Ako sa dnes máš? 8

Ahojte,

som rada, že som sa v poriadku zobudila. Vcera ma totiž od rana pobolievala hlava. Boli sme so synom nakupovat mu nejaké letné veci v krajskom meste, podvecer sme zas isli za mojou mamou, jeho babkou. Tam som zjedla dve palacinky a ostalo mi po nich akosi tazko. Prisli sme domov, hned som nahanala syna nech mi ide pomoct popolievat rajciny a papriku, lebo som citila že neskor to nedam. Hlava mi trešťala a triasla ma zimnica. už som sa len umyla a ťahala do postele. Potrebovala som ticho, teplo, tekutiny, tmu a hlavne pokoj. do pol 11stej to bolo otrasné, potom som zaspala a o polnoci ked som sa zobudila, cítila som už ulavu. Rano , ked som vstala vychystat syna do skoly, uz mi bolo dobre. Crevná viroza. V domove, kde je svokra bola skrz nu 2 týzdne karantena, v nedelu boli 1.x povolené navstevy. Bola som svokru pozriet a po troch dnoch ma to chytilo. Hadam je to už za mnou a stačí uz len dietovať.

Clovek je skutočne rad, ked sa normalne zobudí

Ahojte všetci,
dlhšie som sem neprispela ale sledujem a čítam vás a som mysľou s vami. Mám sa v celku fajn, momentálne žijem prípravami na piatkovú návštevu kamošiek. Mala som narodeniny, tak som ich pozvala k sebe, že sa pôjdeme niekam zabaviť trocha a niečo ugrilujeme. Po psychickej stránke je to fajn, dá sa povedať že taký neutrál, po fyzickej stránke ma štve najviac to, že som sa "rozžrala" a nejak sa nepretŕham v tom, aby som s tým prestala. Chodím na bicykel sa povoziť trocha po okolí ale to je asi tak všetko, kde spálim nejaké kalórie. No a mrzí ma tiež, že som prestala so samoštúdiom, musím to zmeniť. Ach, toľko vecí by som chcela na sebe zmeniť, ale nejak mám ľudovo povedané na saláme. Obdivujem silno všetkých, ktorí sa vedia prekonať a vydržia s nejakou činnosťou do zdarného konca. Mne sa to podarí len málokedy....to mi vyčítajú aj rodičia. Ja si to aj priznám,no a tým to asi hasne
Tak to by bolo v skratke asi všetko ...a ešte jediné čo mi ako tak vydržalo sú "kondičné" jazdy ...chodím dvakrát do týždňa zhruba šoférovať tak aspoň niečo Majte sa pekne posielam

Ahojte všetci,
bol som dnes prekvapený, totiž som aj zaspal, aj vstal v dobrom čase. Bez budíka som to "dal" na 7:30. Otec spomenul, že na záhrade treba obrať jahody, kým je ešte slnečno, takže sme tam "vybehli". Stále som sa cítil dobre. Po obede som vybehol do mesta na trhy, očakávane tam bolo veľa ľudí a nerobilo mi to práve... Len som to všetko tak rýchlo prešiel. Doma som zdriemol a nejako ma to "skosilo". Aktuálne sa necítim úplne vo svojom živle, pociťujem úzkosť, som akýsi nesvoj. ...snáď večer bude lepšie. T.

Ahojte.

Dnes sa mám zhruba dobre. V práci, dá sa povedať, bolo ok, roboty kopec, ale bavilo ma to. Dnes ma šéfka pustila domov už skôr, zhruba o 16:20. Teraz kafíčkujem, najedol som sa a rozhliadam sa, čo prvé sa idem učiť. Žiaľ, včera som bol veľmi unavený, takže som zaspal už okolo 19:30. Spal som do rána do 7:20. Čiže dnes musím dohnať zameškané, zajtra o 9:00 mám ešte skúšku. Vyvíja sa to celé pomerne dobre, je tu veľká šanca, že by som mohol spraviť. Dokonca i školiteľ nepotrebuje viac ako 10 strán práce, takže mám šancu to vypracovať...

