Ako sa dnes máš? 9

ahoj faceless,

s tymto problémom ohladne ID a vypytovania zapasim aj ja,
nakolko ma mama (teda nie ja) ID a vzhladom na typ poruchy (bludova porucha)
paranoidne stavy, ked niekto vyzveda.

Dnes som nabruseny koli uradom a aj mame, ktora ma vytocila,
a Tvoj prispevok ma opat rozohnil:

V prvom rade nedovol nikomu z Tvojho okolia,
aby sa staral do Tvojich zalezitosti, pokial si to neprajes.
Do toho nikoho nic nie je, ci Ty si alebo nie si ID, ci mas polovicny
alebo plny ID a aky vysoky mas ID.
Ono sa to casom aj tak asi rozkrikne, ze mas ID a atd.,
ale nemusis ist vzdy s pravdou von.

Ludia maju dost vlastnych problemov a
pocase ich to prestane zaujimat.

Mozes aj zaklamat, resp. povedat polopravdu.
Ale nie kazdemu inak, musis vsetkym rovnako.
Vyber si jednu variantu odpovede a tu povedz kazdemu
zo známych: napr. ze si este student, alebo ze zatial iba brigadujes,
resp. pracujes na 50 percent atd...

Z vlastnej skusenosti viem, ze je neprijemne povedat okoliu,
ze mas napr. schizofreniu. Nerozumeju tomu atd.,
pri mame zvadzam zdravotne problemy na bolesti
chrbtice (niekedy aj ID), co je vlastne tiez pravda.

Ty tiez mozes ako mlady clovek povedat, ze mas polovicny ID koli somatickym veciam,
ja neviem koli klbom a tak a ze inak este popri tom brigadujes - necham to na Tvoju fantaziu.

Ale ked uz pride na lamanie chleba, nehovor, ze mas ID koli napr. maniodepresii - ludia to nepochopia
a budu mysliet, ze si nejaky vyšinuty blazon.

Povedz, ze mas ID na tazke depresie a vybavene.
To skor pochopia.
Tvoj zivot, Tvoje sukromie!
Vies preco mozes aj zaklamat? Lebo aj iní klamu,
ked ja nieco v rodine alebo vonku vyzvedam, myslis, ze mi povedia celu pravdu?
Su ticho ako partizani, nic Ti nepovedia, ked ide o nejake vnutorne
zalezitosti. Expertky su nato hlavne zeny.
Takze preco by sme mali hovorit uplnu pravdu?
Je to nasa vec a basta.
Hlavne nech Ti to nerobi stres a nech si sebavedomý v komunikacii,
po vyzvednej otazke odpovedz ako radim hore a rychlo prechod temu štýlom: a ako sa mas/máte ty/Vy?
Nenechaj sa spovedat od susedov a kadekoho v okoli. Poznam to dobre.

Drz sa a nicoho sa neboj,
myslime pri podobných situaciach na Teba,
S pozdravom Tomitos

Ahojte fórumáci,
tak konečne sa mi zadarilo a od pondelka nastupujem do novej práce. Nie je to síce oblasť školstva, ale život je zmena takže teraz budem robiť s hŕbami papierov-dokumentov. Platovo to tiež nieje nejaké svetoborné,ale tak konečne budem mať prácu a vyskúšam niečo nové. Nie je to v oblasti môjho bydliska ale v mojom milovanom meste Trocha sa obávam ako sa mi bude chcieť ráno vstávať lebo ranná smena je od 6 do 14tej. ...dúfam že to zmáknem. Inak sa mám celkom fajn, zajtra ma čaká kontrola u doktorky, som zvedavá čo povie na túto novú prácu nakoľko tá druhá smena je od 14 do 22hej.
Tak toľko odo mňa, posielam objatie a držte sa bojovníci

faceless napísal:Caute.

Veroni a Danka drzte sa. Niekedy si clovek musi pretrpiet urcite obdobie, ale bude lepsie.
Matej - gratulujem k titulu aj bytiku.

