Ako sa dnes máš? 2

vcera vecer som si dal prvy raz Seroquel. Nevsimol som si zatial ziadne vedlajsie ucinky, snad len sa mi trosku po hodine od uzitia tocila hlava, ale to nemuselo byt tym...este take tri dni si dam po jednej tabletke a potom nasadim uz dve...Majte sa krasne

Ahoj Tomas,mne keď menili Solian na Seroquel,tak prvé tri dni som mala nežiadúce účinky,že mi tŕpla pera a mala som pocit,že mi krúti ústami,no ľudia mi vraveli,že ústa mám normálne, bol to len taký vnútorný pocit.Mne však dali naraz 2 krát 300mg XR a potom ešte o 1 tabletu zvyšovali.Tú mi však potom aj zobrali a z nemocnice ma pustili s dávkou 600mg.Po týždni som však nemala žiadne nežiadúce účinky.Držím palce.

Ahojte kamaráti. Minule mi bolo veľmi smutno, lebo nikto nič na tejto F25-ke nenapísal. Som rád Popoluška a Tomáš, že ste tu už niečo napísali. V utorok 3.augusta idem do tábora do chaty Rematy, ktorá je pre telesne postihnutých športovcov. Budú tam hľadať športové talenty. Idem tam s kamarátom, jeho rodičia ma zoberú, 11. augusta končí tábor o 10.00 hod, kedy si po nás majú prísť rodičia.Pozdravujem Filipku, Popolušku, Slnečnicu, Ahojku, Mateja, Lapaja, Hviezdičku,Denisu, Tomáša,Lauru, Igora a všetkých, ktorých chodia na toto diskusné fórum. Potom Vám napíšem zážitky z tábora. Majte sa krásne, Robo.

Ahoj Robo,prajem ti vela prijemnych zazitkov a novych kamaratov v tabore.Budem na teba mysliet .

kamarati, pisal som, ze to na mna nijako neposobi, no vcera aj dnes som poobede spal, co sa mi nestava casto...hm...

Dúfam,že Robovi sa v tábore darí.Tomas,to spanie zo Seroquelu je typické, hlavne na začiatku liečby.Mne už na spanie nestačí ani Seroquel ani Ketilept.Hlavne teraz v lete,keď mám doma veľmi teplo,často aj v noci.No keď si pridám 0,5mg Rivotrilu, tak zaspím.Len mám potom ráno pocit,že sa dlho preberám.

Lapaj napísal:ahojte, betari. ja sa nemam moc dobre a co vy? viem, ze vacsina ludi neprispieva a rovnkao tak aj ja , ked im alebo nam je zle. neviem preco. jaq to proste nedokazem.

Zdravím Ťa, Lapaj. Prečítal som si Tvoj príspevok s veľkým smútkom a hlbokým súcitením miminálne trikrát a štvrtý raz ešte, keď som ho tu takto rozskúkoval do tohto môjho príspevku. Môžem potvrdiť, že aj ja, keď mi je zle, neprispievam alebo len výnimočne. Preto som bol teraz už hodný kus ticho, lebo mi bolo všelijak. Ja mám problém okrem tej červenavej veci aj problém s malým sebavedomím, asociálnosťou a kognitívne deficity, ktoré ma mimoriadne trápia, lebo neviem, čo so mnou v živote bude a mám veľkého tušáka, že nebudem robiť v živote prácu, ktorá by ma naplňovala a bavila, takže sa budem trápiť do smrti v syndróme vyhorenia. Ale to by chcelo viac popísať situáciu, ktorú som mimochodom už aj tak voľakedy písal. Ale je pravdou, že keď mi je zle, vtedy akosi cítim podobne ako Ty akúsi apatiu, asocialitu a nezáujem, kedy sa vzdávam, rezignujem na svoje spoločenské či súkromné úlohy, a v dôsledku toho sem nenapíšem, ani keby ste niekto sa vyhrážali samovraždou. Ale teraz som sa dokázal z nejakého dôvodu prekonať, lebo mi špeciálne záleží, aby sa Ti polepšilo.

Lapaj napísal:miesto toho sa radsej opiem. ako keby nikto nesplnpoval mioju empatocku rovinu.

