Ako sa dnes máš? 18

Ahojte, tak co som pisala posledne ze zle spim, ono to suvisi zrejme s tym, ze posledny tyzden som v takej miernej manii. Mam proste dost dobru naladu. Aj teraz je uz po polnoci a ja nemozem zaspat, som plna energie. Dala som si Trazodon aj levandulovy olej, zatial nepomohlo. A to zajtra mam pred sebou dlhu cestu, idem do Nemecka, soferujem, no fasa. Aj som rozmyslala aky je vlastne rozdiel medzi dobrou naladou a maniou, ale uz na to prichadzam, nespavost, kopa energie, kopa myslienok. Nejak sa to stupnuje. Dufam, ze na mna nejde psychoza, ale snad nie, vsak stale beriem aripiprazol 15 mg. Nechapem preco sa tu objavila ta mania a co to znamena. A kedy to prejde. A teda dufam, ze to nespadne do depresie. Inak hlas je stale pritomny, denne, ale ako som spominala uz v ovela mensej miere. Niekedy rozmyslam nad niecim inym, a ten hlas do toho zacne kecat, zase to svoje, ja si ho za chvilu uvedomim, lebo vsak rusi ma pri myslienkach. Boze co to mam za stavy. Ale keby ste ma stretli tak si na mne nic zvlastne nevsimnete.

Catherin4 napísal:Ahojte, tak co som pisala posledne ze zle spim, ono to suvisi zrejme s tym, ze posledny tyzden som v takej miernej manii. Mam proste dost dobru naladu. Aj teraz je uz po polnoci a ja nemozem zaspat, som plna energie. Dala som si Trazodon aj levandulovy olej, zatial nepomohlo. A to zajtra mam pred sebou dlhu cestu, idem do Nemecka, soferujem, no fasa. Aj som rozmyslala aky je vlastne rozdiel medzi dobrou naladou a maniou, ale uz na to prichadzam, nespavost, kopa energie, kopa myslienok. Nejak sa to stupnuje. Dufam, ze na mna nejde psychoza, ale snad nie, vsak stale beriem aripiprazol 15 mg. Nechapem preco sa tu objavila ta mania a co to znamena. A kedy to prejde. A teda dufam, ze to nespadne do depresie.

U mňa to začalo asi tak začiatkom februára a skončilo dvojmesačným pobytom na psychiatrii

Vtedy mi menili Haloperidol za Abilify a asi to nesadlo

Tak ja som spala asi 1,5 hodiny a do 4 som bola hore. A teraz mam to dlhe soferovanie. Ale necitim sa unavena. Hned zajtra idem k mojmu psychiatrovi.

Catherin4 napísal:Ahojte, tak co som pisala posledne ze zle spim, ono to suvisi zrejme s tym, ze posledny tyzden som v takej miernej manii. Mam proste dost dobru naladu. Aj teraz je uz po polnoci a ja nemozem zaspat, som plna energie. Dala som si Trazodon aj levandulovy olej, zatial nepomohlo. A to zajtra mam pred sebou dlhu cestu, idem do Nemecka, soferujem, no fasa. Aj som rozmyslala aky je vlastne rozdiel medzi dobrou naladou a maniou, ale uz na to prichadzam, nespavost, kopa energie, kopa myslienok. Nejak sa to stupnuje. Dufam, ze na mna nejde psychoza, ale snad nie, vsak stale beriem aripiprazol 15 mg. Nechapem preco sa tu objavila ta mania a co to znamena. A kedy to prejde. A teda dufam, ze to nespadne do depresie. Inak hlas je stale pritomny, denne, ale ako som spominala uz v ovela mensej miere. Niekedy rozmyslam nad niecim inym, a ten hlas do toho zacne kecat, zase to svoje, ja si ho za chvilu uvedomim, lebo vsak rusi ma pri myslienkach. Boze co to mam za stavy. Ale keby ste ma stretli tak si na mne nic zvlastne nevsimnete.

