Ako sa dnes máš? 2

Tak so Seroquelom som aktívnejšia to je pravda.Len niekedy si pripadám až hypomanická,hlavne keď to zmiešam s pivom.Rozprávam hocikomu osobné veci,ktoré mi možu poškodiť a tak.To som pri Soliane také problémy nemala.Spomínal si tušim,že tiež si mal sklony k mánii,tak na to by mal Solian zabrať.Ono nie je ešte liek,že to bude ako pred chorobou,ani jeden nie je stpopercentný.No sú lieky,čo tlmia podstatne viac ako Solian,napr:Risperdal,či Haloperidol,alebo Fluanxol depot.A určite aj Leponex, aj keď ja s ním našťastie skúsenosti nemám.

Ahoj Ivan.
Ja som bol obyčajný chlapec z normálnej rodiny, na prvom stupni Základnej školy ročníky 1.-4. to bolo v pohode, isteže boli nejaké pokusy od niektorých spolužiakov fyzicky ma napadnúť, to však ešte nebolo šikanovanie. Bol som tichý chlapec a hlavne dosť mäkký, ale aktívne som športoval od piatich rokov, beh, cyklistika, plávanie a súťažne som hral tenis, mal som len dvoch kamarátov. Na druhom stupni základnej školy sa vytvoril úplne nový kolektív ročníky 5.-8. Vtedy ma začali dvaja spolužiaci sústavne otravovať, keď to videli ostatní, že im to neoplácam, hoci som bol fyzicky dobre disponovaní, tak sa k nim pridali, ostatní čo ma nešikanovali sa odo mňa odvrátili a hrali mŕtvych chrobákov, tak sa to riešilo aj s triednou učiteľka, ktorá nebola schopná problém vyriešiť, tak to bola len voda na mlyn pre ostatných a začalo sa sústavné a kruté šikanovanie, keď som prešiel na strednú, tak moji staronoví spolužiaci dali avízo ostatným, že som dobré boxovacie vrece, situácia sa opakovala, profesori tiež nič neporiešili, a miesto toho som ja a nie oni musel prestúpiť na individuálne štúdium.

Béčka prestali účinkovať. Odkedy som ich začal brať, ako sa stal naším priateľom Ivan, tak som neprišiel do depresie, ale po 2 týždňoch užívania to zlyhalo, už od piatka som v dosť značne rozvracajúcej depresii, ktorá sa spojila s derealizáciou tej typickej mojej slabej intenzity, nie takej hlbokej, akú má Ivan. No i tak je u mňa derealizácia znakom obzvlášť hlbokej depresie, aspoň podľa toho, ako si všímam u seba rôznu časovú zhodu rozličných príznakov, ktorá nie je naisto len tak náhodná.

Som nešťastný, že ubližujem svetu a že som zlý človek. Ale neviem s tým nič urobiť, lebo to vychádza z môjho skazeného srdca. Moje správanie sa deje dvomi smermi, na jednej strane som veľmi milý k cudzím ľuďom, ktorými sú všetci okrem virtuálneho prostredia internetu, mamy a tatina (čiže aj vlastní bratia, ktorí už dlhodobo so mnou nebývajú). Pred cudzími ľuďmi som v napätí, nesvoj, úzkostný, nervózny, a mojou obranou je byť za každú cenu milý, stoj čo stoj. Priateľský. Nech by som mal akúkoľvek depresiu, akokoľvek nahnevaný nech by som bol, tak aj tak budem k nim milý a vyhnem sa konfrontácii, aj keby mi mali hovoriť veci, s ktorými vyslovene nesúhlasím. To sa mi už veľa ráz stalo a potvrdilo. Ale to nie som uvoľnený ja, nie som sám sebou.

Sám sebou som vo virtuálnom prostredí internetu (predovšetkým chat), a pred mamou a tatom. A v týchto pozíciách som zlý, nevychovaný, lenivý, rozmaznaný, precitlivelý a neférový. A to vychádza z môjho srdca! Z môjho vnútra, lebo vtedy som skutočne sám sebou! Takže nemôžem dôjsť k inému záveru, ako že som zlý človek.

Je mi to ľúto, ale táto ľútosť je na nič v situácii, v ktorej konám, akoby mi toho ľúto nebolo. Cítim sa strašne, akoby vyobcovaný spomedzi slušných a normálnych ľudí.

Stále len ležím, neviem sa vzchopiť. Celé zmyslové vnímanie sa mi ozvláštňuje, dokonca aj zvuky si asociačne zvláštno spájam, napr. včera v noci som sa nemohol zbaviť pocitu, že počujem napúšťať vaňu. A to my pritom už vaňu rok nemáme a tie zvuky išli zrejme zvonka alebo neviem odkiaľ. Tiež som počul rôzne tlmené ozvláštnené zvuky, ktoré ani neviem teraz pomenovať. Ale istotne mi boli známe, to viem. Priestor sa približoval, stával dvojrozmerným a občas som sa potrmácal po byte, čo som sa cítil akoby som plával, a nie chodil. To sa posilňovalo obzvlášť ležiac, takže ak som sa zabudol, tak som čumel na plafón bez mihnutia brvy hodne dlhú dobu. Bolo mi aj psychicky zle, aj teraz mi ešte je, musel som to riešiť hýbaním sa odzadu dopredu, odpredu dozadu chrbtom na stoličke. To mi pomáha sa ukľudniť aspoň trocha. Plakať som neplakal, nebolo dôvodu, všetko to vychádzalo totiž skôr z môjho pokazeného mozgu, než zo skutočných dôvodov skutočnej zlej situácie.

Snívalo sa mi v noci viac ráz o diablovi. Napádal ma a podobne. No desivá noc.

Ach. Držím Vám palce. Zajtra idem k doktorke, ale voči nej mám otrasenú dôveru po tom minulom pondelku. Pre Vás silných a odolných je to ľahké nechať tak, ale pre mňa precitlivelého je to rana, nech si hovoríte, čo chcete. Keby ste boli okolnosťami tak uspôsobení ako ja, tak by ste boli tiež precitlivelí.

Ahoj.

Ahoj Laura.
Na bipolárne stavy beriem Li. Solian - Amisulprid mi zaberá slušne, ale stále mám problémy s pasivitou, demotiváciu a nechuťou do aktivity. Kedysi, aj už s chorobou, som civičil, študoval aj pracoval. Teraz som ako také blato. Keď si niečo vyžaduje väčšiu námahu, premýšľam o tom, myslím, až nakoniec je neskoro konať.


.....

Ahoj Matej.
Mrzí ma, že Tvoj zdravotný stav nie je OK. Skús nové antidepresíva. Mňa kedysi dostali z najhoršieho, ALE nezaberajú hneď až po týždňoch (aspoň u mňa). Blbé je, že ten čas treba jednoducho pretrpieť.

AD: "Som nešťastný, že ubližujem svetu a že som zlý človek."
A to vari niekomu ubližuješ bolestne? Akosi, sakra, prišiel na to, že ubližuješ svetu? Podľa mňa je toto, len výplod Tvojej mysle. Koho považuješ za "zlého človeka"?
Podľa mňa máš depku. Mal som podobné stavy a Escitalopram to vyriešil po 2,5 týždňa.


......

Ahoj Igor.
Šikana nie je jednoduchá na riešenie. Problém je nielen v šikanovi/šikanoch ale aj v šikanovanom. Často má pocit, že to niekedy skončí, stačí to nechať tak. Riešiním je aktívny odpor šikanovaného. Ak sa chce zbaviť šikany musí viesť "vojnu" proti šikanovi/om. Nedať sa, to je základ. Prostriedky si nevyberať, ale práve naopak hľadať všetky formy obrany. To čo si popísal je len útek od problémov. Najlepšie sa proti šikane bojuje vtedy, ak ešte nie je rozvinutá.

Matej, tiež ma mrzí, že si na tom psychicky, zle. Mne napríklad v stredu bolo tak strašne psychicky zle, chytil som neuveritelnú paniku a už som myslel, že skončím na psychiatrii, večer som išiel na pohotovosť a tam mi pichli niečo na upokojenie, celý deň som nič nejedol a v noci som nespal, zaspal som až nad ránom od totálneho psychického vyčerpania. A ja som napríklad tiež veľmi precitlivelý a zranitelný, vôbec nie som odolný. Neviem ako ostatní, ale tiež si myslím, že sú precitlivelí.

