Ako sa dnes máš? 9

Ahojte kamaráti a kamarátky!
Momentálne je už tma, Slnko už svieti na druhej strane zemegule. Reálne som dosť spokojný s prebiehajúcim dňom. Mal som pár povinností, ktoré som zdarne poplnil a tak nejako to bol motor na lepšiu náladu. Hoci som vybehol len na prechádzku po meste a nič som nerealizoval navyše. Aj napriek tomu, že som bol len doma, cítil som sa prirodzene a príjemne ma prekvapilo, že z toho psychopatologického zostalo pre dnešok len tendencia k pasivite a s mierou únava. Hlasy boli zatlačené do úzadia, ďalší deň mám vytisnutú aj celodennú úzkosť, ktorá sa objavuje len v prirodzenom procese, teda vtedy, keď je to akože normálne. Okrem toho mierne vnímam prebúdzanie ako horší faktor, ale zvládam...

Zajtra máme piatok, takže nielen pracujúci majte radosť, lebo nasleduje víkend a teda aj príjemnejší čas relaxácie a nabratie nových síl. Tuto

Ahojte, drahí priatelia!

Tuto, aký optimisticky ladený príspevok!

S pozdravom a prianím pekného dňa vám všetkým,
historik

ahojte.tak dnes som bol u diabetologa na kontrole povedal ze ta moja cukrovva je dobre zvladnuta ze to dobre drzim pod kontrolov tak som bol aj z manzelkov bola si v kauflande nakupit potraviny predsa v meste je vsetko lacnejsie,prislo mi aj vyrozumenie ohladom tych kompenzaciji co som si davnejsie daval ziadosti tak na auto 33 eur mi neschvalili ale schvalili mi 20 eur na dietne stravovanie tak som napoly rad aspon daco ale ratal som stim ze mi schvalia aj na auto tak ma trochu sklamali.

Ahoj historik!
Dnešok až tak optimistický nebol, ale teší ma, že si si všimol... Pekný víkend prajem!

...............

Ahoj rasto!
Bol som sa na tieto "veci" popýtať, ale úradníčka so mňa len vytiahla informáciu ohľadom toho, že u mňa ide o psychické záležitosti a s dlhým nosom som odišiel. Toť vše. Držím palce!

...............

Ahoj kimi!
Už ani nepamätám, kedy som bol v reštaurácii. Naposledy asi na pizzu. Mama u nás dobre varí aj pečie, takže vlastne nepotrebujem takéto služby, hoci niekedy to padne dobre. Prajem dobrý relax na nasledujúc dni.

..............

Ahojte!
Tento piatok som mal akýsi až podozrivo spavý. V noci som len tak ľahko zdriemol na dve hodiny. Ráno som bol celkom čulý, až som sa máličko obával prechodu do aktívnejšej časti choroby, ale následne som pospával takým plytkým spánkom a pokračoval som aj v poobedí. Za úžasné to nepovažujem, ale mi to ubralo starosti o zdravotný stav. Vzhľadom na spomínané som zvedavý na noc, či sa mi podarí aspoň zadriemať, alebo dokonca aj plnohodnotne spať. Trochu ma trápi, že som sa tak mierne pohádal s mamou v podstate išlo len o maličkosti. Inak v pohode symptómy F25 ani neboli, hoci tá spavosť spolu s únavou... V zásade som však rád, že sa mi vyhýbajú pár dní "hlasy" a vzťahovačnosť nie je výrazná.

Prajem všetkým pohodu do nasledujúcich dní a nezabudnite, že s úsmevom to všetko ide lepšie... Tuto

Prajem Vám, priatelia forumáci, pekný víkend, dúfam, že ho máte pokojný a slnečný. Tuto, potom môžeš zhrnúť možno už po určitom čase prvé dojmy a výsledky znižovania lieku. Možno už máš prvé postrehy, následky, problémy, alebo naopak zlepšenia. Či cítiš sa skôr rovnako? Som dosť zvedavý, ma to nejak osobne zaujíma. Snáď ste sa dnes už s mamou dali opäť do reči a všetko ide podľa starých koľají. Občas sú veru takéto nezhody, turbulencie. Ale nič sa nemení na tom, že ona má rada Teba a Ty máš rád ju. Láska medzi rodičom a dieťaťom (hoci aj dospelým) je v obvyklých rodinách pevná a nezlomí ju bežné hašterenie a výmena názorov. Prajem aj Tebe pokojný a slnečný víkend a snáď už neprídu mrazíky na Vašu záhradu, nech Vám to tam prekvitá a máte z Vášho úsilia nielen radosť, ale aj konkrétne výsledky a plodiny. Drž sa, kamoš!

