Ako sa dnes máš? 2

Lapaj napísal:aj ja chcem studovat!

Lapaj, mne casto mama pili usi, ze si mam ist spravit aspon bakalara...ale ked pises, ze chces studovat...skus si polozit tuto otazku: bol by si pri svojom ochoreni (alebo poruche, je na tebe, ako to chces pomenovat) schopny vykonavat pracu, na ktoru je treba vysokoskolske vzdelanie? a este....si schopny sa zamestnat teraz, ako clovek so stredoskolskym vzdelanim ukoncenym maturitnou skuskou? Si schopny robit pracu hodnu svojho terajsieho vzdelania?

a teraz, ked si si odpovedal na tuto otazku, skus si znova polozit tu prvu...sam som uvazoval v takychto tendenciach a prisiel som na to, ze diplom by mi bol uplne na nic...nehovoriac o tom, ze so svojimi aktualnymi kognitivnymi vykonmi by som ho neziskal ani vo sne...

tomas napísal:

Lapaj napísal:aj ja chcem studovat!

... ze diplom by mi bol uplne na nic...

Ja si naopak, Lapaj, myslím, že by si to mal skúsiť. Myslím si, že je jedno, či Ti ten diplom na niečo aj v živote bude, môže Ti byť len prospešný, a ak Tvoj život alebo Tvoju hodnotu na trhu práce neovplyvní, tak i tak nemožno poprieť, že vzdelanie a vzdelávanie vôbec je veľmi vysokou a kvalitnou hodnotou v našich životoch. Nemyslím tým teraz tituly a školy, ale vôbec poznatky, učenie sa, dozvedanie sa nových vecí, chápanie súvislostí, rozšírenie obzoru... A taktiež kontakt s ľuďmi, vstup povinností do Tvojho života, ktoré Ťa nádherne primäjú k tomu, aby si nachádzal významnú náplň svojich dní, to stojí proste za to.

Ja študujem 6 rokov, a pritom som ešte neni ani bakalár. Som v treťom ročníku, horko-ťažko som sa doňho dostal. Ale neľutujem ani jedného roka, že som študoval, lebo mi moja "Alma Mater" dala do života už teraz veľa, preveľa. A aj keby som napokon kvôli chorobe nemohol vykonávať vysokoškolskú robotu hodnú diplomu, tak aj tak som spokojný s tým, ako trávim a ako som strávil mladosť. Vzdelávaním sa. Lebo učenie sa, prijímanie nových myšlienok a vzdelávanie je neoceniteľnou hodnotou, ktorá sa môže stať faktorom uspokojenia pre ľudskú potrebu vedieť, pre ľudskú potrebu voľačo cez deň robiť, mať nejaký cieľ, niekam kráčať. A toto je jedna z tých dobrých ciest.

Takže Lapaj smelo do toho. Teraz akurát je december, je obdobie, kedy sa podávajú prihlášky, tuším väčšina škôl ich chce najneskôr do konca februára 2011. A tak rozvažuj, uvažuj a premysli, moje odporučenie a radu poznáš. Pamätaj, že už je to aktuálna téma, aby si zase nemusel rok čakať. Nečakaj, kým sa Ti polepší, stále budú nejaké obtiaže a problémy. Budeme s Tebou na Tvojej púti, budeme Ti radiť, na stacionári Ťa zaiste podržia a podobne.

Držím palce, aby si sa premyslene rozhodol. Máš ešte čas, hoci už ho nie je až tak veľa. Veľa šťastia.

Ja mam na studium taku metodu-nadychni sa a skoc, hoc aj voda bude ladova a hlboka. Stale cakat na obdobie "az mi bude lepsie" sposobi len to, ze clovek stravi cely zivot iba cakanim, lebo vzdy sa nieco zle deje. Ked si spomeniem, ako som sa ucila na psychiatrii na statnice, az ma mraz obchadza. Rano mi stiekla infuzia a potom hybaj otvorit skripta a poznamky v akutnom ataku choroby. Lahke to veru nebolo... Doktorka mi poradila v case, ked som sa klepala pred skuskami, prave tuto metodu-ist na skusku bez akehokolvek odkladania a odovzdat sa do ruk Bozej vole, alebo osudu, ak chcete. A ono to vzdy dopadlo vyborne! Odkedy som zacala navstevovat psychiatriu, dostavala som same jednotky. A ked som mala strach pred konkretnym skusajucim, ktory bol vo svojom odbore autoritou, poradil mi moj obvodny lekar, ze si ho mam predstavit na zachode so spustenymi nohavicami.

skola nie je jedina forma vzdelavania. Ja zastavam nazor: "Uz v utlom detstve som musel prerusit svoje vzdelavanie a ist do skoly."
Lapaj, ak ta nieco zaujima, zbehni do kniznice a pozicaj si odbornej literatury. Ma to tiez tu vyhodu, ze to zatial nie je povinnost, takze mozno sa ti bude chciet tie knizky aj otvorit.

filipka napísal:tuto metodu-ist na skusku bez akehokolvek odkladania a odovzdat sa do ruk Bozej vole, alebo osudu, ak chcete. A ono to vzdy dopadlo vyborne!

