Ako sa dnes máš? 2

Ahoj priatelia

Opäť sa Vám ozývam s myšlienkou na srdci, že reku ako sa mám.

V prvom rade som veľmi rád, že hoci fórum trocha stagnuje, žije aspoň vo Vás, resp. potenciálne, čím chcem povedať, že naďalej Vám slúži ako možnosť otvoriť sa našej malej komunite s problémom, alebo s niečím, s čím sa chcete podeliť. Preto ďakujem tým protagonistom, ktorí takýto potenciál fóra aj naživo využívajú, ako napr. Tuto, Filipka, slnečnica, Robo a tak podobne. Budem sa snažiť aj ja viac zapájať a reagovať na Vami predkladané príspevky, aby sme rozprúdili nejaké debaty.

Ako sa mám? No predstavte si, pedagogickú prax som dokončil úspešne na béčko. To hodnotím ako skvelú známku, lebo prvá hodina bola slabá, bola výrazom mojej didaktickej neskúsenosti, textový seminár – tam som úplne stratil pojem o čase a zo 7 prichystaných textov sme so žiakmi stihli len 3 za 60 minút! Tretia hodina bola najhoršia, bol tam chaos, učiteľka neustále musela vstupovať do môjho výstupu a doplňovať ma, žiaci vyrušovali, veľké didaktické chyby som robil. Avšak dostal som možnosť vyučovať v inej triede tú istú tému na štvrtej hodine a dokonalo som sa poučil z tretej hodiny a zvládol som ju skutočne bravúrne. Dostal som od ináč prísnej didaktikárky pochvalu. Aj jeden študent ma pochválil. Začalo ma to vyučovanie baviť a uvedomil som si, že som schopný vyučovať. Piata hodina bola z pohľadu učiteľky najlepšia a naozaj bolo cítiť, že sa viem poučiť z chýb. Už som nerobil vlastne žiadne didaktické chyby a žiaci sa veľa toho naučili (teda až na tých, ktorým bola téma hodiny ukradnutá, chi).

Takže celkovo béčko. Som nadšený. V roku 2005 som nastupoval na vysokú a nevedel som, že budem musieť absolvovať za povinné kredity pedagogickú prax, zhrozil som sa, keď som sa to dozvedel a veľmi som bál celé roky. A teraz už vyzretejší som k veci pristúpil a podarilo sa to. A odchádzam do života s pocitom, že dokážem kontrolovať trému a vystúpiť pred ľuďmi, a ešte k tomu ich aj niečo vyučovať. Lebo jedna z profesií, ktorá ma vždy lákala, bola učiteľ, ibaže na výške. Teraz viem, že takáto cesta je pre mňa schodná a možná, psychologička vraví, že som stále príliš neskúsený a je priskoro odhadovať po piatich hodinách, či som súci na učiteľovanie, ja s ňou súhlasím, no každopádne si držím vieru vo svoj potenciál.

Asi od začiatku novembra som prežíval veľkú eufóriu. Môj optimizmus, radosť, aktivity, to všetko kulminovalo v niekoľkých vlnách, kedy som sa vytešoval zo života a usmieval sa na každého na ulici. Verím pevne, že mám teraz najlepšie nastavené lieky za celé dejiny mojej liečby. Abilify + Risperdal Consta sú super. Najkrajšie na tom je, že som od začiatku novembra začal chodiť poctivo každý deň o pol šiestej do školy z TT do BA a som následne v škole v študovni resp. v knižnici a robím všetky svoje povinnosti. Doma ma veľa vecí rozptyľuje a učenie či čítanie s mamou ma veľmi brzdí. V škole som minimálne 2krát výkonnejší, aj 3krát, lebo seminárku spíšem za pár hodín, zatiaľ čo doma by mi to trvalo aj 2 dni. Navyše som medzi ľuďmi, medzi bývalými spolužiakmi a to mi robí dobre, som viac spoločenský a nehanbím sa tak veľmi za svoje pribratie na váhe. Cítim, že som skutočne zrelejší a samostatnejší.