Nálady boli celkom dobré. Na únavu naďalej aplikujem rannú a večernú kávu, medzitým nejaké tie kofexy a memoplusy. Žiaľ, trochu som sa včera a dnes prekrmoval, dokonca som sa dnes čiastočne vrátil ku "kancelárskym maškrtám". Už štvrtý deň som necvičil. Dúfam, že víkend budem mať opäť cvičiaci, ale zas máme prasknutú vaničku v sprche, takže to tu budú montovať a nebude len tak jednoduché sa ospršiť. Preto je možné, že kvôli práve tomuto cvičenie odložím.

Rozmýšľanie nad chrústami sa ma čiastočne ešte drží, ale často naňho nemám čas. Takže sa iba občas trochu potrápim nad pocitmi prázdnoty, a potom to zas prejde, keď sa vrhnem na niečo "cieľavedomé", ak mi rozumiete. Je to také nejaké divné žitie - žitie pre ciele. Vytýčiť si cieľ, ísť za ním a splniť ho. Potom zas vytýčiť iný, a zas znovu. A zmysel žitia sa tak pohybuje niekde medzi "každodennými činnosťami sledujúcimi cieľ" a "plodmi už dosiahnutých cieľov". To je taký jeden z mojich návrhov na riešenie pocitu prázdnoty. Alebo aspoň jeho obalamutenie. Iné riešenie by mohlo byť silné náboženštenie a dôraz na náboženskú prax. Len neviem, či v tejto veci by som uspel, nakoľko síce som veriaci, ale mám morálne a neurotické problémy, a taktiež práve tá prax sa mi nedarí zosobniť, prijať ju za niečo svoje, čo by som mal rád na spôsob koníčka. Inou alternatívou by mohli byť dôrazy na zábavu. Moje kolegyne veľa chodia do kina, divadla, kultúry. Teraz cez leto samé hody, festivaly, veľa alkoholu, veľa spoločnosti. Môže byť i iná zábava, svojské koníčky, dobrovoľníčenie na wikipédii, staranie sa o kvety, upratovanie, televízne seriály, filmy. Zaujímavým bojom proti prázdnote sa mi navrhuje šport, napr. cvičenie, posilňovanie, vypracovanie sa, kardio. Neviem teda ešte, ako svoje chrústy (teda pocity prázdnoty a nezmyselnosti) ktorou alternatívou budem odháňať. Ideálne nejakou kombináciou spomenutých návrhov...

Držím Vám palce, priatelia, nech sa Vám darí.

Ahojte všetci,
dnes som si parádne "domrvil" spánkový režim. Totiž zaspal som o piatej ráno, neskôr som vstal na lieky a potom po raňajkách a rannej rutine som priam odpadol do postele zase. Nepovažujem to za nejakú významnú tragédiu, len som bol akýsi nadšený z priam ideálneho spania prednedávnom... a takto toto. Napriek všetkému som išiel s kamarátom na chalupu, skôr oddychovať, ako niečo konštruktívne robiť. Vlastne som sa pred malou chvíľou odtiaľ vrátil.

Zdravotne tak mierne depkujem, cítim sa unavený hoci nemám dôvod... Ako celok sa však ešte dá.

Myslím na vás a rád vás tiež uvidím na Zelle o osemnástej. Zatiaľ sa majte čo možno najlepšie.! Tuto

Ahojte,

dnes sa mi opat potvrdilo, že robit niečo len tak pre druhých, cloveka obohacuje a naplna super pocitmi. Trochu oneskorene sme totiž organizovali u nas v dedine oslavu MDD. Zas v starej zostave- tí istí, co sme vlani robili ten projekt /ihrisko a posilnovnu pre mensie a vacsie deti/. Do príprav suťaží a hier som sa cez týždeň až tak nezapájala, robila to moja sestra a neterou. Vcera boli s predsedom obč. združenia, ktorý to vlastne financoval nakupiť. Zaciatok bol dnes o 14stej hodine, no my sme už o pol 10tej zacinali varit guláš a upratovať, kosiť a hrabať dvor našej bývalej školky. Trávy tam bolo dost a aj vela popadaných konarov zo stromov a pod jednou obroskou lipou vela napadaného kvetu, pelu a hadam aj plodov este z vlanajska. DO 14stej hodiny sme to tam dali do poriadku a staršia mladež to stihla aj vyzdobiť.

Po 14stej sa zašali schádzať ludia a deti. O 16stej vystupil folklorny subor zo zakladnej skoly. Vdaka tomuto vystupeniu sme mali úťastníkov nieln z nasej dediny, ale vlastne aj z mesta, kde deti od nas chodia do skoly, lebo len učinkujucich dievčat bolo 24. Každé dievča doprevadzal jeden alebo obaja rodicia a sem-tam aj nejaký súrodenec. Prišlo aj vela detí, rodičov a starách rodičov z dediny. Až sme zacali mať obavy či bude dost odmien, občerstvenia, avšak vsetkého bolo dostatok. Ucastnici dostali gulas, bolo aj dostatok zakuskov a roznych čipsov. Po vystupeni toho folklorneho suboru deti zostavili dve druzstva a suťazili. Tieto sutaze sú vzdy zabavné aj pre rodicov ci publikum, lebo menším detom pomahaju starsí clenovia rodiny a v podstate sa riadne ani nevie, ktoré druzstvo je vitazné, lebo zostavy druzstiev sa priebezne menia, deti pribudaju, ubudaju podla toho ako sa im chce sutazit. Po sutaziach ucastnici dostali papierové medile s detským motivom a cukrikom, balicek sladkostí a tetovaci rukáv. Zo sladkostí sa ušlo aj detom, ktoré nesutazili, no mohli sa na dvore hrat v pieskovisku, smýkat na smyklavke, lozit po preliezkach a skakat na trampoline. Pre vytrvalcov bola pripravená dalsia sutaz pre tri druzstva, kde pomocou indicií mali uz starsie deti rozlustit porekadlo. Malé deti na zaver ešte kreslili kriedami na karton a schovavali sa do velkých krabic.

Bolo super vidiet tolko súťazí chtivých a štastných deti. Mna vsak najviac potešilo, ked mi jedna mamicka dievcata z toho suboru na zaver povedala, že to bolo najlepsie MDD v meste. Ze oni boli na vsetkých, ale tu to bolo najlepsie zorganizované a deti sa mohli fajn zabavit. Vsetkých, co sme sa nejako na tom podielali nas tesilo, že nam to vyslo, ze den deti sa vydaril - este aj pocasie nam vydrzalo. Len chvilocku poprchalo, ale lipa uprostred dvora, pod ktorou boli stoly to istila.

Domov som prisla unavená, lebo doobeda som hlavne hrabala dvor, pooobede stale nieco roznasala alebo zbierala, prip. fotila. No a doma ma cakala kopa riadu este od obeda, na ktorý som len odbehla domov, nevyvesané pradlo z pracky a dalsie dve varky na pranie. Este umyjem ten riad a vyvesiam poslednu varku z pracky a mozem ist spat. Dufam, že nebudem až taká rozrušená, že bez tabletky na spanie nezaspím...vsak to poznate - aj pozitívne emocie niekedy spánok narusaju.

Dakujem vam za precitanie, ak ste to vobec niekto celé prečítali...mne to vsak dobre padlo sa z tých pocitov vypísať.

Prajem vam pokojný spánok a prijemnu nedelu

Ahoj Tuto. Aj mne sa veľmi zapáčilo, ako sa Ti podarilo vtedy akurátne zaspať a vstať. Prajem Ti, aby si takéto skúsenosti mal čo najpočetnejšie a čo najpravidelnejšie. Držím Ti k tomu palce.

Ahoj Regi. S radosťou som si prečítal Tvoje zážitky z dňa detí. Tvoje aktivity a čulosť sa mi strašne páčia a bolo to celé veľmi inšpiratívne a príjemné. Dúfam, že sa Ti podarilo napokon dobre zaspať. Si super človek, želám Ti všetko dobré do ďalších dní a prajem hojne zdravia a pokoja.

