Ako sa dnes máš? 12

V poriadku, cením si tvoju úprimnosť (nebol to z mojej strany nejaký chyták typu "dostal som ťa"). A nevedel som, že vo vede je až taká rivalita. Vo firmách som to zažil, ale tam ide o peniaze, pozíciu a moc (a samozrejme priazeň kolegýň ). Ale veda? Pekný večer.

ahoj,

ano, je to tak. Tiez ide o miesto, teda aj o prachy a prestiz samozrejme,
kazdy chce byt profesor. Nerob si iluzie...kolegovia a zeny ta tiez beru inak,
ked mas poziciu. SAV-ka a univerzity su peklo, to co bolo medializovane ohladne ministerky
Lubyovej je len povrch ladovca.

Ja som mal teraz moznost pracovat aj mimo obor,
a je to ako to pises, je to aj vo firmách, a to aj na nizsich stupnoch.
Brigadoval som teraz v Nemecku v tlaciarni a tiez to bolo narocne.

Som rad, ze si zareagoval, trochu si ma zaskoci, prepac mi.
Ked mam depresiu a som nasraty, mavam myslienky,
ktore som popisal. Myslim si ale, ze medzi ludmi bez
diagnozy asi nebudem jediny, vynimocny.

Ozvi sa a drz sa, nicoho sa neboj,
Tomitos

Zdravím @Tomitos,
ďakujem za reakciu. Zatiaľ som sa o tom asi nezmienil, ale ozaj mám záujem o vedeckú prácu. So školiteľom som riešil aj prípadné doktorandské štúdium. Mal by to byť odbor farmaceutickej chémie. Možno je na škodu, že študujem relatívne náročnú farmáciu a skončím v chémii. Ale zatiaľ to neľutujem. Keby nevyšlo doktorandské štúdium, tak mám uplatnenie vo farmácii.
Dodal by som, že nie som sám, kto so zdravotnými problémami študuje. Takých ľudí je mnoho. Preto si nemyslím, že si zaslúžim obdiv.
A rozmýšľam už dlhšiu dobu, či sa vyjadriť na tému zobrať si niekoho so sebou. Je to taká, ani neviem, ako to nazvať, nepríjemná záležitosť.  Ale keďže Tom tu môže byť, nevyjadrím sa.

ahoj Iacobus (nie Iakobus),

doktorandske studium Ti prajem,
je to aj ista forma istoty na 4 roky. Hlavne Ta to musi bavit.
Ja dokoncujem teraz svoj druhy doktorat, ale to neodporucam,
1 uplne staci. Len treba dat pozor, je to narocne, velka zataz
pracovna to moze byt, a aj tie vztahy na pracoviskách nie su
vzdy najlepsie (rivalita, intrigy). Aby si ten tlak potom
zvladol, rozumies, ako to myslim.

Kazdy, kto ma istu nazvem to nevyhodu,
ma u mna respekt, ze pracuje, trebárs aj 50 %.
Samozrejme nie je to ojedinely jav, ale aj tak.
Praca je narocna aj pre ludi bez diagnozy,
preto klobuk dole.

K tomu zobrat ,,niekoho zo sebou", to je samozrejme taka sprostost,
ale nevinnemu by som nikdy nic nespravil, to som si uplne isty.

Zatial sa drz,
Tomitos (nie Tom)