Teraz od pondelka však prišla akási mierna forma náladového úpadku, akési vytriezvenie z eufórie, trošku som si aj poplakal a tak. Som menej aktívny a začal som vynechávať školu, ale verím, že od budúceho pondelka znovu nabehnem na osvojený štýl a zase začnem chodiť každé ráno do školy robiť si svoje povinnosti. Mám ich neúrekom, ale zdá sa, že to mám pod kontrolou. Len aby už prešiel tento útlm a zase nechže len príde dobrá nálada, optimizmus a činorodosť.

Abilify, ktoré je predsa len asi trochu slabšie pre môj mozog, si vyžaduje aj istú daň. Fakt, že sa mi spestrila a skvalitnila tvorivosť a fantázia vďaka lepšej schopnosti asociovať, na druhej strane spôsobil, že bývam sem-tam vzťahovačný – bez ohľadu na rozum a jeho názory mávam pocity, že sa na mňa ľudia dívajú a smejú sa mi. Alebo že ma nemajú radi. A podobne. Ale s tým sa musím vysporiadať nejak sám, stále si vsugerovávať názory rozumu, ktorý mi objasňuje, že nie som v takej pozícii, aby som každého zaujímal. Takisto sa snažím nebrať sa tak vážne, to až teraz v pondelok keď sa mal červenavé úzkosti, tak som prepadol smútku a sklamaniu. Ale inak od začiatku novembra vcelku som družný, veselý typ.

Robím teda pokroky. Chodím do školy (aj keď nemusím, lebo mám individuálny plán, nakoľko som v ročníku sám), stretávam sa s ľuďmi, neberiem sa tak vážne, som optimista, som viac tolerantný... a tiež aj lepší kresťan, lebo už vlastne minimálne od konca septembra vôbec nemávam žiadne, úplne žiadne rezonantné nálady.

V škole mám toho veľa, nestíham už len jeden predmet, na ktorý mám spraviť z asi 300 strán elaborát, a to je pre mňa fuška... myslím prečítať toľko strán, keď mám iné stovky strán študovať na skúšky. Zdá sa mi to také trocha zbytočné, ale začínajú sa mi páčiť výzvy, takže ak to vezmem ako výzvu, tak si vravím „smelo do toho!“, chi.

Takže vcelku sa mám dobre. Bola i eufória, bol i smútok, bol aj pocit, že som úplne zdravý, a bol aj pocit vzťahovačnosti. Takže choroba žije, ale je pridusená. Je to hendikep, ale dá sa s ním nejako dohodnúť na základe zmluvy „niečo za niečo“.

Ach, Filipka, viem, že si mi radila, aby som nekupoval tabletky na chudnutie, ale predsa len som do ďalších vhodil peniaze. Nepoviem zatiaľ do akých, lebo ak ich poznáš, tak by si si mohla plesknúť ruku na čelo, chichi. Každopádne beriem ich už 9 dní, zatiaľ vidno menej chuti do jedla a možno pol kila až jedno kilo menej. Ale to môže byť aj z toho, že chodím stále do školy, kde behám po schodoch, mám pomerne veľa pohybu každý deň a ešte k tomu tam nestíham toľko jesť, nakoľko nemám k dispozícii v škole chladničku plnú domácich dobrôt, chi. Keď budú výsledky také nejaké istejšie a konkrétnejšie, tak vtedy prezradím, čo ma zase zlákalo.

Myslím na Vás všetkých. Statočne sa tu zverujte, využívajte našu komunitu a potenciál fóra. Pokúsim sa aj ja viac reagovať, aby som prispel k oživeniu debát.

Prajem Vám čo najlepší čas v týchto chladných dňoch. Držte sa!

Váš kamoš Matej

Nazdar Matej,
teší ma, že sa Ti podarilo dotiahnuť spomínanú prax do úspešného konca. Je to zároveň významné asi pre všetkých na fóre, pretože vidia, že i s problémami, ktoré máme sa dajú dosahovať dobré výsledky. Nie si sám komu sa darí a mnohí študujú a robia aktivity pre svoje zdokonaľovanie a začlenenie sa do spoločnosti ako jej hodnotná súčasť. Každý takýto jednotlivec dáva príklad a nádej každému kto sa borí obdobnými problémami. Je pozitívne informovať nielen o problémoch ale aj o úspechoch, ktoré napomáhajú duševne sa "zahrievať".

Inak Matej, som sa Ťa chcel opýtať, že akú kombináciu predmetov študuješ. Nepostrehol som, či je to tu na fóre napísané, ale zaujímalo by ma v čom vlastne budeš odborník.

Ohľadom Tvojích občasných vychýlení si nerob starosti. Tieto veci sú úplne v norme aj medzi ľuďmi, ktorí nemajú starosti ako my. Každý si prežíva svoje nálady, úzkosti, trémy, červenanie sa, strachy, vzťahovačnosti, malé fóbie, nervozity... Tieto záležitosti sú akousi prirodzenou súčasťou života každého človeka. Nič nie je úplne jednoznačné, priame. Každý sa stretáva s rôznymi odchýleniami v živote a snaží sa ich zvládať. Niekedy sa to darí lepšie, inokedy s ťažkosťami. Podstatné je, že Ti lieky v zásade zaberajú a v rámci bežného života môžeš s nimi fungovať ako normálny, aktívny človek. Mnohí sú aj zdraví a vysokú školu neštudujú, nemajú zájem o zlepšovanie, žijú pasívny a neplnohodnotný život. Pritom sú v zásade zdraví a nechýba im nič týkajúce sa ich funkčnosti.

Týkajúc sa chudnutia, sme v tom momentálne dvaja. Rád by som niečo dal dole zo svojho energetického potenciálu ukrytého v hmote tela. Čo sa týka tabletiek som skúsenostne proti. Nechuť na sladké Ti pomôže regulovať chróm, ktorý sa dá lacno kúpiť v lekárni. Jeho záber však nie je nejaký svetový. Tabletky na odstránenie hladu nenexistujú. Čo som počul o kladných skúsenostiach s tabletkami, najlepšiu odozvu mali tie preháňacie. Zješ jednu pred veľkým jedlom, a prakticky všetko dostaneš zo seba. Z môjho pohľadu sú zaujímavé aj nízkokalorické koktaily, ktoré quázi nahradia jedlo a zároveň nemajú veľkú energetickú náročnosť. Najviac na chudnutie však zaberá častejšia strava zložená z malých dávok obsahujúca hlavne ovocnú a zeleninovú zložku spolu s bielkovinami. Tuky a cukry sa majú v možnej miere obmedziť. Je aj nesprávne jesť len raz za deň a výdatne. Lepšie si veľké jedlo rozložiť do viacerých malých. Ja som sa teraz rozhodol venovať sa aj tejto stránke, zatiaľ iba pár dní, takže uvidím...

Vzhľadom na skutočnosť, že momentálne som doma, využil som možnosť, ktorú mi psychiatrička spomínala. Jedná sa o návštevu stacionára. Už som absolvoval prvý deň a priznám sa, že mi bolo aj smutno z niektorých jednotlivcov. Mnohí mali svoje problémy dosť vyhranené a niektorí majú vôbec problém priznať si to. Ja na druhej strane dúfam, že takáto liečba mi pomôže sa primerane vyladiť a trochu ma nakopnúť z letargie, ktorú momentálne v malom prežívam. Uvidíme ako návšteva tohoto zariadenia ovplyvní drobné záležitosti, ktoré mi znepríjemňujú žitie a sú čiastočne naviazané aj na F25. Na druhej strane zbežné pozorovanie kolegov spolupacientov mi dalo nádej v tom, ak sa pomôže im tak snáď aj mne. Podľa prvého dňa však nemôžem ešte nič hodnotiť, ale verím, že to bude fajn. Starostlivosť mi tam pripadá v celku dobrá, teším sa na ďalšiu návštevu.

Mám sa tak napoly... Trápia ma problémy so spánkom resp. rozvrátený spací režim, tabakizmus, sťažené podmienky v súvislosti so zamestnaním sa a pasivita. Z pocitového hľadiska je u mňa prítomná slabá nervozita, roztrpčenosť z letargie a nechuti do aktivity. Inak sa cítim uvoľnene a som vcelku rád, že som rád.

Maj/te sa! Tuto

Tuto napísal:Inak Matej, som sa Ťa chcel opýtať, že akú kombináciu predmetov študuješ. Nepostrehol som, či je to tu na fóre napísané, ale zaujímalo by ma v čom vlastne budeš odborník.

