Ako sa dnes máš? 12

Srdečná vďaka za červené bodíky k mojim dvom posledným príspevkom, úprimne ma potešili! Dobré je to.
A ako sa mám? Eh. Včera záchvat či kolaps v banke, lekárka zo záchranky vypisovala správu štýlom, že viem, čo ti je, čo užívaš, kde si bola hospitalizovaná, len si to pre istotu overujem. To je vlastne zúfalé, ale ak by som sa nad tým nepousmiala, musela by som si to už fakt hodiť. A to teda momentálne nechcem, existujú iné spôsoby "úľavy". Prežitia? Zvládania situácií, akokoľvek patologické sú? Ah well.
Inak to ujde. Glyčky by chceli byť aj lepšie, keby som práve tušila, čo s nimi, ale je tam len viacero hypogl. Nič, čo by sa nedalo korigovať (?).
Zvažovala som založenie istého blogu, samozrejme už jedine gratis, neviem ešte. Anonymne a "kousavě", nonkonformne, no to je vo hviezdach. Apropos, hviezdy, zvykla som si večer vyliezť do záhrady a sliepňať tam v nádeji, že nájdem aj viac než Kasiopeju či Veľký/Malý voz, zatiaľ sa nedarí. Keď si ale spomeniem, koľko záujmov som mala v detstve a v puberte, kým mi nešiblo, je mi z toho smutno. Od tanečnej, joggingu, cez čítanie, umelecké písanie, po jazyky a možno aj štúdium... je to teraz zlé. Biedne a mizerné, no stále dúfam, že ešte je čas vzchopiť sa. Aspoň kým mi nezlyhajú obličky či zrak.
No, nič. Celkovo mi je aj fajn. Večery sú strašné, ale je to len pár hodín od neskorého popoludnia po spánok. Keby som sa nebála, že ma vystrie v tme na cyklotrase, šla by som si tam v tej dobe zabehať a mohlo by to byť aj okej? A to nie je ani výhovorka, non. Náznak snahy, čo len z toho bude...

Ahojte ,

keď mám chvíľu čas...tak čítam si aj Vaše príspevky....hmm ako sa mám v poslednej dobe?...tak od nedele mam okrem iných problemov aj ten že nemozem na dlho zaspat....ako len tak na pre mna kratke intervaly...ale ma to aj realny dôvod....byvam už v podnajme...moja izba je prakticka a pekna...no je v nej neskutočne horuco....plus ten hluk z cesty...hned pred je križovatka...ako je to pestre...a to uz ani sanitky neriešim...hej, toto mi bolo treba....fakt...ako hnevam sa na seba....za to aj som rada....osamostatnit sa mi uz trebalo...ale viete realne je vec taka...ze sama neviem/ necítim či je to dobre...či zle....a pritom každy vídí v tom len výhody....apropo výhody...tak ja ich zatial nijake nevidím...a fakt ale fakt by som sa mala tešíť...a neteším sa až tak...iste z maličkosti sa občas poteším...ako v tom nie je problem....problem..je ta situacia...a všetko...nechcem spomínať pracu...lebo tam vzdy ked je toho dost...pribudne ešte viac aby nebolo malo....ta tak...a priatel mal mat čas a nema....ako tak rozmyslam ono toho malo byt viac..no...proste robim co možem ....žijem ako viem....nič nie je ideálne....asi tak...

Prajem krásny zvyšok dňa

.

Ahoj

Je to už nejakú tú dobu od posledného zamestnania.t.j. rok cca 2007 - 2010 čo som riadne pracoval. Od vtedy len pohovory a úteky z novej roboty.
Rad by som si našiel nejakú robotu, ale keď tu v meste a okolí som snáď vyskúšal kadečo. Rozmýšľam, či by som nemohol vyskúšať zbytek SR aj s ubytováním.
Domov by som dochádzal na víkend. Počas ubytovania mimo kraj by som popri práce, chcel urobiť tú odbornú ele. spôsobilosť. Ale toto sú reči, a nejako sa mi nechce. V duchu sa cítim neskuseno neprijemno. Čo keď zase utečiem z roboty, alebo tam musím fakčit jak robot, otrok?

.

.