Presne, Filipka, si vystihla aj moju stratégiu v škole! Skutočne, tak som to urobil aj na maturite, už vtedy som sa nedokázal učiť a tak som sa len odovzdal do Božej vôle a išiel do tej miestnosti si vytiahnuť otázku. Že reku čo bude, to bude. A vskutku som si vytiahol akurát tak otázky, že som dostal dokonca až 3 jednotky! A na vysokej je to o tom istom, len akurát že sa už aj pripravujem a učím. Ale tiež v poslednom dôsledku sa necítim na tú skúšku a musím na ňu ísť na silu v rámci tejto Tebou spomínanej stratégie. Nadýchnem sa a hodím sa do vody, nech je akokoľvek studená či hlboká. Idem na skúšku a uvidí sa. A výsledky? No super, nemám síce úplne samé áčka, ale môj študijný priemer doteraz za všetky ročníky je 1,24, čo nie je vôbec zlé, si myslím. A to všetko ani nie tak kvôli desnému učeniu, ale kvôli odovzdaniu sa situácii, Božej vôli alebo osudu, či ako to kto nazve, a držať sa zásady: naisto tam do tej miestnosti ísť a vytiahnuť si nejakú tú otázku.

Vlastne moja mamina mi veľa ráz hovorila, že aj dva razy z troch prípadov, kedy som prerušil štúdium zo zdravotných dôvodov, som vlastne nie že sa nemohol učiť, ale skôr som sa tak bál skúšok, že som na ne nešiel. Že reku keby som na ne šiel, tak by sa situácia mohla otočiť v môj prospech a aj krízu by som prekonal ľahšie a rýchlejšie.

Lapaj napísal:ale ved ja idem spat o pol deviatej a rano o deviatej sa mam problem vyhrabat z postele. ako mozem takto chodit do skoly a podavat vykon?

A nie je to, Lapaj, preto, že nemáš nijaké závažné, skutočne deadlinové povinnosti, ku ktorým Ťa viaže neoblomná zodpovednosť? Vieš, myslím si, že chodenie na nejaké prednášky alebo tak, by Ti vlastne vytváralo priestor pre motiváciu, aby si sa z tej postele vyhrabal i včasnejšie. Ale zase nechcem samozrejme moc mudrovať, lebo si pamätám dobre rok 2005, kedy som skĺzol do autizmu a spal som celé dni alebo som bol zavretý v izbe či niekde chatoval za PC. A nie ani za svet sa donútiť ísť do BA do školy. Takže neviem, je tu stále otvorená cesta pre úvahu, že by si mal problémy, ale zas ak si nedáš perfekcionistické nároky na seba, že nemusíš mať reku vždy áčko, tak by sa to mohlo dať. (mne povedala psychologička, že väčšina psychotikov sú perfekcionisti vo vzťahu k sebe).

Lapaj napísal:ked ja vo vsetkom potrebujem akesi vedenie

Aj ja. Aj ja... preto sa mi nedarí samoučiť cudzie jazyky, jooj, ako som si zadával cez prázdniny ciele, že sa naučím 10 lekcií z nemčiny a nedokončil som ani druhú a už to stroskotalo. Potrebujem veruže vedenie, vtedy človek je hneď súcejší niečo zodpovedne robiť.

slnecnica napísal:

Matej Skalík napísal:Niekedy ma však schytí taká neuveriteľná úzkosť zo školského stresu, že normálne si musím dať prothazin a dva rivotrily a ísť si ľahnúť do postele sa doslova fyzicky vytriasť.

v ktorom rocniku si teraz? ked som bola v tretom a mala som pisat bakalarku, mala som neskutocne uzkosti. prevazne zo skoly, ale to boli stavy ked som si bola ista ze to nezvladnem, ze na to intelektualne nemam, ze som vobec nemala ist studovat to co som sla ale daco ine (ale co? na to som neprisla, vsetko sa mi zdalo prilis zlozite), uz vobec som si nevedela predstavit ako spravim statnice, a kopa inych veci ma trapila, dalo by sa povedat ze to bola taka existencialna kriza, trvalo to dobrych par mesiacov, priblizne od novembra az prakticky po jun.. a bola som strasne fyzicky slaba, stale chora, co bolo sposobene uzkostou. potom to uz bolo take, ze som sice vecer zaspala (brala som xanax) ale v skorych rannych hodinach som sa prebudila na uzkost, ked sa hladina xanaxu znizila.

