Ako sa dnes máš? 11

Ahojte!
Ja mám taký dobrý pocit na srdci, ked si prečítam príspevky ako reakcie na Matejovu správu. Ste fakt super ludia. Le pluie písala prekrásne. Aj Face, proste ten frajerský neporovnateľný jeho štýl. Držím palce Matejovi na celý tento týždeň. Hoci si myslím, že je veľmi nezdravé, že sa pokúsi ešte aj sobotu a nedeľu robiť do večera. Súhlasím s Fajnym na plnej čiare.

Tak a môj deň, ja sa mám už teraz lepšie na večer.
Dnes som asi po prvý krát naozaj plakala v robote. Som príliš citlivá teraz. Aj by som sa z toho tešila, ak by som mala okolo seba len ľudí, o ktorých viem, že sú ohľaduplní a taká moja ,,fajta,,.
Hm. V skratke: celý týždeň bol dosť zaťažkávajúci na psychiku, a predlho plynul. Som už strašne unavená duševne. Nebol to týždeň z tých najhorších, čo sa týka problémov na riešenie v práci, ale som už moc unavená a veľmi citlivá. Rozplakala som sa pri stole sama na svojom mieste, zatiaľ čo sa ostatní zabávali pri káve v kuchyni po obede. A nechcelo to prestať, potom ani neviem ako som to zastavila : ) Asi spravila hrádzu slzám z rukávov 
Dnes ma majiteľka prekvapila peknou nevďačnosťou. Ale neplakala som preto. Len už bolo moc. 
Dnes, na Mikuláša si vždy darujeme malé darčeky vo firme. Ja som každému zostavila maličký mikulášsky balíček. S keksíkom, salónkami, a ešte kolegyniam som chcela darovať aj knižky. No keďže aj ja vždy miniem aj Dáriov poklad, a mala som už posledné pred výplatou, tak som im kúpila knižky, ktoré boli v akcii. Vyberala som ale tak, ako som cca vedela, že aký štýl majú rady. 
Každá sa potešila, myslela som si. 
No majiteľka namňa vyletela dosť hnusne. Darovala som jej dosť zaujímavú, hrubšiu knižku. No ona mi ju vrátila. Že nechápe, ako som jej mohla dať knihu v českom jazyku. Že ona to neprečíta, vraj by tomu nerozumela, a veď ja vraj viem, že ona číta jedine len v materinskom jazyku. A čo bola čerešnička na torte, pyšne povedala, že určite som tie knihy len pozvierala z domu z police . Že ako môžem jedným kolegyniam darovať slovenské knihy, a iným české, a ostatným zas iné. Po tomto monológu išla ku kolegyniam. Tuším ma ohovárať a rehotať sa. To bol taký šok pre mňa. Ja už nechápem prečo ľudia takto naschvál na seba pľujú ublíženia.
Koniec dňa je už lepší. Najhlavnejšie veci som vedela poriešiť v práci. A čítam toto fórum. Lebo proste z neho cítim takú lásku. Pokoru. A super ľudí
Dobrú nocku

Ahojte,

@Matej je mi ľúto, že zažívaš také, ale tak sú Vianoce a obchody musia ísť. Mrzí ma, že je to všetko na úkor zdravia. Snáď ešte tých pár dní vydržíš a bude to už lepšie. Hoci pracovať od rána až do neskorého večera nie je to najlepšie.

@antifajny S tými knižkami máš pravdu, pokiaľ ma človek čas tak si niečo prečíta. Ja som nemal donedávna žiaden voľný čas, bola to vždy škola, ktorej som sa venoval. Teraz toho voľného času je kopa, povedal by som, že až nezdravo. Našťastie šach všetko vyrieši, dajú sa pozerať partie veľmajstrov naživo, učiť sa otvorenia, pracovať na svojej technike a úrovni hry ako takej. Ja som sa osobne nedostal napr. pred chorobou na žiadny šachový turnaj a od choroby som bol asi na 7, ak dobre počítam.

@anjelik je mi smutno, že dnes si ľudia veľa toho nevážia, ale myslela si to dobre a zaslúžiš si nejaké to uznanie.