To vypada na prichod psychozy.
Uz len to, ze mas stale hlasove halucinacie znamena, ze tie lieky nezaberaju dostatocne.
Na tvojom mieste – ak nemas v velmi blizkej dobe stretnutie so svojim dokotorom – by som zvysil na 1 a pol tabletky, t.j. 15+7,5mg denne
Ok, teraz citam,ze ides k psychiatrovi, tak to vyriesi on.

Dnes (teda už včera) som mal lenivú náladu, v podstate som sa len flákal a pospával, ináč dobre, ten paliperidón zdá sa, že funguje momentálne, teda žiadne nejaké príznaky psychózy nepociťujem, aj hlasy akoby ustali Je taký väčší kľud v bojisku mysle Nech to takto vydrží

Ahojte, priatelia.

V posledných 2 týždňoch mi ešte, žiaľ, pokračovalo náročné obdobie. Hlavne subjektívne, lebo viem, že veľa ľudí, asi väčšina, by moje starosti zvládala vcelku dobre a asi by ich nevnímali extra problematicky. Ja to však vnímam ako značný pracovný stres, ktorý sa mi miestami začal pretavovať do úzkostí. Okrem psychických príznakov ma to aj značne preháňa na wecko... To však vnímam ešte ako tú lepšiu variantu, lebo viem, že sú ľudia, ktorých stres a úzkosti skôr vedú k bolestiam žalúdka, nevoľnosti a dáveniu. Takže pokiaľ sa u mňa jedná skôr o problém čriev, tak to sa možno ešte ako-tak dá. Niektoré tie úzkosti ma priviedli takmer na pokraj hyperventilácie, žiaľ. Aj v tento týždeň boli situácie, kedy som lapal po dychu. Niekedy asi dýcham dosť plytko, tak sa musím uvedomiť a úmyselne prehlbovať a predlžovať nádych/výdych. Sú prítomné aj niektoré príznaky depresie, hoci asi o skutočnej epizóde nemožno klinicky hovoriť. Ešte stále mávam aj dosť dobrých chvíľ - hlavne keď pracovný stres trochu ustúpi. Napríklad aj teraz v tejto chvíli by som povedal na otázku "ako sa máš", že dá sa. Odpoveď "dá sa" je u mňa väčšinou tá dobrá verzia, lebo priamo povedať, že sa mám dobre, si už zopár mesiacov netrúfam.

To mi potom vlastne pripomína, čo som riešil aj posledné dni, že asi mám príliš vysoko nastavenú latku toho, čo očakávam, aby bolo splnené, aby som povedal, že sa mám dobre. Alebo aby som si dovolil cítiť sa spokojne. Čítal som, že nemôžeme nemať problémy... Problémy sa delia vraj na tie lepšie a na tie horšie typy. A význam má starať sa o to, pokiaľ je to vôbec v našich rukách, aby sme mali skôr tie lepšie typy problémov a čo najmenej tých horších typov. Lebo nie sú problémy ako problémy. Aj ja by som asi mal prijať, že moje problémy sú ešte stále z kategórie tých lepších. A následne bol vďačný, že to je aspoň tak, ako to je. Lebo aj tu platí staré známe, že nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie.

Smolu mám však v tom, že ja som veľmi pocitovo založený a neviem túto svoju charakteristiku vôbec zmeniť, nech sa akokoľvek snažím. Takže ak aj si rozumovo uvážim nejakú úpravu prístupu či postoja a hoci si to dobre rozumovo vyargumentujem, moje pocity na môj rozumový postoj nereflektujú... aj tak kdesi vnútri to cítim skrátka inak. Možno si nepomáham tým, že mám nízku mienku o svojom rozume, takže aj preto neviem tak ľahko uveriť/dôverovať svojmu rozumu. Hoci si rozumovo niečo nastavím v hlave, pocity si možno aj preto zostanú robiť, čo chcú. A tak sa naďalej cítim potom subjektívne úzkostlivo, či skrátka nejak zle. Nech si v hlave v myšlienkach argumentujem, čo chcem.

