Ako sa dnes máš? 2

Fakt si na seba precitlivelý Matej, ale týmto si to len zhoršuješ. Všetcia sme len ľudia,nech robíme akékoľvek povolanie. Keď ma psychiater po 18 ročnej pauze bez liečby poslal k psychologičke na určenie diagnózy, tak prvé čo som u nej zažil, že si tam nejaká pani sťažovala na to, že jej psychiater povedal že za psychologické vyšetrenie nemusí platiť, ale psychologička peniaze chcela. Bola úplne vyvedená z miery -psychologička- a tak som mal jednoznačný pocit, že ja som terapeut a ona pacient, a tak som ju začal ukľuďnovať, nech si to tak neberie, že poviem psychiatrovi, aby to ľuďom nehovoril, pretože aj mne to povedal, a tak sa nakoniec ukľudnila a uvedomila si, že ja som pacient a ona terapeut.
Tri roky som nebol u psychiatra a bol som prekvapený, keď mi koncom minulého roka poslal SMS, že mi želá všetko najlepšie do nového roka . Zaujímavé, že?

Ľudia, dneska mi je zle. Mám problémy so žalúdkom. Bolí ma a špatne mi trávi. Včera večer som si nedal k jedlu tráviacu kyselinu a enzýmy a dnes ma bolí brucho. Bol som zvedavý, čo to spraví, keď si ich nedám. Možno to s tým nemá súvis, ale možno má. Mám diagnostikovanú dyspepsiu.
Práve som mal v obchode zákazníka, ktorý si všimol, že ma bolí žalúdok. Tak ma hneď posielal na vyšetrenie, kým nie je neskoro a ukázal mi dve rezné jazvy po vyberaní rakovinového nádoru. Inak to bol srandovný ujko. Bol Maďar a mal zaujímavý slovosled v slovenčine ale aj slovník. Pobavil ma. Sympaťák

Matej,Filipka Ti dobre napísala.Kľudne choď k tej psychiatričke a ráno by som si to na Tvojom meste nechala tak ako to bolo, ak Ti to zvýšila len na základe Tvojho rozhovoru.Keď chceš raz pracovať ,vieš s koľkými ľuďmi príde človek za život do konfliktu?Pomaly budem rada,že som bola opakovane na psychiatrii hospitalizovaná,lebo tak som sa tam otrkala,že si už nikto ku mne tam nič nedovolí.No napr.moj brat keby tam mal ísť, tak asi od hamby,že je vôbec tam, si hodí mašlu.Chudák,dúfam,že to v živte nebude potrebovť,byť hospitalizovaný.Je to škoda,že si len v rodine,alebo na čete,keby si bol viac medzi ľuďmi, bol by si sa nútený otrkať.Je to aj povahou,no myslím si,že precitlivelosť nepramení len z choroby.Poznám aj zdravých ľudí precitlivelých a chorých,ktorým môžeš nechutne vynadať a aj tak Ti budú napr.v noci telefonovať.Takže zbytočné menenie lekárky a možno Ti to dobre zvýšila,aby som Ti zase neporadila nejakú hlúposť.

Ahojte kamaráti. Včera som bol na jednom pracovnom pohovore v Košiciach. Išlo o poisťovňu AEGON, ktorá hľadá dvoch finančných agentov, manažérov. Bol tam jeden inžinier, pýtal sa ma, že či mám maturitu a ja som mu povedal, že áno, mám. Dal mi vypísať jeden dotazník a keď som ho dopýsal, tak sa ma opýtal, že či chcem, aby som bol zamestnaný alebo by som chcel podnikať. Ja som mu povedal,že chcel by som byť zamestnaný. A on mi na to povedal: Ak chcete byť zamestnaný, tak dovidenia. A potom mal ešte takú pripomienku, že: "to bola rýchlovka, čo?" a ja som mu na to nič nepovedal, keď som vyšiel z budovy plný zlosti mal som ešte hodinu čas, tak som išiel do Tesca, kde som si kúpil pulóver a hneď mi bolo lepšie. No a nakoniec, keď som prišiel domov, tak som si povedal, že je to k...t na 35-tu a hotovo. Na tých pohovoroch, čo som bol v Poprade so mnou zaobchádzali oveľa lepšie ako včera ten Ing. Bol to taký muž medzi 40. až 50. rokom života. A ten pán z Popradu bol mladý, tipujem od 30 do 34 rokov. Povedal mi, že sa mi ešte ozve, ale už dlhšie sa mi neozval. Najprv som si myslel, že na mňa asi zabudol, ale potom mi došlo, že môže mať kopec roboty a že mi ešte napíše e-mail, že kedy mám prísť zas do Popradu. Dlhšie som nebol hospitalzovaný na psychiatrii, doktorka mi už dlhšie nemení lieky, tak mám šancu sa dostať do kúpeľov Vyšné Ružbachy. Písal mi už o nich Igor a chcel by som vedieť milé dámy, že či ste už v spomínaných kúpeľoch boli, v akom ročnom období a či sa Vám tam páčilo. Takže asi tak... Majte sa krásne, Robo.