Ahojte!
Ja som tu dlho nebola, a nečítala žial. Snažila som sa nejako ,,prežiť,, dni. Práca a s nahradnou rodinkou. Popritom nostop veľmi silnú túžbu za ,,dlhšou vakáciu s nabitím síl,,  Vždy len toto. Asi som už dosiahla moje historické duševné dno. Zavretá v cele svojich strachov a beznádeje. Včera som dostala novú inšpiráciu z jedného videa. Vždy si pripomínať, že ja som paňou všetkého toho zla čo ma drží v zajatí. Že sa nemám čoho báť. Síce pred chvíľou som hekkticky túžila sa dozvedieť kedy ide najbližší bus k náhradnej rodinke, možno to zajtra ráno už vydržím a ostanem. Dneska som po dlhšom čase sama v podnájme u seba. Počkám kým upadnem do sna, lebo sama od seba oči nezavriem A ttak...nič iné. Vlastne ma niečo dosť pozitívne potklo: našla som prednášky, štúdia, videá o staronovom našom pôvodnom pohlade na život a na svet, a konečne som sa vedela stotožniť s vačšinou z vecí v nich, lebo disponujú dôkazovým materiálom, a nezdajú sa hneď pri prvom počutí debilitou. A ešte aj moje srdce s nimi súhlasí S tým čím nie, to len kvôli sebeckosti a egu, takže to sa ani neráta : ) Snažím sa vyhýbať spoločnosti, hoc i len napr zájdenia do obchodu, von s kamarátmi. Okrem samotného stetnutia s kamarátmi ma totiž veľa vecí už bolelo. Moc. Tak sa snažím príjsť na nejaký duševný postoj čo by bolesti eliminovalo. Asi bude toto celé moje čmáranie teraz nepochopiteľné ale nevadí  Prajem krásnu noc a mám vás rada len som bola taká nešťastná kopa duševných haraburd

Ahoj Anjelik (@anjelik). Veľmi sa vytešujem, že si našla silu znovu prísť na fórum medzi nás. Zvykol som si na Tvoje písmenká a chýbali mi. Zároveň sa teším, že si na okamih vo svojom utrpení našla tie pozitívne prednášky ako niečo, čo Ti vie pomáhať a povzbudiť Tvoje srdce na tom správnom mieste. Naozaj Ti želám takých povzbudení čo najviac. Zaslúžiš si mnoho dobrého, resp. len to najlepšie. Drž sa, Anjelik, odpočiň si cez víkend, prajem Ti silné dobitie bateriek pre nové dni. Posielam fandiaceho smajlíka:

---

Ahojte.

Mám sa v súčasnosti zhruba dobre. Ohľadom štúdia som sa zveril v téme "Naše (samo)štúdium" dolu. Čo sa týka práce, máme už slušne rozbehnutú vianočnú sezónu, tržby stúpajú, pohyb zákazníkov je všadeprítomný a počet krabíc, ktoré denne spracúvam, už neklesá pod 25, čo predstavuje asi 500-600 kg kníh denne. Od pondelka mi už v tomto období krásne pomáhajú brigádničky, je to veľká pomoc, vďaka tomu sa relatívne hladko veci stíhajú. A teda vďaka tomu zatiaľ necítim zo sezóny zvýšený stres. Hoci iste, sme ešte len na jej začiatku, posledná dekáda novembra, a potom prvé tri týždne decembra, až to bude reálna skúška odolnosti voči stresu.

Psychicky sa mávam väčšinou v pohode, necítim výrazné výkyvy nálad, hoci od stredy ma už v práci zmáhala čoraz častejšie únava a spavosť. Kofeín som musel opäť navýšiť často až na 5 tabletiek denne, namiesto odporúčaných troch. Tri mi už boli málo. Zasa a opäť sa mi navyšuje tolerancia naňho. Lieky užívam, zopár doplnkov tiež. Cvičil som trošku pomenej a, žiaľ, rozbolel ma v týchto dňoch chrbát. Predsa len prenášanie a ukladanie množstva ťažkých krabíc mi asi nerobí dobre. Trochu mám ale pocit, že to mám z postele, nejak sa zle na nej usalašujem. Lebo vždy ma bolia kríže práve ráno potom, ako vstanem. A nie cez deň. Napr. dnes ráno po vylezení z postele a v posteli ma dosť boleli, ale teraz je to už v pohode.

Známka za súčasný stav: 1-.

Ďakujem Vám za vypočutie, kamoši. Držme sa!
matej

Zdravím @Tomitos,
Ďakujem. Myslím si, že práca v labáku ma baví a napĺňa. Viem, že to chcem v živote robiť. Napríklad neviem si predstaviť, ako stojím za tárou a vydávam (v lekárnictve vládne taký úzus, že farmaceuti nepredávajú, ale vydávajú lieky, podľa mňa na tom nezáleží, je to to isté) lieky. Len mám jeden problém. Už rok a pol sa liečim antipsychotikami a o nich je známe, že spôsobujú extrapyramídový syndróm. Ja beriem psycháče druhej generácie, kde nie je až taký výrazný, ale je a prejavuje sa to trasom. V kombinácii so stresom sa mi trasú nielen ruky, ale aj celé telo. Dávam si alprazolam, ale asi to nepomáha. Je to veľmi nepríjemné. Ale tak nejako to zvládam.