Mal si správny dojem, nie je to tu na fóre nikde napísané, pretože si to ponechávam ako tajomstvo. Niežeby som sa hanbil, to vôbec nie, ale sú to také odbory, podľa ktorých ľahko identifikuješ školu a aj mňa samotného.

Každopádne neštudujem učiteľstvo, takže nemám dvojkombináciu. Je to vedecký smer, nie pedagogický. Z toho vyplýva, že keďže som hovoril "odbor" v množnom čísle, tak ako mnohí miestni vedia, skúšal som tie vedecké odbory dva. Hm. Ale neurobil som moc dobre, lebo som skončil minulú zimu v nemocnici.

Tuto napísal: Týkajúc sa chudnutia, sme v tom momentálne dvaja. Rád by som niečo dal dole zo svojho energetického potenciálu ukrytého v hmote tela. Čo sa týka tabletiek som skúsenostne proti. Nechuť na sladké Ti pomôže regulovať chróm, ktorý sa dá lacno kúpiť v lekárni. Jeho záber však nie je nejaký svetový. Tabletky na odstránenie hladu nenexistujú.

Ja chudnem už snáď celé veky. Minulý rok v lete som za 10 týždňov schudol 10 kilov, ale to som bral čisto Abilify, takže som nemal vlčie hlady, a zároveň som chodil 4krát týždenne na poriadny spinning. Potom som však počas vlády Zyprexy všetko dožral naspäť.

Áno, to všetko o chudnutí viem, nazháňal som si o chudnutí strašne veľa informácií , a už som aj začal pomaly pracovať na článku "Chudnutie pri antipsychotikách" do webovej prezentácie, len akurát čakám, kým sám urobím pokroky a ja sám naozaj niečo zhodím. Mám doma eliptický trenažér, dá sa na ňom vybúriť 500 kcal za 55 minút, čo vôbec nie je zlé a veľmi sa to podobá na spinning. Musím sa na ňom prinútiť cvičiť aspoň pri správach jak zo začiatku, keď sme si ho zadovážili. Abilify už tiež beriem, ibaže v kombinácii s Risperdal Consta, tak mávam predsa len hlady. Tie tabletky, čo beriem, majú iba napomôcť metabolizmu zrýchliť aktivitu, energetický výdaj, upraviť vyprázdňovanie.

Moje chudnutie je založené hlavne na poslúchaní žalúdka namiesto mlsného jazyka, čiže ak má žalúdok dosť, tak prestať jesť, aj keby mi ešte chutila trebárs i ďalšia porcia. Viac piť vody, momentálne minerálku pijávam. Na sladké chuť nemávam našťastie, takže toto je v pohode. Pridám tie tabletky, sem-tam tiež jablčný ocot a nakoniec samozrejme veľa pohybu, hlavne v škole a doma na trenažéri aspoň 45 minút denne. Isteže, nedodržiavam to poctivo, preto sa výsledky nedostavujú. Nuž, to je ale iná téma.

Na tento "topic" môžeme viac pokecať práve v téme "Chudnutie pri antipsychotikách" na fóre "Všeobecné fórum".

Tuto napísal: Vzhľadom na skutočnosť, že momentálne som doma, využil som možnosť, ktorú mi psychiatrička spomínala. Jedná sa o návštevu stacionára.

Na stacionári som ešte nebol. Neviem, či vôbec v Trnave nejaký je. Ale asi by som tam aj tak nešiel, lebo sa nejak túžim identifikovať so zdravými ľuďmi - dúfam, že nakoniec nespadnem do tej skupiny, ktorú si tam, Tuto, videl, a síce tí, ktorí si vec nechceli ani pripustiť. Lebo smerujem k tomu nejak. Je to však nebezpečný smer, lebo o to väčšie sklamanie bude, keď prídu na mňa vážnejšie údery choroby a ja si už budem žiť v atmosfére, že reku som zdravý. To bude teda vytriezvenie. Na to by ten stacionár bol možno pre mňa dobrý.

Predstavte si, psychoterapiu mi psychologička ukončila. Povedala, že som už vyrovnaný a že keď budem mať krízu, mám zavolať a ona ma objedná. Tak neviem, ale trocha mi to vyhovuje, lebo som sa s ňou skutočne nemal na posledných sedeniach o čom baviť. Už to bolo len tak zo zotrvačnosti.

