Ako sa dnes máš? 11

Ahojte,

Meret, som rada, že si späť.

Matej, obdivujem, že to všetko zvládaš aj keď s ťažkosťami. Na Tvojom mieste vzhľadom na moje vlastné niekdajšie skúsenosti s nadčasmi, odporúčam šetriť sa ako sa dá, neprepínať sily, lebo sa to môže prehupnúť a potom je už neskoro. Ja viem, je to ťažké a možno to ani nejde odmietnuť toľko práce, čo sa na teba nakladá. Len dúfam, že to nejak zvládneš.

Danka, som rada, že tak pekne vraviš o svojom tehotenstve. Je to ozaj zázrak, vynosenie a narodenie dieťatka. Moja dcéra má teraz 4-mesačného synčeka a vraví, že nič ju tak nenapĺňalo ako materstvo.

K ostatným - som rada, že prispievate a svojou pritomnosťou a pribehmi tak spestrujete toto forum. Rada čítam vaše prispevky najmä o tom ako denne žijete tento náš údel. Akosi postrádam Tutovu prítomnosť na fóre, i keď viem, že zello pravidelne obdivuhodne moderuje.

A ako sa mám? Včera som bola za vnúčikom a mladými. Ráno som vstávala o pol 6tej a potom cestovala autobusom a dvoma vlakmi do Bratislavy. O pol 10-tej som bola u dcéry. Do jedenástej som sa motala okolo vnúčika a cca o11stej som začala u nich variť obed, polievku a druhý chod. Rada dcére navarím, pri malom je to ozaj ťažšie a aj ona ked kojí, potrebuje dobre jesť. Robilo mi to trochu problém variť v cudzej kuchyni s inými riadmi a aj si zmenežovať to varenie jednotlivých chodov, aby som to navarila čím skôr. Už som tam sice varila, ale neviem teraz som bola z toho akosi v strese. Poobede, ledva sme dojedli, sme šli s malým von na prechádzku. No poviem vám, že ja by som už dvakrát zaspala, kým malý zavrel očká. Podvečer po prechádzke som ešte upratala kuchyňu, trochu sa pobavila ešte s malým a už mi volal syn /študent v Ba/, že ide na vlak domov, aby som aj ja prišla už na stanicu, kde sme sa o 18stej stretli a šli osobákom domov. Celú cestu mi syn vykladal o tom ako prežil tých pár zápočtových dní v škole. Bola som unavená, no snažila som sa ho počúvať. Keď sme dorazili domov, bola som taká hotová, že ma obťažovali akékoľvek slová na moju adresu. Žiadalo sa mi už len spraviť večernú hygienu a ľahnúť do postele, pretože prakticky okrem cestovania som bola celý deň na nohách. Nepamätám, kedy som bola taká vyčerpaná.
Ráno som však vstala plná síl a hneď som sa doma pustila do domácich prác a zároveň som sa dcére ponúkla, že aj budúci týždeň na jeden deň dobehnem trebars jej len ožehliť a znovu si trochu užiť vnúčika.
Aj na týchto mojich "pracovných" výletoch k dcére (keď samozrejme aj pokecáme a zahráme sa s malým) vidím, že pravidelné chodenie do práce by som nedala. Viem, že by ma to čoskoro veľmi vyčerpávalo. Preto obdivujem všetkých vás, čo ešte pracujete. Viem, že je to popri tejto chorobe veľmi náročné. Ja som s diagnozou robila 8 rokov, potom to už boli len akési márne snahy. Teraz som rada, že zvládam byť "paňou v domácnosti".

Čo sa týka Vianoc, ešte mám dokúpiť nejaké darčeky (zajtra). S upratovaním som ešte len na začiatku a pečenie ma ešte len čaká. Syn má už skúškové, takže ma doma rozveseľuje. Vianoce, Silvester a Nový rok budú u nás tráviť aj mladí s vnúčikom. Aj sa teším a aj sa toho trochu obávam, pretože mám vtedy viac povinnosti, snažím sa, aby sa u nás citili dobre, aby si oddýchli od každodenneho stereotypu a aby im nič nechýbalo. Viem, že moje deti sú už dospelé, no predsa im chcem vytvárať príjemný domov u nás - pociťujem to ako vlastné poslanie. No neraz ma vyčerpá i víkend a teraz to bude 10-11 dní, ale hádam nájdem svoje hranice a "neuženiem sa".

