Ako sa dnes máš? 11

Ahojte,

neviem ako začat...
Chcela som len napísať, že teda som bola v sobotu na tom výlete s kamoškami po x mesiacoch.
Všetko dopadlo dobre, až na jedinú vec, že prešvihli odhad mojej kondície, a mala som sa vyšplhať na západný výbežok Tríbeča V polovici som si už myslela že si tam proste ľahnem v kopcoch v lese na zemi, keby tam neblúdilo ešte zopár ľudí, tak to iste urobím. Viem, že vyjsť na hrad Oponice je možno aj pre babky nič, ale proste ja z takých vecí skolabujem. Celá baba defektná

V celku bolo s kamarátkami príjemne. Všetky majú takú dobrú povahu, že sa s nimi necítim zle.
Ráno začalo tak, s obavami, že treba ísť medzi ľudí...aj som sa skoro pri vstupe z baráku rozplakala...nechcite vedieť...kvôli hlúposti. Zatrúbil totiž na mňa jeden chlap, ktorý sa veľmi podobal na môjho bipo kamoša odvedľa, a mal pri sebe v aute babu... No a...poslednú dobu ma hneď chytí plač, akonáhle hrozí niečo, že by mal rande...atď...aj keď ho odmietam-pretože ma nechce na ozajstný vzťah.
Tak som spravila ešte kolo okolo baráku v rámci sledovania vozidla, aby som sa dozvedela či to bol on. Nebol    

Potom sme pred Nitrou s kamoškami zahliadli nudistickú babku...
Áno...
Jedna z nás je totiž zarytá environmentalistka, a zdalo sa jej, že pri ceste jeden ujo vyhadzuje smeti z auta na kopec. Tak sme sa otočili, lebo to chcela odfotiť. Cestou nazad sme však videli, že ujo nevyhadzoval domáci odpad do prírody, ale si vysával špinu z kufra, a zatiaľ si vyložil všetky veci na lúku. No ale vedľa neho nahá babka... Len tak...kľuďašsky...opaľovala sa na kopci.
Tak teda...človek už videl všetko...

Pozreli sme si kaštieľ Oponice,s Aponiovskou knižnicou a drážovský kostolík, kde mi príjemne zabúšilo srdiečko, pretože sa tam práve fotili svadobčania, toť štýlová plus size nevesta, s peknou tvárou. Raz budem možno aj aj taká, ak niekto takúto katastrofu bude chcieť  

Za deň s kamoškami som bola veľmi vďačná, aj keď mne je veľmi nepríjemné ísť medzi ľudí (stále rozmýšľam čo si o mne myslia).

Nedeľa už bola opäť podľa mojej obvyklej schémy, teda ukrývať sa pod paplónom, a depka, že ja toto takto v tomto svete nezvládam.

Dnešok zatiaľ kľudný, no mala by som riešiť svoje problémy, čo som sa snažila už x-krát za posledné mesiace, a som z toho už vážne unavená

Ahojte kamaráti.
Mám pocit, že zmena času mi veľmi neprospela. Mám sa dobre, ale cítim sa tieto dni viac ospalo, ako by sa to hodilo. Prejavuje sa to aj na dennom režime, kedy som doobedu urobil toho veľmi málo a tak sa budem musieť zmobilizovať, keďže väčšinu aktivít robievam dopoludnia. Popoludní si dávam väčšinou veget a sú len prechádzky a tak skôr pohybové vecí. Nie je toho nejako veľa, ani zase málo. Chcelo by to akurát fitness centrum, prechádzky, štúdium anglického jazyka a šachy.

Zdravím,
uplynulý týždeň sa niesol v horšej nálade než zvyčajne. Tentoraz to bolo spôsobené tým, že sa blíži rok odkedy som bol prvýkrát v psychóze. Všetko mi to pripomína, najmä kalendár, niektorá hudba, ktorú som vtedy počúval, dokonca aj ten jarný vzduch, počasie, všetko je rovnaké ako pred rokom. Toto jarné počasie nebudem mať už asi nikdy rád. Zajtra bude deň, keď to pred rokom vyvrcholilo pokusom o samovraždu. Takže zajtra si chcem spraviť pekný deň a nemyslieť na to.

