Spánok - spíte dobre?

Tri už minuli a ja som pekne hore a oči sa mi veru spánkom nezatvárajú. Doteraz som hlavne v kľude ležal, ale v zásade nič s toho. Plánujem si ešte okolo piatej ľahnúť, ale šance tomu nedávam. Horšie je, že som užil aj jeden Gerodorm a tak som nie celkom fit, na zaspanie to však zďaleka nestačí. A tak si bdiem a som spokojný. Je noc zo soboty na nedeľu a tí krčmoví už asi tiež pochrapkávajú doma. Najväčší ruch je približne po jednej, keď ich vypustia s pabov a oni sa hlučne pokúšajú nabrať správny smer. Momentálne je tu čerstvo nasnežené, ale topí sa to.

Majte sa fajn. Tuto

Po dlhsom obdobi celkom dobreho spanku na mna znova prisli tie prekliate dlhe bezsenne novi. Pripisujem to horucavam ale aj miernemu pohlteniu, do neustaleho premyslania nad blizkou buducnostou. Robim si plany, premyslam nad rozhodnutiami a najhorsie je, ze to kazdu chvilu menim. Len tak lezim v posteli a nedokazem vypnut neustaly tok myslienok, ktore mi brania v spanku. Citim uz aj pocas dna, ze na mna dolieha unava ale zatial to nechcem riesit medikamentmi. Skusam ine alternativy ale zatial neuspesne.

najhorsie je, ze aj ked nakoniec zaspim, prebudim sa tak unavena, ze ani nevladzem chodit, mam plnu hlavu myslienok a potrebovala by som aspon na par dni vypnut. Bohuzial nemam dost fantazie ani prostriedkov aby som to mohla uskutocnit.

Teraz cakam, rozhodnutie zo SP o tom ZTP ale velmi tomu neverim, moja znama mi povedala, ze posudkova lekarka, je riadna mrcha a ze ho schvaluje len vo vazne nevyhnutnych pripadoch alebo za mierny "priplatok", nemyslim si, ze spadam aspon do jednej z tychto dvoch skupin, takze s nim neratam ale je to skoda, ja by som ho vazne potrebovala a myslim, ze aj diagnozu na to mam. Nuz, nebudem sa nad tym rozculovat, teraz mam kopec inych veci, ktore mi robia vrasky

To poznám, venusa. Ja však nemám tak často plnú hlavu myšlienok, zhruba 2krát za týždeň iba. Vtedy premýšľam, čo budem robiť, čo presne si naplánujem, kam pôjdem a čo vybavím, ako i aký úžitok a následky z toho budem mať. Keď ma pochytí veľké plánovanie alebo veľké pseudofilozofovanie, tak vtedy upadám do nezastaviteľného prúdu myšlienok, ktoré mi bránia v spánku, takže sa len minimálne 2 hodiny prevalujem. Teraz používam ventilátor, ktorý na mňa do noci fúka, ale ono to je dosť aj nebezpečné, lebo si môžem ohroziť obličky alebo prechladnúť. Zatiaľ žnem len výhody.

Vtedy keď mám ten nezastaviteľný tok myšlienok, tak sa snažím vedome seknúť s myšlienkami a potlačovať ich. Jednoducho neutralizovať svoje nadšenie z plánovania nejakými negatívnejšími pocitmi, trebárs si nadšenie schladím vetou "ale veď na tom vlastne nezáleží" alebo "je to somarina, kašli na to, buď ticho". Niekedy to pomáha. Tiež napodobujem tvár, akú mám keď rozospatý vstávam. Vsugerúvam tak mozgu, že aj teraz som vlastne rozospatý, takže má dôvod cítiť sa unaveno a túžiť po spánku. Alebo môžem občas skúsiť afirmácie, kedy si vsugerúvam upokojenie kladne formulovanou vetou: "Som veľmi unavený a chce sa mi spať." A to si je možné opakovať desiatky-krát, aby to naše podvedomie jasne akceptovalo ako pravdu a zariadilo sa podľa toho.

Skúsenosť so ZŤP alebo ID nemám, ale podľa ostatných usudzujem, že naozaj je neľahké zohnať schopné uznanie alebo finančný príspevok. Veď Tuto má riadne ťažkosti a nevedia mu dať plný ID. Ja som ani nikdy nemal také vážne ťažkosti ako on, do nemocnice som vždy išiel len preto, lebo sa mi proste chcelo, mal som pocit, že sa potrebujem preliečiť. A on? On proste musel, lebo tak choroba diktovala. A nedajú mu plný ID. Takže verím, že to nemáš ľahké, venusa, a mrzí ma to. Každopádne Ti držím palce aj tak.

Ako vidíš, nemám nejaké schopné rady pre Tvoju situáciu, ospravedlňujem sa Ti. Azda niekto ďalší prispeje a vyjadrí svoj pohľad. Ja aspoň takto. Avšak rátaj s mojou podporou.

Pekný deň, venusa.

Tak posledne dva dni je u nas chladnejsie a aj s tym spankom je to lepsie. Tak sa z toho tesim. Regulovat si myslienky, zatial neviem ale skusala som nejake tvoje rady Matej a zda sa, ze som zaspala o cosi skor. Mozno to chce len cvik a pojde to. Najhorsie na tom je to, ze mam pocit, ze nad nimi nemam kontrolu ale ze ani maju kontrolu nado mnou. Je to dost neprijemny pocit. Vo vseobecnosti nemam rada ak si nieco neviem ukontrolovat, ci uz su to spominane myslienky, zlozvyky, usporiadanie casu, chud do jedla a podobne. No, musim uznat, ze od kedy mam nastavenu tuto najnovsiu medikaciu, je to pre mna jednoduchsie.