***

Tento týždeň mám dosť ťažký na psychiku. Zhoršil sa mi stav, skĺzal som do depresívnej symptomatiky, ktorá bola pre mňa nejak v tomto čase špeciálne nepríjemná. Triasaval som sa na posteli, robil som stereotypné kývanie telom odpredu dozadu ako nejaký autista, ale musel som to robiť, jednak som mal v sebe veľa napätia, a jednak mi to pomáhalo. Mám vo všeobecnosti teraz problém zaspávať, musím si od lekárky vypýtať Prothazin na spanie. Myseľ mávam zapratanú zbytočnými myšlienkami a tlakom myslieť. Po večeroch plakávam a smrkám. Cítim, že dačo psychicky potlačujem, vytesňujem, nevedel som presne čo, zatiaľ len viem, že je to asi pocit viny. Nesmierne sa cítim vinný. Konkretizovať z čoho presne je tá vina, to nie je ľahká úloha, chcelo by to nejakú hlbinnú analýzu, ktorú neviem spraviť sám, lebo to vytesňujem. Nechcem to vytesňovať, ale nie som s tým konfrontovaný vo vedomí, proste iba cítim somatické následky - úzkosť, plač, škrípanie, pohybové stereotýpie nohami, trupom tela. V práci často slzím, zatiaľ si to nikto nevšimol. V stredu mi šéfka vytkla, lebo som z minúty na minútu dostal depresiu a ona mi vytkla, že predsa nemôžem takto meniť nálady. Nebola so mnou reč. Na pracovnej morálke sa to až tak neprejavuje, nakoľko práveže mám tendenciu potlačovať všetky tie myšlienky sústredením sa na prácu. Zostával som cezčas takmer každý deň, pričom špeciálnym dôvodom mi bolo, že by som doma plakal, zatiaľ čo v práci mám myseľ zaneprázdnenú povinnosťami. Akoby som sa bál byť sám so sebou osamote, so svojou mysľou. Moja myseľ je desné miesto. Trochu sa mi zhoršili aj pozitívne príznaky, cítim dosť jasne, že ma sledujú v práci, resp. mám "pocit", že sú na moju obrazovku napojení nejakí ľudia z firmy, ktorí pozorujú, ako pracujem vo firemnom softvéri a nejak to komentujú a hodnotia. Väčšinou sa mi to spája s kladnými pocitmi, lebo mám pocit, akoby to ich pozorovanie vyúsťovalo skôr do kladného hodnotenia mojej osoby. To je veľmi podobné mojim bludom z minulosti, kedy som tiež cítil velikášstvo a moja vzťahovačnosť mi generovala dojem, že ma ľudia považujú za slávneho. Je to opak paranoje, v ktorej pacient cíti skôr negatívne hodnotenie "pozorovateľov" a cíti sa nimi prenasledovaný, ohováraný. Hoci je tento pozitívny príznak na pocit nie až tak nepríjemný, nič sa nemení na tom, že je patologický, psychotický a že nie som rád, že sa zase prebúdza k životu. Môžem mať z toho ešte ďalšie problémy časom, možno by pomohlo zvýšiť Invegu na 9 mg. Zatiaľ toto pozorovanie mojej osoby v celej kancelárii, na kamerách, špeciálne na obrazovke a v počítači neriešim. Snažím sa to ignorovať.

Flush je asi narovnako. S teplým počasím a slnkom prichádza skôr čas zlepšenia tváre. Niekedy cítim neistý krok, pozorovanie na ulici, sám seba príliš sledujem, myseľ mi myslí všelijak často aj "sama". Dosť mávam pocit furt, že smrdím a že mi to ľudia nechcú povedať, lebo im je to trápne, a tak to ticho znášajú, že smrdím. Dosť ma táto téma trápi, je mi trápna aj mne, ale sprchujem sa stále a všetko, aj čisté oblečenie, ale stále niečo cítim okolo seba. Pomaly v každom pohybe nejakej mimiky tváre kolegýň hneď rozpoznávam ich začuchanie môjho smradu.

Celkovo teda v tento týždeň sa cítim pod psa. So školou nehýbem, nemám čas. V pondelok obhajoba, musím sa nejak naštartovať. Dnes som bol takmer 7 hodín v robote cezčas napriek víkendu, bolo treba dorobiť nestíhačky. Je dosť zaberák teraz. Vzhľadom na to mám dovolenku v pondelok len pol dňa, takže prídem z obhajoby, prezlečiem spoločenské oblečenie a už aj idem do práce. To sa nesťažujem, lebo mňa to vlastne baví a pomáha mi to psychicky, keď sa nemusím sústrediť na ten neporiadok, čo mám v hlave. Len je to teda také všetko natesno trošku...