V piatok po skončení školy som cestoval domov. Ako som písal, iná doprava sa nenašla, tak som musel cestovať vlakom do Popradu a tam po mňa prišiel otec, cestovali sme domov ešte ďalšiu hodinu. Dlhá cesta. V piatok som spal doma pri mame, v sobotu večer som išiel na návštevu k otcovi. Mal narodeniny, tak som mu bol niečo kúpiť v rodnom meste. Prekvapilo ma, že som necítil výrazne negatívne myšlienky, ktoré zvyknem mať v tom meste odkedy som odišiel do Bratislavy. Iba som sa párkrát obzrel za seba, či ma niekto nesleduje. Usúdil som, že nie. V obchode som sa rozhodol kúpiť Prosecco Saca Defra DOC. Bolo veľmi chutné. S otcom sme hrali asi šesť partií šachu. Bol som o kus lepší, ale vidieť, že sa zlepšuje. Nie je také jednoduché ho poraziť, ako keď začínal. Oslava sa predĺžila, tak som ostal pri otcovi spať. Bol som trochu smutný, pretože sa mi nepodarilo ani matku ani otca presvedčiť ísť voliť. Bol som len ja. S výsledkom volieb som spokojný.

Vrátil som sa ráno o desiatej domov. Strávil som čas s bratom a matkou, ktorej som farbil vlasy. Tú činnosť vykonávam skoro vždy, keď po dvoch týždňoch prídem domov. Samozrejme našiel som si čas aj na starých rodičov, ktorý bývajú hneď oproti. Cez víkend som mal dobrú náladu, prospelo aj to, že som ho mal vyplnený a bol som v spoločnosti. O piatej som cestoval do Bratislavy. V aute som sa učil na dnešný zápočet z farmakológie. Rovnako aj večer o desiatej, keď som prišiel na izbu, som pokračoval v učení. Oplatilo sa to, zápočet som napísal dobre. Už ostáva iba jeden z farmakognózie.

Majte sa dobre!

Ahojte,

Včera odišli od nás mladí s vnúčikom a aj syn na VŠ internát. Mala som za sebou 4 dni intenzívnej aktivity v starostlivosti o rodinu a hneď ako som v dome osamela, som si ľahla. Keď som si trochu oddýchla, vykašľala som sa na kopec riadu v kuchyni, rozťahané postele s postelným prádlom i hračkami na podložke na zemi, vzala bicykel a šla k mame do susednej dediny. Tam sme sa dobre pozhovárali o ušlom víkende. Po dvoch hodinách som sa vrátila domov. Muž práve končil prácu s rotovátorom v záhrade. Spoločne sme sa vrátili do domu a pomohol mi umyť riad.
Dnes som vstala trochu neskôr. Oprala som 4 várky, upratala hračky aj postele. Potom som vysádzala nejakí kvetinky a bylinky do záhonu pred domom. Poobede som znova zabicyklovala k mame a sestre na kávu. Vrátila som sa domov pred manželovým príchodom z práce. Posedeli sme na verande a potom kým on 2.-krát rotovátoroval záhradu, ja som popolievala kvety, stromy, kríky a jahodový záhon, ktorý sme stihli cez víkend vysadiť. Pozbierala som suché prádlo a vyvešala posledné dve várky s tým, že hádam v noci pršať nebude. Umyla som riad a už len oddychujem.
Cítim sa celkom dobre a ako vidno, keď prekonám raňajšiu nechuť do práce, potom to už ide. Dúfam, že mi to vydrží, pretože zajtra by som doobeda mala ísť doobeda povybavovať nejaké veci do mesta, navštíviť zubárku kvôli preventívnej prehliadke, spraviť menší nákup. Poobede by som mala začať vysievať v záhrade zeleninu a večer ešte navariť na štvrtok a piatok. Vo štvrtok sa totiž chystám so sestrou do mesta na nákup a po lieky k psychiatričke. Mala by som aj pokračovať vo vysievaní zeleniny. No a v piatok mám v pláne zas cestu do Bratislavy na otočku za vnúčikom, pomôcť trochu dcére. Toľko môj plán aktivít na tento týždeň. Dúfam, že budem mať dosť síl ho naplniť.
Prajem nielen sebe, ale aj vám , aby ste mali dostatok energie a potiaže, aby vás obchádzali.

