Ako sa dnes máš? 2

Ivan napísal:ako keby som mal len vnútornú dušu a o vonkajšiu prišiel. O tú, čo ma spája s vonkajšou realitou.

Ahoj Ivan,
akosi ťa nechápem. Keď už uvažujeme o duši, je len jedna. Uvádzaná je ako stelesnenie svojho JA. Rozdelenie na vnútornú a vonkajšiu mi pripadá akési zvláštne. Keby som ťa mal pochopiť uvažoval by som skôr následne:

"Vnútorná" duša prekričuje "vonkajšiu". Znamenal by to v preklade, že si nútený vymaňovať sa z vnútoeného života, ktorý prekrýva aj vonkajšiu realitu. Tvoja osobnosť by vtom prípade bola silno koncentrovaná do tvojho vnútra a to až v takej miere, že je to na úkor vnímania a hlavne spracovávania reality.

DOPORÚČANIE: Vyhýbaj sa zamýšľaniu sa nad sebou, svojou chorobou, svoje myslenie zameriavaj na riešenie myseľ namáhajúcich úloh. Taktiež nie sú vhodné hlbšie meditačné techniky, a naopak ľahké relaxačné aktivity sú žiaduce. Výbornou pomôckou Ti môže byť venovanie sa hobby, ktoré ťa pohltí (modelovanie, práca v záhrade, upratovanie, kreslenie, študovanie...). V prípade ťažkostí a zhoršenia vyhľadaj odborníka.
PS: Aj od všeobecného lekára môžeš získať odporúčanie na 25 sedení s psychológom zdarma. Využi to.

Maťo?

Ako si začal semester?

Stíhaš aj fórum administrovať?

Tuto napísal:Maťo?

Ako si začal semester?

Stíhaš aj fórum administrovať?

Ahoj Tuto

No, semester začína tak zvláštne. Ja som mal prerušené štúdium od januára ako tretiak bakalarista a ono nebol akurát otvorený predchádzajúci ročník. Takže vlastne som teraz "prepadol" do ročníka sám a nemám žiadnych spolužiakov. Podľa smerníc fakulty mám právo dokončiť bakalárske štúdium, hoci som v rocníku celkom sám, no samozrejme mám tú nevýhodu (alebo výhodu?), že musím loziť za učiteľmi na katedry a písať im maily, že kedy majú na mňa čas, aby sme mohli sa nejak vzdelávať a aby som mohol teda spraviť ich predmety. Prvé stretnutia mám teraz v pondelok po návšteve psychiatričky, potom tiež v utorok a v stredu mám aj spojený predmet, ktorý zdieľam s inými ročníkmi, a ten mám ako jediný aj v pevnom rozvrhu. Ostatné predmety závisia voľne od dohody a od réžie učiteľov.

Práca na administrovaní fóra nie je ťažká, pokiaľ je nás takto máličko a za deň pribudne maximálne zo 10 príspevkov. Avšak nestíham čítať všetky príspevky na prozaicko-poetickom fóre, takže neviem či tam niekto vulgárne nenadáva. Ale verím, že nie. A mimo to, je tu aj Lapaj a on je tiež moderátor, tak má vlastne kompetenciu upraviť alebo vymazať nevhodný príspevok. Som presvedčený, že by mi s tým pomohol, keby videl, že to nestíham ja.

Občas sa vynoria problémy, ako napr. s tými otravnými notifikáciami, ktoré, mám pocit, sa vždy aktivujú, keď do danej témy človek prispeje. A to bez ohľadu na to, že sme ich hore v Nastaveniach vypli. Už som aj hľadal o tom informácie na vyšších miestach, ale zjavne to nikoho netrápi, len nás. Neuveriteľné.

Dnes som bol u psychologičky, prejednávali sme veci ohľadom mojej precitlivelosti. Vysvetlila mi veľa vecí a celkom slušne radila, snažila sa mi úprimne ukázať, ako je možné človeku sa nebrať toľko vážne. A podobne. Bol som vnútri dosť dlho, tak sme pokecali veľa toho.

Ako budem viac zapojený do školských aktivít, tak sa stane, že sem vkročím iba obdeň. Tak potom tu buďte na seba dobrí, lebo inak Lapaj spraví poriadok.

Dík za odpoveď Maťo.

Neboj, všetko sa dá keď je človek ako tak OK. To mailovanie s vyučujúcimi nie je bohovie čo, oni niekedy a hlavne "niektorí" nemajú až tak chuti zaoberať sa jednotlivcom. Dúfam, že na takých nenarazíš, ale aj tak si od nich pýtaj ich rozvrh a telefónne číslo. Verím, že budeš mať šťastie len na ústretových vyučujúcich.

Na poet-próza je to dobré, nikto tam nenadáva, ale inak dík za typ, aspoň viem kde si mám "vyliať srdce", keby dačo. ...ále nemaj strach. Konkrétne ja nemám prečo, a myslím, že som relatívne vychovaný. Tak. Aj keď sú mi známe fóra, kde anonymita robí z ľudí doslova zvery. Admin to má úplne na háku, nech sa tam aj pozabíjajú. Toto fórum je veľmi, veľmi slušné.

Ono, určite je pravda, že ohľadom "brania sa privážne", je život ťažší. Zamysli sa o čo majú ľahší život rôzny ľachtikári, tí čo nič neberú vážne, flegmaticky mávnu nad všetkým rukou. Naopak zodpovedný človek si sebou vezie zároveň aj poriadny balvan. Chce mať svoj život úplne na poriadku. Problém vzniká, keď sa to nedarí. Poctivosť a zodpovednosť je navyše nie moc trendy. V spoločnosti majú radšej hýrivých extrovertov, pôžitkárov, pijanov, rozšafných ľudí nezodpovedných k sebe, životu aj druhým.