Dakujem za rady Matej

V poslednej dobe je to zo spánkom na ... Mám to všetko poposúvané. Často až do najskoršieho rána sa prehadzujem v posteli a zároveň už hodiny nadopovaný liekami, čo sú aj na spánok. V doobedí to tak aj pre toto jedna poriadna katastrofa. Večerné lieky tak majú vlastne záber v celej sile a pokusy na prebratie sú daromné. V podstate som mal pomerne veľa pokusov zvládnnuť to skorým vstávaním a dopadlo to asi tak, že som bol až do večerných hodín v silnom stave ospalosti a dosť silnej únavy. Samozrejme to zo mňa práve navečer spadlo a tak reálne zaspávanie bolo zase posunuté do neskorej noci.

Toto je každodenná záležitosť.

No neporazilo by vás z toho?

Tuto napísal:No neporazilo by vás z toho?

Veru. Porazilo by.

Tak prispejem aj sem. Problémy so spánkom našťastie nemám. Vravím našťastie, pretože u mňa zatiaľ vždy problém so spánkom znamenal ústav. Začínal som spánok pokladať za zbytočný a že mne predsa 3 hodiny stačia. Šak aj iným to stačí celý život. Teraz s medikáciou (neberiem nič na spanie) ľahnem do postele a zaspím do 10 minút. V noci sa prebudím raz dva krát pozriem na hodinky a spím ďalej.

To máš super x,
totálna nespavosť (bez najmenšieho zdriemnutia, čiste len bdenie) je výrazným spúšťačom mánie. Vlastne to ide ruka v ruke.

U mňa je to v podstate tak, že si už nepamätám, kedy som večer, alebo v noci zaspával s prirodzeným nástupom príjemnej únavy vrcholiacej zaspaním. Zaspávam spravidla čiastočne nútene. Vlastne tipy na spanie mi pripadajú ako irónia. Zato v doobedí majú všetky tie lieky seriózny nástup a teda, keď mám zaspávať je to problém a opačne ranné-doobedné hodiny sú v znamení ospalosti, únavy a sucha v ústach, tak ich predriemem. A niekedy sa občas stane, že noc nespím vôbec. Tak sa na druhý večer nadopujem tým, čo mám a dúfam, že do 1:00 budem spať. Býva to na hrane. Dve 24-ky po sebe - začínajúca cesta k chorobnosti.

Ja som tieto pocity zažíval akurát v liečebni (a ešte pred tým doma). Zaspával som s čumením do plafóna a milión myšlienkami. Zobúdzal som sa v noci a neznášal som režim, že až od 7 sa vstávalo. Mám nahrávky z liečebne (na MP3ke) a plno nahrávok je práve takto zo skorého rána. Pritom hlas bol mega zdopovaný, ale nespal som. Žene aj hovorili, že už nevedia čo mi dať aby som spal. Vďaka Bohu, že teraz je to ok.

Ja som so spánkom mal problém iba, keď som sa začínal ešte len liečiť. Bolo to v rokoch 2005 až 2006. Prejavovalo sa avšak len inverziou spánku. Spával som niekedy aj do druhej obeda a žil som v noci. V noci som sa hrával, robil na wikipédii, chatoval a virtuálne viedol rozmanitý život. A cez deň som drichmal. Som rád, že to už teraz tak nemám - myslím, že po poslednej nemocnici na začiatku roku 2010 nie som vlastne ani už schopný stráviť celú noc hore. Ísť stopercentne spať pred polnocou alebo pred jednou sa stalo mojím zásadným krédom. A de facto väčšinou spím už okolo polnoci a vstávam krátko po ôsmej, ak nikam ráno nejdem.

Problémy so zaspávaním som mával aj v podobe, že som mal veľmi veľa myšlienok a stále som v hlave musel niečo riešiť. Na takéto stavy mi zaberal jednoduchý Prothazin, malilinká zelená tabletička a spinkal som ako bábo.

Takže evidentne moje ťažkosti so spánkom neboli a nie sú také zásadné. Dúfam, že tento už vlastne štandard zostane dlhodobou tendenciou naďalej.

Mne, keď už som nebol na akútnom, dávali Tisercin, spal som po ňom už dobre. Len neviem prečo mi ho odmietali dávať v tabletke a dávali ho len injekčne. To som si 2x rozmyslel, či to chcem alebo sa budem iba tváriť, že spím. V akútnom stave nefungovali žiadne Tiserciny ani Rivotrily... Teraz viem, že ak nebudem spať jednu noc, je zle...

Áno, máš pravdu. Spánok a mánia dohromady príliš nesadnú.

Vlastne, keď som sa pozrel na pár spánkových experimentov, čo sa dostali do časopisov a publikácii, tak vlastne úplne zdravý človek už po viac ako 3 dvadsaťštvorkách prebdených a úplne bez spánku, vykazuje celkom badateľné niektoré znaky hypomanického až manického stavu. Pozorovaná bola nadnesenosť, rozšafnosť, neodôvodnená priateľkosť, hovornosť a po tejto dobe potreba spánku sa výrazne znížila. Tento typ experimentov obvykle ukončovali asi po 8 nociach.