Tuto, keď ma spolužiaci na začiatku šikany bili a ja by som sa nasral, tak skončia na JIS-ke, potom by som paradoxne mal problémy ja. Ja som aj s otcom chodil k rodičom tých žiakov, ktorí ma šikanovali, niektorí komunikovať odmietli, iní sľúbili nápravu, ale nič také sa nedialo, myslím, že oni sami si s nimi nevedeli poradiť, a tiež si myslím, že vedenia škôl nedostatočne riešili-neriešili problém, malo nasledovať stupňované potrestanie, najskôr psychológ s pedagogicko-psychologickej poradne, potom znižovanie známok z chovania až po vylúčenie zo školy alebo umiestnenie v reedukačnom domove, nič z toho sa nedialo a spolužiaci, ktorí ma šikanovali nadobudli pocit, že môžu všetko. Bolo to regulérne šikanovanie fyzické napádanie aj psychické, ráno mi bývalo zle od žalúdka, keď som mal medzi nich chodiť. Pokiaľ je povinná školská dochádzka, tak škola je povinná zabezpečiť poriadok a nie sa k tomu stavať laxne.

Igor napísal:keď ma spolužiaci na začiatku šikany bili a ja by som sa nasral, tak skončia na JIS-ke, potom by som paradoxne mal problémy ja. Ja som aj s otcom chodil k rodičom tých žiakov

Igor, a čo si robil ty, okrem sťažovania sa autoritám? Poviem Ti, nie je jednoduché niekoho len rukami a nohami zmrzačiť. Dokonca aj v šialenom amoku niekoho mlátiť 5 minút nezaručuje jeho devastáciu. Pochybujem, že by si ovládal sebeobranné a útočné ťahy, ktoré by jednotlivca poslali hneď do nemocnice alebo pod zem. Stačí pár siniek od pästí a útočník pocíti, že jeho ataky sú "odmeňované" rovnakou kartou. Prečo by si sa mal "nasrať"? Efektná sebeobrana je naopak vecou kľudnej mysle - píšem ako kompetentný (mám za sebov kopec tréningov v tejto súvislosti).

Pýtam sa: Čo si reálne urobil pre to, aby si zlikvidoval šikanu voči tebe? To si len jednoducho trpel?

Nehnevaj sa, že Ti tak píšem, ale náznaky šikany boli vykonávané aj na mne, avšak stačila jedna rana do podbrušia a problémy skončili. Druhý raz stačili hrubé nadávky a vyhrážanie, v spojení so sebavedomím to úplne stačilo na odradenie potenciálnych šikanov. Najhoršie je byť tichým a trpiteľským, to majú šikani radi.

Tuto, máš pravdu, bol som tichý trpiteľ. Po dobrom som sa snažil vysvetliť spolužiakom, aby mi neubližovali, ale nezaberalo to. Boli akoby ľahostajní voči tomu aké následky môže ich správanie spraviť mne, ale aj im samotným. Pocit môjho sebavedomia bol na bode mrazu, a nedokázal som im nič oplatiť, bol som paralyzovaní. Som však presvedčený, že vyhrážka od autority, že pôjdu do reedukačného domova by ich zmrazila, a keby nie, tak taký dvojmesačný pobyt by im nezaškodil, rýchlo by pochopili, že vzpieraním sa a robenia zla im nepomôže, práve naopak, civilizované správanie je kľúč k miernejšiemu režimu až odchodu domov. Keďže sa do takej situácie nedostali, nemali motiváciu "byť dobrí".

Este som nepocula o pripade, kedy by len za sikanu niekoho umiestnili v reedukacnom centre. Dnes, ked mladi ludia beru drogy, kradnu, prepadavaju a podobne, na to nie su ani kapacity. Skola to mala riesit, ale asi tazko vyhrazkami o reedukacnom centre.

Ahoj Igor,
a nerozmýšlal si ako športovec nad tým, že by si presedlal napríklad na box? Tam sa dá naučiť veľa už za pár týždňov a sebavedomie by Ti stúplo. Ako tenista si mal určite dobrý pohyb rúk a v takomto športe by si to dobre mohol využiť. Následne by Ti to mohlo byť nápomocné aj ako obrana proti atakom šikanov. Box, kickbox, thajský box, street fight - to všetko sú možnosti na rýchle naučenie sa umenia brániť sa. Rozhodne nedoporučujem džiu-džitsu, karate, wo-shu, judo, aikido - kde roky trvá naučenie sa týchto umemí/športov.
Ja som robil 5 rokov wo-shu, roky box a sebeobranu. Je to výborné na získanie sebavedomia. V spojení s posilovňou Ti môžem prehlásiť, že šikana Ťa bude obchádzať ďalekými oblúkmi.
Keď by si aj nerobil priamo bojový šport, stačí sa naučiť direkty a priame nízke kopy a funguješ. Spolu s pozretím citlivých bodov na tele máš solídny základ pre obranné akcie. Na toto stačí vlastniť vyrobený mech a za pár týždňov tréningu sa vieš pohybovať v problémových situáciach. Najlepšie nájsť si partnera s ktorým budeš toto trénovať. Zakúpiš si rukavice a výsledky sa dostavia.