Ako sa mám?
Tak tento týždeň mám z toho pocit, že je to dobre. Teším sa na nedeľu, kedy si to zahrám s jedným, čo nemá rating súťažne. Kvôli tomu ladím formu, študujem šachy, pozerám veľké množstvo šachových videí a tak. Chodím tiež do posilovne, už je to takmer mesiac, čo je super.

Ňuf

Meretseger napísal:Ňuf

---

Ahojte, priatelia.

Dni mám teraz približne dobré, iba zrovna teraz večer sa spamätávam zo slov mojej kolegyne, ktorá mi dnes čiastočne pripísala vinu, že sa cíti človek v mojej prítomnosti nepríjemne, keď sa neusmievam a nekomunikujem. Vraj musím myslieť aj na kolektív, na ktorého moje nálady aj nejak vplývajú. Priznám sa, vzalo ma to. V práci som mal dnes dvanástku dobrú, stihol sa dobehnúť komplet celý sklz týždňa, takže od pondelka začíname s čistým štítom a šéfka bude môcť kvalitne robiť objednávky, pretože bude vidieť v systéme správne, aktuálne informácie o skladových zásobách. Urobilo sa neskutočné množstvo roboty a to dokonca popritom, že na predajni boli haldy ľudí,... no poviem Vám, narobili sme sa komplet všetci, ja so svojimi vecami a oni s roznášaním, akciami a najmä obsluhou ľudí, ktorú, priznávam, by som ja v súčasnej etape živote asi už nezvládal. Ony síce nemajú toľko vecí a agendy na starosti ako ja, ale tým riešením obrovského množstva zákazníkov si zasluhujú medaily, na to im ja zďaleka nesiaham ani po päty. Dnes mi veľa pomáhala brigádnička, štítkovala namiesto mňa. Dnes to bola moja šiesta dvanástka za sebou... nálada sa ma držala od stredy poobedia vcelku dobrá. V stredu poobede, po tej hroznej noci, čo som Vám tu vtedy nadránom vypisoval, som mal fázu, kedy sa na mňa navalil nesmierne veľký stres - na chvíľu sa to všetko zlialo a skoncetrovalo do jednej závrate. V tom som sa nehybne zastavil a pozeral som vôkol seba na všetky tie problémy a prišlo mi to nejak zvláštne smiešne. Nahlas som začal hovoriť (v kancelárii akurát nikto nebol): to naozaj na tomto tak strašne záleží? veď je to všetko také z hľadiska života nepodstatné... Behom minúty som si povedal, že nebudem tak úzkostlivo a zodpovedne všetko brať, akoby na mne padal osud celej firmy. Čo nebude urobené, tak nebude, a čo. Čo sa naozaj stane, keď nebudem riešiť stratenú krabicu s kuriérom? Čo sa stane, keď nebude to a tamto ocenené, alebo nevyriešim tú a onú reklamáciu či manko, mínusový predaj... Nič. Možno príde dakto o peniaze, asi najskôr firma. Ale taký kolos ako je naša firma nestojí na zopár eurách stratených setoch na štetce. Iste, prijal som tak rolu chybujúceho, nedokonalého admina, ktorý nerobí všetko úplne perfektne a kóšer. Ale aspoň si zachovám triezvu hlavu, psychickú rovnováhu a uvidím veci, ktoré sú v živote naozaj dôležité. Cesta nevedie cez úzkostlivú snahu všetko precízne riešiť a zo všetkého si robiť úzkostné starosti, navaľovať na seba bremeno zodpovednosti za všetko a bičovať sa negatívnymi emóciami, keď niečo nejde dobre. A čo keď nejde. Tak nejde. A čo keď je 50 krabíc po predajni a zákazníci ich musia prekračovať... a spravím nanajvýš 25 za deň.. s tým, že v mailoch svieti avízo, že na druhý deň posielajú ďalšiu paletu? No nič sa nestane. Postupne som sa tú stredu poobede začal usmievať a začal som na všetko kašľať. Teda aby ste mi rozumeli, stále som robil, čo bolo v mojich silách, ale už som si nerobil obavy a starosti. Čo bude, to bude, a keď bude problém, tak bude. Vždy bolo nejako, a vždy nejako bude. Predstavil som si, čo najhoršie sa všetko môže stať ako dôsledok mojej nedokonalosti a nestíhania, a povedal som si, a čo. Nie je to také strašné, nezabije ma to, ani ma nikto nevyhodí z práce, ani mi nikto nič nestrhne z výplaty, lebo to naša firma našťastie nerobí...

