Ako sa dnes máš? 2

Ako tak čítam, takého bacila by som nechcel. Keď to nepoddá zbehni doktorovi, aby si nerozbehol dajakú epidémiu. Je jeseň a toto k nej často patrí. Jednoducho nepoteší. Máš víkend na vyliečenie. Možno potrebuješ aj antibiotiká.

Vyzerá to tak, že najhoršie mám za sebou. O tretej ráno som bol na tom ešte dosť blede, ale o siedmej som bol už celkom čulý. Antibiotiká mám doma, spústu druhov, len trochu iné, než predpisujú lekári.
Takže čo som si dal?
Asi 6 gramov céčka
Smilax http://www.celostnimedicina.cz/smilax-lekarsky-smilax-officinalis-sarsaparilla-veracruz.htm
Greposept: http://rtj-group.prirodni-leciva.cz/greposept-kapky/d-37579/
Extrakt z olivových listov: http://biocare.sk/eshop/produkt/antipress
Vilcacora: http://bylinky.doktorka.cz/vilcacora-leci-nejen-rakovinu/

No uznajte, načo by som chodil k lekárovi. Zajtra už budem pracovať na záhrade. Treba z nej urobiť rajskú aspoň vizuálne

Tuto, a čo takto vyskúšať niečo z kvanta ponúkaných potravinových doplnkov http://www.iherb.com/search?kw=sleep?
Poštovné sú 4 doláre. Dorazí to v rozsahu 1-2 týždňov.

Tuto, ešte niečo: http://www.iherb.com/Now-Foods-Melatonin-3-mg-180-Capsules/328?at=0
Prečítaj si recenzie.

Info stránka http://www.dobry-spanek.cz/melatonin

Tu je zmes spacích látok, v Bratislave majú obchod http://www.multivitamins.sk/ttpharm/index.php?ID=562
Myslím že aj v lekárni predávajú melatonín.

Aj GABA môže niekomu pomôcť: http://cs.wikipedia.org/wiki/Kyselina_gama-aminom%C3%A1seln%C3%A1
Utlmuje mozgov aktivitu, uvoľňuje napätie, čiže možný prekurzor dobrého spánku.
http://www.iherb.com/Now-Foods-GABA-750-mg-100-Vcaps/5020?at=0

Ak si chce človek pomôcť, musí skúšať všetko možné, snáď niečo zaberie

Myslím, že moja precitlivelosť nie je až tak mojím rozhodnutím, aby mi mohol niekto povedať vetu typu "tým si to iba zhoršuješ", akoby som sa teda ja o to pričinieval. Tým nechcem povedať, že to nemôžem ovplyvniť, len vravím, že moja hypersenzitivita pramení z detstva a je vrastená do môjho charakteru, do môjho spôsobu myslenia.

Matej, práve to červeným som mal na mysli. Regulovať svoju predispozíciu, ktorú z nejakého dôvodu máš.

No a tak som utrpel precitlivelosť.

Na rozdiel od tvojich súrodencov si ju už mal, keď si bránil svoju mamu pred opitým otcom. Tvoji bratia ju nemali, preto to tak citlivo neprežívali ako ty. Ty si sa z citlivou dušou narodil. Možno aj s predispozíciou, ktorá zvýšenú citlivosť duše vyvolávala.
Niekedy sa stáva, že už v detstve je dieťa citovo inteligentnejšie než jeho rodičia, a vtedy nie je čudo, že k nim pristupuje z pozície riešiteľa a čuduje sa im, že sa chovajú ako malé deti.

Ďalší faktor môžu byť moje kožné problémy. Mávam od trinástich na tvári rôzne červené škvrny, erytémy, a ja ako "verejný činiteľ", mám na mysli na verejnosti pôsobiaci miništrant, som bol samozrejme prirodzene všetkým na očiach. A tak som sa trápil, že mávam také tie úzkosti na verejnosti a nemôžem robiť to, čo chcem, a síce miništrovať slobodne. Alebo ísť po ulici slobodne bez úzkosti v tvári. Tak aj to ma, ako išli roky, postupne poznačilo precitlivelosťou na svoju vlastnú osobu.


To je síce pravda, ale dnes už si vieš rozumne zdôvodniť, že sa neoplatí mať úzkosti z čevených škvŕn, takže tento následok môžeš regulovať.

A keď sa do veci oprela ešte aj schizoafektívna psychóza, no zbohom. Tak si viete predstaviť, že teraz som na seba veľmi preveľmi precitlivelý. Ale snažím sa s tým bojovať, hoci ako vidíte, často niet výsledkov. Je to vo mne hlboko zažraté.