Možno by ste mohli povedať, čomu presne sa venujete vo svojej vedeckej práci. Mňa by to zaujímalo.

A ešte k Tomovi. Samozrejme, keď ste začali tému zobrať si niekoho so sebou, priznám sa, napadlo mi, že ste Tom, ktorý ma chce vlákať do pasce. Ale skontroloval som si dátum vašej registrácie. Ste tu registrovaný dlhšie ako ja, takže tá možnosť je nepravdepodobná. A na vysvetlenie, lebo asi neviete, kto je Tom. Je to zradca a sledovateľ. Ale podrobnosti o ňom by som radšej nehovoril.

Dočítal som knihu Polícia od Nesba. Bola to zaujímavá kniha. Len niektorým detailom som nerozumel, lebo predchádzajúce dve diela som nečítal. Hneď som si ich kúpil. Čas na čítanie už nemám, musím sa začať učiť. Najbližšie budem mať čas cez Vianoce. Ale o tom som nechcel písať.

Ide o citát z tej knihy. Píše sa tam, že správanie samovrahov často sprevádza túžba, aby si ho ľudia zapamätali, pochopili ho, vyhlásili za génia, obdivovali ho a uviedli mu zaslúžené miesto v dejinách. Premýšľam nad tým a zisťujem, že je to pravda. Možno to neplatí na každého (do psychológie sa nevyznám, mám jednu kamarátku psychologičku, tak to s ňou budem konzultovať), ale na mňa určite áno. Myslím, že sčasti som sa chcel zabiť, aby som dokázal odvahu, že ja viem vziať život do svojich rúk. A rozhodovať o živote a smrti ako boh. Chcel som, aby na mňa spomínali v tom štýle, že on mal tú guráž zabiť sa. Vtedy som mal pokrivené vnímanie reality. Dospel som k nesprávnemu záveru, že ma budú obdivovať. Ale teraz viem, že ma skôr odsudzujú a považujú za zbabelca, ktorý nedokázal bojovať so svojimi problémami a podvolil sa im. Ani teraz, keď mám vnímanie v poriadku sa s ostatnými nezhodnem. Stále tvrdím, že zabiť sa je odvaha. Netvrdím, že sa o to pokúsim. Skôr nie. Život ma začal baviť. Dokážem, že nie som zbabelec a to tým, že dokončím školu aj so zdravotnými komplikáciami.

Ahojte.

Včerajší deň som prežil v kvázi-pokojnom duchu. Zrána som bol na fóre, potom som pral 3 várky, medzitým som sa trošička odreagoval PC-hrou. Sporadicky som ju prerušoval a chodil si na gauč čítať knižky. Pri jednom takom čítaní som upadol do šlofíka na nejakú hodinku. Za deň som mal 3 telefonáty z práce a 1 telefonát od maminy. K večeru som si písal nejaké hodnotenia a poznámky ohľadom ďalšieho životného postupu. Spísal som si všetky možné koníčky, ktoré by ma vedeli baviť a rozdelil som si ich do skupín podľa toho, ktoré ma zaujímajú najviac a ktoré menej. V rámci toho som trochu editoval na pozadí stránky schizo.sk a hodil sem na fórum niečo na spôsob jesenného šatu. Ale celkové sfarbenie fóra, v ktorom dominujú rôzne odtiene modrej, ponechám, a to pravdepodobne aj cez Vianoce. Stačí obmeniť hlavičkový obrázok, myslím si.