Ahojte všetci. Dnes sa mám zhruba dobre. Sobotu som trávil prevažne pasívne, ráno škola, potom som odpočíval, forumákoval, potom som cez obed driemal na hodinku. Po obede som sa hral na počítači, čím som sa celkom odreagoval. Navečer som nadobudol trochu energie a dokončil som seminárku. O nejakej desiatej som už šiel spať. Dokopy som toho až tak veľa teda neurobil, nebyť rannej školy a večernej seminárky tak to bol veľmi pasívny deň. Asi som taký deň tak trochu potreboval. Teď je nedeľa a ja som práve dokafíčkoval. Plán mám: školu, pozametať, cvičiť, dodržať kj, nestresovať sa. Možno si aj zahrám hru, začal som hrať dávne Anno 1602, starú klasiku, na ktorej som frčal niekedy pred 15 rokmi. Opäť ma to trochu chytilo.

Psychicky a zdravotne sa to zdá teraz relatívne stabilné. Úzkosti nie sú. Skôr sa pridružujú telesné ťažkosti - ďasná, cysta v puse, kostný výrastok v mieste vytrhnutého zubu, keloid na jazve na chrbte po znamienku, bolesti sánkových kĺbov. Čoskoro pôjdem zubárke, ale ešte predtým idem psychiatričke a očnej na prvé výročie operácie. Psychiatricky inak asi ok, držia sa ma občas chrústy iba. Pociťujem naďalej vplyv únavy a akejsi nechuti do činnosti, obzvlášť tej povinovanej.

Ďakujem Vám za vypočutie, kamaráti. Prajem Vám peknú nedeľu, držme sa!

Ahojte,

aj vas citam, aj nie, v ramci moznosti. Dopredu sa ospravedlnujem, ze zas budem znovu depresivne pisat, ale nie je mi este lepsie. Trapia ma tie hnusne tazke uzkosti. Depresia sa vdaka liekom trochu stiahla, ale uzkosti su na dennom poriadku. Nevladzem uz zvladat bezne zivotne situacie. Stranim sa ludi, utiekam sa do seba, pracu pretrpim.... Je tu prosim niekto, kto toto zvladol? Prosim naozaj o rady. Psychologov som vystriedala uz tri kusy, kazdy jeden blablabla... ja neviem, bud som nemala to stastie, aby mi sedeli, alebo som tazky oriesok...
Velmi ma to ubija. Dnes ma nasi vytiahli na vylet. Sla som. Po troch hodinach som ale naliehala, ze musim domov. Bola som nesvoja, znova zautocili uzkosti. S nikym vtedy nekomunikujem. Odsoferovala som auto bez reci a bola som stastna, ze sa mozem schovat. Ja takto uz nevladzem zit. Dnes mi dokonca dosli lieky. Saliem a medovkovy caj to nevie vyriesit. Dakujem za precitanie. Drzte sa vsetci. ja idem revat do vankusa a stiskat psa.

Zdravím CryFree!
Nenapísala si či chodíš aj psychiatrovi, pokiaľ sa jedná o niečo vážne, psychológ nemusí byť správna voľba...
Tuto