Ahoj Matej.

Robíš dobre, že študuješ. Mozog sa pri tom sústreďuje na iné ako patologické javy. Ja vidím na sebe, že keď som doma, dobre mi padne prečítať si nové, podnetné informácie. Štúdium aj mne pomáha a rád sa mu venujem. Vzhľadom na to, že som už školu ukončil nemám potrebu fungovať na základe formálneho vzdelávania. Obľubujem samoštúdium do ktorého zahrňujem niektoré humanitné obory a novinky v oblasti vedy a najnovších zistení. Trochu ma mrzí, že som mal načaté učenie sa angličtiny, ale teraz to dosť výrazne flákam. V tomto by som chcel zabrať omnoho viec. Mozgové pochody sú však niekedy paradoxne v opozícii s úprimným chcením. Tak vlastne, v relatívnom ponímaní chcem a v praktickom sa mi nechce. Pritom vyhradenie si pol až hodinky denne na jazyk nie je nereálne a už po pár mesiacoch by bolo vidieť zlepšenie. Nie som v ňom síce žiadny začiatočník, ale aj tak ma mrzí, že sa do toho viac nevkladám.

Obdobou "chcenia" je u mňa aj cvičenie. Kedysi som aktívne športoval a s veľkým nasadením a nadšením som quázi vynikal v niektorých športoch. Nebolo to síce na súťažnej úrovni (až na jeden), ale v zásade som robil pre svoj telesný sebarozvoj skutočne dosť. Takáto aktivita ma aj nesmierne bavila. Bol som "rozpálený" do fyzickej aktivity a s radosťou som roky absolvovával častokrát vyčerpávajúce tréningy. Prirodzenou súčasťou mi bola aj primeraná strava. Teraz je mnohé inak. Oddal som sa pohodlnému životu, za asistencie minulosti v podobe mojej bývalej, na čas som sa odtrhol od kamarátov - športovcov a zostal som v čiastočnej izolácii. S postupom času sa v takýchto podmienkach začala prejavovať priam nechuť k športovej aktivite. Síce som si hovoril "mal by som", ale týždňové pokusy o šport skončili na základe priam nechutenstva k týmto aktivitám. Absolvoval som síce pár tréningov, ale nadšenie a elán bolo nenávratne preč. Zostala vôľa, ale len na tom sa stavať jednoducho nedá. Navyše trénovanie neprechádzalo v zvyk, ktorý by mi uľahčil takéto fungovanie. Momentálne si síce dám krátke cvičenie na rozhýbanie tela, ale to sa s minulosťou nedá ani porovnať. Je to skôr akési nostalgické pripomenutie, čo kedysi bolo. Sem-tam vybehnem na prechádzku, ale aj to nie je denná záležitosť. Tieto veci ma dosť mrzia, a to aj preto, že viem koľko toho šport dobrého do života prináša.

Čo sa týka stacionáru, ťažko si spraviť závery počas tých prvých pár hodín, čo som tam bol. Moje osobné pocity sú kladné. Starostlivosť je tam na vysokej úrovni, bez akéhokoľvek pocitu ohrozenia slobody. Hlavne myslím na seba a moje problémy, ktoré chcem riešiť. Hľadám spôsoby ako bezbolestne na to. Stacionár je veľmi nenásilná forma pomoci. Personál sa chová k pacientom veľmi korektne, priam s ních cítiš snahu pomôcť. Ohľadom ostatných pacientov veci neriešim, oni sami musia zistiť záležitosti okolo svojej choroby. Priznanie, že mám problém je základ. Pokiaľ nebudú brať svoje ochorenie ako chorobu alebo poruchu, ako niečo čo nemá byť, o reálnom liečení nemôže byť ani reči. Ja dúfam, že v niečom mi bude stacionár nápomocný. Viem, že u mňa sa neriešia "tvrdé" patologické záležitosti, ale bol by som nesmierne potešený, keby sa pohlo s mojími drobnejšími problémami, ktoré mi pomaly, ale iste prerastajú cez hlavu. Ide o veci, ktoré som tu spomínal, a hádam sa nemusím opakovať. Dúfam, že postupne sa moje záležitosti zlepšia a budú smerovať k minimálne prijateľnejším problémom.