Lapaj, nemysli si, že nikto nie je naladený empatiou na Tvoje vlny. Mnohí z nás Ťa chápu a ja sa hrdím tým, že Ťa chápem veľmi dobre vďaka podobnému postihu. Chápem Ťa aj v tom, že to riešiš alkoholom, lebo sám poznám, aké to je vyhľadávať alkoholom tie zmeny vedomia a zmeny zmyslového vnímania, ktoré príjemne zbavujú človeka napätia a úzkosti, prípadne starosti. Dobre si pamätám, ako som bol na kresťanských duchovných cvičeniach (!) a ja som tam bol v takej depresii, že keď nám dovolili ísť z kaštiela do dediny, tak som si kúpil v prvých potravinách fľašu a nasával vždy vtedy, keď nás uvoľnili na izby, aby sme rozjímali nad duchovnými témami. Ja som rozjímal nad svojím nešťastím v rozmare opojenia. Pre niekoho vtip, pre mňa životné memento. Napriek tomu Ťa v tom pití samozrejme nemôžem podporovať a pripomenúť Ti mám skôr, že sa mi s tým podarilo prestať a nechať alkohol na pokoji napriek tomu, že problémy neustupovali tak rýchlo, ako som ja ustupoval s mierou užívania alkoholu.

Lapaj napísal:ako alebo co robite ked ste v akutnej faze choroby. mate nejaky odkvap ktoremu sa zverujete, alebio to drzite v sebe? mate bytost alebo nejaku abastraktnu vec, ktorej sa zverite a vdaka nejn sa vam polepsi. ja to taham uz hodnu chvilu a nepocitujem nejake zretelne zlepsen ie.

Nikdy v sebe nedržím a nedusím ťažkosti. Je to obzvlášť pre muža veľmi nebezpečné. Lapaj, nejaké osobné zdôverenie sa psychologičke neplánuješ alebo aké máš s tým skúsenosti? Prednedávnom som písal, ako mne pomohla psychoterapia v pohľade na moje problémy Igorovi, tak skús zalistovať a prečítať si to. Môžem Ti to len odporučiť. Ja sa zverujem osobne svojej mamine. Lapaj, nikdy si nehovoril o svojom domácom prostredí. Bojím sa, že úmyselne a že teda zabrdnem do niečo citlivého a boľavého. Neviem. Skús mi to, prosím, objasniť. Moja mamina, hoci ma tiež presvedčovala, že moja červeň a úzkosť nie sú na mne vidieť, a má často iný názor ako ja, je môj najlepší priateľ, ktorý ma najlepšie chápe, lebo ma bezvýhradne vždy podporí. Zverujem sa tiež veľa jednej dobrej chat-ovej kamarátke, tá mi je tiež veľmi blízkou osobou a neviem, čo by som si bez nej počal. A mám tiež Vás tu.

Písal si, že k nikomu asi necítiš nič, že možno hádam ani nemáš nikoho rád v zmysle nejakej osobnej lásky ako citu. Myslím si, že ak máš takýto mínusový symptóm, tak ani tak si netreba zúfať pri hľadaní niekoho, kto by bol Tvojím blízkym. Isteže, vždy je lepšie keď k blízkemu cítime lásku, ale kľudne postačí aj pozitívna náklonnosť resp. dôvera, že mi ten druhý aspoň trochu rozumie. Nepripusť, aby si si myslel, že Ti nikto nerozumie, v niečom niektorí áno, v niečom niektorí nie, tak to chodí.

Takže odporúčam súkromne posedenie u psychoterapeuta a nájdenie nejakej osoby, ktorej to vyložíš. Už len tým, že vysvetlíš vec a zadefinuješ všetky aspekty svojho trápenia, sa Ti uľaví. Poznám to zo svojho prípadu.

A je tu ešte samozrejme Boh. No to je vec sporná, takže tú nerozvetvím, keďže neviem, ako si na tom s vierou.

Lapaj napísal:mam to vsetko nechat na doktoroch, mam sa na to vykaslat? fakt neviem. mam tendenciu mat situaciu po kontrolou.

