Ako sa dnes máš? 9

Ahojte kamaráti,

spánok bol bez tabletky už vcelku uspokojivý. Zobudil som sa len parkrát. Zaspávať o 4. ráno bolo o niečo zložitejšie, ale zvládal som to a búval som až do 9. hodiny.

Inak na východe vládne celkom pekné počasie. S čím ide ruka v ruke dobrá nálada. Negatívne príznaky nepociťujem veľmi dnes, stáva sa pomaly tradíciou, že keď svieti slnko tak sa mám vcelku dobre. Nelomcujú so mnou žiadne negatívne pocity, ale chýbajú aj tie pozitívnejšie, ktoré by sa mohli občas dostaviť, aby som mal lepšiu chuť do činností. Momentálne som dlhodobo v štádiu, že sám od seba robím toho málo. Súvisí to aj s tým, že nemám veľa podnetov od okolia, aby som mohol niečo využiť. Posledným podnetom bol kognitívny tréning a teší ma, že pri tejto nenáročnej aktivite som vydržal poctivo už niečo vyše týždňa. Pri denníku sa držím už 2 mesiace, posilovňa drží ma zatiaľ mesiac. Aj takýmito jednoduchými aktivitami sa snažím budovať si pevnejšiu vôlu. Práve tá vôľa mi dosť chýba, ale musím sa snažiť a neprestať pracovať na tom. Od toho si sľubujem, že časom by som si mohol začať veriť.

Prejdeme tradične ku aktivitám. Ráno som absolvoval príjemnú prechádzku okolo bytovky. Pomerne sa mi to počítalo, aj keď som musel dávať pozor, aby som v botaskách neukĺzol. Potom prišiel na rad kognitívny tréning zo stredného Nemecka, v ktorom som dosiahol celkom pozitívny výsledok nejakých 18 miest, aj keď nepotešilo ma, že som nejakých 5 väčších miest vynechal. Čo sa dá robiť aj toto sa môže stať, hlavne keď nie sú známe futbalom, či hádzanou. Pokračoval som potom čítaním knižky, kde som dal svojich tradičných 5 strán. Poobede bude pravdepodobne menší výlet. Pozriem 1-2 časti Kutyila. Večer budem pozerať v TV asi hádzanú.

Ahojte,
dnes so spánkom to bolo už absolútne bezproblémové, čo ma pomerne teší. Pravdepodobne dobabraný spánok predvčerom nebude mať žiadnu dohru a ani doktorovi nebudem to vešiať na nos, ako som to chcel. Išlo vtedy pravdepodobne o ojedinelú situáciu a zlyhanie. Myslel som, že je to predzvesť ku niečomu väčšiemu.

Náladovo som podstatne horšie na tom, ako som bol včera, čo súvisí s tým, že je zatiahnuté. K tomu padá dážď, škoda toho snehu. Negatívne príznaky sú dnes nápadné v podobe znakov pasivity. Vôbec sa mi nechcelo nič robiť, ale musel som sa skonsolidovať a celkom sa mi to podarilo, o tom neskôr. Potešujúce je, že nerozmýšľam nad hlúposťami a neťažia ma žiadne myšlienky. Aj keď občas prídu spomienky na to, aký bol život pred chorobou skvelý a nevedel som si ho veľmi vážiť. Tak prišiel trest, ale čo sa dá robiť, keď s tým nič nenarobím už. Ostáva si to len priznať a naučiť sa žiť, aj život so dobre kompenzovanou schizofréniou by mohol byť pekným.

Na úvod dňa som si naplánoval kratšiu prechádzku v daždi, ktorú som dodržal. Nebolo mi tam síce najpríjemnejšie. S dáždnikom sa pomerne blbo chodí, ale napriek tomu som vytrval. Potom prišiel čas na kognitívny tréning. Mojou úlohou bolo napísať, čo najviac miest na juhu Nemecka. Danú úlohu som zvládol len priemerne, dokázal som napísať nejakých 15 miest z danej oblasti. Vyskytli sa aj menšie nedostatky, keď som zabudol asi na 4 veľké mestá, čo by sa nemalo stávať, ale stalo sa. Daný test robím aj tak pre radosť a na tréning pamäťových, či vôľových schopnosti. Prečítal som 5 strán z oblasti centrálneho bankovníctva konkrétne menovú politiku centrálnej banky. Absolvoval som menšiu hodinovú kancelársku prácu (rezanie, skladanie a pečiatkovanie papierov).

Okolo 4. hodiny som sa vybral do posilovne. Ľudí bolo tam toľko, akoby dávali niečo zadarmo, ale každý makal. Potešilo ma, že na stroje som veľmi nečakal a absolvoval som ich v takmer ideálnej nadväznosti až na 1 stroj. Strašne sa mi počíta, že som tam šiel. So 40 kg závažiami som cvičil už, ako keby to bolo pár kíl, čo ma teší. Nedal som si väčšiu záťaž, radšej pôjdem potom neskôr rovno na 50 kg. Pár týždňov to ešte potrvá.

Čo na koniec dňa, snáď nejaké šachové video, seriál Kutyil a opäť nejakú dobrú hádzanú a budem môcť ísť aj potom spať pomaly.

Sarah: Áno, teším sa po minuloročných "Vianociach" na psychiatrii až veľmi, teda aspoň v mysli, čo už keď som emočne plochý ako doska. Snáď sa podarí dobre prežiť sviatky. Ideálne by bolo, keby napadal sneh, ale uvidím či sa moje želania mi splnia hahaha...

Matej: díky aj tebe prajem všetko dobre

Mer: dúfam, že sa skonsoliduješ aj po tej somatickej stránke, či ako sa to volá a budeš písať zaujímavé blogy, ako bol ten posledný "o radostnom potešení". vcelku som sa nad tým zamyslel, že čo mi robí radosť. ja tých vecí mám momentálne veľmi veľa (šachy, posilka, dobrý seriál, futbal s kamarátmi, stacionár). Inak skoro som zabudol v piatok na stacionári budeme mať veľký vianočný bašavel a na neho sa pomerne teším. Dúfam, že prídu ľudia, ktorých by som chcel vidieť po dlhšom čase, lebo preradili ich na iné dní.

ahoj opadané lístie,
zase emočná oploštenosť až tak neberie chuť do aktivít. mne osobne prekáža skôr taká hlúpa fáza, že vždy keď sa niekam vyberiem tak po 5-7 minútach vonku prichádza na mňa kritická fáza, kedy mám myšlienky, aby som sa otočil a vrátil naspäť domov. Toto mi vadí viac, ale našťastie aj toto som sa naučil prekonať. Jednoducho ignorujem to, idem si svoje...

Ahojte,
tak začnem tradične spánkom, ktorý by som ohodnotil slovami uspokojivý. Zaspal som absolútne bez problémov, čomu sa teším. Náladovo som na tom oveľa horšie ako včera a nepodarilo sa mi zapracovať na tom ani počas dňa. Prevládali negatívne príznaky v podobe veľkej nechuti do života, čo sa odrazilo negatívne aj na činnostiach. Myšlienky neboli žiadne, čo mi pomerne vyhovovalo. Dá sa povedať, že dneska až na kognitívny tréning som nič neurobil a zahnival som v posteli s notebookom, občas som si pustil nejakú pesničku, ale to bolo tak všetko, čo som robil. Večer príde na rad futbal s kamarátmi, z ktorého by som sa najradšej vyvliekol. Chce sa mi sociálne izolovať, ale musím ísť tam...