Ďalšie dvanástky v štvrtok, piatok, sobotu, boli v podobnom duchu... usmieval som sa, bol žoviálny, komunikatívny, do značnej miery som si tú zahltenosť užíval. Akoby ma to vlastne všetko bavilo celý ten stres. Akoby som bol vo svojom živle vlastne. Dnes som špeciálne bol spokojný na konci dňa, lebo sme všetci boli veľkí hrdinovia, každý sme spravili obrovský kus práce, zarobili sa na koruny státisíce a spracovalo sa približne trištvrte tony tovaru. A čelili sme tomu s úsmevom, nespokojných ľudí bolo minimum, naopak, ľudia sa veselo rozprávali, hrali vianočné populárne piesne, zapali sme im na určitý čas aj klímu, lebo mali kabáty a bundy, tak aby im nebolo príliš horko, a tiež aj kvôli vydýchanému vzduchu. Potom sme ju vypli po hodinke-dvoch. Ľudia už neprichádzali v autobusoch, lež boli prítomní stále. "Autobus" je pojem, ktorým nazývame, keď na istý čas nie je nikde nikto na predajni, a zrazu príde húf navzájom sa nepoznajúcich zákazníkov, akoby sa spolu dohodli, že teraz pôjdu po desiatkach naraz nakupovať. Buď nikto, alebo všetci naraz. Teda akože vystúpil autobus... preto to voláme "prišiel ďalší autobus".

Po skončení dvanástky mi dnes kolegyňa vravela, že aby som sa šetril, keď som tam tak stále, že aby som si zachoval dobrú náladu, potrebujem aj odpočívať... a že predtým som bol aj často tichý a nedalo sa so mnou rozprávať a bol som zamračený. A že som takýto oveľa príjemnejší pre kolektív, že musím pamätať, že aj kolektív sa zle cíti, keď ma vidí zamračeného. Mňa to dosť vzalo a na isté dlhé desiatky minút som prežíval hnev, krivdu, plač... Teraz sa cítim lepšie, lebo som si povedal, že Vám idem napísať, aké som mal zlepšenie v ostatných dňoch a pustil som si pri písaní tanečnú hudbu z online rádia. Potvrdzujem, že mi to pomohlo a zverenie sa s tým, čo bolo na posledných troch dňoch kladné, ma odpútalo od toho, aký záver som mal v tento deň, a cítim sa preto lepšie. Nakoniec si viem už aj priznať, že až tak ma jej slová mrzieť nemusia, že vlastne dokopy nič hrozné nepovedala. Nemusím si fabulovať, že mi dala za vinu niečo.

Ďakujem Vám za vypočutie, priatelia, hoci neviem, koľkí si všetky moje riadky prečítajú. Každopádne som vďačný aj tak. Mám Vás rád, ste super a ďakujem Vám za všetky hojné povzbudenia, ktoré ste mi adresovali všetci po mojom stredajšom príspevku. Veľmi ste mi pomohli a možno aj to ma posunulo v onú stredu k tomu poobednému "zlomu", kedy som sa na pár minút zastavil, zmrzol som a obrátil sa k akémusi easy-postoju. Možno som sa v daný okamih vlastne zbláznil, to smiatie sa nad tým, že je na predajni 20 krabíc nespracovaného tovaru, týkajúceho sa len jedného oddelenia, a nad mailom, že zajtra posielajú do toho istého oddelenia celú PALETU (!), tak fakt, to smiatie úplne kontrastovalo s tým, ako vážne som doposiaľ všetky obdobné situácie bral. Asi som sa v stredu poobede tak trochu naozaj zbláznil.

Známka dnes: 2+.