Držte sa, priatelia, a majte dostatok síl v tento predvianočný čas či už v práci alebo doma.

Ahojte.

Príjemne to so mnou "pohlo" citovo, keď som si prečítal Vaše posledné zverenia a osudy - konkrétne mám teraz na mysli Danku, Meret a Reginku. Som veľmi rád každému Vášmu zlepšeniu a radosti, akej sa Vám na ceste životom dostane. Budem Vám naďalej silno priať čo najlepšie dni. Meret, vitaj späť, som strašne rád, že si tu medzi nami. Hoci nemáš priamo F20, ja si myslím, že už si tu pekne "zapadla" a Tvojich 800 príspevkov, ku ktorých súčasnej okrúhlosti Ti úprimne blahoželám, sú už súčasťou pevných koreňov jadra fóra. Danka, neviem hovoriť za ostatných, ani mi to neprislúcha, ale ak sa smiem vyjadriť za seba, určite si o Tebe myslím len to najlepšie, Tvoju statočnosť v neskutočne náročnej životnej situácii vnímam ako priam hrdinstvo. A to, že často padáš na duchu a trpíš depresiou, prípadne inými prejavmi psychického utrpenia, vôbec neuberá nič na spomínanom tomto mojom názore. Reginka, k tým 10-11 dňom starostlivosti o pohodu Tvojich najdrahších Ti prajem mnoho duševnej sily, ale aj kusisko Tvojej vlastnej pohody, aby si si tie sviatočné dni vlastne aj Ty sama v sebe užívala. Držím silno palčeky!

matej

Ahojte po druhýkrát.

Skončil sa štvrtok, a tak uplynuli 3 nové dni od posledného môjho zverenia. Situácia sa, žiaľ, zhoršila, a moje prežívanie je priveľmi poznačené stresom. Identifikoval som podľa niektorých webových stránok, píšucich o strese, že všetky tie prejavy, čím kvázi-trpím, sa dajú hodiť do jedného mechu zvaného stres. Je pravda, že možno vzhľadom na mentálnu poruchu mám prah citlivosti na stres veľmi nízko, takže sú mi stresorom aj také podnety, ktoré druhých ľudí vôbec alebo takmer vôbec nerozrušia. Vidno to na mojich kolegyniach, ktoré sú niekedy prekvapené, že som v strese z toho a onoho, a pritom ony to ako stresujúce až tak nevnímajú. Dneska som viac hodín cítil závrate, akoby som nejak v tele fyzicky padal dozadu, ale len vnútri som mal ten pocit, samotné telo fyzicky nepadalo. Akoby som sa prepadal kamsi. Búšilo mi srdce, mal som slabosť v rukách a dlaniach. Z psychických prejavov najmä podráždenosť, nevrlosť, znížená ochota komunikovať, uzavieranie sa do seba, negatívne predstavy a myslenie, všeobecný, no silný pocit "že mi je duševne zle". Ďalej impulzívne prejedanie, hádzanie do seba všetkého, čo sa ako-tak dá zjesť, tisícky a tisícky kilojoulov len tak rad za radom, špeciálne slabosť na sladké a na také, čo má intenzívnu chuť. Ťažoba v svaloch, pocit, "že potrebujem rozmasírovať". Takéto prejavy som cítil viac alebo menej v pravidelných intervaloch aj počas dní utorka alebo stredy.

Cítim, že v tomto nie je reálna depresia, nemyslím si, že by som spĺňal reálne psychiatrické diagnostické kritériá pre depresiu. Ide proste o nízky prah citlivosti na stres a následné náročné prejavy stresu. Cítil by ich ktokoľvek, aj zdravý človek, keby prežíval okolnosti a podnety, ktoré sú za jeho hranicou prahu citlivosti. To, že tú hranicu má zdravý oveľa vyššie, než ja, to je, žiaľ, už iná vec, v tom je možno aj jeden z hlavných rozdielov medzi chorým a duševne zdravým. Ale ak už jeden alebo druhý presiahne svoj prah, tak tie príznaky stresu sú približne podobné, si myslím.