Počas písania si koníčkov ma chytali nejaké smútky, ba možno až mierne úzkosti. Povedal som si, že nechcem byť zatrpknutý alebo byť nešťastný. Do značnej miery som si uznal, že si takéto stavy privodzujem ja sám, ak sa ma niekedy týkajú. A síce pripúšťaním si s nimi súvisiacich negatívnych myšlienok. Akoby som veril, že na základe takej a onakej situácie a okolnosti "mám dôvod" cítiť sa nešťastne alebo trpko. Ale dá sa to predsa aj inak, môžem si to nepripúšťať, môžem si slobodne voliť zakaždým skôr užitie si a radosť z drobných úspechov.

Mám kolegyňu, ktorá má cez 50 a je veľmi vitálna a pôsobí na okolie veľmi šťastne a že si vychutnáva každý jeden svoj deň a všetko v ňom. Pravidelne spolu debatujeme o šťastí a spokojnosti a v mnohom ma jej názory a prístup inšpirujú. Najviac dobiedza na mňa, že si vždy môžem voliť medzi negatívnym a pozitívnym prístupom. Musím veľa o tom premýšľať, pričom len postupne, dá sa povedať rokmi, zisťujem na vlastnej koži, že túto slobodu naozaj mám. A že si väčšinu prípadných depresívnych cítení v podstate robím ja sám. Možno ich nespúšťam, ani si ich do vedomia sám nevložím, no viem ich, keď už sú vo vedomí, modifikovať a nepripustiť si ich. Dá sa proste vždy aj inak, negatívne myšlienky nie sú niečo, čo sa mi objektívne deje, ale to ja sám ich myslím. A viem ich tým pádom aj nemyslieť. Ak budem skutočne chcieť a nebudem chcieť sám sebe dokazovať alebo niekomu inému, že mám naozaj dôvod sa tak cítiť, tak vtedy to pôjde.

Dnes sa mám približne dobre, hoci možno dolieha na mňa ľahká únava. Možno skôr ešte rozospatosť. Počasie tu máme nejaké pochmúrnejšie...    Musím si dať kávičku, alebo hneď aj dve. Pôjdem sa povenovať svojim poznámkam "o živote", možno bude relax hrou, postrhám prádlo, musím umyť riady, pozametať... Na obed idem tradične k rodičom v rámci nedeľnej návštevy. A takéto rôzne plány mám, nič špeciálne vlastne.

Známka: 1-.

Prajem Vám peknú nedeľu, kamaráti.
matej

Zdravím priatelia,

víkend sa pomaly blíži ku koncu, tak sa podelím so svojimi slasťami a strasťami. Včera sa celý deň niesol približne v duchu tohto klipu, čo bude aj dnešný "how are you song". Cítim z neho takú pohodičku a hlavne k vizuálnej stránke nie je čo dodať - teda minimálne pre mužskú polovicu populácie. Anyway. Včera som šliapal kapustu a nakladal do pohárov. Dear Lord, asi v polovici som aj oľutoval, že som do toho išiel. Zlyhalo všetko, čo sa len dalo. V prvom rade som s tým nemal žiadnu skúsenosť. Kapusta farbila všetko, ˇˇco sa jej dostalo do cesty. Nemám žiadne veľké nádoby, lebo zásadne nezaváram, až na ten jeden broskyňovo-lekvárový exces v lete. Potom mi stála v ceste nejaká alergia na chlad (ľudí?) alebo nádcha tejto jesene číslo (nepočítam už), takže som celý čas riešil rébusy typu "ako si vysmrkať nos so snehovo-bielym kapesníkom a fialovými rukami" . A hlavne (čím sa konečne dostávam ku klipu) chýbala členka Lúčnice v kroji, ktorá by svojimi tanečnými nožkami tlačila kapustu. No ale som momentálne v ultra-paranoidnom móde, takže som musel kmitať sám. Našťastie tej kapusty bolo málo (cca 6kg) a ako som spomenul, potrebné nádoby nemám, takže som tlačil iba rukami (o ktoré som skoro prišiel ). Vyzerá to zatiaľ dobre a snáď to neskysne alebo nevybuchne a nezničí alebo minimálne nezafarbí všetko na fialovo v okruhu 10 m, lebo to by ma úplne (píp). Som celkom so svojou prácou spokojný, vyskúšal som zase niečo nové a znova sa mi potvrdili odporúčania psychológie o motivácii a radosti.