Zdravím,

• včera som mal pekný deň, už od rána som pracoval na tom, aby bol príjemný. Školu som nemal. Počas návštevy kaviarne, kde som bol na espresso, som dlho telefonoval s matkou. Snažila sa mi navodiť dobrú náladu, čo nebolo potrebné, lebo som ju mal aj napriek tomu čiernemu dňu. Nostalgicky som naň myslel. Stretol som sa s kamarátkou, porozprávali sme sa. Normálne ma udivuje, že som taký spoločenský, odkedy sa liečim. Niekedy neviem, či je to dobré alebo zlé. Mám taký dojem, že sa mení moja osobnosť...Poobede som bol pri lekárovi pochváliť sa mu, že sa mám dobre. Potom som si čítal knihu Millennium 3, rozbieha sa trochu pomaly, ale snáď bude rovnako dobrá ako predchádzajúce diely. Okrem toho som si kúpil knihu Biela veža, ku ktorej som dostal aj plagát s podpisom autora veľkosti A3, ktorý si dám doma na nástenku.
  

• Tí, ktorí čítajú moje príspevky, vedia, že 2.4.2018 na Veľkonočný pondelok som sa okolo 16.00 pokúsil o samovraždu kombináciou benzodiazepínov a alkoholu. Našiel ma na druhý deň o deviatej môj desaťročný brat. Dosť si vyčítam, že som mu spôsobil takú traumu, ale vtedy som na to nemyslel. Na nič som nemyslel, len na to, ako sa vyslobodiť. Asi som sebecký. Mohol by som zapísať celú stranu detailnými informáciami o tom, ako to potom hodinu po hodine prebiehalo, ale nechcem si to pripomínať. Spomeniem len to, že ležať v kóme je príjemný pocit. Neviem prečo. Tá ničota, ktorá prejde v zlomok sekundy a zároveň viete, že ste počuli blízkych, ktorí boli pri vás a cítili ste ich dotyky.
  

-Pozdravujem.

Ahojte,

dnes som sa cítila o niečo horšie. Zmenil sa plán. Mala som dnes cestovať k dcére, ale sme to presunuli na budúci týždeň, lebo dnes by som jej nemala s čím pomôcť, iba ak varovať vnúčika. Mala totiž pokazenú práčku, a tak nie je čo žehliť. Celkom rada som však zostala doma dúfajúc, že ak bude pekné počasie budem v záhrade vysievať alebo umyjem okná. Ako aj predchádzajúce dva dni u nás dnes dosť fúkalo, takže siať sa nedalo. Tak som sa horko-ťažko pustila do umývania okien. Chýbala mi však energia a robila som to s veľkým premáhaním sa. Nakoniec som umyla dve veľké a dvoje dvojitých malých okien, ale fakt ma to stálo veľa síl. Aj v záhrade som len slabo tento týždeň pokročila, no to hlavne kvôli počasiu. Podvečer sme už len skočili so synom do mesta na nákup potravín.
Čaká ma pokojnejší víkend, keďže doma mám len syna a manžela.
S dnešným dňom som spokojná tak na 2 mínus, hlavne pre tú pretrvávajúcu únavu.
Pekný víkend vám prajem!