Čítam nejaké články, ktoré dávajú rady, ako sa vyrovnať so stresom. Sú tam rôzne odporúčania, aj také typické, že trebárs chodiť skôr spávať, alebo robiť dychové cvičenia, ale našiel som aj menej tradičné, trebárs každý deň si vybrať 20 minút pre seba na nejakú svoju radôstku, urobiť niečo len tak "sebecky" pre seba a pre svoju radosť, niečo si dopriať. V súčasnosti mi anxiolytikum Spitomin nezaberá dostatočne, nie som s ním spokojný. Ale benzodiazepíny, ktoré mi minule doktorka spomenula ako jedno z riešení, "keď to na mňa príde", tak tých sa bojím kvôli návykovosti, už ich neberiem takmer tri roky a mám strach zo seba, že ich budem potom používať na hocijaké rozrušenie, mám totiž zdedený sklon k závislostiam.

Celkovo som bol pri čítaní podrobného výpočtu príznakov stresu prekvapený, koľko z tých príznakov presne opisuje to, čo bežne nazývam "depresívna rozlada" alebo "depresívny výkyv". Ale sám neviem, či sa mám tešiť, že depresiou vlastne momentálne netrpím, alebo sa mám starostiť, že nezvládam stres. Ani jedno, ani druhé, nie je vôbec výhra...

Zajtra posledný deň v týždni. Ani neviem presne, čo si mám predsavzať, aby to bolo lepšie. Mám pocit, že keď sa dostanem do subjektívneho pocitu zahltenosti povinnosťami a dostanem subjektívny pocit, že nemám nad situáciou kontrolu, tak mi nevie zabrať ani easy-postoj, ani blokáda negatívneho myslenia, ani "nácvik úsmevu" v mimike, ani kofeín. Ide sa to vtedy na mňa zosypať a kolegyne len žasnú, že čo sa mi zas porobilo, lebo ony moju situáciu vôbec ako zúfalú nevnímajú. Priznávam si plne, že iný človek, možno mentálne zdravší, by sa v mojej situácii obracal v pohode ľavou zadnou. Nemôžem nikomu dokázať, že "toho mám priveľa", alebo podobne, lebo to je všetko len o mojom prahu citlivosti, čo je ešte vnímané ako pod kontrolou, a čo už vnímam ako stresor.

Ďakujem Vám, priatelia, za prečítanie mojich dlhých viet. Veľmi mi pomáhate, že mi dávate príležitosť sa vyrozprávať a zveriť. Ste mi takou bútľavou vŕbou trošku a nesmierne Vám za to ďakujem.

Prajem Vám dobrú noc a pekný piatok. Mám Vás rád.

matej

Ahojte, priatelia.

Dnes som sa mal z každého rožku trošku... boli fázy aj stresu a depresívnej rozlady, boli fázy aj usmievania a komunikácie. Sklz mám riadny jak svet, budú z toho jasné problémy, lebo priamo blokujem pondeľňajšie objednávky, takže hrozí ich zduplicitovanie. Ale robil som stále, od rána som sa nezastavil, iba čo som na 10 minút do seba hodil obed. O piatej som sa rozhodol riadne skončiť, prezliekol som sa a šiel kupovať nejaké zvyšné darčeky pod stromček. Jednoducho sa mi už nedalo urobiť viac, pracovná doba skončila a nebolo žiadnym spôsobom reálne možné stihnúť také excesívne množstvo tovaru v jej rámci, jedine ťahať cezčas a ísť aj cez víkend. Strašne mám paranoje, že mi niekto bude mať za zlé, že som necezčasoval a že nepôjdem cez víkend dokončiť veci. Bojím sa ohovárania, že ktosi, resp. šéfka povie o mne, že som pomalý alebo neschopný. Značná časť môjho pracovného stresu je spúšťaná takýmto strachom a paranojou. Potreboval by som od nej častejšie počuť, že je to v poriadku a že mi uznáva, že robím, čo môžem.  

Po nákupoch som šiel domov. Doma hygiena, upratovanie, večera a nejaké "rituály" na internete (každovečerné prečítanie spravodajstva, mailov, fejsbuku, zapisovania prijatej energie, prípadne finančných výdavkov). Teraz pred ôsmou 50-minútový telefonát s mamou o tom, ako mi je.