Určite sa na liečbu nevykašli. A ani nenechaj všetko na doktoroch. Naša choroba je práca, práca na sebe. Pokiaľ platí, že ľudia boriac sa problémami v živote rastú do hĺbky i do výšky ducha a osobnosti, tak pre nás chorých to platí dvojnásobne. Označkovanie chorobou neznamená založenie rúk s tým, že už sa nedá nič robiť a človek je pod vplyvom neprajného osudu navždy. Práveže naopak, osobitne takí ako my sme vyzvaní životnou situáciou čo najviac na sebe makať a rásť. Zdolávať brzdy. Ísť proti vetru a dažďu. Takže na jednej strane nechaj lekárov robiť svoju prácu, na druhej strane makaj aj Ty na sebe, a síce konkrétne tak, že budeš si odvykať od alkoholu a nájdeš si iné provizórne riešenie útrap, ktoré neškodí tak silno organizmu, napríklad zverovanie sa na chat-e, psychoterapeutovi, nám tu na fóre, priateľovi, alebo najlepšie rodičovi či nejakému príbuznému, ktorý Ťa pozná a je s Tebou stále (ak taký je, neviem, k tomu sa mi musíš ešte len vyjadriť). Iný spôsob makačky na sebe je presná detailná analýza svojej paranoje, presné zadefinovanie Tvojich obáv a následné vyhodnotenie rizík a relevantnosti daných obáv. Taktiež hľadanie príčin obáv a strachu napr. v detstve, v dospievaní, v traumách, alebo hľadania pôvodu, kedy a kde sa to rozvinulo, kde to začalo a podobne. Podrobná racionalizácia úzkosti spolu s liekmi môže byť efektívnou pomocou, hoci verím, že nie úplnou. Ale to už keď raz máme amputovanú nohu, tak nemôžme čakať, že budeme hrať futbal. Chápeš...

Lapaj napísal:zavidim vase halucniacie a bludy ja som to nikdy nemal. hovori sa, ze cim zretelnejsie su halucinacie a bludy tym lahsie sa liecia. a ze plazivy priebeh znamenaq vycerpavajuce uterpenie s maly pokles choroby.

Ja som tiež nemal halucinácie, okrem tých ktoré máš aj Ty, a síce intrapsychické vtieravé myšlienky. Ale zmyslové nejaké halucinovanie tieňov, postáv, zvukov, hlasov a čo ja viem čoho, to som ani ja nikdy nemal. Bludy som mal, ale tie pôsobili najmä na začiatku choroby, keď som sa ešte neliečil. Inak to boli všetko parciálne náhľady na chorobu, takže nič závažné, vždy tým serióznym boli afektívne príznaky, teda depresívne stavy a s nimi spojené mínusové príznaky. Aj ja som mal plazivý priebeh, prakticky od mojich sedemnástich sa to ťahalo dva tri roky, kým som konečne prišiel na psychiatriu s tým, že dačo nie je v poriadku. Nič náhle, nič prekvapivé. Ale plazivé.

Lapaj napísal:vy aspon nie ste paranoidne nastaveny primarne ako ja. ja som paranoidne nastaveny stale. preto sa u doktorky trasiem a ona si my&sli, ze je to vedlajsi ucinok haloperidolu. taku mam ja uzkost. vsetci mi tv rdia, ze tio na mne vobec nevidno ale to je sprostost. na mne to totiz je vidno, len treba nezaujaty pohlad.

Ako som už spomínal, aj mne všetci tvrdili, že moja červeň nie je vidieť alebo ak tak, tak že je prirodzená, lebo aj druhí sa červenajú. Ale v skutočnosti sa nikto nečervenal.. ľudia po uliciach chodili, normálne sa rozprávali a bavili a NIKTO sa nečervenal. Bolo to klamstvo a sprostosť, ako si to pomenoval výstižne Ty, Lapaj. Veľmi dobre Ťa chápem, prosím, dovoľ mi, aby som sa empatiou naladil na Tvoje vlny aspoň ja alebo my tu na fóre. Verím Ti, že Tvoje trápenie je reálne. Len treba venovať čas podrobnej analýze paranoidite ako východiska pre Tvoje obavy. To by mohol skúsiť psychoterapeut, tak ako to so mnou skúša moja psychologička.