Inak, Iacobus, aj ja mám v tieto dni neslávne výročie. Neviem síce presne koľkáteho, no pred 19stimi rokmi na Veľkonočný pondelok sa u mňa prvýkrát objavila psychóza, objavili sa bludy a na druhý deň som už bola hospitalizovaná. Každú Veľkú noc si na to spomeniem. Bol to veľký zlom v mojom živote. Tak ako aj iným aj mne choroba značne poznačila môj život.

Ahojte. Dlho som sa neozval. Zacnem tym ze sa mam celkom dobre. Tak vcera to bolo na 2 dnes na 2-. Mam novu psychiatricku a od vcera zaciname s prestavbou liecby. Postupne zmenime snad vsetky lieky ktore beriem a nejake aj pridame. Je to naozaj super ked som konecne nasiel niekoho kto sa mi aj venuje a neodflakne moj pripad. Kazde 2 tyzdne kontrola. Vplyv novych liekov si tu budem zapisovat. Napr. pozorujem ze kyvem s nohou aj ked beriem na to liek takze ocividne to nepomaha. Co sa tyka antidepresiv samozrejme po jednej tabletke necakam ziadny vysledok ale nejak citim ze mi chyba ta druha davka ktoru beriem vecer a tie nove este neucinkuju samozrejme. Mozno aj preto dnes 2-. To je vsetko zajtra alebo pozajtra sa ozvem zas. Majte sa.

Ahojte,

mne tak napadlo, že ak by tu bol nejaký záujemca o výtvarné umenie a psychiku, tak mám knižku v angličtine. Je od Donalda Kuspita - Signs of psyché in modern and postmodern art. Asi mi ju už netreba.

Ahojte.

Mám sa dnes relatívne dobre. Týždeň mi začal skôr horšie, časom postupom dní sa zlepšoval. V pondelok a utorok som bol často depresívny, a keď nie depresívny, tak zas na mňa útočili mínusové stavy, najmä demotivácia a anhedónia. Boli veľmi výrazné a nezvládal som ich, v práci moja výkonnosť vtedy zreteľne trpela. Šéfke dochádzala trpezlivosť. V utorok som len tak hodinu čumel do steny za svojím stolom a nič nerobil - šéfka mi na to nič nehovorila, ale bolo vidno, že ju to štve, lebo okolo bolo kopec roboty, ktorá kvôli mne stála. Doménou stredy bola silná nádcha, slzenie a bolesť hlavy. Večer mi pomohol Panadol, vďaka ktorému som sa celkom dobre zo stredy na štvrtok vyspal a priam zázračne mi nádcha prešla. Z extrémneho soplenia do úplného kľudu. Počas nádchovej stredy sa mi paradoxne chuť k činnosti začala vracať a produktivita sa začala zreteľne zlepšovať. Štvrtok bol potom už veľmi dobrý, prakticky najproduktívnejší z celého týždňa, stihlo sa naozaj kopec roboty a navyše ma to aj, dá sa povedať, bavilo. Iste, od stredy sa ale napájam energeťákmi, zatiaľ čo v pondelok a utorok som skúšal kávy. Opäť raz a znova sa potvrdilo, že kávy mi nevedia dostatočne mínusové stavy vykompenzovať a že to vie len energeťák, aj to nie vždy (no väčšinou áno). Teraz cez víkend ale pijem kávy, lebo nepotrebujem byť extra namotaný k činnosti, môžem si dovoliť aj zahnievať... Piatok bol tiež v pohode, produktívny, dosť sa porobilo a mal som pritom aj pozitívne pocity. Myšlienky sa mi v duchu Carlsonových knižiek darili korigovať najmä od stredy. Dosť som pozoroval, ako mi náhodné negatívne myšlienky, ktoré sa mi zakotúľali do mysle, zhoršovali náladu a zvyšovali úzkosť. Trochu to potvrdzovalo Carlsonove slová, že najprv sú myšlienky, a potom pocity. Pretože mnoho depresívnych pacientov to vníma skôr naopak, že majú také špatné myšlienky preto, lebo sa cítia zle. A to vraj nie je pravda, má to byť vraj naopak.