Známka asi 3.
Vážim si, že som sa Vám mohol vyspovedať. Prajem Vám všetko dobré, kamaráti.

Ahojte.

Dneska cítim zlepšenie. Noc prebehla v poriadku, zaspal som kupodivu do polhodiny. Buvačka trvala asi 8 hodín. Sny boli neutrálne. Trošku cítim fyzickú únavu, mám akoby ťažké končatiny, takže si teraz po liekoch dávam energeťák. Snažím sa nakopnúť mentálne a fyzicky na študijnú seansu. Dosť sa mi nechce - mám chuť prežiť pasívny deň, reku vypnúť. A práve teraz sa to nehodí...

Psychiatricky zlepšene, úzkosť nie je. Som trochu iba nervózny, ale to má pochopiteľné dôvody samozrejme. Šéfka mi hovorila, že mnoho ľudí je nervóznych pred skúškou a tiež že je bežná vec byť preháňaný kvôli tomu na wecku.

Známka dnes asi 2+.

Želám Vám všetko dobré, srdečne všetkých pozdravujem.

Ahojte

Matej - len tolko ze drzím palce zajtra na obhajobe....a potom na štátniciach ....ale, ty to zvládneš...ano, trošku stresu je normálne.....ale dáš to, veríme ti.....

Ja sa mám dobre....teda az výborne.....všetko je ok....

P.S: som uz čiernovlasá slečna....taka zmena farby vlasov....vlastne dost podstatná....ale som nakoniec rada...

Matej, Ty máš dnes obhajobu? Drž sa! My všetci myslíme na Teba a prajeme Ti veľa úspechov!

historik

Ahoj Matej!
Myslel som na Teba, potom napíš vetu, ako si to zvládol...

Ahoj Historik a Tuto, ahoj všetci

Ďakujem vrúcne, že ste na mňa mysleli. Obhajoba sa vcelku podarila, dostal som áčko. Vnútri som bol asi 20 minút, pričom prezentoval som vlastne len Diskusiu svojej práce, teda akési závery, výsledky interpretácie a podobne. Teoretický obsah iných kapitol som vlastne ani len menovite nespomenul. Čítali sa následne posudky, v ktorých nebolo k čomu sa vyjadriť. Zodpovedal som otázky oponenta nejak, pričom ani neprišlo k tomu, či oponent s mojimi odpoveďami je dostatočne spokojný alebo nie. Ale zhruba asi aj bol. Všetci sa nejak podozrivo usmievali, hoci asi 2 členovia komisie sa tvárili vážne, jeden až unudene. Mal som tam aj konzultanta prítomného, teda sa na mňa zozadu usmieval, cítil som to ako niečo na spôsob, že mi drží palce. Predseda ma pri prezentácii stopol, vyzval k záveru, ktorý som zhrnul do 1 minúty. Okrem oponenta nemal nikto na mňa žiadne otázky, pričom aj oponent sa pýtal iba presne to, čo bolo v posudku. Potom sme sa rozlúčili a išiel som kade-ľahšie. Musel som zostať čakať, až kým všetci neobhája, potom nám všetkým naraz oznámili známky. Prekvapením mi bolo, že ma ani raz neprehnalo dnes. Cítil som sa skôr apaticky a "odovzdaný" v zmysle, čo bude, to bude.

Do práce som už nešiel, dovolenkový deň som potiahol na celú smenu, lebo aj tak som prišiel až niekedy o druhej domov či kedy, a kým sa prebral, že som doma, tak už boli tri hodiny. Chcel by som zvyšok poobedia venovať nejakej seanse, trošku sa dačo učiť. Uvidím. Kupodivu som sa bál obhajoby viac, než sa bojím teraz štátnic. Len nesmiem urobiť chybu, že ich podcením.  

Sociálne interakcie na chodbe so spolužiactvom sa dalo zvládnuť, hoci som bol prevažne ticho a dôraz som kládol na usmievanie sa. Aj som sa snažil smiať, keď sa smejú ostatní, aby som nejak interagoval a zapadol, hoci niekedy som nevedel, čomu sa smejem.   V obleku mi celkovo bolo dosť teplo, na chodbe bolo dusno, poobede aj na slnku. Košeľa musela ísť rovno do pračky.   Flush relatívne ok, resp. neriešil som ju. Nálady sú teraz zlepšené, povzbudené.  

Ďakujem Vám za vypočutie, priatelia, želám Vám všetko dobré, držme sa!