S priateľským pozdravom
Váš fanúšik
vďačný matej

Ahoj Mer, dobre si sa nám tu ozvala vitaj

Matej myslím na teba často, že ako to zvládaš tam. Vidím, že sa ti vedie veľmi dobre. Polepšil si sa, kolegynky na pracovisku sa tešia z teba a mne sa páči sa ti to tak darí. Presne takého chceme Mateja milého a usmievavého, ale to už opäť táram. Chcel som aby si to vedel kamarát, že odvádzaš skvelú prácu. Aj keď mám pocit, že si berieš na svoju hlavu až príliš veľa.

Už jeden týždeň mám veľmi dobru náladu, síce dnes som toho veľa nenaspal. Čaká na mňa zrejme posledný šachový zápas v tomto roku. Nevýhodou je, že očakáva sa len víťazstvo, ale dám do toho všetko, aby som bol úspešný a rozlúčil som sa s rokom 2018 víťazne. Tak mi držte palce a myslite na mňa.

Ahojte

len tolko, že ja som Matej prečítala celé posledné dve tvoje príspevky...zo začiatku si ma dost znepokojil....ale potom som sa dočítala, že je ti lepšie.....tak to ma teší..... ...ako si sám pisal - nestojí celá firma na tebe......je to predsa velka firma.....pre tu firmu si v podstate nepodstatny....ale aj nepodstatné maličkosti robia dobru prácu.....ako dopletene ale tak no....

píšem aj preto, že mam tiež v práci velky problem.....a neviem ako ho lepšie vyriešiť iba s hodiť na PN....aj ked viem dopredu, že sefka bude zuriť ako fúria.....a bude vrieskať atd....ale ja nemam iné vychodisko....ked si nechcem uškodiť...ako nejde ani tak o zdravie....ale chýba mi jeden mesiac a 3 dni a mala by som dávku v nezamestnanosti....no chápete to.....tak mizerne málo mi chyba....a končí mi zmluva v decembri....tak rozmyšlam ze o tyžden sa hodim na PN...a kašlať celu firmu aj všetko......je to dosť pod pás pre šefku....ale musím sa aj ja chrániť....nemožem to nechat len tak potom ostanem bez penazi.....atd....a v láske mam štastie...:-) aspon niečo sa darí....

Prajem všetko dobré .....

Ahojte!
U mňa sa zlepšilo tiež všetko na piatok, ani som tomu nechcela veriť. V práci neboli stresy, bola som už aj na druhý termín u lekára, bola som v poradí prvá. Konečne už dostala tabletky aj na noc aby som mohla spať, a ani sa mi nechcelo potom nazad do práce, spravila som si 2 hodiny pauzu prechádzkou v meste. Trápi ma ešte kašel stále, dosť častý, ľudí v mojom okolí viac, ale stále nechcem k lekárovi s tým. Už to asi deň ustupuje.
Víkend bol kľudný, len dnes už sa trošku dopredu nerváčim aký bude ten budúci týžen ž v práci. No nemali by byť prílišné nerváky, ešte asi posledný z takých slabších týždňov. Pred Vianocami, medzi sviatkami a do toho 10. januára budem mať horror. Obchodný riaditeľ dal Tescu opäť nereálnu ponuku vývozu takých 300 000 litrov oleja na akciu co dajú od 10. januára. Nechápem ich inak, veď každý nakúpi k pečeniu veci pred sviatkami alebo cez. Jedno. Kokosko im dal návrh ako vždy, hneď po sviatkoch a v čase ešte závodných dovoleniek, kedy nikto iný normálny zodpovednosť za dodávky neberie na seba, lebo je to skoro nemožné a nechcú sa nerváčiť. Kokosko to zobral. Ale nebude sa tým zaoberať. Nahlásil plán mesiac pred akciou, ale aj tak som na to len sama. V takéto časy sa zvyknem nervovo zrútiť vždy. LOL

Som sa posťažovala...hnevám sa.