----

Tak Lapaj, na záver, píš. Teším sa na Tvoje príspevky. Držím Ti pevne prsty a pamätaj že často na Teba myslím, hoci Ti to takto priamo nepomáha ale nie je to tak veľmi na nič, lebo podľa mojej viery je aj modlitba za Teba vhodná a dobrá pomoc, aspoň nejaké to uľavenie, požehnanie, omilostenie. Drž sa. Ahoj.

matej, chcel som ti napsiat, ze mas dar na pisanie. tvoris nieco alebo nejako?

ako riesite problemy, ktore vas trapia a vyrazne znizuju kvalitu vaseho zivota? obraciate sa na doktorkov ak sa to tyka liekov, alebo to v sebe dusite.

Doporučujem Ti, Lapaj, prečítať si na mojej stránke schizoafektivna-porucha.webnode.sk v oddiele "Otázky a odpovede o chorobe" tie časti, ktoré sa zaoberajú liečbou. Sú tam aj "Psychosociálna terapia", "Kultúrno-rekreačná terapia" a "Správne stravovanie a psychohygiena". Riadim sa aj tými radami, ktoré som tam zosumarizoval a pomáha mi to.

V ďalšom rade sú to lieky. Lieky tvoria jadro celej mojej liečby, pokiaľ mám odpovedať na tú Tvoju otázku sám za seba. Ako som spomínal v predošlom príspevku, obrátim sa s problémom na psychiatra, psychiatričku, nech už by mal voči mne čokoľvek, a poviem mu vec, o ktorej on je maximálne vzdelaný, takže tak činím s plným vedomím, že preňho/pre ňu sú tie naše najosobnejšie problémy vlastne látkou, ktorú podrobne študoval a vie, ako ju riešiť. Samozrejme, aj lekár je len človek, takže môže mať zlú náladu, môže preferovať niektorých pacientov pred inými, má takéto bežné ľudské nedokonalosti, ale to neznamená, že nevie alebo nechce pomôcť s tými našimi problémami, ktoré sú preňho odbornou študovanou látkou.

Preto Lapaj, určite sa zveruj lekárovi, hoci mu plne nedôveruješ. Lebo tu nie je postavená otázka tak, že lekárovi musíš plne dôverovať, aby si mu povedal svoj najosobnejší problém, ... totižto vec je postavená tak, že Tvoj najosobnejší problém je preňho rébus, na ktorý je profesionálne zameraný ho vyriešiť. A urobí to. To nie je otázka citu, hoci je vždy ľahšie, keď je lekár citlivý a dáva si záležať, aby vzbudzoval u pacienta aj dôveru - to je pravda.

Nikdy problémy v sebe nedusím, vždy s tým idem von na svetlo internetu k chat-ovej kamarátke, alebo k mamine, alebo k Bohu v modlitbe.

A potom je tu sebaľútosť. Keď už nevidím východisko, tak sa umlčím, zavriem sa do izby a trochu si poplačem alebo sa poľutujem na pár hodiniek. Dám si prothazin a rivotril, a pekne zaspím, takže keď sa zobudím, už mi je o čosi lepšie. Sebaľútosť mi pomáha prehodnotiť situáciu, pozrieť sa na vec inakšími očami, trošku si uľaviť od napätia a ponoriť sa hlbšie do rozjímania nad svojím nešťastím. Je to v konečnom dôsledku obrodzujúce. Ale pozor! Verím, že tak robíš aj Ty, ale Ty to spájaš s alkoholom, to ja tak nerobím... nesmú sa zneužívať návykové látky na zmeny vedomia. Moja sebaľútosť je len vec v kúte zatvorenej izby bez nikoho a ničoho. Nie piť a škodiť si a privolávať si ďalšiu duševnú chorobu - F10.

ja pravidelne pijem. nevidim ine vychodisko.

Lapaj, nepi toľko. Obmedzuj to, prosím. Neviem, či vieš, ale môj otec je alkoholik abstinent a dvakrát do týždňa chodí na abstinentské kluby, kde sa stretáva s čoraz mladšou generáciou, ktorá má za sebou protialkoholické liečenie. Už neplatí dávno, že alkoholikmi sú štyridsiatnici, päťdesiatnici.. ale už aj my dvadsiatnici sú alkoholikmi. Osobne som spoznal alkoholika abstinenta, ktorý bol na protialkoholickom liečení niekedy okolo svojho 23. roku veku. A to nie je vôbec výnimka, ver mi. Profil členov abstinentských klubov to potvrdzuje. Takže je možné, že keď pravidelne piješ, a už nevieš inak riešiť problémy, len alkoholom, tak si na ňom už minimálne psychicky závislý a si alkoholik.