Zajtra musím skočiť na poštu vyzdvihnúť nejaké darčeky. A ešte pozrieť nejaké drobné nákupy, pretože budúci týždeň už darčeky nemám kedy riešiť - mám nariadené nadčasy každý deň až do 20:00. Jedinýkrát v roku aj preplatené.

Skúšam si robiť drobné radosti, dopriavať si všeličo v zmysle odporúčaní duševnej hygieny. Napr. večeru som si užíval a vychutnával akosi dovolenejšie, lebo obvykle mám silnú potrebu neuznávať si právo na potešenia života. Zároveň silno závidím ľuďom, ktorí si život užívajú. Je to typický prejav syndrómu dospelého dieťaťa alkoholika - pocit, že celý svet je na jednom veľkom zábavnom pikniku, iba ja som nebol pozvaný... Tento opis som prevzal z istého psychologického článku.

Ďakujem za vypočutie. Ako sa máte Vy, priatelia? Čo máte nové a čo staré vo svojich súčasných dňoch? Napíšte kúsok.

S úctou
matej

Ahojte, dobré ránko.

Ďakujem anonymovi za zelený bodík.

Dnes sa mám zatiaľ celkom schopne. Ráno som síce nevstal na poštu, presúval som si budík, až som si napokon pospal, až kým sa nezobudím samovoľne. To sa udialo krátko pred deviatou. Hygiena, lieky, raňajky, internet, rádio. A inak nič zatiaľ nerobím, len trochu čítam a píšem na fórum. Pôjdem sa pravdepodobne hrať PC hru na odreagovanie... A popritom asi nejaká kniha. Dnes nemám v pláne už nikam ísť, dám si deň vysedávania doma pekne v kľude osamote. Poobede dám asi prať... k čomu by som sa snáď mohol dokopať, veď tú hlavnú prácu odvedie pračka vždy sama. Dnes mám teda deň off, čo sa týka nejakých povinností. Budem sa venovať len krajne nedôležitým a nijak prínosným veciam.

Aj by som napísal, že sa nemám optimálne, ale momentálne som v stave, že sa mi dá tomu oponovať a povedať si: A just sa budem mať dobre, lebo to tak proste chcem. A tak sa mám vlastne dobre. Jedine, čo je muchou na torte, je, že ma pobolieva hlava - pravdepodobne z nedostatku kofeínu, nakoľko som ho v štvrtok premrštil a bolo mi z neho zle asi v kombinácii s Wellbutrinom (búšenie, závrate, úzkosti, napätie, podráždenosť). Tak som si ho včera vôbec nedal a zatiaľ ani dnes, a chápadlá adenozínu, ktorý kvôli nízkej hladine kofeínu dostal náhle voľnú ruku, mi v mozgovni rozťahuje cievy, takže hlava bolí. Ani nemám nejak v pláne si kofeín nedávať, len sa ho trochu teraz bojím, lebo som sa kvázi-popálil, doteraz sa mi nestávalo, že by som pri jeho premrštení dostal príznaky prekofeínovania. Možno už ale nabieha do systému Wellbutrin čoraz vplyvnejšie, a ten účinky kofeínu značne násobí. A tak sa ho bojím užiť, hoci asi jedna-dve tabletky by mi azda neublížili...

Prajem Vám, kamaráti, peknú sobotu, nech sa Vám darí a máte sa dobre. A nezabudnite napísať kúsok o sebe a svojich dňoch.

matej

ahoj,

dnes vonku sachové piestany a zajtra doma velky meder,unaveny som, trochu i polezal,pojdem si znova odpocinut a daco aj precitam,nejaku knizku,

keby ze mam hodnotit posledne stavy tak :

dusevne - 5+
duchovne - 2-
psychicky - eňo ňuňo, to znamena 1-

Ahojte

Matej - čítam, ako som písala celé tvoje príspevky....ano, stres je velmi pre nás zly....aj mne stres narušil moje plány...a cely život....ale tak čo ....mam, čo mám.....a život ide ďalej.....