Chápem, že sú to veľké tlaky na tvoje JA, ale je tvoje JA choré? Podľa mňa nie je. Vytvor si okolo svojho JA pancier, aby všetky chorobné a iné dôsledky naň doliehali čo najmenej v negatívnej emocionálnej úrovni. Ja to robím tiež a funguje to.

Napr. že idem po ulici a pekne sa na mňa usmiala staršia dáma, babka nejaká. A ja som to interpretoval, že je z budúcnosti a mala tú vynikajúcu možnosť stretnúť ma na ulici a ísť okolo mňa takého supervýznamného človeka, obrovskú osobnosť prenikavej hodnoty, a ona ma mohla zračiť tak zblízka.

Matej, a keď takéto situácie zažívaš, máš nejaký rozumný dôvod, prečo si to myslíš? Alebo je to len prejav bludnej namyslenosti? Alebo potreby byť takýmto významným človekom? Kde sa v tebe berie takýto pocit? Máš na to nejaké logické vysvetlenie?

Ivan napísal:Na rozdiel od tvojich súrodencov si ju už mal, keď si bránil svoju mamu pred opitým otcom.

Áno, je to možné. Súhlasím. Ja som bol vždy citlivý chlapec.

Ivan napísal:To je síce pravda, ale dnes už si vieš rozumne zdôvodniť, že sa neoplatí mať úzkosti z čevených škvŕn, takže tento následok môžeš regulovať.

Omyl. Ivan, mňa sa nikdy nikto nepýtal, či chcem teraz úzkostnieť, aby si mohol povedať "neoplatí sa mať úzkosť". Proste som stál pred tými ľuďmi v kostole alebo šiel okolo ľudí po ulici a mal som iracionálne úzkostné stavy, priam panické ataky, kedy mi navrela krv do tváre, začali mi slziť oči, mal som silné nutkanie sa dotýkať tváre, a veľmi ma pálila tvár, ako aj hruď. Bol to záchvat ukrutnej hanby a panickej sociálnej fóbie. To nie je tak, že ja som mohol si povedať: "Matej, kľud, nič sa nedeje, nemaj obavy, nemaj trému, všetko je v poriadku." Takto to vôbec, ale vôbec nefungovalo. Bolo to plne iracionálne a nelogické, tak ako aj všetky panické poruchy nimi sú. Lapaj máva tiež úzkosť a tiež sa ho nikto nepýta, či ju chce mať. Je to podvedomé, ba mám pocit, že často iba biochemické.

Ivan napísal:Chápem, že sú to veľké tlaky na tvoje JA, ale je tvoje JA choré? Podľa mňa nie je.

No, človek je podľa môjho svetonázoru duch, psychika a fyzično. Duch určite chorý nie je, ale psychika (duša), tá áno. V podvedomí mám zapísaných strašne veľa tráum a chaosu, ktoré sa vynárajú a živia vo mne bôľ. Pancier okolo ducha je ťažko si vytvoriť, lebo duch sa prejavuje vo fyzične cez psychiku. A psychika je chorá, spôsob myslenia a interpretovania udalostí, javov, sveta je narušený. Osobnosť je dezintegrovaná. Preto sa duchu ťažko niečo rieši, pokiaľ jestvuje cez psychiku v tele. Podobne ako mentálne postihnutí ľudia majú ducha v poriadku, len psychika je tak ťažko poškodená, že duch je v takomto tele takmer alebo úplne bezmocný. Chápeš...

Ivan napísal:Napr. že idem po ulici a pekne sa na mňa usmiala staršia dáma, babka nejaká. A ja som to interpretoval, že je z budúcnosti a mala tú vynikajúcu možnosť stretnúť ma na ulici a ísť okolo mňa takého supervýznamného človeka, obrovskú osobnosť prenikavej hodnoty, a ona ma mohla zračiť tak zblízka.

Matej, a keď takéto situácie zažívaš, máš nejaký rozumný dôvod, prečo si to myslíš? Alebo je to len prejav bludnej namyslenosti? Alebo potreby byť takýmto významným človekom? Kde sa v tebe berie takýto pocit? Máš na to nejaké logické vysvetlenie?

Takéto situácie som zažíval, keď som bol v psychóze a neliečil som sa ešte. Už ich nemávam. A rozumný dôvod som nemal, pretože delúzie nejak nemávajú racionálnu oporu, sami psychiatri hovoria, že sa nedajú chápať v reálnom kontexte. A človeka v blude nepresvedčíš o nepravdivosti, to je všetko proste pokazený spôsob interpretácie, myslenia a správania. Kde sa berie vo mne pocit bludu? To neviem. Vie to niekto vôbec povedať? Vie to nejaký schizoafekťák alebo schizofrenik vysvetliť? To je záhada nášho mozgu, že sa zjaší dopamínergný systém a niečo, čo so schizofrenikom nesúvisí, si on so sebou spojí a interpretuje si to nejak, čím stráca kontakt s tým, ako to je naozaj, stráca kontakt s realitou a pritom o tom vôbec ani nevie. Fakt záhada nášho mozgu. Blud je pre mňa najmysterióznejší úkaz pri psychotickom ochorení.