V treťom som veruže, teda bakalárskom štátnicovom. Aj mne povedala psychologička, že tieto stavy sú do istej miery normálne, že s nimi treba počítať. Keď som mal také tie veľké krízy, počas ktorých som vynechával školu a nešiel na skúšky, resp. som mal relaps, tak som mal takisto silné pocity, že na to intelektuálne nemám a že som jednoducho hlúpy. Svedčia o tom niektoré moje príspevky tu na fóre z minulosti, kedy som sa chcel poradiť o tom, ako zlepšiť svoje kognitívne schopnosti.

Teraz, keďže mám najideálnejšie nastavené lieky, tak moje stresy a úzkosti neprerastajú (zatiaľ!) do existenciálnej krízy. Aspoň to som rád. Mám skvelú školiteľku, ktorá mi zároveň dobre a veľa radí, na druhej strane na mňa netlačí, napr. teraz v decembri mi dala voľno, že reku viac sa mám zamerať na skúšky a do indexu mi zapísala vzápätí áčko z bakalárskeho seminára. Proste paráda s ňou. Mal som však silné úzkosti a stresy s pedagogickou praxou v rámci pedagogického minima, to ma aj prehnalo párkrát na wecku v škole Smejúci smajlík, ale nebola to sranda veru.

Silné tlaky ešte len prichádzajú. Už teraz pociťujem deadliny, trebárs budúcu stredu 15.12. mám skúšku. Približne dovtedy už treba mať takisto elaboráty do zápočtov hotové. A tak podobne.

Zatiaľ sa teda držím. Ďakujem, že mi fandíš, aj ja Ti fandím, nech sa Ti všetko vydarí. Drž sa.

Lapaj napísal:inak matej, obdivujem ta, ako sociofobika, ked si pisal, ze si vlastne normalne ucil a ze si to zvladol.

Ďakujem Ti. Nooo, bolo to tak, že som mal aj tie všelijaké úzkosti môjho typu, napríklad dosť silné červenanie, takisto tréma obrovská, že sa mi klepali kolená, takisto mi vždy veľmi vyschlo po prvej minúte v hrdle a ja som začal strašne ráčkovať. Vždy, keď mám sucho v hrdle a ústach, tak ráčkujem tak, že to ľuďom trhá uši, akoby som ani Slovák nebol, že neviem povedať slovenské "R". Ale zdá sa, že tí žiaci boli inteligentní a teda sa nad to povzniesli, skôr boli hákliví na didaktické chyby a na nedostatky vo vysvetľovaní učiva, prednes ich až tak neovplyvnil, niektorí ma totiž dokázali aj pochváliť.

Zaujímavé bolo, že po takých 15 minútach vyučovacej hodiny ma prešla tréma a takisto labilný hlas, ktorý typicky sa dovtedy chvel. Zostalo len mierne červenanie a sucho v ústach, pričom však ráčkovanie sa dosť zlepšilo. To ma naučilo do života, že keď sa predsa len tomu zdroju svojho strachu (teda ľuďom) postavím, tak po určitom čase, trebárs 15 minút, si akosi zvyknem a môj organizmus či mozog zistí, že sa nemusí až tak báť. A vskutku sa celá neprimeranosť reakcie na situáciu veľmi očividne zmení v môj prospech.

Preto doporučujem každému, kto sa niečoho radikálne bojí, najmä ľudí, aby sa odvážil prekonať prvotné úzkosti a nech dá šancu svojmu mozgu sa prispôsobiť preňho hrozivej situácii, čo následne otvorí možnosti pre zlepšenie jeho neprimeranej reakcie.

Lapaj napísal: aj ja vam fandim.

Vďaka, aj ja Tebe fandím, drž sa.

dakujem vam chlapci
prax caka aj mna, minuly rok sme mali nacuvy, to bolo este v pohode lebo sme na hodine len tak sedeli ale tento rok budem ucit no, uvidime... iste na tom budem s uzkostou podobne ako Matej, co uz, hadam to zvladnem. zajtra mam dve pisomky a len teraz som stihla sadnut k uceniu som zvedava aky bude vysledok