tak dnes sa mám velmi dobre....aj ked kolegina v práci usudila, že si potrebujem oddychnut....ja som aj minulý víkend bola v celku oddychnuta...plus som si este oddychla...takze vlastne som preodychovaná.. ... proste po mojom minulo tyždnovom rozhodnutí sa cely moj život začína uberat inym smerom....ako som planovala....celé vysvetlím.....totiz viacery na Zele vedia, ale aj tu na fore som to písala....ze proste musím dať PN v práci a chraniť svoje zaujimy....a ze idem do BA pracovať.....no po rozhovore s doktorom to už nie je tak...totiz odporučil mi známe prostredie pred stresom s nového prostredia a všetko to cestovanie atd....v podstate má pravdu....pre mna je najvedší stres pohovori a to, že nemám prácu....a to sa dá jednoducho vyriešiť....že ostanem tu na vychode a sice z mizerným platom ak niekedy nejakym.....ale v zdraví....tak kým mám aspoň aké take zdravie....tak si ho budem šetriť.....nejdem do BA...a teda som nešla ani na pohovory na ktoré som uz bola pozvaná....a tak vlastne ostavam na východe...kde to poznám....a čo sa lásky týka trošička ma hnevá....totiž aj piatok aj dnes sme sa mali stretnuť ....a asi z toho nič....a dal mi vedieť iba, že ruší piatok....tak teraz neviem...či sa chystať a či nie.....proste neviem...som z neho taka neistá....ale asi to zruší...si myslím....ani telefon mi neberie....asi niečo robí.....no nič..tak tak...moje novinky.....a ako sa máte Vy?....

Prajem krásny víkend

Hey Hey people, Faceless here

Som si myslel, ze je piatok a som sa dobijal do obchodu... Nastaste aj sekuritaci sa ma boja hehe.
Ok, globalny vypadok internetu o 3,2,1... nebol by zivot lepsi bez interfernetu?
Mozno moj posledny prispevok na fore, uz teraz sa zan hanbim.
Kolko tu mozem fuckovat? Kto ma zastavi?
Tancujes s diablom a nezmenis diabla, diabol zmeni teba.
Dosiel mi Rivotril na ukludnenie, moja oblubena droga na ktoru ma doktori navykli.
Riesil som to velmi zle. Pisem to sem, aby som vas varoval. Obdivujem vas, ze sa stale drzite.
Zacal som pit vino noo a teraz? Blood all over me. Som sa zdrbal
a mam teraz trznu ranu na hlave. V pohode stane sa, nie?
Tymto sa chcem ospravedlnit vsetkym ludom, ktorych som sklamal.
No a sklamal som aj sam seba.
Ok, uz som v strednom veku, mozno mam este 1 sancu, ale musim sa zmenit.
Sorry a drzte sa, mam vas rad.

Edit: Som v pohode, akurat musim zacat od znova, zivot mi dal dalsiu priucku. Chcel som sa teda hlavne ospravedlnit. Sorry...

@anjelik mam ta rad, ani si nezasluzim taku super kamosku, ako si ty. Neboj, som v pohode, akurat noo. Musim zacat uplne od znova zas. A ty si uplne najlepsia.... teda aj tebe som sa chcel ospravedlnit. Si absolutne uzasna zena, mam ta velmi rad

Čistý alkoholizmus!!
Ráno do obchodu?

Keď idem piť tak nie sám a nie ráno!
Si jak môj spolubývajúci, ten len postel, televízor, robota, chlast, jedlo a zase postel!
A potom sa sťažuje, že ho nemáme radi!

@Faceless, nič si ztoho nerob, frustrácia robi divy, byť chlapom je normálna vec, ale verím, že si si vedomí svojich skutkou a činou a je to len taka slabá chvíľka na zasmiane sa.

Máme ťa rady a buď v kontakte s nami

@fajny Rano som nesiel do obchodu kamo. Dik za podporu bro. Bol som v lese ani medved na mna nesiel, asi sa ma bal hehe. Moja slaba chvilka, ano, ale ta jazva co som sa zdrbal mi uz navzdy bude pripominat.....Inak som v pohode, dik za podporu kamo. Nepisal som prispevok, ako citove vydieranie. Chcel som sa len ospravedlnit ludom tu, co ma trosku viac poznaju.