Ako sa dnes máš? 2

Pozdravujem všetkých, čo prispievajú aj len tak čítajú.

Po čase sa ozývam s tým, že moja situácia je relatívne dobrá a som spokojný s momentálnym, nielen zdravotným stavom. V zásade problematické spanie, fajčenie a pasivita je na veľmi miernom ústupe, ale v zásade som rád, že sa kdesi aj hýbem.

Chcem sa opýtať, tých ktorí majú skúsenosť alebo vedomosť ohľadom lieku Alventa 75mg, na ich názor. Jedná sa pravdepodobne o generikum nejakého známejšieho lieku. Účinnou látkou je velafaxínumchlorid a spadá do skupiny inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu - antidepresívum. Predtým som mal nasadený Escitalopram, ale v reáli neboli jeho účinky až tak znateľné. V letáku sa píše o pozornosti v prípade tendencie k mánii. Beriem ho však už 2 mesiace a nemám tento problém. Ak máte niečo konštruktívne, prosím napíšte, budem vďačný.

Ako som dávnejšie písal, navštevujem stacionár. Už som pár krát bol a môžem skonštatovať, že toto zariadenie má na mňa prospešné účinky. Každopádne aspoň deň, ktorý som tam, je veľmi príjemný a mám pocit , že som tie hodiny nepremárnil. Deň v stacionári sa začína komunitou, rozcvičkou, pokračuje skupinovou terapiou príp. asertívnym tréningom, následne je nejaká forma terapie (ergoterapia, arteterapia, pohybová terapia, muzikoterapia). Človek si po skončení celého programu pripadá uvoľnený a odrelaxovaný. Ja osobne odchádzam s pocitom určitej naplnenosti a spokojnosti, že som v prospech seba niečo vykonal. Personál je dobre vyškolený správa sa prirodzene, psychológovia na skupinovej terapii vedia zručne posúvať človeka ďalej. Ich profesionalita nie je vo fáze, že máte pocit hovorenia so strojom, ale skôr s chápavým známym. Terapeuti na ostatných terapiách, sú pomerne zbehlý a vedia nenásilne pomáhať pri aktivitách. Celý program sa nesie v duchu slobody a voľnosti s primeranou dávkou organizovanosti. Problémom nie sú ani spolupacienti, ktorých toto fungovanie už dostalo do primeranejších medzí. Pravdou je, že sa tu dá stretnúť s rôznymi škálami intenzity choroby, ale v zásade je moja skúsenosť s ostatnými pacientami dobrá. Osobne mám dojem, že stacionár môže posunúť každého trošku ďalej a priateľské prostredie má tiež pozitívny vplyv. Myslím si, že toto zariadenie je veľmi vhodné pre každého s psych. problémom, ktorý má na takéto aktivity čas. Samozrejme, neviem napísť, čo bude v budúcnosti, aké ďalšie skúsenosti budem mať, ale zatiaľ som primerane spokojný a som rád, že mám možnosť niečo takéto navštevovať.

Onedlho budú Vianoce, tak Vám všetkým želám ich príjemné prežitie. Vychutnajte si atmosféru, ktorá prúdi zo všetkých strán k nám. Snažte sa nezabudnúť, že tieto sviatky sú aj o pekných a harmonických vzťahoch s blízkymi a tak na čas zabudnite na to nepríjemné a snažte sa o vytvorenie láskavej atmosféry. Vianoce nie sú o tom, aby sme sa pretvarovali, že je nám dobre, ale vytvorili si prostredie v ktorom sú príjemné pocity priam samozrejmosťou. Jednoducho zahoďte to nepríjemné čo vás ťaží a urobte si radosť napríklad aj prostredníctvom darovaním maličkosti blízkym. Ak ste sami, potešte sa niečím výnimočným, čo je v podstate v bežný deň nevšedné a príjemné. Vôbec neide o to, že sú to práve Vianoce, ale o to, aby aspoň pár dní v roku bolo skutočne pekných.


Pekné prežitie zimných dní praje Tuto.

Ahoj Tuto, Alventa je generikum lieku Efectin. Uzivas nizku davku, takze ten presmyk do manie by nastat nemal. Ja beriem od 150mg do 300mg denne v zavislosti od stavu. Je to jedine AD, ktore mi citelne pomaha. V davkach do cca75-100mg funguje ako SSRI, pri davkach vyssi uz ako SNRI.