Mam otazku, pre vsetkych, co su na ID a nepracuju. Ked stretnete niekoho znameho,
a vypytuje sa co robite, tak poviete, ze ste na ID a aj diagnozu?
Vzdycki mam z toho stresy, ze niekoho stretnem, a fakt neviem co mam povedat.
Dik.

Bojujte.

ahoj, podľa mňa záleží aj koho stretnem a či mi záleží na tom človeku. Ak áno, tak mu poviem pravdu, ak nie asi by som sa ani nebavila, alebo skôr povedala, že si hľadám prácu a vypomáham niekde, napríklad niekoho opatrujem staršieho človeka. alebo sa rovno spýtala či niečo nevie poradiť s prácou na jednu smenu. Ja ID nemám, ale nepracujem a tiež mi to je veľmi blbé, oproti zamestnaným, cítim sa ako asociál a vyčlenená zo spoločnosti. Aj si viem predstaviť ako ma ohovárajú ľudia, alebo si myslia, že nechcem pracovať a pokladajú za lenivú , nič s tým nespravím, každý má svoje dôvody a ja mám svoje prečo som na tom tak ako som a viem, že sa snažím v rámci mojich síl aj som sa vždy snažila ako som vedela. Nepokladám ID za hanbu, Tomitos to dobre napísal, že aj tak sa to rozkrikne všade a ľudia si zvyknú..

Zdravím vás ľudkovia všetci, dúfam že máte sa poniektorí o niečo lepšie. Momentálne trpím jednou menšou posschizofrénnou depresiou a som pomerne otravný Každého by som len stískal a stískal, aby až oči z jamok dotyčnému vyšli.

Inak mám sa v pohode, nálada je pomerne dobrá. Dokonca sa mi chce vtipkovať a pár ľudí sa mi podarilo dnes dobehnúť. Psychiatricky podľa Matejovej stupni asi na 2 minús a teším sa už na nedeľu. Začína mi totiž šachová liga a ja som hneď na úvodný bol nominovaný.

Ahojte kamarátky a kamaráti!
Chcem toľko, že si čítam vaše príspevky a pri tom sa aj zamýšľam nad našimi trápeniami. Ste bojovníci a tak dúfam, že postupne budeme písať aj o našich víťazstvách na poli proti ochoreniam. Viem, že pozrieť sa na to z výšky je toho veľa, ale myslím si, že drobnejšie úspechy vedú k výhre nad psychózou. Držím palce!

Dnes sa mi rátala hubačka na kopaniciach a priľahlom lese. Našli sa síce len bedle, ale bol som ich počtu dosť rád. Bolo to také spestrenie dňa, síce ma mrzel nešetrný výrub, cez ktorý som prechádzal. Ostatné udalosti boli najmä rutinného charakteru.

Zdravotne som pomerne OK. Po psychickej stránke sa bezdôvodná únava a pasivita nezmenili, síce sú pomerne blízko normálu, takže dá sa. Ostatné tiež okolo normy, hoci...

Majte sa čo najlepšie a užite si víkend. Tuto

Tak čo vám prezradím vo svojom 600. príspevku? Je mi fajn. Akože fakt. Žiadne pochybné zmeny nálady a tendencie ubližovať si, naopak, teším sa napr. na zajtra, lebo sa mám stretnúť s bývalkou na priateľský pokec (len priateľovi ani muk ). Naobjednávala som si milión zbytočností, ani neviem, čo ma to pochytilo, však ani ten koniec sveta zas nebol, možno sa nejaké peniaze na účte ešte zídu Ale, na druhú stranu, ak ma to má potešiť...
Po stránke psychickej teda pohoda, uvidím, ako budem dnes spať, dúfam, že sa neprešmykujem, ale nemám ten pocit. Po somatickej stránke klasika. Len som už asi prechladla. Že dík.
A tak, majte sa, držte sa