Pozdravujem.

Ahoj Ivan.

Lieky na spanie mimo recept, mi zaberajú asi tak ako cukríky. Mal som pár prípravkov vrátane melatonínu a jednoznačne môžem skonštatovať, že jediné čo zabrali boli ich nežiadúce účinky. Po jednom voľnedostupnom lieku som dostal také svrbenie, že okram škriabania som nebol schopný deň nič robiť.

Lieky na predpis mi už zaberajú v doporúčanej dávke a to len minimálne. Nemalo by sa to robiť, ale jediný záber na moje zaspávanie má kombinácia týchto liekov vo vyššej dávke. Uznaj, nejaké burinné zlátaniny v ampulke mi asi ťažko zaberú, keď takmer nefunguje zmes hypnotík a sedatív spojená s 30 hodinovým bdením.

S utlmením mali so mnou dosť roboty aj v nemocnici. Napr. po elektrošokoch a zložení hubice anesteziológa som sa rovno z lehátka postavil a išiel v pohode na cigu. Iní v rovnakom prípade si odležia dobrých pár hodín zošrotovaní na posteli.

Takisto v akútnom stave mi už nemohli dávať viac sedatív, aby mi nezničili orgány, ale ja som stále bol živý, akoby sa nič také nestalo. Až po dlhodobom podávaní utlmovacích liekov som bol ako tak OK.

Je to tak trochu môj údel, ale mám skúsenosť, že sa to dá vyregulovať striktným režimom. Priznám sa, že sa moc na vytvorenie takéhoto režimu necítim, lebo nie som k nemu vôbec nútený.

Do budúcnosti sa musím viac snažiť...

Máš/máte nejaké typy na bezbolestné vytvorenie režimu dňa?
Budem vám vďačný za akékoľvek podnety.

...


Ahoj Matej.

Depresívne, úzkostné príznaky sa dejú. Ťažko ich ovplyvniť jednoznačne a vôbec nie hneď. Skús postupne robiť aktivity, ktoré Ťa kedysi tešili. Po troške. Po kúskoch. Verím, že to dokážeš. Aj 5 minút sa ráta. Bude Ti lepšie. Čítaj, tvor, založ si denník, píš, pomôž v domácnosti, rob poriadok, opráš staré hoby... stále špáranie v zlých pocitoch je cesta smerom dole. Keď skombinuješ antidepresíva spolu s vlastnou snahou výsledky sa dostavia.

Napríklad mne účinok antidepresív zabral až po pár týždňoch. A 100% mám odskúšané, že vlastná snaha výrazne zmenšuje príznaky úzkosti a depresie. Úplne najhoršie je len tak ležať a premýšľať nad sebou, tým to zhoršuješ. Už so Ti o tom nedávno písal. Aký máš na to názor?

Tuto napísal:Napríklad mne účinok antidepresív zabral až po pár týždňoch. A 100% mám odskúšané, že vlastná snaha výrazne zmenšuje príznaky úzkosti a depresie. Úplne najhoršie je len tak ležať a premýšľať nad sebou, tým to zhoršuješ. Už so Ti o tom nedávno písal. Aký máš na to názor?

Rozumiem. Ja mám na to taký názor, že potvrdzujem, že máš pravdu. Len akurát, že už ani tak nie som v depresii. Je to zaujímavé, ale odvtedy, čo beriem ten niacín, som zatiaľ nezaznamenal nejakú depresiu, ak nerátam úzkostnú reakciu na doktorku z pondelka, z čoho som sa dokázal pomerne rýchlo jednoducho vyspať.

Takže teraz sa mi vlastne darí. Mám aj čo robiť, roboty je nad hlavu. A už aj škola ide, joj. No uvidíme, ako sa bude situácia vyvíjať. Ale vyzerá to dobre.

Matej Skalík napísal:Takže teraz sa mi vlastne darí. Mám aj čo robiť, roboty je nad hlavu. A už aj škola ide, joj.

Úprimne gratulujem, Matej. Len tak ďalej. Ak stavíš seba samého na kartu zodpovedného brania liekov v kombinácii s pozitívnou aktivitou, uvidíš stále bude dobre. Keby aj čosi zapamätaj si nasledovné:

Hambou nie je začínať zdola, ale hambou je nezačať.

Drž sa aj naďalej a nezabudni nás poreferovať o svojich úspechoch. Dúfam, že si ich v nasledujúcej dobe prečítame viac a viac. Keby sa Ti náhodou pohoršilo, neboj sa znova šliapnuť na prvé schody. Aj tí najväčší z najväčších občas dostali ranu od života, ale v tom tkvela ich veľkosť, že zasa a zasa nebojácne kráčali smerom hore.