Ahojte fórumáci!
Tento deň som mal akýsi dolámaný, teda aspoň z polovice. Po zobudení som fungoval celkom fajn, všetko všedné prebiehalo primerane. Druhá polovica bola skôr nepríjemná a užil som si žiaľ "hlasy" a vzťahovačnosť. Tento raz však boli prijateľné v chápaní sily aj intenzity. Navečer ma chytila myšlienky, že mám život úplne pos***ý (odpuste dva výrazy) a že je to všetko v haj**i. Kde sú tie roky, čo som sa nahodil po nemocniciach, kŕmili ma všeličím pirulkovým i injekčným, poškodzovali mozog elektrikou, priväzovali na postel, držali zavretého na oddelení... ? Všetko to na mňa dopadlo v týchto chvíľach a verte, že tie pocity nie sú do pohody... Hlavne ma teraz vyvádza z miery to, že som toľko bojoval, chodil na brigády, snažil sa vydržať aj v HPP a teraz ani neviem. Vážim si vás všetkých, čo ste mi podali pomocnú ruku, či už tu na fóre, alebo Zelle, či dokonca aj inak. Držte/me sa kamaráti/tky. Víkend je pred nami. Tuto

Ahoj @Tuto

Verím a želám ti veľa duševnej pohody aj v spánkovom režime. Ono je taká doba, u niekoho to je zmena u niekoho návrat ku klasike. Začal sa nový školský rok.

Ako sa mám?
Známka 1-, lepšie to ani nemôže byť!
Po návšteve doktorky v pondelok sa v mysli mierne zmenili myšlienky, ale hovorím mierne. Debatovali sme ako vždy o mojom štarte na pracovný tkvz. reštart.
Dnes si idem vypísať, či zopakovať svoju prácu s New aGe, takto som to nazval, kde cieľom tohto korenšpodenčného a vizuálneho cvičenia, treénovania je si to vštiepiť do podvedomia, do vesmíru. Je to niečo ako presvedčivé autosugescie. A tak isto túto čakareň (psychologický čas) premeniť na meraný čas, čo znamená určiť si čas plánu a cieľu, kedy sa má naplniť. Mať svoje sny a túžby ako aj seba samého v pozitívnom svetle ako na scéne. Neustále si toto pripomínať.

Ahoj Tuto (@Tuto).

Tvoj príspevok som si prečítal dnes ráno a od toho rána premýšľam, čo Ti napísať, ako reagovať. Túžim Ťa nejak povzbudiť a štve ma, že mi nič nenapadá. Je isté, že stojím takto virtuálne za Tebou a moc Ti prajem polepšenie. Ešte nedávno si mal celkom pekný deň, ktorý som Ti aj vyzdvihol a ocenil zeleným bodíkom. Teraz prišiel prepad nálady a myšlienok, azda v dôsledku zhoršenia spánku, takže máš v mysli menej jasno. Svoje možno nesie na zodpovednosti aj počasie, znížený tlak vzduchu. Nemožno tieto vonkajšie okolnosti podceňovať. Z Tvojho uvedeného som pochopil, že máš pocit, akoby si boj vzdával a až na akožepovinnosti sa podľa Teba nedostatočne už snažil o zlepšenie svojej situácie. Neviem, či to chápem správne, dával si do kontrastu minulosť, kedy si - citujem - bojoval. V tejto veci mi napadá naozaj postupovať celkom pomalými zmenami za budovaním nových dobrých návykov. Osobne si myslím, že by Ti ako štart do pracovného/brigádneho procesu pomohlo zbavenie sa cigariet a nadváhy. Toto však znie práveže ako neuveriteľné náročná dvojúloha... Je pravda, že nefajčiari a chudí ľudia majú lepšie šance na trhu práce, ale ide aj o to, že by sa Ti pravdepodobne upravil krvný tlak, a tým pádom aj kvalita spánku, zaspávania... cigaretka pred spánkom ho totiž navýši a organizmus buď ťažšie zaspáva, alebo ak zaspí, tak nespí kvalitne. Zvýšila by sa tak pravdepodobnosť, že sa Ti neobnoví nespavosť v čase, keď budeš zamestnaný, a teda hrozba psychózy.

Takže, ak by som smel trošku nesmelo poradiť, začal by som na Tvojom mieste tou kontrolou príjmu energie (verzus výdaj), ísť na to cestou menšieho odporu na základe Paretovho pravidla (teda cestou stravy, keď už sa Ti k cvičeniu dokopáva oveľa ťažšie v súčasnej životnej etape). A neskôr, keď budeš mať príjem stravy a energie, ako aj hmotnosti pod kontrolou, tak potom by som sa pustil do tých cigariet. Naraz v jednej fáze skôr nie, to by bolo príliš náročné, už aj tak je to veľmi náročné.

Skús si teda v najbližšom období budovať návyk na kontrolu príjmu energie a znižovanie hmotnosti. Myslím si, že to by Ťa mohlo všestranne povzbudiť aj v iných oblastiach, keď prídu prvé výsledky. Môže to byť Tvoj súčasný Everest, ktorý by Ťa mohol dlhodobo motivovať a ktorý by bol súčasným meradlom Tvojho progresu na dlhodobej ceste za finančným osamostatnením jedného dňa.

