Ako sa dnes máš? 2

Matej,
aj mňa sa pytaj ako sa mam.
Ale inak, ak to chces vediet tak super a zaroven na nic.
Mam pocit z Tvojich prispevkov, že maš momentalne pokojne obdobie, čo sa týka stavu Tvojej mysle. Je to tak? :- )

denisa napísal:Matej, aj mňa sa pytaj ako sa mam.

To som oslovil konečne hlavne tých, ktorí sem už celé veky vôbec neprispeli diskusným príspevkom, dokonca sú medzi nimi takí, ktorí nemajú na konte ani jeden príspevok. Takže túžim ich viac začleniť do našej komunity, že nech sa nám trošku poodhalia, predstavia a zveria. Lebo tomas má pravdu, že registrovaných je kdesi 25 ľudí, ale pravidelne prispievajú asi desiati, jedenásti. