Ako sa dnes máš? 12

Ahojte, kamaráti.

Včerajšok som strávil prevažne pasívne, mal som až 3 šlofíky - 3krát som pri čítaní knižiek na gauči zadriemal, a to aj na takmer hodinu až dve. Mamina mi vo večernom telefonáte vyjadrila názor, že to môže byť aj počasím, lebo bol vraj spavý deň s nízkym tlakom. A vskutku, pršalo tu takmer celý deň a bolo aj veterno. Čítal som, že meteosenzitivita sa dotýka okolo 6% ľudí, čo mi príde ako malé percento, preto som bol trochu nesvoj z toho, že akurát mám ja takú smolu, že do takej, relatívne malej skupiny patrím. Myslel som, že meteosenzitívnych ľudí je oveľa viac a to ma povzbudzovalo v zmysle, "že sme v tom vlastne všetci spolu". A tu vidím štatistiku, že nie.

Gro mojich včerajších aktivít spočívalo okrem čítania webu a knižiek v písaní si denníka a rôznych predstáv, ako by som chcel, aby môj život vyzeral. V priebehu posledných asi 6 týždňov (a menej aktívne v podstate aj v priebehu posledných 14 mesiacov) som prešiel mnohými fázami, kedy som na sebe skúšal rôzne spôsoby svojpomoci. Škoda, že som si ich všetky rad za radom nezapisoval a neopisoval pri nich svoje pocity, lebo teraz si ich už všetky neviem rozpamätať. Ale bolo to celkovo asi 15 rôznych scenárov, čo všetko som na sebe skúšal v hlave, aby som "inak myslel" a volil iný prístup k veciam, ktoré ma trápia. Každý takýto scenár sa ma držal asi týždeň, počas ktorého mi výborne fungoval a zaberal. Potom prišlo vytriezvenie a návrat do pôvodného myslenia. Včera som si pri zamýšľaní sa v denníčku a čítaní motivačnej knižky uvedomil, že nech sa akokoľvek snažím "inak myslieť", vždy skončím pri tom, že podľa mojej najvnútornejšej povahy ma vie doviesť k účinnej spokojnosti a šťastiu len akési vedomie o vlastnej produktivite a prinášaných výsledkoch. Posledný scenár sa týkal meditácií a odstraňovaní ega a jeho ambícií, takže potom, ako mi to prestalo "psychicky zaberať" a ohlásil sa opäť návrat depresie, tak tým väčšmi práve tento scenár kontrastoval s tou mojou prirodzenosťou, ktorou je orientácia na produktivitu. Mnohí iní to tak nemajú, to je v poriadku. Ono ja to tak mám asi preto, že to proste mám tak v povahe odmala. Či je to negatívny jav a či sa mi takáto povaha sformovala nevhodnou výchovou, útrapami v detstve alebo podobne, to už nechám na psychologické teórie a knihy. Ale pre mňa osobne to znamená, že už raz proste takúto povahu mám a nijak inak nenadobudnem spokojnosť a pocit šťastia, len tak, že budem pestovať produktivitu a dosahovanie výsledkov (nemusí ísť priamo vždy len o ambície a ciele, ale zaraďujem sem akékoľvek výsledky akéhokoľvek konania).

Vo veci produktivity mi je dlhodobo celé roky kameňom úrazu zóna pohodlia, moja pohodlnosť - tú vnímam ako svoju slabú vôľu, resp. nedostatočnú ochotu donútiť sa robiť to, čo treba, vtedy, keď to treba, bez ohľadu na to, či sa na to cítim, alebo nie. Sebadisciplína. Tá je tým mostom, ktorý ma v zmysle mojej povahy môže k dobrému pocitu zo seba a k spokojnosti priviesť. Je to strašne ťažké, ale je to pre mňa asi jediná cesta. Vyskúšal som už teda kopec scenárov a prístupov za posledného vyše roka, ale nič nebolo trváce, nič mi nefungovalo dlhšie ako týždeň či 10 dní. Vždy som sa tak či tak vrátil k pocitu márnosti, prázdnoty... a napokon až k depresii. A k túžbe niečo dosahovať...

Ak to máte, priatelia, v povahe inak, buďte veru radi. Niekto nepotrebuje nič dosahovať a zhŕňať si nejaké výsledky. Mám aj ja takých ľudí vôkol seba kopec a tí si fungujú a sú spokojní inakšími cestami, iným štýlom života a iným myslením. Je to v poriadku. Ale skrátka som si včera pri zamýšľaní uvedomil, že ja to mám skrz tú produktivitu nie preto, že som vadný, alebo nebodaj preto, že to je univerzálna cesta k sebaúcte a spokojnosti, ale iba jednoducho preto, že je v súlade s mojou najvnútornejšou povahou. Nemá pre mňa pravdepodobne ďalej cenu túto svoju povahu a prirodzenosť nerešpektovať, nenasledovať. Nemá cenu pre mňa nasilu hľadať iné spôsoby a prístupy v živote - pozornosť musím orientovať na učenie sa umeniu sebadisciplíny a tým si odomknem bránu k spokojnosti. Mám to potvrdené mnohokrát vo svojom živote.

Ďakujem za prečítanie, kamošky a kamoši. Držím Vám pevne všetky prsty.

S úctou
matej

Ahoj,Super sa to číta. Zaujimalo by ma ako si prišiel k tak vysokému stupňu sebapoznania. Ja netuším ani akú farbu mám rád..keď sa ma niekto pýta na mňa tak som v koncoch. Otázka ako sa máš je pre mňa nepochopiteľná.

Ahojte ,

tak konečne mám čas napísať aj na fórum. Po pravde už som pred časom písala príspevok, ale neodoslala som ho len vymazala. Mám sa v celku dobre...ale musím povedať tak ako Matej spím priliš vela...a som unavená už o deviatej proste chce sa mi stále spať - ale nie cez den aj ked vonku je mokro a prší tak nemam taku potrebu spat...sice je pravda nečitala som ešte knihu k tomu sa chcem dnes dostať.....vedšinou kniha mi nadobro unavý oči....a pravdepodobne zaspim.... inak spim dlho teda do 6:00 rána a budim sa niekedy pred budíkom ale už po menej ale v podstate odychnuta....len o deviatej som uz uplne mimo a zaspavam....tak len tolko k mojmu spanku...a najbližšie to chcem spomenut doktorke...dokonca som si dala menej olanzapinu teda len pol tabletky namiesto celej...ale len raz a nic sa nezmenilo...proste chce sa mi stále dost spať....a musim povedať že v piatok som mala paragraf riešila som doktorku..ale inu nie psychiatricku ešte preventívku....a dobre to dopadlo len vdaka tomu som ostala v Košiciach na private a nešla som domov....mama sa s tym tazko vyrovnava...a okrem iného som bola večer v divadle na Labutie jazero a ako pekne predstavenie ale zacalo o 19:00 do 21:40 sa mi zda že trvalo....a poslednych 40 minut to uz bolo pre mna náročne jednak vydrzať sedieť na tvrdom sedadle a oči sa mi zatvarali - to by nebol taky problem....len sa mi začalo aj zývať a to si všimla aj prisediaca...a ta bola dokonca tehotna a vydrzala...práve toto zistenie ma privádza k tomu že vela spim a že som dost unavená viac ako normal....tak o mesiac zhruba idem k doktorke a zatial som odhodlana jej to povedať....keď sa to nezmeni sice neviem ako...ale možno počasím aj ked u mna to je dost dlhodobe...čo sa mojej vole a tyka tak dost sa premáham....ako som už dávnejšie písala...proste každy tyžden by mal mať jeden den volna....ako nedostala som sa až do depky z toho...ale mam obavy z nasledujucích tyždnov budem mat kopu práce a ja fakt neviem či to zvladnem....a citim že aj moja šefka čaka len na to či to zvladnem alebo bude padak....ako je dost nekompromisna....a ja som si už aj pozerala nejake ponuky prace....lebo sa bojim a ako som písala bude toho nad hlavu...ta tak...a este spomeniem že priatel ma vobec nepocuva....ale aspon mi pomohol s IT vecami...ale je nachladený a už dlhšie sme sa nevideli aj kvoli tomu....ta tak...

PS: prajem krásny aj keď asi upršaný víkend

Dobrý deň.
Dnešný deň začal lepšie ako včerajší. Včera som totiž konečne našiel odvahu povedať jednému kamarátovi, kto je v skutočnosti Tom. Obával som sa toho, lebo oni dvaja boli kedysi nejlepší kamaráti. Som rad, ze sa to dozvedel odo mňa skor ako od Toma. Keby mu to povedal Tom, stratil by som u svojho kamaráta dôveru. Takže sa mi uľavilo. Preto dnešný deň začal dobre. Tras aj nepokoj ustupil. Poobede som však upadol do akejsi melanchólie a uvažoval, aké to bolo pred dvomi rokmi. Nesmiem na to mysliet, viem. Pred asi mesiacom som napísal, ze sa mi tu páči. Že mám chuť žiť. Ale tieto dni som zase v takom divnom rozpoložení. Večer som zvažoval, co by sa stalo, keby som pobral zasobu anxiolytik. Zavrel som tuto temu s tým, ze ešte počkám. Bol som to ja, kto hovoril, ze zivot ide ako sinusoida. Raz je lepsie, inokedy horšie. Nemôžem sa zabiť, keď som dole, lebo čoskoro prídu lepšie časy.

Včera som bol osem hodín v labaku. Robil som kolonovu chromatografiu. Teda separoval produkt zo zmesi, ktorá sa vytvorila syntezou kyseliny rozmarinovej a acetanhydridu. Produkt by mala byť acetylovana kyseliny rozmarinova, ktorú budeme používať v druhom kroku syntezy. Mám dojem, ze ani tento prvý krok nevyšiel tak, ako mal. Uvidíme. V pondelok pôjdem zaniest vzorku na NMR. Už som sa pýtal docenta, co budeme robiť, ak to nevyšlo. Povedal, ze existujú alternatívy, ktoré bližšie nešpecifikoval. Zároveň dodal, ze organická synteza je nevyspytateľná. Tak s tym som počítal. Ale že nevyjdú obe synteza, tak to ma už znepokojuje.

Prajem pekný víkend, Jakub

Ahojte!

Ako sa mám? Hm... Myslím, že sa celkom dá. Na to, že moc neužívam lieky, to je určite dobré. Občas si zobnem, keď som v koncoch, ale inak... skrátka, začalo mi prekážať jesť lieky do konca života, čo je dosť paradoxné na diabetičku, že áno. Čo je horšie, občasným predávkovaním som si vypestovala averziu voči tým tabletám, chuti, dokonca sa mi zle prehĺtajú. Viem, že by som to mala riešiť s doktorkou, ale absolútne jej nedôverujem, niet s ňou čo preberať. Bodka.
Zvyčajne sa objavuje podráždenosť, hlavne ráno, ako za "starých dobrých čias", bože. Darí sa mi to skrývať - kým prídu mama s bráchom, prehltnem odpor voči nej a len dúfam, že si nevšimne, ako ma unavuje, že neustále melie pántom. V podstate aspoň nemusím rozprávať príliš ja, čo je skvelé. V pondelok chce prísť kamoška a mierne ma to znervózňuje. Ľudia ma znervózňujú. Najradšej by som ich všetkých poslala tam, kam patria (alebo aj nepatria, ale hlavne nech sú odo mňa ďaleko). Robím to aspoň na sociálnych sieťach, kde sa do seba púšťame s PKK (neslušná skratka z FB, možno poznáte, možno nie) do súbojov... hlavne kvôli mojim názorom, ktoré sú na túto ...ú krajinu zrejme príliš radikálne, vďakabohu.
Okrem toho som, myslím, na jednu stranu paranoidná, akože "civia na mňa, že? smejú sa na mne!", na druhú stranu som povýšila ignoráciu okolitého stáda na takú úroveň, že hoci sa mi tieto myšlienky preháňajú hlavou, sú mi v skutočnosti úplne ukradnuté. Proste to, čo si o mne myslia druhí, ma ani trochu netrápi. Jeden známy sa snažil presvedčiť ma, aby som sa viac starala o svoj zovňajšok. Bolo mi blbé poslať ho do - eh, niekam, ale už to budem musieť spraviť, ak si ešte otvorí zobák. Mne je jedno, ako vyzerám. Je mi jedno, ako ma vnímajú druhí. A už vôbec nebudem kvôli niekomu, hlavne kvôli chlapom nie (pardon pánskej časti fóra), tráviť XY času líčením sa, upravovaním a riešením toho, čo si sakra oblečiem. Prečo to? Aby mali nejakí nadržaní ... na čo čumieť? Ha!
*čas na upokojenie sa*
Okrem toho sa líčiť neviem a som príliš chudá na to, aby na mne nejaký outfit aj vyzeral dobre. No. Poďme ďalej.

Trochu som upratala barák, teda len tú časť, ktorú obývam, zhruba polovicu okupujú iba pavúky a prach. Väčšinou som pri počítači alebo, čo ma vskutku teší, viac čítam. Zdravotné problémy pretrvávajú, ale nemám záujem riešiť ich. Navyše nemáme chodiť k lekárom, iste ste si všimli ...é výstrahy ministerstva zdravotníctva. Ktovie, možno aj tu sa napokon bude dať vybaviť si recept telefonicky a nie tak, že zbytočne sedíš XY hodín v preplnenej čakárni, mrháš časom svojím, lekára, druhých pacientov a ešte k tomu sa nakazíš ak nie koronavírusom, tak chrípkou, ak si ..., čo sa nedá očkovať.
To som vlastne nechcela napísať.
Ehm.
Aby som to skrátila, mám sa celkom pohodovo a bolo by to ešte lepšie, nebyť nutných medziľudských interakcií. Oh, a preferovala by som proste umrieť, ale to je všetko pri starom, čo tam po tom. Akurát viem, že sama to nezvládnem, tak už mi fakt ostane len dúfať v zásah nejakej vis maior

Edit: Tie z nejakého dôvodu "vypípané" nadávky neboli žiadnymi treťotriednymi vulgarizmami, musím sa obhájiť Očividne je tu ktosi útlocitný, to je zlaté!

Včera ma na večer postihla psychóza. Neviem, čo bolo príčinou, snáď vynehaná dávka krmiva spred minulého dňa, bolest hlavy alebo dobrá večera.

https://dusanovblogateamdf.blogspot.com/2020/03/ako-s-dnes-mam-7.html

Zdravím. Možno ste si všimli, že prispievam menej ako predtým. Príčinou je moja momentálna negativita. Nechcem tu obťažovať so zbytočným sťažovaním. Začínam mať strach, že sa to nezlepší. Lieky zobem poctivo, ale príde mi to tak, že jeden mínusový symptóm odstránim a ďalšie dva pribudnú. Budúci týždeň idem za dr., navrhnem jej vysadenie AP, aj keď už dopredu viem, že to odmietne. Paranoidná ideácia je stále rozvinutá, napr. som si myslel, že mi mama stalkuje FB a odprísahala, že mi FB nesledovala. Je to teda záhada. Neviem, či mám veriť svojej mysli alebo mame. Pýtam sa Creatora, koľko skúšok mi pripravil, lebo mám pocit, že sa stavil so Satanom tak, ako v prípade Jóba. Začínam mať obavy a strach, že to nedopadne dobre. Držte sa...

Zdravím vás,

Celú nedeľu od rána sa učím tému tablety na labak z farmaceurickej technológie. A večer sa dozviem, že rektori STU a UK sa rozhodli prerušiť prezencnu formu výučby na dva tyzdne. Výučba bude prebiehať samostudiom alebo inou vhodnou metódou. Máme odísť z internátu. Tak odchádzam. Práve sedím vo vlaku.

Asi hodinu pred vyjadrením rektorov som stretol docenta. Spolu sme sa smiali na tom, aká neopodstatnené panika vznik a v súvislosti s coronavirusom. Nebojime sa, ze ho dostaneme. A robil si zarty v tom štýle, ze si potieral usta rukami. Samozrejme, umytymi. Dodrziavame hygienu tak ako zvycajne. A potom sa stane toto, ze zrušia výučbu. Ja len dúfam, ze labaky si potom nebudeme musieť nahradiť. Tak by to bolo super.

Inak mám sa celkom OKA. Stále sú tu aj negatívne pocity, ale snažím sa ich potláčať, a užívať si život, ako mi je možné. Nemá zmysel sa ľutovať. Alebo nebodaj si klásť otázku, prečo som to práve ja, kto ma schizofréniu. Odpoveď na to neexistuje. Život nie je spravodlivý. Treba sa len vysporiadať so svojim životom a brat ho taký, aký je. Stále si ho môžeme spríjemniť, aj keď sa momentálne necítime dobre. Toľko z mojej úvahy. Snazim sa mysliet pozitivne...

Pozdravujem, Jakub

relouth napísal:Zaujimalo by ma ako si prišiel k tak vysokému stupňu sebapoznania.

Ahoj Relouth. (@relouth) No, v skutočnosti nemám nejaký extra stupeň sebapoznania - stále sa ešte snažím naučiť sa v sebe vyznať. Hĺbanie nad sebou samým a svojím duševným vnútrom je typické pre introvertov, som jeden z nich veru. Literatúra to však považuje za komplikujúci faktor v povahe, pokiaľ ide o nás pacientov, lebo takíto pacienti sa príliš nad všetkým zamýšľajú a to ich okráda o pokoj a vyrovnanosť. Často si viem pokaziť náladu a zdeprimovať sa len púhym rozmýšľaním v sebe samom o sebe. Niekedy mi to dosť teda komplikuje život. Doktorka mi však povedala, že to nie je chorobou, to je proste moja povaha. Povaha azda súvisiaca s introverziou a prevažne melancholickým temperamentom. Je lepšie odvracať od seba zrak a orientovať sa skôr na deje okolo seba, prítomný okamih a samozrejme na druhých ľudí vôkol seba. Trochu cítim, že tak to je aj psychicky výhodné a zároveň asi aj správnejšie eticky (v zmysle prevencie pred prípadným egocentrizmom).

Ahoj Meret (@Meretseger). Trochu by som Ti asi navrhol nezapodievať sa hádkami s kadejakými ľuďmi na sieťach.   Myslím si, že je to zbytočné, lebo nikto nikoho na svoju pravdu nepresvedčí, a Tebe to len môže otráviť náladu a naštvať Ťa. Nestojí Ti to za to, oni nestoja za to. Čo sa týka liekov, užívať psychofarmakum (okrem benzodiazepínov) len vtedy, keď Ti je horšie, nemá moc význam. Oni potrebujú byť prijímané pravidelne, dlhodobo, aby sa vytvorila potrebná hladina v plazme a v príslušných oblastiach mozgu. Len takým spôsobom sa Ti otvorí šanca, aby Ti zaberali a Tvoj stav sa dlhodobo priaznivo vyvíjal a mala si sa dobre. Vrelo Ti teda odporúčam, aby si lieky brala tak, ako sú predpísané, rad radom každý deň, či Ti je horšie, či Ti je lepšie. Takto sa budú etapy dobrej nálady čoraz viac predlžovať, až sa stanú bežnou súčasťou Tvojich dní a vlastne nakoniec aj Tvojej povahy. Držím Ti moc palce. A ešte čo sa týka líčenia, videl som Tvoju foto aj bez toho, aby si bola vyfintená do jedného z tých Tvojich outfitov a maľovaní, a poviem Ti, si úplne ok a prirodzene pekná aj len taká, aká si. Úprimne. Drž sa!

Ahoj Antifajny (@antifajny). No, dúfam veľmi, že si už v pohode po tej sobote večer. Aj keď z niektorých Tvojich príspevkov v iných témach mám dojem, že nepriamo referuješ, že počuješ hlasy. Je to sila, že tieto veci u niektorých ľudí neustupujú ani na liekoch. Možno si to ale nesprávne vykladám. Každopádne Ti veľmi držím palce. Sledujem aj Tvoje príspevky, ktorými komentuješ výňatky z kníh, napr. toho Kiyosakiho alebo ďalšie. Celkom je to zaujímavé, niekedy sa nad tými myšlienkami zastavím a rozmýšľam o nich. Tvoje lúskanie kníh vrelo podporujem, je to úplne super si takto rozširovať obzory. Všetko dobré!

Ahoj Neti (@Neti). Áno, aj ja som si to všimol, že pomenej prispievaš. Mrzí ma to. Osobne si vypomáham na takéto stavy čítaním motivačky, ďalej zinkom, ktorý je vraj dobrý na pozitívne príznaky, ďalej béčkami (B-komplex forte) a rozpustným magnéziom. Veľa robia aj molekulárne destilované omega-3-mastné kyseliny, ale sú dosť drahé, kupujem od firmy Jamieson za okolo 30 eur. A teda spánok 7-8 hodín, dostatok tekutín. Viem, sú to také babkovské recepty tieto rady, ale nejak takto si vypomáham na negativitu a aj afektívne problémy ja. Ako ma poznáš už, tak je pravda, že nie vždy to funguje a hocikedy sa viem trápiť aj tak. No, možno vyskúšaš niečo z týchto "bočných" rád. A možno už aj dávno skúšaš a máš aj celú svoju vlastnú paletu svojpomocných riešení. Pravdupovediac by ma to neprekvapilo, lebo Ty si človek, ktorý sa vie dobre vynájsť. V tejto chvíli Ti aspoň chcem vyjadriť, že myšlienkami som v Tvojich útrapách s Tebou na jednej lodi a naozaj moc Ti prajem polepšenie. Ak budeš mať potrebu sa zveriť, pokojne napíš do témy, hoci by bol príspevok smutnejší alebo negatívny, cíť sa slobodne. Nezabudni, že platí, že keď sa zveríš, Tvoja zdieľaná radosť sa násobí a Tvoja zdieľaná bolesť sa delí. Sme tu aj pre Teba, fórum je tu aj pre Teba, si jeho pevnou súčasťou. Drž sa, Neti!

Ahoj Jakub (@Iacobus). Veľmi dobre sa čítajú Tvoje vety, ktorými prejavuješ úsilie pozitívne myslieť. Je to super! Čo sa týka nedobrovoľného odchodu z internátu, tak snáď bude nakoniec čas trávený doma príjemný a aspoň v nejakom smere užitočný. Ale hlavne príjemný, to Ti želám najväčšmi. Príležitosť pre určité samoštúdium, ale neviem, možno aj pre nejakú beletriu, ktovie. Prajem Ti pekné dni v rodnom regióne.

Ahoj Mischelll (@Mischelll). Paráda, že si dala opäť vedieť kúsok zo svojho sveta a svojich dní. Vidím, že to máš zaujímavé a máš kopec povinností. Chcem Ti preto popriať do nadchádzajúceho obdobia hojne psychickej nezlomnosti a sily, aby sa Ti nápor v práci podarilo úspešne zvládnuť. Nezabudni nám sem-tam podať správu, ako sa Ti darí. Drž sa, bojovníčka!  

Vrúcne pozdravujem aj všetkých ostatných fórumákov, ktorých som menovite nespomenul.

matej

Ahojte, priatelia.