...


Ešte aby som doplnil ohľadom toho môjho spania. Nie je to celkom tak katastrofické. Sú noci keď spím úplne bez tej sprostej chémie. Niekedy sa však stane, že nespím celú noc a to už si medikamenty pre istotu dávam. Radšej si do seba hodím pre istotu kombi-dávku a ešte sa mi nestalo, že by som nezaspal. V globále vzato na 99% mi spánok vychádza z 24hodín aspoň 3hodiny spánku. V podstate to nie je až tak hrozné. Vlastne niekedy som aj spokojný, že v noci nespím. Kľudne si čítam knihy, posurfujem. Porobím v kľude zameškané. Cez deň sa cítim trochu otupelejšie ako obvykle, ale v zásade je to OK.
Niekedy je však veselé vstávania, keď sa ťahám z postele ako somárik od čerstvej ďateliny. Keď nemám povinnosť vstať, tak s radosťou si užívam slasti načechraného paplóna a sladkého podiemovania.

To je síce pravda, ale dnes už si vieš rozumne zdôvodniť, že sa neoplatí mať úzkosti z čevených škvŕn, takže tento následok môžeš regulovať.

Matej, máš následok z toho, že si úzkostne prežíval svoj výzor. Ja som tiež všeličo prežíval úzkostne, ale zbavil som sa toho, takže ten následok už nemám. Ja viem, že za úzkosti môžu vnemové poruchy, či biochemické, alebo emocionálne. Ja som sa naučil úzkosti ovládať, preto som ti to navrhol.

No, človek je podľa môjho svetonázoru duch, psychika a fyzično. Duch určite chorý nie je, ale psychika (duša), tá áno.

Ja to mám trošku posunuté. Ľudské JA je pre mňa duša, duch je mentalita ľudského JA, duševno je psychika, alebo to čo duša prežíva, preto pojem duševné choroby neakceptujem v pravom slova zmysle.

V podvedomí mám zapísaných strašne veľa tráum a chaosu, ktoré sa vynárajú a živia vo mne bôľ. Pancier okolo ducha je ťažko si vytvoriť, lebo duch sa prejavuje vo fyzične cez psychiku. A psychika je chorá, spôsob myslenia a interpretovania udalostí, javov, sveta je narušený. Osobnosť je dezintegrovaná. Preto sa duchu ťažko niečo rieši, pokiaľ jestvuje cez psychiku v tele. Podobne ako mentálne postihnutí ľudia majú ducha v poriadku, len psychika je tak ťažko poškodená, že duch je v takomto tele takmer alebo úplne bezmocný. Chápeš...

Chápem, ale som si vedomý, že ty toho môžeš veľa zmeniť.

Takéto situácie som zažíval, keď som bol v psychóze a neliečil som sa ešte. Už ich nemávam. A rozumný dôvod som nemal, pretože delúzie nejak nemávajú racionálnu oporu, sami psychiatri hovoria, že sa nedajú chápať v reálnom kontexte. A človeka v blude nepresvedčíš o nepravdivosti, to je všetko proste pokazený spôsob interpretácie, myslenia a správania.

Ty si napísal, že duch chorý nie je, ale duša hej. Ako tvoj duch vtedy vnímal túto udalosť? Nezdalo sa mu čudné, že duša má takú chorobnú víziu?

Blud je pre mňa najmysterióznejší úkaz pri psychotickom ochorení.

Predsatav si, že televízor nedostane optimálny signál. Obraz je okamžite skreslený. Tak to funguje aj v ľudskom vedomí. Ak sa optimálne neprenesú nervové vzruchy, nastáva skreslený obraz vo vedomí. Ludské ja už je len účastíkom tohoto deja. Pozorovateľom. Zažíva ho prostredníctvom vedomia.

Ivan napísal:Ty si napísal, že duch chorý nie je, ale duša hej. Ako tvoj duch vtedy vnímal túto udalosť? Nezdalo sa mu čudné, že duša má takú chorobnú víziu?

Nepoznám ešte detaily teologickej antropológie natoľko, aby som vedel posudzovať vzťahy medzi duchom a dušou. Ale jedno viem, a síce že blud si človek neuvedomí. To jednoducho ako chorobnú víziu nevnímaš, pre Teba je to vtedy úplne reálne a normálne, skôr máš tendenciu tvrdiť, že to ostatní sú divní a Ty máš určite pravdu. Delúzia neposkytuje priestor pre vhľad, náhľad. Človek si neuvedomuje nereálnosť a nelogickosť svojho myslenia a správania. V tom spočíva sila bludu.