V práci som bol teraz výraznejšie zapojený do činnosti projektovej kancelárie, takže som mával online porady pomaly každý deň. Navyše som veľa času trávil kontrolovaním a monitoringom, nakoľko máme v produkcii nasadených viacero vecí, ktoré si vyžadujú hypercare. Teda niečo ako permanentný dohľad, že či to robí to, čo má. Samozrejme, robí to chyby, takže sa to ladí v produkcii, čo je, samozrejme, zlé, ale boli sme dotlačení to nasadiť rýchlo. No a ja som ten, čo má na starosti hypercare, komunikovanie chýb a bugov smerom na rôznych zúčastnených. To si vyžaduje veľa času a pod značným časovým tlakom, a to hlavne preto, lebo tým, že je to v produkcii (čiže naostro), tak tie chyby majú svoje reálne dôsledky. Navyše, aby som robil hypercare dôsledne, tak som si musel vyvinúť vlastné monitorovacie prostriedky, takže som zase celé dni popri všetkom aj kódoval. Aj cez víkend a cez nedávny štátny sviatok. Kolegovia mi povedali, že si to mám dať do nadčasov, tak uvidím, či sa to podarí preplatiť. Sedím tak pomaly niekedy na troch stoličkách... asistenta projekťáka, programátora a systemáka. Hm, systemáka... momentálne mám týždeň on-call službu, aj tento víkend mám na starosť celú sieť sám. A to už som spomínal, že také niečo tiež predstavuje pre mňa ešte naďalej stres. Zatiaľ som mal dnes len jeden telefonát, tak snáď bude kľud aj ďalej a systémy/počítače/kasy/terminály/tlačiarne/"internety" budú poslúchať...   (Ale som rád, že mi vyšla on-call služba akurát na tento týždeň, lebo v BA mali kvôli povodňovej aktivite v MHD rôzne výluky, ktoré by mi značne komplikovali dochádzanie do práce... a my počas on-call služby sme, našťastie, fyzicky doma. )

Dnes mám poslednú sobotu "voľnú", resp. neškolskú. Budúcu už mám vyučovanie. Tak zas aj toto mi pribudne do života zase... navyše posledný bakalársky ročník, takže ešte aj bakalárku by som sa mal uráčiť písať.

Inak teda zrovna dnes sa cítim trošku lepšie. Teším sa z toho. Budem ešte trochu odpočívať, všetci mi to okolo radia, aby som kúsok "vypol". Tak počúvam pesničky, surfujem, čakám, či niekto bude volať v rámci on-call, a kým nevolá, tak sa zatiaľ viac-menej flákam. Pôjdem dať prať...

Ďakujem Vám za vypočutie, kamarátky a kamaráti. Želám Vám všetkým úprimne veľa zdravia a duševnej pohody. Nech sa máte dobre.

S úctou
matej

@Matej
Dovoľ mi pár slov...
To, že máš naloženej práce ako vôl, je nám z tvojich statusov viac ako jasné, nehovoriac o škole, celkové vyčerpanie nenechá na seba dlho počkať a zasahuje vždy najprv tú najväčšiu slabinu - u nás je to psychika. A potom sa začnú nabaľovať telesné symptómy - bolesti hlavy, chrbta, hnačky, nevoľnosť a pod. - a vinníkom je nadmerný a nezdravý stres! Preto, ak aspoň trošku môžeš, uber plyn, dopraj si oddych a pokús sa si ho nevyčítať. Každý proste potrebuje vypnúť a myšlienky nechať plynúť voľne, slobodne... Zdriemnuť si, dopriať si šálku čaju či obľúbenej kávy, pozrieť dobrý film, ísť na prechádzku, jednoducho povedané len tak si hovieť. Bez výčitiek.
Telesná i psychická schránka sa ti odvďačia.
Mimochodom, keď sa ti tak prehlbujú úzkosti, okrem toho, že je to v dôsledku nadmerného stresu, nezvažoval si osloviť lekára, aby ti podľa potreby predpísal nejaké light anxiolytikum? Pretože neliečená úzkosť sa vie a dokáže časom dosť zhoršiť. A čo sa týka stresu, u mňa je to veľmi podobné - črevá. Akokoľvek chcem, neviem to ovplyvniť a vtedy musím upokojiť predražený nervový systém, prípadne užiť i nejaké kvalitné probiotikum či liek priamo účinkujúci protihnačkovo. Lebo takto človek dokáže stratiť časom z tela okrem vody i dôležité živiny.
Držím palce, nech sa ti darí