Kimi, tvoje príspevky ma mždy povzbudia a motivujú. Držím ti palce k šachovému zápasu, ty to dáš : )

Teší ma, že sa má fajn už aj Matej, mysleli sme naňho každý deň, kedy na fórum nepísal. S kamošom z fóra. 
Matej, si špica. Ten pocit ,,je mi to jedno,, na problémy poznám, mávam to aj ja keď beriem dobré antidepresíva, no mne to pomôže akurát skô len v súkromí. Práca ma ajtak vždy vytočí. 

Fajny, ešte tebe by som chcela napísať, že už druhýkrát vnímam, že zhurta robíš rozhodnutia bez toho, aby si si trošku počkal na odznenie negatívneho citu. Vymazal si veľa príspevkov, aj keď Matej napísal len odvôvodnené obavy, ale predsa, veď aj dopísal, že ťa má rád, aj tvoje príspevky. Veď len citovaného a copyright trebalo doplniť.
Nebuď taký ,,dirr-durr,, zhurta na všetko! 

Krásnu nedeľu prajem všetkým, veľa pohody, a pracujúcim medzi nami oddialenie udalostí v časopriestore  : )

Ahojte vsetci, mam sa tak isto, napätá a neustaly strach co je s dieťatom, citam si priebehoch porodov co pisu na fb a inde zeny no vacsina sa stazuje. Oni vlastne maju toho partnera alebo nejaku osobu pri sebe z dovodu aby si na nich doktor a zdravotne sestry nedovolovali. Potom si citam co pisu sestry zas tie su uplne vyhorene a nezvladaju strws uz v praci ze za to su nevrelé. Mi isterstvo dalo porodne sestry na uroven beznych zdravotnych, co je nie celkom fér a to isté a este aj znizilo stavy na oddeleniach , vela zien uz chodi rodit sukromne a za hranice. Inak keby som vedela ake krasne je byt tehotna tak to rodim uz davno pred 20 rokmi , okrem tych nalad co su hroznééé denne placem x krat, je to ze v bruchu mam toho maleho tvora a on sa hybe a ozýva k zivotu nieco neskutocné a krásne. Neviem to opisat ten pocit a nikdy som o tom predtym ani necitala, akoby tieto veci boli nejako skryté. Je to naozaj boj medzi jeho zivotom a smrtou. Ja keby on umre vo mne, asi ani nejdem do nemocnice nech umriem s nim. No to je nezodpovedne z jednej strany kedze dobré nemocnice vedia predcasniatkã zachranit, len neviem kde sú tie nemocnice tu kde byvam velmi iste nie. Nomuz som navzdy s nim spätá to viem. A velmi tazko prezivam tie pocity zodpovednosti, to je tlak, neustaly strach, u nas vsade problemy skoly sikana, vysmievanie, agresivita, otcovia slabí, teda ako ktorí, zdravotnictvo v koncoch aj ked pomal ale iste, no naozaj je život dar a zazrak a kazdeho cloveka musime tak brať ako cenného, lebo to ze zije je zazrak. Matej naozaj je dobre ze ti neskor dali brigadnicku, tak to ma byt pred sviatkami, no kolegynina poznamka bola netaktnã, zvladol si to dobre, ze si si to moc nebral k srdcu, vsetko ma dve strany veď ti mohla doniest kavu a zakusok a povedat to tak ze nech sa usmejes ale vsak je celkovo pekné ze mate celkom dobry kolektiv bez nejakych psychopatov, ja som robila sekretarku raz pre viaceré oddelenia dokopy, ja som sa tam teda ponizovala zadarmo .. Matej veľmi Ti dakujem za tvoj prispevok mne, povzbudil ma a naozaj posobil ako od psychologa ci niekoho kto VIE ako pomahat, to vie malokto. Naozaj su zaujimave tvoje informacie o psychologii hlavne to ma zaujalo ze ludia robia vsetko hlavne pre seba. Ci take nieco. Rozmyslam ci nenazvem syna podla Teba , no otec ten sa nejak nevie spamatat a zapija svoje otcovstvo a jasne ze o mene rozhodujeme obaja. Sme v kontakte emailovo. Velmi pocitujem vztahy teraz v rodine ako zlé, alebo ako chladné odtazité bez lasky, a zial u nas chlapi zlyhali, mama muzov naucila ze ona je sluzka a nepozadovala naspat nic a oni dvaja nerobia absolutne nic telku a pc..bez prace. Akurat jedlo si otec kupi, brat nepracuje vyse 20 rokov nikde, zivime ho, teraz ma to sere riadne, lebo jedlo, nqklady na nehomuz je ina situacia ako doteraz. Keby sa pokorím mozem skusit ist k otcovi dietata. Ale stalo sa to ze ma take reći ze som musela odist od neho z bytu s placom a prechadzat sa po meste sama s pqlcom a stalo sa to dva krat za tyzden tak som odisla k rodicom radsej. Lenze tu to neni dobre. Ale ja sa neviem pokorit lebo velmi urazil. A tak trpi hlavne dieta. Uz viem ze miloval nie mna, ale ten pocit ze ho niekto miluje. Nasla som ze to zazilo viac zien. Vsetkym vam drzim palce, nech sa vam darí.

