Ako sa dnes máš? 2

Lapaj napísal:uz cele roky je moj zivot poznaceny postupnym upadkom a mam dojem, ze konecne nastal cas urobit aspon jednu poriadnu cestnu vec....

Ahoj Lapaj,
neviem do akej miery vyjadruje Tvoja citácia Tvoje skutočné pocity, ale mám dojem, že Ti sú napísané slová blízke.

"Vzdychať nad rozliatym mliekom." Nepripomína Ti táto stará metafora niečo, alebo niekoho? Na fóre v mnohom Tvoje príspevky pripomínajú to rozliate mlieko a sťažovanie sa na ten "fakt".

Konáš niečo v zmysle boja proti osudu? Oplatí sa Ti len pasívne sťažovať na skutočnosti ale v realite funguješ len pasívne priam odovzdane?

Ja viem, že každý z nás má svoje limity, je nutné aby sa zmieril s fungovaním, ktoré mu nastvila choroba-porucha. Životný princíp však nie je v konečnom cieli, alebo v neustálom kontakte s minulosťou. Život je v prvom rade zameraný na pohyb. Ak pozoruješ kameň, nehýbe sa - je mŕtvy, napadne Ťa doňho štuchnúť, a zrazu vyskočí a ujede preč - je živý (žaba). Aj ty nebuď takým skapatým kameňom a strč do seba. Intezitu štuchnutia si urči sám, ale mala by byť taká, aby Ťa prinútila vyskočiť z tej pasivity a degenerácie smerom k sebezdokonaľovaniu.

Človek predstavuje tvora, ktorý stojí na najvyššom pričinku v hierarchii života. V kooperácii so spoločnosťou dokáže, čo žiadne zviera. Buduje, tvorí, vytvára. Je to najčinnejší tvor na Zemi. Je mu prirodzené byť aktívny po stránke duševnej aj telesnej. Keď jedinec začne odporovať tejto prirodzenosti, stavia sa priamo proti prírode a vlastne proti sebe.

Lapaj, začni sa správať ako človek, lebo ním si!!!

Tomas, zdá sa mi, že Ťa udalosti v Moskve akosi viac oslovujú.

Prečo?

ja si dovolim trochu Tuta doplnit- clovek dokaze to, co ziadne zviera.. okrem svojho vlastneho druhu, nici vsetko kam vstupi jeho noha. kvoli svojmu narcizmu, nie ze sa snazi zit v sulade s prirodou a ostatnymi prislusnikmi svojho druhu, on sa snazi byt "lepsi" ako ostatni prislusnici svojho druhu, aj ako priroda, snazi sa ovladnut vsetko a vsetkych. ale to sa mu nepodari... a cest tym ktori si zachovavaju, pri tom vsetkom navokol, este relativne zdravy rozum a uvazovanie.

Tuto, scasti mas pravdu. skutocne sa prehnane venujem sebalutosti, ale do znacnej miery za to moze moje momentalne rozpolozenie. nakopilo sa mi totiz viacero problemov, hlavne co sa tyka zdravia, ale nejdem to nejak rozpisovat.
trochu za moj momentalny postoj moze moja uzkostna povaha. trapim sa nad vecami, ktore nie su zas take vazne, ale nedokazem to nejak vyraznejsie ovplyvnit.
mam zaroven pocit, ze mam asi slabsi odvar depresie.
predstav si, ze by ta skoro nic nebavilo. uz samotny tento fakt je frustrujuci. a co robit cely den? len cakam. cakam na obed, na kamaratov telefonat, na x-dalsich veci. ale nedokazem tomu celit a viem, ze je to chorobne, pretoze ked som chvilku pred istou dobou uzival jeden liek, tak to bolo co sa aktivity tyka super.

na zaver mala parafraze (original neviem zacitovat): Nevies, aky tazky je kriz, ktory TY nenesies.

Ahoj Lapaj,

viem Ťa dobre pochopiť, že to nie je ani zďaleka jednoduché. Ja som 2,5 ročníka gymnázia vyštudoval pod vplyvom depresie a s pár chvíľami mánie. Dokonca som si namýšlal, že depresia som skutočne ja. Nič sa mi nechcelo, bol som unavený, väčšinu času som márnil pasivitou, mal som viackrát strach z ľudí. Na druhej strane práve toto bolo mojím odrazovým mostíkom, hlbšie som nepadal. Na základe toho som mal pevnú pôdu pod nohami - depresiu. Čo to som vykonať mohol a aj som to robil!!! Nebolo vôbec jednoduché posunúť limity v takom období a ešte zvládať komisionálne skúšky. Ale aj napriek okolnostiam som to dokázal. Mal som v živote nejaké úspechy, ale najviac si vážim práve tie počas depresie. V mnohom som si siahol na dno a bojoval som ako lev.

Bojuj aj ty! Odrazom nech Ti je nie to, čo akože dokážeš, mal by si..., ale čo nedokážeš. Odraz sa od toho a smeruj v rámci možností k lepšej budúcnosti!!!