Ahoj Robo.Ja som v Ružbachoch nebola,ale kamoška si ich moc pochvaľovala.Chcela som ísť,no druh mi do toho frflal a potom som mu aj ja dala za pravdu,že tri týždne odlúčenia by moc nášmu vzťahu neprospelo.Ináč v poslednej dobe máme dosť hádavé obdobie,no vždy sa to nejak utrasie.Ako som už písala s rodičmi bývať nechcem,ani oni so mnou a sama sa v noci niekedy bojím.Bratislava je teraz plná aj všelijakých gigolov,ktorí keď zistia,že baba má sama byt,chcú sa tam nakvartírovať a potom nič nerobiť len míňať jej peniaze.To som teraz hodne odbočila,len už v minulosti som sa sťažovala na spolužitie s druhom,no nakoniec človek zistí,že nič nie je ideálne a ideálne už ani nebude.Teraz narážam aj na príspevky,čo tu boli o Ružbachoch,že manickí pacienti tam chodia loviť baby.Pár mojich známych spoznalo v nemocnici takých spolupacientov,ktorí im potom poriadne komplikovali život.No na druhej strane si zas myslím,že chorého človeka, tiež lepšie pochopí ten chorý.No môže mať aj iné postihnutie.

To už tak odjakživa býva, že niektorí páni chodia do kúpeľov loviť baby, ale niektoré baby sú také isté. Raz som mal jedného spolubývajúceho, ktorý si vodil ženy na sex do izby a ja som musel čakať na chodbe aj do jednej hodiny ráno, mal len jedno šťastie, že nie som bonzák.

Lapaj napísal: takze priatelia...chlapec, ktory tu pred par dnami stonal, ze sa nevie v nicom najst, ze ma problemy s citanim a inymi aktivitami, behom troch dni precital dve knihy-jednu po 300 stran, druhu po 420 stran. tesim sa z toho. ano fran, ta druha bola "nepoddam sa osudu". o chvilu ideme do zahrady, kde si beriem dalsie knihy a uvidim ako sa moja mania citat vyvinie. dufam, ze dobre. budem referovat.

Gratulujem Ti, Lapaj! Skvelé, veľmi sa z toho tiež aj ja teším. Ja osobne u mňa schopnosť čítať a najmä vznik potreby čítať hodnotím ako znak úzdravy alebo lepšieho, výkonnejšieho stavu. To je mi znakom vtedy dobrej nálady, dobrého sústredenia a znakom pocitu dobre spraveného kusu práce. Ak to aj u Teba tak trošku takto platí, tak potom to znamená, že sa Ti polepšilo. Blahoželám a prajem Ti, aby Ti to čo najdhšie vydržalo.

Lapaj napísal:Mimochodom, robim nabor. zakladam totiz spolok "anti-becka". vsetci ste vitani.

Ja síce za béčka som a aj ich užívam, ale teší ma nápad vytvoriť spolok. To by sa dalo totiž na takomto type phpbb fóra vytvoriť ako tzv. užívateľská skupina, ktorej by si bol Ty moderátorom, rozhodoval by si, koho príjmeš do "spolku", teda do skupiny a podobne. Hore, tam kde je možnosť odhlásenia, nastavení, súkromných správ, je aj možnosť užívateľských skupín. Zatiaľ jestvujú dve - Administrátor (tam som jediným členom ja), Moderátori (tam som ja a Ty Lapaj). A teraz by sa mohla pridať "Anti-béčka".

Ak by si Lapaj súhlasil, tak neni problém. Vytvoríme, založíme a Ty budeš jej šéf, lebo ja jej šéf nemôžem byť, keďže ja za béčka som, chi.

Zatiaľ čaf. Držím palce s tými knihami.