Ak som príliš naivný a moje rady sú úplne mimo, ospravedlňujem sa (totiž napadá mi, že som dosť preskočil pri radení Tvoje hlasy a vzťahovačnosť, takže celá vec je o dosť komplikovanejšia). Nič lepšie neviem zo seba vyprodukovať, mrzí ma to. Ale proste začať sa niekde musí, tak som iba vyriekol, kde by som začal ja.

Mám Ťa veľmi rád, Tuto, drž sa, kamoš! Hlavu hore.

matej

Ahojte, priatelia.

Dnes sa mám približne aj dobre. Týždeň som mal čo do pracovných povinností štandardný, no napriek tomu som cítil najmä v stredu a štvrtok zhoršenie duševného rozpoloženia smerom k depresii a demotivácii, vyčerpanosti. Mám tušenie, že svoj podiel zodpovednosti na tom nesie práve moje behanie v utorok vo fitku, lebo hoci som behal v kuse len 15 minút, stačilo to na svalovicu a dvojdňovú značnú únavu. Takéto fyzické "nepohodlie" sa u mňa dosť zákonite spája s duševnými ťažkosťami. Trochu som aj, priznávam, neposlúchol autora Carlsona, a v čase zlej nálady som sa snažil analyticky premýšľať, čo malo za následok akurát tak umelé predlžovanie pôsobenia negatívnych emócií. Väčšinou potom doma večer som sa už cítieval hádam aj lepšie, ako kedy. Večery naďalej trávim najmä čítaním, hygienou, papaním, počítačom, niekedy cvičením a umývaním riadov... Študijné "seansy" som teraz vynechával, hoci to nie je vhodné, lebo už som vlastne siedmy deň oficiálne študent. Po 2 rokoch od promócií znovu študent... Ach, ani neviem, či to chcem, často nie, iba občas mám chuť sa o to snažiť. V stredu si idem po študentský preukaz a v poslednú septembrovú sobotu mám už výučbu. Cítim určitú nechuť, ale tak nechuť cítim k hocičomu hocikedy bez ohľadu na to, či je to dobrá vec, alebo zlá. Možno je toto štúdium dobrá vec, ukáže čas, takže ignorácia tej nechuti bude nakoniec správnou voľbou.  

Za týždeň by som dal známku asi 2. Lepšie nie, lebo tie 2 dni so zhoršeným stavom boli skutočne ťažké. Dnes sa dá dať 1-.

Zatiaľ mám za sebou dnes len pranie, cvičenie, všeličo na PC, čítanie, šlofíka, umývanie riadov. Takže priveľmi výkonný som dosiaľ nebol. Bude pol štvrtej, chce sa mi viac-menej len odpočívať. Takže je otázne, či sa pustím do nejakej akožepovinnosti, alebo školskej veci. Asi sa musím proste iba zaťať a ísť na to. Dočítal som dnes knihu "Stručný manuál úspešného leňocha" a tá dobre radí, ako hacknúť život. Niektoré jej rady ešte musím implementovať do svojich konkrétnych dní... hádam by som mohol práve tomuto sa povenovať zvyšok dnešného dňa. Ešte dopijem kávičku a hurá na to.

Prajem Vám príjemnú, peknú sobotu, priatelia. Nech sa Vám darí a máte sa dobre.

matej

Ahoj Matej,

čo si sa rozhodol študovať ? Gratulujem k tomuto rozhodnutiu. Vzdelávať sa je úžasné. Ja to milujem .

Ahojte všetci ,

ajaaaj, tieto posledné dni - des a hrúza. No aktuálne sa ešte pomaly zotavujem z črevnej chrípky. Také niečo som nemala ani nepamätám a bolo to hrozné. Tak si užívam už jesenný večer a na podporu imunity pijem zázvorový čaj s medom a citrónom. To už je také jesenné. A vraj to pomáha aj na trávenie ten zázvor a dokonca aj na podporu štítnej žľazy. Tak mám hneď 3 zdravotné dôvody a k tomu mi veľmi chutí. No hej, zistili mi hypofunkciu štítnej žľazy. Takže nový liek. Ale tak verím, že aspoň odíde nadmerná únava a už nebudem ani priberať. Takže určite sa mi zas viac rozjasní život. S olanzapinom si hľadáme rovnováhu, ale tak táto udržiavacia dávka je už taká intuitívna. Doktor mi sám povedal, že si to mám nejak odsledovať. Lebo aj ten unavuje.

Som šťastná, že všetko je tak ako je. A budem sa to snažiť starostlivo udržať.

Majte sa pekne, všetci. Prajem vám veľa zdravých momentov aj v tých našich chorobách.