Ja len toľko som chcela napísať Danka37,
že mi bolo neskutočne dobre čítať tvoj príspevok. Ešte aj teraz, keď pomyslím na tvoje prekrásne vety o bábätku, a že už teraz si s ním spojená, navždy, úplne mi to rozžiari okamih hocikedy.
Si super

Ahojte, kamaráti.

Ak by som mal opäť (pokiaľ možno - stručne! ) zhrnúť, ako sa mi vodí, tak pokračujú celkom pekné dni. V nedeľu som vstal bez budíka, doobeda som bol na fóre, upratoval som, umýval kúpeľňu, záchod, sprchu, vysával, zametal, umýval riady, opral 3 várky. Okolo druhej som išiel k rodičom na tradičnú nedeľnú návštevu, ponúkol sa ich obedom a hodil trochu reč. Krátko pred piatou poobede som prišiel do práce dokončiť niektoré nevyhnutnosti, pričom som bol veľmi rád, že sa aj vskutku podarili zavŕšiť. Okolo 20:15 som už šiel z práce a ešte som bol kúpiť nejaké darčeky synovcom pod stromček. Po deviatej som konal "večerné rituály" u seba doma a pomaličky pobratie sa na spánok.

Dnešný pondelok bol tradične o práci, kde bolo vlastne dobre. Nebol dokonca ani nátresk povinností, stresu bolo málinko a vzťahy dobré. Stihol som takmer všetko do štvrtej, kedy som už cupital domov v rámci náhradného voľna, pretože som sa vypýtal domov kvôli tomu, že mi idú odpisovať vodomery teplej a studenej vody. Doma bola hygiena, popratanie uschnutého prádla, nejaké papanie. Pred piatou správkyňa odpísala vodomery, bola to moja prvá návšteva v bytíku po strašne dlhej dobe. Potom som si polhodinu plánoval ďalší deň, telefonoval som s mamou a okolo šiestej teraz večer som hodil šlofíka na gauči, pobralo ma na spánok nejak. Zobudil ma pomerne zlý sen krátko pred ôsmou. Na sen som sa v rámci easy-postoja vykašľal a bol som naopak rád, že som nepotiahol do rána, ale mám ešte čosi aj z večera. Hodil som do seba pomaranč a jablko, lieky. Do večierky mi zostáva nejaká hodinka a pol, tak ešte porelaxujem, asi knižka. Potrebujem si aj trošku zacvičiť nejaké ohýbačky, lebo som nejaký zmeravený a aj chrbtom sa hrbím. V posledných dvoch týždňoch som často sedel za počítačom neopretý o operadlo, a vtedy sa človek niekedy zabudne, že sa šmýka do zhrbenej polohy. Je mi to cítiť už, takže sa musím rýchlo spamätať a niečo pre vec robiť.