Ahojte

Mám sa fajn.....u zubára som bola velmi milo prekvapena sumou ktoru som mala zaplatit....aj ked som si myslela ze zub ma tym padom prestane uplne boliet.....ale stale ho sem tam cítim.....takze no sice nizka cena....ale aj praca asi o poznanie nizsej kvality.....zatial mi to az tak nevadí....a nemam ani cas ist zase k zubarovi ani neviem ci reklamovat ci povedat ze tu blombu co mi dal minuly tyzden ma boli......len som to chcela uviest na pravu mieru....teda ze som o tom predtym pisala a koniec neviete.....ako sa mám?....no unavene.....tento víkend som si moc neodychla vlastne vobec.....bola som na navsteve...ako bolo fajn.....len doma je doma.....jo v práci mam tolko roboty teda v piatok mi nadavala šefka vela prace...ze do stredy mam co robiť......ale ona pride aj pondelok a da mi dalsiu pracu aj utorok a da mi dalsiu....proste je toho strasne vela...potrebovala by som k jednemu dnu další den navyše aby som postihala všetko....asi tak....

Prajem krásny zvyšok dňa......

Ahojte kamaráti. Písal som veľa po dlhom čase, niečo som stlačil a dlhí text zmizol. Vedeli by ste mi nájsť, čo som písal? Som smutný, naozaj som o sebe veľa písal.... Robo.

Ahoj Meretseger!
... a už si aj v našej sieni slávy! Teším sa a gratulujem!

...................

Ahoj Mischelll!
Žiaľ viem, čo je to keď zub skutočne bolí. Už som mal rôzne zranenia, ale bolesť zuba je zatiaľ na vrchole. Prajem ukľudnenie a bezbolestnosť v tomto ohľade. Ide pondelok, tak držím palce nielen v práci.

...................

Ahoj Robo!
Mám veľmi rád Tvoje písanie a je mi aj za seba ľúto, že to takto... Možno ešte má šancu Matej, ak bol text uložený. Ako moderátor Ti píšem, že s tým neviem urobiť nič.

..................

Ahojte všetci!
Táto nedeľa bola celkom OK. Dokonca aj únava nebola až tak vypuklá ako obvykle. Mierne ma potrápili v menšom merítku komentujúce hlasy. Deň som dosť trávil pri knihe a dobre mi padla aj prechádzka 30min po meste. Inak po starom.

Prajem vám čo najlepší začiatok pracovného týždňa a denne pár "vecí" čo vás potešia. Tuto

Ahoj Robo. Veľmi ma to mrzí, ale do databázy fóra sa ukladá text až po odoslaní. Čiže do odoslania je možné sa nanajvýš ochrániť pred stratou textu skopírovaním obsahu do pamäte počítača, teda to tradičné Ctrl+A a Ctrl+C. Vtedy, ak odoslanie z nejakého dôvodu zlyhá, si vieš vložiť späť svoj text do príspevkového okna a dá sa pokus o odoslanie bezpečne zopakovať. Je mi to ľúto - verím, že časom nájdeš opäť silu nám napísať, čo si už bol napísal. Píšeš zaujímavé veci a vieš pekne sumarizovať, takže som nepochybne aj ja zvedavý, ako si nažívaš. Držím Ti palce, všetko dobré.

Ahoj priatelia.

Dlhšie som sa neozval... dá sa povedať, že som bol zaneprázdený, ale oveľa trefnejším vysvetlením je, že mi bývalo dosť duševne zle. Mával som depresívne príznaky so všetkým, čo k tomu patrí, že to ani netreba bližšie opisovať, lebo to poznáme azda až príliš dôverne všetci.