Dnes som písal kamarátke niečo v zmysle: Umením je byť v súlade so sebou vo všetkom. Tento výrok vyžaduje pochopenie samého seba a následnú aplikáciu tohoto poznatku na svoj život. Ak to jednotlivec dokáže vzniknú pocity naplnenia, šťastia a spokojnosti. (samozrejme ak je to v súlade s ním samým - niekoho naplňuje byť nešťastným)

Zdravím vás všetkých.

Dneska sa cítim ako tento obrázok:

DOPORÚČANIE: Vyhýbaj sa zamýšľaniu sa nad sebou, svojou chorobou, svoje myslenie zameriavaj na riešenie myseľ namáhajúcich úloh. Taktiež nie sú vhodné hlbšie meditačné techniky, a naopak ľahké relaxačné aktivity sú žiaduce. Výbornou pomôckou Ti môže byť venovanie sa hobby, ktoré ťa pohltí (modelovanie, práca v záhrade, upratovanie, kreslenie, študovanie...). V prípade ťažkostí a zhoršenia vyhľadaj odborníka.
PS: Aj od všeobecného lekára môžeš získať odporúčanie na 25 sedení s psychológom zdarma. Využi to.

Tuto, na základe doporučenia si nepochopil o čo ide. Ono to je aj nemožné pochopiť, pokiaľ človek nezažil totálnu derealizáciu. Takže si z toho nič nerob. Tam fungujú úplne iné pravidlá, ktoré človek, ktorý to nezažil nemá šancu pochopiť, aj keby sa ktovie ako snažil.

Ahoj Matej.
No tak neviem ako je to s profesormi na vysokej škole, ale ja som v treťom ročníku kvôli neznesitelnému šikanovaniu prešiel na individuálny študíjný plán, tiež som musel zháňať a otravovať profesorov, aby si na mňa našli čas, najskôr od nich získať témy v učebniciach, ktoré sa mám naučiť a potom ich zase otravovať, aby ma vyskúšali a poviem ti, že som im musel asi liezť riadne na nervy, tiež som bol sám a dovtedy som mal 1-tky, 2-jky a zrazu som mával trojky a štvorky. Pravdepodobne to bola pre nich práca navyše a tak sa ku nej aj stavali česť výnimkám, hoci som doma poctivo študoval, ale nakoniec som sa úspešne dopracoval k záverečným skúškam, úspešne som absolvoval príjimacie pohovory na nadstavbové maturitné štúdium, tam to už bolo iné, boli sme 20 členný kolektív a opäť sa vrátili jednotky a dvojky, okrem účtovníctva a matematiky, to mi nešlo.

Ahoj Igor

Veľmi ma mrzí, že si sa na strednej dostal do takejto pekelnej situácie. To je proste vec, ku ktorej sa ani neviem vyjadriť, ale rozumiem, že bolesť z toho je veľká. Tu na vysokej sú učitelia zvyknutejší pracovať aj individuálne, nad rámec bežných prednášok, hoci nie sú nadšení, že majú v ročníku len jedného študenta. Viacerí mi už odpísali na maily, vlastne takmer všetci, a už mám s nimi dohodnuté termíny stretnutia v priebehu budúceho týždňa. Jedna doktorka dokonca mi napísala, že keď vypracujem zadanú prácu a naučím sa jej skriptá, tak sa môžeme dohodnúť na skúške vlastne ešte vo výučbovom období, ak budem chcieť. To je napríklad super. Keby aj niektorí ďalší tak rozhodli, prípadne sem-tam konzultácie ich skrípt a niektorých tém, tak by som si to mohol rozplánovať na celý semester a skúškové a odpadol by toľký časový stres. Takže má to aj niektoré výhody. Neskôr napíšem, ako tie stretnutia dopadli a či sú ku mne prívetiví alebo to ozaj berú ako otravovanie a nadčas. Uvidíme. Či už tak alebo onak, oni sú šéf, ja som poddaný, chi, rozumieme si.

Ja som dva roky chodil na strednú školu externe. T.j. na začiatku roka som si vyzvihol knihy, na konci roka som v priebehu jedného roka spravil zo všetkých predmetov skúšky a bolo. Takže som bol v škole 2x do roka.

Igor, prečo ťa šikanovali a prečo si si to dal ľubiť? Prečo si sa nevzoprel?

Mňa šikanoval jeden blbec v práci ešte za socíka. Cítil že som slabší jedinec, a tak dobiedzal ako mohol a pokúšal sa spraviť si zo mňa sluhu. Samozrejme že som mu v tom nevyhovel a tak sa pokúšal o fyzické násilie. Keď bolo treba, tak som sa fyzicky bránil, ale nikdy som neútočil. Dnes sa cítim taký silný, že by sa ma pokus o šikan psychicky nedotkol.

Solian považujem za dobrý liek.Len tiež som pri ňom priberala.Pať rokov mi funoval dobre a potom som zostala minule leto strašne nervózna,prestala som spať a ž to skončilo nemocnicou,kde mi ho zmenili za Seroquel.Pri ňom hlavne lepšie spím.Pri Soliane cítiť aj jeho antidepresívne účinky.

Laura napísal:Solian

Ďakujem za odpoveď Laura.
Určité problémy so spaním mám teraz aj ja. Váha mi kulminuje, ale mám aj dojem, že je to aj z nedostatku aktívneho životného štýlu. Úzkostné, depresívne stavy som dlho nemal, ale je tu pasivita a nechuť do aktivity. Myslíš, že Solian je za to z časti zodpovedný?