Ahoj Cryfree

Ja som mával hlavne ten typ úzkosti, že som sa cítil úzko pri pocite sledovanosti (všetci na mňa civeli, hodnotili ma, ohovárali), vzťahovačnosť ma viedla k celkovému úzkostnému spracovaniu okolitého prostredia, obzvlášť na ulici, a nemuselo ísť ani o veľa ľudí, zle bolo už aj keď som bol v otvorenom priestranstve "pod holým nebom". Dodnes mi je "na vzduchu" horšie, a bezpečnejšie sa cítim v menších budovách a s málom ľudí vôkol seba. Neviem si predstaviť ísť na koncert, festival, alebo keď idem do kostola, tak ak sa jedná o mohutný chrám s vysokým stropom a so stovkami ľudí v laviciach, tak to je naozaj nepríjemné, hoci dnes to už nespracúvam až tak úzkostne, skôr to zostáva na úrovni nepríjemných pocitov a tendencii k vyhýbavosti. Najbezpečnejšie sa cítim, samozrejme, doma vo svojej izbe. A to aj kvôli ľuďom (rodičom), ktorí ma berú so všetkými kladmi aj zápormi. Najviac mi pomáhalo vždycky na úzkosti benzodiazepíny, tie ma vedeli upokojiť, utlmiť splašené nervy. Ale iste ide o kombinovanie viacerých typov liekov, lebo napr. antipsychotikum mi malo za úlohu likvidovať vzťahovačnosť a paranoju, čo bolo vlastne dôležité, ak som nechcel cítiť pozornosť iných ľudí smerom k sebe, a pociťovať ju v nervoch ako niečo úzkostné, nepríjemné. Benzodiazepíny sú len taká barlička, prvá pomoc. Riešenie je skôr práve u mňa v tom antipsychotiku. A tiež frčí v súčasnosti trend takých antidepresív, ktoré skvelo liečia rôzne fóbie a úzkostné poruchy. U mňa je escitalopram topka v tejto záležitosti. Ťažko sa však zbaviť úzkosti v otvorených priestranstvách, to musí človek tie nervy otupovať systematickým vystavovaním sa otvoreným priestorom. Aj mne sa tieto veci zlepšili, akonáhle som bol nútený "chodiť von". Pomáha ako vhodná pomoc aj čítanie takých literatúr, ktoré sa venujú easy-postoju, flegme. V kníhkupectvách v žánri Motivačná literatúra býva na výber všelikoľko titulov, ktoré vštepujú lásku k sebe, easy-postoj, robenie si srandy zo samého seba. Úzkostný človek často pociťuje vážnosť seba samého, je skôr pesimistický, recipuje prostredie s pocitom ohrozenia, ktoré si racionalizuje. Dá sa bojovať proti úzkostným tendenciám aj teda budovaním optimizmu, ľahkosti pomocou humoru a úmyselného, programového zľahčovania seba samého a všetkých situácií. Niečo na spôsob robenia si zo všetkého pohodovú srandu. Šikovne vedia pomáhať aj dychové cvičenia, autogénny tréning, a určite kardiošport, teda pravidelná zaberačka pre srdce, dosiahnutie spotenia a búšenia srdca telesným pohybom. To má naozaj blahodárne účinky na liečenie úzkostí, obzvlášť tých typov, ktoré sa vyznačujú búšením srdca, nepohodou s dýchaním, červeňou, potením. Neboj, CryFree, zlepší sa Ti to. Verím, že časom to zvládneš a zmizne Ti to z chorobopisu. Aj ja som kedysi bol veľmi silno úzkostná osobnosť, a postupne sa to rôznymi krokmi, či už vedomými alebo spontánnymi, čoraz viac zlepšovalo. Dnes už benzodiazepíny neberiem vôbec a miera vyhýbavosti je tiež o čosi zlepšená. Ale escitalopram a antipsychotikum beriem dodnes naďalej...

Drž sa, CryFree!

Ahoj Matej,
ďakujem za prianie v súvise so spaním. Som tak rád, že som videl, že to skutočne ide. Doteraz to bolo akosi tak nasilu, či zaspávanie, alebo vstávanie len s budíkom. Uvidím, či sa to do budúcnosti dá do primeranejších koľají...

Som rád, že si pomerne v pohode, verím, že aj tie "chrústy" kdesi zaženieš. Máš môj obdiv, že aj práca, aj škola... všetko Ti dobre "šlape".

...............

Ahojte,
dnes bol taký pestrejší deň, hoci... Niesol sa najmä v návšteve dvoch slečien z rodiny, teda tej bratrancových dcér. Na moje mierne prekvapenie to dopadlo dobre, zdá sa mi, že už s detskosti vyrástli a chovali sa ako uvedomelé slečny. Bol som aj s kamarátom, tu v paneláku, chcel len takú drobnosť na NB. Potešilo ma, že som mu vedel pomôcť. Cítil som sa u neho OK.

Patologicky som sa necítil extra ráno a v doobedí, riešil som to driemaním.  Balkonové "fantómy" zostávajú. Nábeh do depky sa zmiernil u kamaráta. Tendencia k pasivite vlastne tak kolíše, mohol by som... Okrem iného ma trápi najmä to, že sa momentálne necítim na žiadnu viachodinovú prac. činnosť. Uvedomujem si, že to tak nemôže byť, ale snáď bude neskôr lepšie.