Nejaký čas som býval bez jednoduchých cukrov v strave, čo, zdá sa, malo na mňa poznateľne zlý dopad. Mozog túto absenciu nezvládal - neviem, či je to len akousi závislosťou na jednoduchých cukroch, alebo je to tým, že mozog využíva energiu komplexne azda len tú, ktorá je generovaná sacharidmi (špeciálne jednoduchými). V práci som to nezvládal, boli mĺkvoty, mračenie, podráždenosť, smútky, tlak k  čiernemu videniu všetkého. Spánok sa mi znenazdajky rozhaproval, zobúdzal som sa uprostred noci na dlhé hodiny, kedy som len kráčal po byte, alebo sa prehadzoval. Bývalo mi často aj fyzicky zle, dávilo ma, občas som vracal, zle mi trávilo, plynatosť, tupé bolesti prevažne čriev. Snaha redukovať kalórie na 7000 kJ sa stretla v mojom organizme s ostrým nesúhlasom, až som si pomyslel, že keď som jedával 11-12 tisíc denne, tak takmer jedinými psychickými problémami mi boli výčitky, že veľa jem. Tieto výčitky sú oproti disbalansu, ktorý som nastolil, len smiešny problém. Cez víkend som sa postupne čiastočne vrátil k cukru, aj bielemu, zväčša mi to vychádza okolo 250-300 g sacharidov denne, z toho asi 80 sú jednoduché cukry, vrátane sacharózy (sacharózu zväčša prijímam opäť v káve, niekedy v čaji, v mušličkách a určite v sirupovej vode). Samotným sladkostiam sa snažím vyhýbať, ale v návale zúfalstva nejako si polepšiť som mal aj pri nich viaceré výnimky.

Ono ja toľko spájam svoj psychický a fyzický stav s opisom toho, čo jem, preto, lebo vyznávam presvedčenie "jste to, co jíte". Skrátka od našej stravy veľa závisí, aj choroby, aj duševný stav, aj súčasná vnútorná medícina je čoraz viac názoru, že psychika "sídli" v bruchu, teda že od čriev a ich bakteriálnej mikroflóry závisí duševno. Cítiť sa ľahko a sviežo, nie nadarmo sa toto rčenie pripisuje súčasne stavu brucha spolu so stavom psychickej pohody a vitality.

Zlý stav som sa snažil kompenzovať paradoxne nadčasmi, teda vyhýbaním sa prázdnote a vyhýbaním sa nude stoj čo stoj. Mal som stres z toho, že by som mohol mať voľno a bol by som ponechaný na ničnerobenie. Prakticky dnes som bol už 8. deň v robote za sebou. Aj v sobotu a v nedeľu som teda bol. Zadarmo. Cez týždeň približne desaťhodinovky každý deň, cez víkend to boli asi sedmičky. Dnes to bola sedmička, lebo na mňa zase išli "stavy", a tak som si vypýtal náhradné voľno, čo mi šéfka odobrila. Samozrejme som do seba naládoval sumárne 600 mg kofeínu. Posledná dvestovka ma dosť prebrala a zlepšila psychický stav. Zaniesol som rodičom prádlo a trošku sa porozprával. Zvyšok večera relaxujem pri rádiu a snažím sa odpočívať, dovoliť si mať vypnutý mozog, nerobiť si žiadne ciele, idey, plány. Furt sa niekam "posúvam", stále niekam chcem sa hnať za niečím, akoby kľud a voľno boli nejaký hriech. Minule som 4 hodiny viedol v bytíku monológ sám so sebou, ako pôjdem si spraviť rigoróznu skúšku a ako pôjdem na novú školu, už som si aj pozeral konkrétne učebné plány, súčasný rozvrh súčasných študentov, poplatky, prijímačky, spisoval, čo sa učiť, kedy, ako. A na čo? Myslím, že ma ženie pocit vlastnej nedostatočnosti a pocit menejcennosti, aby som utekal a dokazoval, že aj ja viem niečo so sebou urobiť a nejak sa "v živote zapísať". Je to vlastne smiešne, vrcholne neurotické, a tým pádom zotročujúce. Stojí mi to za to? Snažiť sa byť dajak úspešný, aby som aspoň na chvíľu necítil biedu vlastnej naničhodnosti a absenciu vlastnej hodnoty?

Teraz som si zadal opatrenia:
- vysadil som probiotiká, kultúry prijímam skôr jogurtovo
- sacharóza najviac 70 g denne, sacharidy kľudne aj 250-300 g (spolu s tou sacharózou)
- papať pokojne aj 10 tisíc bez výčitok a pravidelne, aj desiate (banán, ovocie), olovranty (polievka z donášky + grahamový rožok s nátierkou z domu) - zatiaľ som bol menej na večeru hladný, keď som si dal na olovrant celozrnný rožok
- nešetriť na strave tak výrazne, že až budem hladovať, jak som to skúšal teraz, čiže kľudne si dovoliť aj 180 eur mesačne dať na stravu, veď na čo zarábam, ak sa aspoň najesť nenajem veď aj tak na nič iné "zábavné" nemíňam zhola nič
- zvážiť vykašľanie sa na ďalšie študovanie akademického typu, skôr si vyrobiť akožepovinnosti v smere cudzích jazykov a v smere čítania encyklopédií a sumarizujúcich učebníc pre maturantov
- učiť sa odpočívať, učiť sa chodiť domov z roboty, keď padla, žiadne nadčasy, ak to nebude nevyhnutné, termínované, a už tobôž žiadna víkendová práca!