Celkovo by som pracovnému týždňu dal známku asi 2, čo je skôr lepšia známka. Lebo veď od stredy, nebyť prudkej nádchy, sa mi celkom veci darili, aj psychicky, aj čo do povinností. Škoda toho začiatku týždňa...

Inak naposledy som písal v sobotu, rád by som preto doplnil, že som na druhý deň v nedeľu bol predsa len na prechádzke, asi 40 minút po sídliskových uliciach. Kráčal som skôr rýchlo, asi 4,5 km/h. Bral som to ako niečo zdravotné, psychohygienické. Ten pondelok aj preto asi nebol taký úplne zlý, môj dojem začiatku týždňa vyhrotil v podstate až ten utorok, ktorý bol výrazne, ako som písal, mínusový. Angličtina v týždni nebola, necítil som sa na to.

Teď víkend, idem trochu relaxovať, aj keď rád by som ho prežil o čosi aktívnejšie. Činnosť mi psychicky prospieva. Naopak len tak sedieť hodiny za stolom a hrať sa hru na PC, to mi vie liezť dosť na mozog a aj fyzicky sa z toho cítim dolámane, bez energie. Je možné, že skúsim opäť "zdravotnú" prechádzku. Už som teda jednu minule mal, celkom sa mi tá trasa páčila, tak by som skúsil možno práve tú opäť.

Ďakujem za prečítanie, priatelia. Čítam Vás každý deň aj ja, každé písmeno vo všetkých témach. A silno Vám držím päste. Držte sa!

S úctou a fandením
matej

@Regina, tak sme dvaja. Pôsobí to na mňa ako morálna podpora, keď viem, že v tom nie som sám. Preto mi veľmi pomáha chodit tu na fórum, kde sú ľudia, ktorí prežili podobné.

U mňa to nemalo taký rýchly spád ako u Vás(vykam Vám z ucty, keďže som si všimol, ze ste staršia ako ja, robím to tak vždy. Ak vám to prekáža, povedzte a budem vám tykat. ), že jeden deň sa objavili bludy a druhý ste boli hospitalizovaná. Pri mne sa bludy budovali postupne veľmi dlho. Nikto si nič nevšimol, lebo som bol vždy uzavretý a nikomu som sa so svojimi pocitmi nezdoveroval, a tak to vyvrcholilo tak, ako som napísal.

Iacobus,
tykaj mi, prosim Ta.
Ku mne hned v ten Velkonocný pondelok pre divné zmätocné chovanie volali obvodnú lekárku, ktorá skonstatovala, že kedze uz dlhodobo nespim a moje správanie bolo ake bolo, ze je to zrele k psychiatrovi. Na druhý den, psychiatricka odporucila hospitalizáciu a riadne sa mi psychoza podla mna rozbehla az v nemocnici, pretoze lieky nezaberali. Este po dvoch týzdnoch som bola stále mimo. Potom mi nasadili elektrošoky a tie ma vratili do reality. Po 5 týzdnoch som bola doma, lebo som dost na tom trvala, kedze som doma mala 2,5 rocneho syna a 9rocnú dceru. Doma to vsak bola este niekolko mesiacov bieda, nedokazala som sa hned starat o rodinu, mala som problem s akoukolvek cinnostou, bola som moc utlmena. Pomáhala nám vtedy celá moja rodina /mama, sestra/. Po 3/4 roku som vsak uz sla do práce, lebo mi skoncila materská a stav som uz mala chvalabohu stabilizovaný. Tam som bola za hviezdu, ked som im rozpravala ako bolo na psychiatrii.
Ja som na samovrazdu myslela len raz po hospitalizácii, ked som sa nedokázala zdvihnút z postele a ist rodine nieco uvarit. Vtedy som si pripadala, že som len na pritaz.