ahojte ludkovia...nie je to so mnou najlepsie uz taky mesiac, obzvlast posledny tyzden...v piatok som bol u novej psychiatricky, kedze u nas v meste nam zrusili ambulanciu...ale nedokazal som jej povedat vsetko...minule ked to bolo podobne, tak to nedopadlo prilis dobre so mnou...v slabsej chvilke som si porusil viacero internetovych uctov, tu tiez...doktorka mi upravila lieky, bral som 600mg Seroquel vecer, momentalne Questax 200mg rano a 200mg vecer...plus Escitil 10mg rano...azda mi sadli co sa tyka nepritomnosti negativnych ucinkov, nevsimol som si ziadne...snad nepriberiem zase od nich...neslubujem si ale od liekov nic, uz si nerobim nadeje, ze mi nejake pomozu, ako som si myslel, ked som sa zacinal liecit, ze Zyprexa so mnou nieco urobi...

hm...co dodat...zahral som si dnes slusne poker na internete, nejaky ten freeroll, sice som nic nevyhral, ale celkom ma to bavi...

Drzte sa.

mame este vzdy dost sil, prezili sme vela chvil, no este stale mame dost sil

dakujem chlapci...Matej, nemusel si si robit zbytocne starosti, hodinu to tam sledovat, na nejakej reputacii a podobne si myslim prilis nezalezi...mal som nejakych 330-340 prispevkov sa mi zda, ale to je vlastne jedno...

zacinam sa trosku tomu pokru viac venovat, kedze tvrdem doma, prace akosi niet...hadam sa od januara nieco pritrafi...zatial tu mam na plane dva poker turnaje za den, registroval som sa na viacerych strankach, stiahol klientov...na jednej z nich maju take turnaje pre novych hracov, prve tri mesiace od registracie sa ich mozem zucastnovat, dva za den, zacinaju 12:00 a 23:20...hodinu je tam posun sa mi zda, takze teraz cakam do 00:20, zatial si nejake poker video pustim, stiahol som si nejake tipy od profesionalov, ma to kopu casti...taktiez tohtorocnu komplet sezonu World series of poker, na cloveka sa trosku z toho nalepi snad ako to pozera...mam aj desiatky ebookov s takou tematikou...

teraz cez vikend asi pojdem do Nitry na turnaj v Starcraft 2, co sa tyka sachu, tak tento rok uz asi ziadny turnaj ani liga...

Ahoj Tomas,
neviem, čo Ťa viedlo k odpojeniu sa, a som rád, že si sa nám vrátil. Aj ty patríš medzi tých, čo sa snažia plávať so svojou loďkou proti prúdu a primerane sa posúvať smerom k prameňu. Každý si však volí svoje spôsoby. Niekto len pre seba študuje, ďalší volí formálne vzdelávanie, hrá šach, zaujíma sa o množstvo iných vecí, ktoré ho posúvajú niekam dopredu. Nikto však nevie, či cesta, ktoru sa práve uberá je tá jediná, najsprávnejšia. To však ani nie je podstatné. Dôležité je kráčať a mať radosť s okolitej krajiny. Konečný cieľ je vždy v nedohľadne, tak sa tešme, že sme došli po najbližšiu zákrutu...

Ahoj Matej,
medzi študentami sú rozšírené rôzne praktiky. Opatrne s liekami. Jestvuje aj choroba ľudovo zvaná "klepka". Naklepeš sa z liekov a si šťastný, výkonný, úžasný, koncentrovaný.... Problém vznikne, keď na Teba "šťastie" sadá už LEN s liekami a po ukončení nich účinnosti upadáš do nepríjemných stavov. Nie je to zábava. Buď opatrný.

Filipka, ďakujem za radu...