V zlých stavoch som si inak zvýšil ranný Orfiril na 500+500 mg, takže beriem denne 1000-0-1000. Pôjdem si to čoskoro odobriť k doktorke.

Fú, dlhý príspevok, napíšem zas neskôr, na srdci mám všeličo, ale je to únavné čítať, verím Vám to. Veľmi ďakujem, ak ste si to mali trpezlivosť prečítať. Či už tak, alebo onak, prajem Vám úprimne čo najviac zdravíčka, držme sa, kamaráti, mám Vás všetkých moc rád.

Matej

Ahoj priatelia.

Je tu nejaký odvážlivec, ktorý prečítal celý môj predošlý príspevok v tejto téme? Plne chápem, ak nie, lebo naozaj píšem niekedy dosť táraniny. V skratke bol ten príspevok o rozladení stavu v smere k depresii, zlej odpovedi tela a psychiky na experimentovanie v strave (reštrikcia sacharidov a pôsty). To je podstata, čo som tam vypisoval. Plus paradoxný tlak k nadčasom, ktorými som riešil neurózy, až som sa prepracoval...

Skúsim byť dnes trošku stručnejší. V práci dnes bolo vlastne dobre, dodržal som predsavzatie ísť načas domov, dokonca som išiel o polhodinku skôr, lebo ma šéfka pustila. V robote zostala halda nedokončených úloh, ale skúšam, aké to je odísť s tým, že to nie je dokončené. Šéfka mi náhle seknutie s robotou o piatej každý deň odobrila a podporila, vlastne to považuje za samozrejmé. Ja ale zápasím s neurotickým strachom, že budem považovaný za zlého zamestnanca, ktorý nestíha, pokiaľ nebudem nadčasovať. A priznám sa, bojím sa aj, že ma potom prestanú akoby chváliť, alebo mať rady. Akoby od vytvárania dojmu, že som akože workoholický, záviselo, či ma budú v práci "uznávať" alebo nie. Tieto "mentálne programy" a schémy mám ešte z detstva a puberty. Som však rozhodnutý s nimi bojovať, prvé kroky robím napr. týmto, že sa idem učiť odchádzať domov, hoci veci nie sú hotové. Nespájať svoju hodnotu ako človeka s tým, čo si kto myslí o mne a o tom, čo robím alebo nerobím. A učiť sa komplexne odpočívať, hľadať nové spôsoby trávenia času, ktoré nijak nesúvia s robotou, lebo záujmovo som momentálne dosť na tom chudobne.

Nálady boli dobré, občas boli záblesky "stavov", ale iba nakrátko. Papám pravidelne asi 5-6krát za deň, prípadne rozkúskovam porcie ešte aj na viac fáz. Obed sa mi nepodarilo jesť pomaly a riadnejšie žuvať, čo ma mrzí. Aspoň že bol varený. Olovrant sa mi opäť osvedčuje v krotení večerného hladu. Lieky beriem, Orfiril vo zvýšených 2 tisíc mg denne. Na ekzém na tvári som si kúpil mastičku Hydrocortison, poradila mi lekárnička. Trochu ma pobolievajú zuby, čo som prekvapený, lebo už som myslel, že mám pokoj a vyzerá to, že do Vianoc sa ešte u zubárky ukážem.

Stav hodnotím na 2+.
Prajem Vám všetko dobré, kamaráti, najmä to zdravie, duševnú pohodu, mier a lásku v duši. A určite o sebe napíšte, teším sa na každý riadok.

S úctou
matej