Dosť ma trápi fajčenie tabaku. Som tabakista a bez cigarety si neviem predstaviť žitie. Fajčím niečo nad krabičku denne. Fajčenie mám asi vo frekvencii 1/2 až 1hodina na 1cigaretu. V prípade nezapálenia mám nepríjemný nonkonformný pocit nedostatku a prejavuje sa nervozita a túžba po cigarete. Uvoľnenie vznikne až s príjemným pocitom, ktorý je spôsobený prvými vdýchnutiami dymu. Tento cyklus začne po zobudení a trvá až k nasledujúcemu spánku. Niekedy si užívam ranného kašla, ktorý však zatiaľ nie je pravidlo. Odchod z domu znamená zobratie si kľúčov, mobilu, peňaženky a samozrejme cigariet so zapaľovačom. Hnevá ma závislosť od cigariet, ale v zásade si pripadám, že som v tejto veci bezmocný. Najväčšia prekážka nie je fyzcká, ale psychická závislosť. Fajčím jedny z najľahších cigariet, ale moje vnútorné hodiny sú nastavené podľa tabaku. Návyk som získal čiastočne od dávnej priateľky, čiastočne v nemocnici, kde sa pofajčievolo podchvíľu. ...tak aj toto považujem za problém. Otázna je tu nielen zdravotná stránka, ale aj sociálna a finančná. Je to na...

Tak zatiaľ a nabudúce... Tuto

Ahoj Lapajko,
tak takto ty si užívaš bezplatnej zdravotnej starostlivosti?

Každopádne Ti želám, aby Ti spomínaný pobyt v plnej miere pomohol a aby Ti nemocnica pomohla v zlepšení zdravotného stavu. Niekedy preliečenie má skutočný zmysel. Odbehneš tým od rutiny, ktorá Ťa drží v šachu a starostlivosť je tam obvykle dobrá. Pre mňa problém predstavovali časté chvíle, kedy sa prakticky nedalo nič robiť a bolo to také jalové.

V nemocnici sa moc toho nedá. Samozrejme, je tam program, ale ten spravidla nevypĺňa celý deň a víkendy sú prakticky zabité.

Držím Ti palce k zlepšovaniu a dúfam, že sa Tvoje zdravotné problémy dostanú do primeranej roviny.

Ahojte. Tuto, chcem sa Ta spytat...vcera som na internete narazil na nieco ze "elektronicka cigareta". cosi som pocital na zopar strankach, zavolal si mamu, nech sa na to pozrie, ci by to vobec vyskusala, keby som jej to kupil na Vianoce...postavila sa k tomu neutralne, zvazujem, ci do toho ist, ona vyfajci 2 krabicky denne a pri tomto by mala mozno tak 50 percentne naklady oproti beznym cigaretam. otazne je, ci by jej to chutilo...tak som sa chcel spytat, ci nepozna ktosi z vas vsetkych niekoho, kto by s tym mal osobnu skusenost...

Ahoj Lapaj.

Chcem sa spýtať, čo môžem od stacionára čakať. Má skutočne potenciál na aspoň čiastočné riešenie problémov? Je reálne, že aspoň vyladím svoje spomínané problémy na znesiteľnejšiu úroveň? Ako to vnímaš ty?

.........

Ahoj Tomas.

Vždy záleží najmä na chcení prestať. Elektronická cigareta je relatívna novinka. Mám však trochu pochybnosti o jej zásadnej účinnosti v tabakizme. Na druhej strane mám dojem, ak fajčiar úprimne túži skoncovoť so zlozvykom, nápomocná mu byť môže byť. O tejto variante liečby som uvažoval, ale priznám sa, že zatiaľ som sa nerozhýbal ku kúpe.

Keby Tvoja mama chcela skončiť s tabakom pripadá mi to dobrý darček. Avšak ak nie je presvedčená, je to vyhodenie peňazí ako koniec koncov u každej podpornej liečbe závisláka. El. cigareta rieši, v určitej miere, aj psychickú aj fyzickú potrebu, určite je lepšia ako nejaké náplaste, žuvačky, cukríky... Rozhodne však nečakaj, že sa jedná o plnohodnotnú náhradu za fajčenie, to ani zďaleka.