Nálady boli zatiaľ dobré, komunikatívnosť by som hodnotil ako zvýšenú, až žoviálnu so záujmom vtipkovať. Inými slovami, bývala určitá veselosť. Citlivosť na negatívne podnety sa mi zdala menšia - trochu som mal iba po obede dnes útlm, únavu a išli mi po rozume negatívne myšlienky. Ale potom to našťastie prešlo po nejakej polhodinke, hodinke, pričom k mĺkvote nedošlo, ani k podráždenosti, maximálne tak k "vážnosti vo výraze".   Rozhovory, témy a správanie ľudí vôkol mňa ma dnes neiritovalo, intenzívne som sa bránil fabuláciam v hlave slovami "kašlem na to, je mi to jedno, a nech, a čo". Zatiaľ som bol v stave, že mi to vedelo pomôcť, neboli tie podnety také horibilné, aby to na ne nezabralo. Budem ďalej pozorovať, či to bude aj naďalej fungovať, a aký horibilný bude podnet, v ktorom tento postoj zostane bezmocný.

Známka dnes 1-.

Pozdravujem Vás, priatelia, ahojte.

matej

Ahojte, musim ist asi skorej k doktorke lebo termin mam az o tyzden, ale som nekludna uplne a neviem spavat a jedine tbl co mozem uz nemam, prothazin. Anjelik dakujem za prispevok, ja mam neskutocnú úzkosť, aj z toho ak ma pochvalia ako Ty, si zlatunka dakujem, alebo aj ked pisem prispevok, ako asi viacerí to tak cítia, uzkosť, preto ani nepisem pravidelne, iba ked uz som v koncoch a citim sa zle, aj to si domyslam a mozno aj nie paranoidne hocico o tuto co sme členovia, ze ako si myslia o mne zle niektoré,í. No nic nespravím, suseda tri hodiny nadomnou kricí, ludia co mi maju byt oporou okrem mojej hrdinskej matky zlyhavajú dookola, uz nedavam asi ziadne sance nikomu, ze sa clovek polepsí. A to som vzdy verila ze to je mozné. Som lutostivá, ze moja mama tak trpí, aj ze moje dieta vo mne trpí, diagnostikovala som si v detstve tyranie podla can syndromu a zanedbavanie,  chybaju mi lieky na ukludnenie, vsak fajcim menej ale dnes zas bol tazky den od poobedia. Ahojte  

Zdravím vás

Zvažujem, že sa sem "vrátim" - ale len napoly, pretože... nuž proste preto. Sledujem, že pribudli nejakí noví členovia, to je fajn, že fórum žije.

Svoj vraj 800. príspevok (to už?) teda venujem zhrnutiu, ako sa darí... Vlastne to ujde. Keď si odmyslíme, že očividne zostanem forever alone, že sa mi zhoršili všemožné zdravotné problémy, psychologička sa so mnou dohodla na ukončení terapie (teda, o 4 roky, ale i tak), vcelku na seba kašlem a ak aj nie, tak mi to zásadne dlho nevydrží a je toho toľko, že neviem, s čím mám začať. Asi si dať cukrovku dokopy, potom ísť na očné - jo, ešte som nebola -, dať do poriadku chrup, no a takisto by nezaškodil nejaký pohyb konečne, tiež ma začal bolievať chrbát. Čo sa týka psychiky, polepšila som sa v užívaní liekov, pretože som začala byť paranoidná, náladová, so samovražednými myšlienkami, výrazne depresívna.

Zanedbávala som kamarátov a zároveň som sa stretla s pár mužmi v rámci zoznamovania sa, dopadlo to katastrofálne, tak som to zavrhla, že holt mám smolu. Poslala som do vydavateľstva rukopis, mali by odpovedať, ak vôbec, koncom mesiaca (čo sú sviatky, že áno, takže sa to pretiahne hádam do polovice januára, že ach).

Zvažovala som a stále uvažujem nad tým, že seknem s cosplayom, hoci som nedávno mala interview v istom týždenníku (práve o ňom). Len akosi... už mi to snáď nedáva to, čo kedysi, možno som z toho vyrástla No, a tak celé dni spím, skoro s nikým sa nestýkam, nervujem sa nad blogmi, na ktoré sa mi ale nechce prispievať a ešte hrám najmä TR, hoci najnovší Shadow of the TR ma príšerne nebaví. Jo, a sledujem všemožné aj nemožné filmy a seriály.

Kočičák Sissi a hafan Jony pozdravujú a ja sa zas odporúčam na pár dní, povedala by som. Zatiaľ teda