Lapaj, prečítať 750 strán za tri dni považujem za excelentný výkon. Ja by som toľko neprečítal ani keby som čítal tri dni bez prestávky, vrátane nocí. Znamená to, že ti dobre fungujú kognitívne funkcie. Pamätám sa na obdobie, kedy som sa učil čítať, a to som mal vyše tridsať. Jednu vetu som musel prečítať aj 50x, aby som si uvedomil čo v nej je. Takže som napríklad za hodinu prečítal 5 riadkov s maximálným úsilím. Ale nevzdal som to, dnes som na tom oveľa lepšie, aj keď zďaleka na teba nemám. Aspoň vidíš, ako je relatívne, ak si človek niečo o sebe myslí. Niekedy stačí zanietenie a človek sa vyšplhá k nadštandartnému výkonu. Počúvaj, a nebude sa mama hnevať, že si namiesto pomoci v záhradke čítaš?

Dnes ráno som písal, že mi je zle od žalúdka. Vyzerá to na bacil. Doobeda som ešte v robote vydržal, ale poobede(ja som teda nejedol), to začalo byť vážne. Stŕplo mi celé telo a bolo mi strašne zle. Zavolal som manželku do roboty nech ma vystrieda. Mal som rozrobenú opravu, ktorú som sľúbil na jednu hodinu. Po čupiačky s posledným vypätím síl som ju za asistenie manželky dokončil. Ona ma prehovárala, nech to tak nechám, keď mi je tak zle, ale ja som to nevzdal. Potom som si dal dva Tramaly a išiel si ľahnúť do auta. Tramaly ani za hodinu nezabrali, tak som sa nechal odviezť domov. Dcéra keď počula môj ťažký dych, tak sa zbalila a šup na poschodie. Syn moje prejavy choroby zvládal asi 15 minút na rozloženom gauči, keďže aj on má nejaký bacil. Asi som to chytil od neho. Potom to aj on vzdal a mašíroval k počítaču do druhej izby. Nakoniec sa mi podarilo zaspať. Keď som sa zobudil, bolo mi lepšie a tak som si zarobil do vody lacný vitamín C z DM drogérie asi 6 gramov a neutralizoval kyslosť prípravkom ktorý používajú vinári na zníženie kyslosti vína. Už som z toho vypil asi liter. Uvidím, či to pomôže. Dal som si ešte dve kapsle z výťažku z olivových listov, čo funguje proti bacilom. Napriek tomu, že som denne užíval asi 2-3g céčka, som ochorel. Po dvoch rokoch. Za tie dva roky boli u nás všetcia niekoľkokrát chorí na nejaký bacil, ja až teraz. Pre istotu som si zmeral teplotu, či to je naozaj nejaký bacil. Mal som 38. Inak zaujímavé je, že u mňa sa bežne teplota pohybuje okolo 35 stupňov. 34,5 nie je nič výnimočné. Ako keby ešte aj tam organizmus šetril energiu.

Ivan napísal:Vyzerá to na bacil.

Ako tak čítam, takého bacila by som nechcel. Keď to nepoddá zbehni doktorovi, aby si nerozbehol dajakú epidémiu. Je jeseň a toto k nej často patrí. Jednoducho nepoteší. Máš víkend na vyliečenie. Možno potrebuješ aj antibiotiká.


Moje problémy so spánkom sa už vymykajú normálu. Dnes som sa len zázrakom vytrepal z postele. Už aby boal nejaká robota, aby som to dal dokopy. Raz v noci vôbec nespím, inokedy skôr symbolicky, na tretí krát sa neviem dospať a nestačí mi ani 14 hodín spánku. To ani netvrdím, ako sa človek hrozne po všetkom cíti

Ak máte spánkový režim ako tak vporiadku, vedzte že patríte (v súvislosti s oddychom) k tým šťastnejším.

S problémami ohľadne spánkového režimu sa borím už roky. Problém je v zaspávaní, vstávaní aj dľžjke spánku. Väčšinou sa mi vôbec nechce zaspať. To určite problém nie je o 21:00, ale keď to riešite tesne nad ránom o 3:00-7:00 tak to problém je. Niekedy to vzdám a spať vôbec nejdem. S nespaním u mňa však môžu prísť problémy s poruchou a to už je sranda bokom. Keď už sa mi teda podarí zaspať (dajme tomu, že po 30 hodinách bdenia, nadopovaný Gerodormom aj Hypnogenom) tak už spím, a spím. Rozhodne mi nestačí 8 hodín. Tuho a hlboko. Budík zvoní a ja nereagujem. Túžba spať ráno je extrémna.

No a som na seba aj dosť dopálený... takto jednucho fungovať nemôžem. Hodne ma to štve. Obzvlášť to zaspávanie. Niekto chodí spať, keď sa mu chce, ja chodím keď sa mi nechce, de facto keď musím a je to vhodné. Ide ma na tej blbosti rozhodiť.