Ahojte moji mili, tak sa zase hlasim. U psychiatra som nakoniec nebola, pretoze poslednu noc som velmi dobre spala. A odvtedy spim dobre. Len ta mania ciastocne pretrvava, okrem ineho sa to prejavuje aj tym, ze vo velkom nakupujem, teda objednavam veci z internetu, hoci na to nemam peniaze. Ale proste som si nevedela pomoct. Mam uz nakupene vsetky vianocne darceky, pre bratove deti kopu hraciek. Pre mamu som objednala kokedamu, to je machova gula a z toho rastie bonsaj, bolo to dost drahe. A to este rozmyslam jednu rovnaku si kupit aj pre seba, ale s tym este pockam. Zatial tu mam tu maminu, az do Vianoc. Aj pre seba som nejake veci objednala, napr. fontanu do izby. Financne som na tom tak, ze uz na ucte nemam skoro nic, a to je vyplata az o mesiac, patnasteho. Nakolko si musim kupovat aj jedlo a pre morcata zeleninu, pojdem po dlhom case na ucte do minusu. Ale musim to potom vyrovnat, nemozem si uz dovolit nic kupovat dalsie aspon 2 mesiace, uvidim, kedy to vyrovnam. Pred Vianocami by mal byt bonus, tak dufam, ze bude dobry a podari sa mi to vyrovnat. Buduci tyzden by mi mali dojst tie objednavky, tak to budem balit darceky, to ma tiez tesi. Tak budem mat uz v septembri nakupene a zabalene darceky. No nejak som sa utrhla z retaze. Poviem o tom svojmu psychiatrovi, idem k nemu o tyzden v piatok. Uvidime, co na to povie a ci mi prip. zmeni liecbu.

Toto je ta kokedama. Krasna rastl
ina.

@Catherin4
Ak môžem - ešte som rád, že si k sebe kritická a uvedomuješ si, že zažívaš niečo ako hypomániu a míňaš peniaze. Ale čím skôr kontaktuj svojho psychiatra, pretože sa ti buď stav zhoršuje, alebo je tu ešte možnosť, ktorá síce nie je častá, ale je reálna - že práve aripiprazol môže paradoxne spôsobiť takéto správanie (pokojne si pozri príbalový leták - porucha kontroly impulzov) a v tom prípade treba okamžite kontaktovať ošetrujúceho lekára a zmeniť liečbu!
Držím ti palce

Matej napísal:značný pracovný stres; značne preháňa na wecko; úzkosti ma priviedli takmer na pokraj hyperventilácie; som lapal po dychu. príznaky depresie

Dorazila k tebe informácia, že dlhodobý chronický stres vedie k fatálnym ochoreniam? (rakovina, infarkt, ..) Ak áno a chceš sa dožiť, prehodnotil by som postoje, svoje limity a ochotu povedať NIE.

Boze, ja som uz zase nieco kupila. Par vyrobkov od hendikepovanych ludi. Predtym som kupila som krmivo psom a macickam, pomohla kupou naramku morskym zivocichom. A teraz sa mi dostala pod ruku tato stranka a ja som si povedala, ked som pomohla zvieratkam, preco nie ludom? Ale uz fakt koncim, uz nekupujem nic. Lucas diki za radu, ty sa v tych liekoch vyznas. Neviem ci mam ist k psychiatrovi hned, alebo pockat do toho piatka kedy mam termin.