Do nového týždňa som vykročil zatiaľ dobre. V práci to dnes odsýpalo, neútočili na mňa prílišné negatívne myšlienky, relatívne som mal myseľ kľudnú a zameranú na úlohy. Darilo sa mi občas aj usmievať, možno až zasmiať sa. Celkovo som dnes depresívne symptómy vlastne nemal. Naďalej teda beriem plnú dávku sertralínu, ako mám predpísané (50 mg) a pokračujem aj v užívaní béčiek forte. Dnes som si kúpil ďalšie balenie. Zatiaľ som po práci veľa neurobil, iba čo som bol v sprche a potom všelikde na webe prečítať články a spravodajstvo. A dosť dlho už sedím tu na fóre. Pôjdem si dať niečo pod zub a uvidím, čo ďalej. Cez víkend som sa začal trochu intenzívnejšie učiť programovať v PHP jazyku, tak ma to celkom láka ísť v tom pokračovať aj teraz večer. Bolo by fajn pozametať, videl som tu chumáč prachu už. Rozohral som aj novú hru vo svojej obľúbenej stratégii Civ2. Takže či už fyzicky niečo, alebo rozumom niečo, alebo relax - ponuka aktivít je na tento večer hádam aj dostatočná.

Známka za dnešok: 1-. Teoreticky možno aj 1, ak prižmúrim oko. Lebo veď dokonalý stav a dokonalú náladu asi mať nebudem nikdy, takže nesmiem tam pchať stále to mínusko len kvôli niektorým detailom.

Prajem Vám, kamaráti, pekný večer, dobrú noc a príjemný utorok.

S úctou
Váš fanda
matej

Ahoj Iacobus, tak má byť život si treba užívať. Rozhodne neľutuj sa, máme síce naše vážne ochorenie, ale v dnešnej dobe nerobí až tak veľa problémov. Ja napríklad som v kľude, a som už 3 roky bez väčších ťažkostí. Síce nejaké negatívne príznaky ochorenia pretrvávajú, ale sú menej nápadné. Presne treba si život spríjemniť ako sa dá. Každý deň si nájsť niečo, čo ti spríjemní tvoj deň. Jednoducho nájsť si niečo, čo ťa poteší a pomôže ti, aby si sa cítil lepšie. Je super, že chorobu si prijal už za svoju...

Matej napísal:Ahoj Antifajny (@antifajny). No, dúfam veľmi, že si už v pohode po tej sobote večer. Aj keď z niektorých Tvojich príspevkov v iných témach mám dojem, že nepriamo referuješ, že počuješ hlasy. Je to sila, že tieto veci u niektorých ľudí neustupujú ani na liekoch. Možno si to ale nesprávne vykladám. Každopádne Ti veľmi držím palce. Sledujem aj Tvoje príspevky, ktorými komentuješ výňatky z kníh, napr. toho Kiyosakiho alebo ďalšie. Celkom je to zaujímavé, niekedy sa nad tými myšlienkami zastavím a rozmýšľam o nich. Tvoje lúskanie kníh vrelo podporujem, je to úplne super si takto rozširovať obzory. Všetko dobré! Super! Ďakujem

Ahoj @Matej

Áno, psychózu som rozchodil na prechádzke a četoval som si akurát s @Anjelik -om. No a príspevky, áno sú to myšlienky a pocity, ale po psychóze som ich vymazal. Dal som si slovo, že ich nebudem hlbšie rozoberať. Síce, chcem sa venovať svojim myšlienkam a pocitom, ale úplne v inej rovine.
Čo sa týka hlasov, tak tie boli, sú a budú. Stým sa nedá nič robiť. Momentálne rozmýšlam, ako by som sa mal vyjadrovať ohladom pocitov a myšlienok, ktoré ma napadajú. Chcem ich dajako oddeliť od tých, psychiatrického charakteru.

Totiž v mojom živote neexistuje psychiatria, existovala len v textovej forme. Neviem, mal by som si zaviesť nejaký súkromný psycho - denník, kde by som sa mohol psychiatricky vyblázniť. Doposiaľ tieto myšlienky boli verejné, ale už nie sú. Budem musieť rozlišovať, čo je reálne a čo nie. To som celý ja, keď si potrebujem niečo vysvetliť, tak to najlepšie pomáha v textovej forme.