Inak, keby si sa rozhodol pre takúto formu športu, vyberaj si sparingov rozumne, nie žiadnych "nervákov" alebo príliš pokročilých. S dobrým sparingom sa dá dostať ďaleko, so zlým prídeš akurát k zraneniu.

S pozdravom Tuto

Igor, tá paralýza obrany bola možno predispozičným stavom tvojej choroby. Človek už je vtedy viac introvertný, ak nemá mániu samozrejme, a tak je tá paralýza v takomto stave v celku prirodzená. My sme mali tiež takéhoto v triede na strednej.

Matej, ani mne už béčka nezaberajú, ale stále ich beriem, lebo si myslím že sú prospešné. Akurát som stlmil dávku. Mal som už aj taký fyzický pocit, že dosť, som toho plný, treba ubrať. Teraz už ten pocit nemám. B3 je len jeden z komponentov, ktorý môže byť účinný na schizu, aj to sa uvádza že len v akútnych typoch. Ja som cítil efekt aj pri chronickej.
Dr. Pfeiffer uvádza 29 príčin vzniku schizo ochorení, takže už len trafiť sa do tej správnej, alebo ich kombinácií nie je vôbec jednoduché. Ja som momentálne stavil na glutaminovú príčinu, defektu produkcie tohoto ochranného prvku na mozog. Vedecké štúdie potvrdzujú tento deficit u negatívno-kognitívnych schizofrenikov. Oni ako príčinu devastácie mozgu uvádzajú oxidačný stres, ale ja viem aj s iných štúdii, že nie len v tom je problém, ale aj v tom, že glutation chráni mozog aj pred inváziou toxických kovov, s k torými denne prichádza naše telo do styku. Chcem ísť touto cestou preto, lebo reagujem na prísun glutationu, aj iných detoxikátorov. Dnes som sa rozhodol napísať na kliniku toxikológie do Bratislavy, či by boli ochotní mi spraviť testy na vylučovanie toxických kovov za pomoci detoxikátorov. V zahraničí sa robia testy aj na stav glutationu, ale nikde som nevidel rozlíšenie na aktívny a neaktívny. Za optimálnych podmienok dokáže glutation obnovovať svoju funkčnosť, takže môže byť viackrát použitý vo svojej funkcii. Ale to už zachádzam do hĺbky. Momentálne beriem produkty na zvýšenie glutationu v tele, pravidelne silymarin a občas NAC. Bral som aj redukovaný glutation ústne, a cítil som jeho efekt, aj keď sa uvádza, že drvivá väčšina sa zničí skôr, než sa dostane do krvného obehu. Najnovšie začali vyrábať sublinguálnu verziu, tak skúsim tú.

Hovoríš si, že si zlý človek, pretože k cudzím sa správaš pekne a k blízkym škaredo. Vnímaj to ako vec rovnováhy. Pred cudzími sa nechceš prejavovať zle, pretože nechceš mať konflikt, chceš vyzerať ok. Je to úplne prirodzené. Ale niekte musíš ventilovať to emocionálne prepetie z ovládania sa na verejnosti. A urobíš to doma, medzi blízkymi, pretože vieš, že tam ti hrozí najmenšie nebezpečenstvo. Ber to ako následok choroby, ktorá ťa emocionálne tlačí do oveľa ťažšej pozície, než keby si bol zdravý. Ak si dokážeš uvedomiť, že by si sa mal správať lepšie, tak nie si na tom až tak zle. Ale na druhej strane je to výzva pre tvojho ducha, aby s tým niečo urobil aj v týchto sťažených podmienkách.

Ja síce bojové umenie neovládam, ale nemal by som problém napáliť niekomu, pokiaľ by si dovoloval to čo nemá.