Ahoj Tuto, nejaký sa mi zdáš smutný a.... stručný. Je mi ľúto, že... No, neteší ma, že nefajčím, keď to nemôžete prežiť aj Vy ostatní, čo veľmi chcete prestať, ale nedá sa. Som smutná. Dnes som bola na psychiatrii. Dopadlo to dobre. Lieky zostávajú... Všimla som si, že mnohí v čakárni sú na tom oveľa horšie ako ja, ale na druhej strane, aj ja som bola veľmi biedna tie prvé roky.... Celkom aj s nostalgiou - HÍÍÍ - teraz ste sa asi mnohí zhrozili, na to spomínam. Ale fakt, choroba ma veľmi zmenila, uvedomujem si teraz, ako som žila.... a kde som predtým robila chybu... Kde? No, je toho veľa....... A ako si to vôbec môžem uvedomovať, keď mám diagnózu, akú mám...?!?!?! Ako som robila chyby, keď ich v podstate za mňa robila choroba? Taľafatky. Dlhá je veru tá moja cesta, a veru, som šťastná, že vidím aspoň po tú zákrutu, tá je vždy mojim cieľom, aj keď neviem, čo mi hrozí, alebo čo ma čaká za ňou...Dosť už o mne. Matej, prečítala som si o lieku, ktorý spomínaš v súvislosti s tou bombou, veru, niekedy mám také stavy, že idem študovať...potom zas, že nie a že načo.... Ale minule v správach hovorili, že už deti na základke si pomáhajú v učení takýmto spôsobom, že kde sa dostávajú k takýmto liekom???, jednoducho ich kupujú od spolužiakov, čo sa na psychiatrii liečia... Tak povedali, i keď sa mi nezdá, že sa s tým človek v škole prizná, ale možno - deti sú deti...Nechcem byť čiernym anjelom, ale na konci príspevku hovorili, že tento spôsob neskôr privedie deti k drogám. Ja chápem, chápem, chápem... Možno my s našou diagnózou to potrebujeme, ale.... prepáčte, ja som si tiež odžila riadne chvenie v bruchu pred písomkami, pred maturitou, ale zvládla som to, možno určite by som si chcela v tej dobe tiež pomôcť, ale v tejto dobe, keď viem, čo viem... zdalo by sa mi to umelé... Tak ako kedysi som pila, ale dnes som šťastná, že môžem ísť do spoločnosti s tým, že si na druhý deň všetko pamätám, že je všetko prirodzené, každý zážitok, každá konverzácia, každý môj smiech, môj plač, všetko je n a o z a j, nie len niečo u m e l é..... Mnohí si pomyslia, že celý náš život je umelý, keďže jeme lieky.... lenže podľa mňa, život bez liekov bol ten i n ý, neprirodzený... Ale len lieky na depku, na bludy, ktoré mňa osobne priviedli na koľaje pod vlak. Asi som sa strašne zamotala, ale verím, že ma aspoň niekto z Vás pochopil... no, možno zostanem naozaj vo Vašich očiach tým čiernym anjelom... ale nevadí. Nato to tu píšem, aby ste vedeli, aké mám práve teraz myšlienkové pochody... Tak sa nehnevajte... Určite ma ten stres na maturite posunul ďalej... Vlastne, keď na to tak spomínam, mávala som stresy aj pri oveľa menších "aktivitách", ako je skúška dospelosti. Už ma nepočúvajte... Zatim sa majte a sorry za názor.

Zdravím Ťa hviezdička,
priznám sa, že až tak zase smutný nie som. Dôvodom stručnosti je najmä môj dlhší príspevok v sekcii kaviarne a tak sa mi už akosi do siahodlhého vypisovania príliš nechcelo. Na druhej strane ma potešila Tvoja všímavosť a empatia. Ako však píšem, dôvodom bolo okrem predošlých príspevkov aj moja "tvorba" v oblasti mailovej, ktorá predchádzala mojej návšteve tu na fóre.

Ohľadom fajčenia sa necítim frustrovaný, že Ty si to dokázala a ja nie. Práve naopak. Vidím v Tebe vzor, ktorý mi dáva nádej, že keď si to dokázala Ty, tak asi ani ja nie som úplne stratený prípad. U mňa by sa dal nazvať vzťah k fajčeniu tabaku ako dualita myslenia. Na jednej strane si uvedomujem veľkú a výraznú nevýhodnosť tabakizmu, z pohľadu druhej strany je to však veľmi príjemné aktívne sa zaoberať spomínanou závislosťou. Zmietam sa tak medzi dvoma opačnými pólmi a jednoznačné rozhodnutie na likvidáciu zlozvyku jednoducho neprichádza. Snáď v budúcnosti...

Zaujímavo si sa dotkla počiatku úvahy o umelosti života duševne postihnutého, ktorý užíva psychofarmaká. Ja osobne sa na tieto záležitosti pozerám v zmysle nutnej pomoci k zdraviu a normalite. Opýtam sa: Je normálne žiť bez nohy alebo je prirodzenejšie využiť protézu a chodiť? Takisto aj my máme svoje protézy. Sú nimi medikamenty, ktoré nám umožňujú pohybovať sa v rámci možností v spoločnosti. Zvláštne na našich chorobách sú napríklad megalomanské bludy, a de facto myslenie, že je jednotlivec čosi viac ako len obyčajným smrteľníkom. Otázka znie aj v zmysle či sme viac alebo menej. Je náš hendikep skutočne len úbohou chorobou, alebo prirodzeným nástrojom v pohybe zmien v prírode? Na podobné otázky neviem dať odpoveď, ale som zmierený s tým, že ak chcem zapadnúť do súčasného sveta musím vnímať svoje chorobné stavy v zmysle niečoho, čo je mimo reality.

Čierny anjel nie si, ale jedného sme tu mali, lebo nám spadol kocúr do komína. Tak si vieš predstaviť... Pozitívne je, že neskôr sa jeho anjelskosť vrátila do pôvodných farebných medzí a zručne si očistil všetky znaky po čiernej sadzi.