prípadoch nemôžem spať 24 h. v kuse.

Keď v noci nespím, tichučko si pustím rádo Jemné Melódie a tak ležím. Nedávno ma zaujala televízia Šláger TV. Máme to v káblovke. Tam sú videoklipy. Taká kľudná hudba, ľudovky, country a pod. Tak to v noci pozerám a počúvam.

Problém je v tom, že často bývam vzrušený a zároveň rozrušený. K tomu dochádza vtedy, keď si niečo naplánujem, a od toho si veľa sľubujem. Potom na to myslím celú noc a až do svitania sa nedokážem unaviť. Niekedy sa ten scenár zopakuje aj na druhú noc.

Niekedy užívam Melatonín a niekedy Dormicum. To posledné na mňa zatiaľ vždy zaúčinkovalo.

Ešte musím dodať, že užívam aj Parlodel a v príbalovom letáku k nemu sa píše, že môže spôsobovať nespavosť ale aj nadmernú spavosť počas dňa. Neviem, či náhodou nie tento liek spôsobuje to, že v noci často nespím, ale doháňam to od svitania do popoludnia. Nemáte niekto podobné skúsenosti s Parlodelom?

Ale, našťastie, ostatných pár nocí som spal celkom dobre.

Ja sa teraz každý deň veľmi teším na noc, na spánok.   Lebo keď spím, niečo sa mi sníva, a je to zaujímavejšie, než každodenná stereotypná realita. Je pravda, že často sa mi snívajú nočné mory, ale mávam aj príjemnejšie sny. V snoch sa aspoň niečo deje, som na nejakých nových miestach. Takže zábavnejšie je pre mňa spať, ako byť hore. A našťastie sa mi v ostatnom čase lepšie darí zaspávať.

Zo stredy na štvrtok trvala noc asi 5 minút. Teda keď som voľakedy o jednej prestal vyplakávať, tak som zaspal a za 5 minút bolo sedem hodín, že reku treba vstávať. V takej polohe, v akej som zaspal, v takej som sa presne našiel, keď začal zvoniť budík. Inokedy hneď sa posadím a čiaham po telefóne, aby som sa trafil do správneho tlačítka, ktorým budík presuniem o 10 minút. Budík totiž na mňa pôsobí vždy šokovo trocha. Ale teraz to bolo iné. Začal zvoniť a ja som otvoril ťažko oči, pozrel na plafón, asi 5 sekúnd som "rozmýšľal" či ho treba naozaj vypať, alebo je to zbytočné. Napokon som ťažkopádne sa po ňom na stôl načiahol a vypal som ho. Mal som neskutočnú ťažobu tela. Akoby som bol opitý a utlmený. V hlave behali len pesimistické myšlienky typu "Matej, si zlý, si zatrateniahodný, si strašný, si blbý" atď.

Zo štvrtka na piatok to bolo už lepšie, noc trvala už asi 20 minút. Už som sa hádam v noci aj pretočil na druhú stranu...

Túto noc sa mi snívalo, ako babky na trhovisku predávali namiesto zeleniny knihy. A ja som sa tam schovával a kradol som ich. Potom som bol niekde a nejaká maminina kamoška mi ponúkla novú robotu. Vychvaľovala ju a ja som ju chcel. Ale potom som zistil, že išlo o nejaké doučovanie s nepravidelným pracovným časom, tak ma na to prešla chuť. A mám aj také tie žiadostivé sny, viete čo myslím. Tie mám každú noc a tvoria asi 40% obsahu mojich snov, ktoré si pamätám.