Myslím na vás a mate sa čo najlepšie. Držím palce. Napíšte. Tuto

Ahojte priatelia.

Dnes dobre. V práci ok, bolo čo robiť. Nálada kolegýň bola v poriadku. Šéfku som navňadil na počítanie kilojoulov, ale chcela ma vytiahnuť aj von cvičiť, no nechce sa mi. Radšej cvičím, ak vôbec cvičím, osamote. Večer som si dal kávu, pijem teraz nízkokalorický sirup, resp. urobenú z neho limonádu. Smiešnych 39 centov liter, pričom z toho litra spravím aj 8-9 litrov limonády. Zo seminárky, ktorú som odovzdal v sobotu, mám áčko. Teraz mám na programe akože "študovať" materiály k diplomovke, lenže veškeré úsilie ide zo mňa ako z chlpatej deky. Proste sa mi do toho akosi nechce čumieť. Tak ešte bojujem. Dnes som zjedol 6400 kJ, čím sa mi už druhý deň podaril dodržať limit 7000. Obmedzujem sacharidy na 150g denne. Dnes tu bolo fajn počasie.

A tak tliacham dve na tri... Skrátka dnes to bolo asi na 1-.

Prajem Vám, priatelia, pekný večer a vydarený utorok. Držme sa!


PS: Ahoj Tuto. Je paráda, že si sa cítil cez deň prevažne dobre. Mal si to dnes pestré. U mňa s rodinou je to ťažké, lebo rodina ma obvykle "neuznáva", hodnotia ma skôr ako neúspešného člena. Takže o to viac Ti viem priznať obdiv, že sa Ti podarilo dobre cítiť pri tých bratrancových dcérach a vôbec na návštevach. Asi máš príjemnú rodinu a môžeš sa v nej cítiť bezpečne. Rodina je často práve top, takže klobúk dole. Čo sa týka práce, v tej škôlke to skončilo skôr preto, lebo už si nemal nárok z Úradu práce? Ak áno, tak vznikne Ti niekedy nárok na takéto niečo znovu? Ak hej, je možné, že by si šiel znovu do tej škôlky? Neviem, ako sú teraz nastavené tie pravidlá. Mal som predstavu, že keď uplynie niekoľko mesiacov, tak budeš mať znovu možnosť polroka kontinuálne robiť v tej škôlke. Že reku že si musíš urobiť len takú pauzu kvôli pravidlám z Úradu, ktorý, ako som to pochopil, Ťa platil. Prepáč mi, ak v tom mám mišung. Skrátka chcem povedať, že verím, že čoskoro budeš nadobúdať nové pracovné skúsenosti a opäť sa vrátiš do švengu štvorhodinoviek. Strašne Ti k tomu držím palce! Ďakujem Ti zároveň za povzbudenie. Padne to vhod, keď mi niekto vyjadrí niečo ako "uznanie", ale to asi len mám taký komplex, lebo ma počas detstva bežne nikto neuznával. Dodnes by som si najviac prial, aby ma "uznal" brat, či obaja bratia, a tiež krstná, ktorá sa so mnou nebaví. Práve títo traja ľudia, z rodiny najbližší po rodičoch, majú o mne nízku mienku. A to ma dosť mrzí, vlastne ma to bolí, ak smiem byť sentimentálny. A pritom ani netúžim po veľa, lebo veď nemajú čo na mne až tak uznávať, skôr by mi stačilo, aby ma nezaznávali (niečo na spôsob rečí "robí predavača za pár stoviek", "robí si školu 11 rokov a stále ju nemá dokončenú", "nechodí k nikomu na návštevy", "je furt pri maminej sukni", "býva u rodičov", "je rozmaznaný, nespoločenský, nevie sa vyjadrovať", "je to proste debil"). Takže ďakujem, že Ty mi, Tuto, dôveruješ a vyjadruješ povzbudenie. Všetko dobré, drž sa, kamoš!