Bojuj s tým, prosím. Nenechaj sa zmiesť najväčšou metlou ľudstva, a síce alkoholom. Nemáš dosť problémov? Ono to vždy začína tak, že si človek myslí, že "má tendenciu mať všetko pod kontrolou". Ale to je len blud, nemá nič pod kontrolou. Skús mesiac nepiť a uvidíme.

Nechcem Ťa trápiť ešte viac, chcem Ti dobre, ale aj priateľ musí priateľa upozorniť na chybu. Nie len mu hovoriť, čo sa mu páči. Rozumieš mi...

bojim sa obratit na doktorou,lebo som paranoidny a som presvedceny ze proti mne neiceo. maju. ale fakt neviem co robit. myslite ze sa mam obratit so svojou situacioou na doktorku? pre niekoho je to samozrejma vec, ale pre mna je to nadludsky vykonb. momentalne mam pocit, ze jedina mozna cesta je leponex. mam problemy s vyjadrovanim, neviem, uz pomaly pisat spisovne, cele dni mam vtierave myslienky tykajuce sa choroby a liecby....asi si to vsetko spisem a obratim sa na doktorku.

O tomto som mal debatu s mojím otcom. Že na jednej strane si uvedomujem svoj problém ako symptóm choroby, a na druhej strane som aj napriek tomu presvedčený, že to symptóm mojej choroby nie je. Napísal si, že si paranoidný, takže si uvedomuješ svoju paranoiditu voči doktorom, na druhej strane píšeš, že si presvedčený, že proti Tebe niečo majú, hoci pred chvíľou si sám uznal, že je to obsah Tvojej paranoje. Nechcem Ťa za to haniť, práveže naopak, vidím v tom cestu, ako pokročiť vpred.

A síce tak, že si budeš umelo vsugerovávať, že to, že proti Tebe niečo majú, je len obsah Tvojej paranoje. Prvý krok si sám už urobil, takže stačí už len pokračovať v kráčaní ďalej. Samozrejme viem, že to také jednoduché nie je, ale pokiaľ mám hodnotiť zo svojej skúsenosti, tak napríklad ja mám pocit niekedy na ulici, že ma všetci hodnotia a súdia a myslia si o mne zlé veci, napr. že som špatný, tlstý, nesympatický, hlúpy atď. A umelo si poviem: "Matej, to sú len tvoje myšlienky, tvoje čierne myšlienky pochádzajúce z choroby, pretože ľudia sú mimoriadne sebeckí a nikoho jednoducho nezaujímaš. Neboj sa." A just idem do tej situácie, v ktorej cítim ohrozenie. Napoky. Na drzovku. Ako výsmech svojej chorobe a svojej paranoji. A nakoniec zistím, že to fakt až tak nebolelo a dopadlo to dobre.

Jednoducho, Lapaj, využi ten skvelý parciálny náhľad na svoju paranoju, že si na jednej strane uvedomuješ, že si paranoidný voči doktorom a na druhej strane stojí samotný obsah tejto paranoje. Využi túto skvelú situáciu na podrývanie autority a vplyvu spomenutého obsahu paranoje v Tvojej mysli. Verím, že si statočný a podarí sa Ti to aspoň čiastočne... aspoň natoľko, aby si povedal svoje problémy lekárovi.

Lapaj napísal:matej, chcel som ti napsiat, ze mas dar na pisanie. tvoris nieco alebo nejako?

Práveže som zistil, že som bol celý život podlo a kruto klamaný vlastným mozgom o tom, že budem výnimočný a nadaný, a v skutočnosti som hlúpy a bez akéhokoľvek talentu. Urobil som si IQ test a ten mi povedal, že "pravdepodobne dobre vyštudujete základnú školu a vhodne sa uplatníte v manuálnych profesiách". Včera som kvôli tomu plakal v posteli do noci.

-----

Ahoj.