Mrzí ma, Ivan, že máš bacila. Prajem Ti skoré vyliečenie, uvidí sa, čo je to vlastne za chorobu.

-----

Myslím, že moja precitlivelosť nie je až tak mojím rozhodnutím, aby mi mohol niekto povedať vetu typu "tým si to iba zhoršuješ", akoby som sa teda ja o to pričinieval. Tým nechcem povedať, že to nemôžem ovplyvniť, len vravím, že moja hypersenzitivita pramení z detstva a je vrastená do môjho charakteru, do môjho spôsobu myslenia.

Psychologička mi vravela tak, že zle som činil, keď som sa miešal do hádok medzi mojou mamou a ožratým otcom. Ako dieťa. Chránil som dlhé roky celé detstvo mamu pred ožratým otcom, takže podľa jej interpretácie som sa povýšil nad úroveň rodičov, a síce akoby na rodičov svojich rodičov, na rozhodcu medzi nimi v ich spore, čo ja ako dieťa nesmiem. Moji dvaja starší bratia hádky a neharmonické prostredie ignorovali a pokojne spali a teraz sú psychicky celkom zdraví, ba mimoriadne úspešní v živote. Ja nie som, ja musím trpieť duševnou chorobou a brať lieky. Lenže sama mi psychologička potvrdila, že nenesiem vinu za to, že som sa povýšil na ochrancu mamy, lebo som to ako dieťa nechápal a jednoducho som prirodzene reagoval tak, ako som dúfal, že je správne. Vždy som bol taký človek, viete,... za správnu vec bojovať. Ani v škole som nikdy nerobil voloviny, pekne som poslúchal, bol som dobrý žiak. Proste vždy za správnu vec akoby. No a tak som utrpel precitlivelosť.

Ďalší faktor môžu byť moje kožné problémy. Mávam od trinástich na tvári rôzne červené škvrny, erytémy, a ja ako "verejný činiteľ", mám na mysli na verejnosti pôsobiaci miništrant, som bol samozrejme prirodzene všetkým na očiach. A tak som sa trápil, že mávam také tie úzkosti na verejnosti a nemôžem robiť to, čo chcem, a síce miništrovať slobodne. Alebo ísť po ulici slobodne bez úzkosti v tvári. Tak aj to ma, ako išli roky, postupne poznačilo precitlivelosťou na svoju vlastnú osobu.

A keď sa do veci oprela ešte aj schizoafektívna psychóza, no zbohom. Tak si viete predstaviť, že teraz som na seba veľmi preveľmi precitlivelý. Ale snažím sa s tým bojovať, hoci ako vidíte, často niet výsledkov. Je to vo mne hlboko zažraté.

Ale verím, že nie bytostne. Niečo sa s tým dá robiť. Možno aj moje megalomanské bludy sa vyvinuli práve z toho, že som bol na seba precitlivelý a tak som si vzťahoval na seba javy a udalosti a veci, ktoré so mnou v skutočnosti nesúviseli. Napr. že idem po ulici a pekne sa na mňa usmiala staršia dáma, babka nejaká. A ja som to interpretoval, že je z budúcnosti a mala tú vynikajúcu možnosť stretnúť ma na ulici a ísť okolo mňa takého supervýznamného človeka, obrovskú osobnosť prenikavej hodnoty, a ona ma mohla zračiť tak zblízka.

Pokúsim sa to navrhnúť psychologičke ako tému rozhovoru, ale neviem, čo mi môže v tejto oblasti ponúknuť ako riešenie. Vidím východisko len v tom, čo hovorila Laura, a síce že sa postupne zapojím do čoraz väčšej skupiny ľudí, napr. teda teraz nabehnem 1. októbra do školy a budem konfrontovaný s veľa ľuďmi, tak sa takpovediac oťukám, "otrkám" ako povedala Laura. A budem menej citlivý na seba. Teraz som už pol roka doma, nikde nechodím, iba s mamou na prechádzky do obchodov, do BA k psychiatričke, k psychologičke tu v TT, a chodil som ešte na spinning. Ale ináč stále doma, takže precitlivelosť hojne bujnela. Verím, že keď sa budem oťukávať a budem viac konfrontovaný s ľuďmi rôzneho typu, tak sa moja vulnerabilita umenší. Som v tomto optimista. Len prekonať tie začiatky, uf. To bude ťažké.

Vďaka za vypočutie.

PS: Dnes už môj tatino 7 rokov vôbec nepije, je liečený alkoholik-abstinent. Zúčastňuje sa klubov abstinentov a zmenil úplne životný štýl, je už dobrým tatinom. To pre tých, ktorí sú tu noví, aby mi tata nezatratili.