Inak budúci týždeň idem k dr. Šamanka, čím som dr. Sumo dal definitívne bye-bye a ešte ultrazvuk, ktorý mi naordinovala obvodná (že som len vedel ísť na tú preventívku, ach jo). Prajem všetko dobré, až na mojich nepriateľov, ktorým samozrejme len to najhoršie...

ahoj Iacobus,
vdaka za reakciu.

Navrhujem, aby sme si tykali, dobre? S ostatnými (Matej atd. si tiez tykame).
Inak celkom dobre si to vystihol, samovrazde je povacsine demonstrativna, demonstrujes nieco,
aby si Ta akokeby vsimli. Tych dovodov moze byt ale viac, neplati to vzdy explicitne.
Casto je to ale demonstrativne.
V mojom pripade by to bolo, ze ak nebude zivot, ako by som ja chcel (myslim zdravie a praca), tak spravim game over.
A z pomsty mozno este niekoho zoberiem zo sebou (iba vinnych). Akoby cista pomsta svetu a ludom, nic ine za tym nie je.
Ale z mojej skusenosti Ti mozem potvrdit, ze Ta demonstracia nikoho nezaujima.
Stalo sa Ti niekedy, ze niekto v Tvojom okoli (spoluziak, kolega) neocakavane zomrel?
Napr. autonehoda, rakovina atd. Ludia (kolegovia, priatelia) rychlo zabudnu, maju svoje
starosti a chcu aj zit, nie truchlit. Najprv by boli soknutí, potom smutny ale za mesiac by
na teba akoby pozabudli. Zivot ide dalej, a tak je to spravne.
V skutocnosti by si chybal iba svojim rodicom, starym rodicom a súrodencom,
pripadne frajerke. Ostatní by pomerne rychlo zabudli. V skutocnosti by si iba
ublizil svojim rodicom, ostatných by si iba zaskocil. Moja sesternica z druhého kolena
spachala pred rokom a pol samovrazdu, jej mama skoncila na psychatrii. My sme boli
soknutí, ale ideme dalej, uz to nikto neriesi...chapes, o com hovorim?

Ved ja ani teraz plno ludom nechybam, okrem mamy a snad sesternice, to plati
aj pre rodinu. A kamosi maju tiez svoj zivot, raz za cas sa ozvem na WhatsApp,
alebo ich navstivim parkrat za rok, ale inak maju svoje starosti.

Takze tak, skusme sa radsej drzat,
a nespekulovat so sprostostami. Nasiel si si aj ty
zmysel zivota, ked nie rodina/zeny, tak aspon ta veda.
To moze byt nas zmysel zivota a snad i prinos pre spolocnost

Zatial sa drz a uzi nedelu,
Tomitos

Pekný večer, prajem!

Práve som vyprevadila syna do Bratislavy na internát a ostalo tu po ňom akosi prázdno, Včera i dnes som mu pomáhala so štylistikou pri písaní bakalárky a teraz zrazu mám prázdny večer. Je tu síce ešte manžel, ale ten si šiel niečo čítať.
A ako sa mám? Zatiaľ dobre. som plná vďaky, že ma choroba nevalcuje a svoje domáce povinnosti zvládam. I keď z Bratislavy od dcéry a vnuka chodievam značne unavená a aj víkendy, keď oni chodia k nám, ma dosť vyčerpávajú. Však viete, treba upratať, navariť, starať sa o vnuka, lebo mladí si chodia k nám viac-menej oddýchnuť.
Znovu som sa zaregistrovala na Fitshakeri a prihlásila sa do harmonickej výzvy. Cvičí sa tam joga a pilates a budú vraj aj nejaké meditácie. Aspoň v tie dni, keď tu nebudú mladí sa pokúsim cvičiť. Teda mala by som, keď som už zaplatila členské na tento mesiac. Vlani som takúto výzvu odcvičila a bavilo ma to. Dúfam, že to dám i tento rok.
Som rada, že aj jeseň zvládam a nemusela som nasadzovať antidepresíva alebo zvyšovať dávku antipsychotík.

Nech sa vám dari, pekný zvyšok večera prajem!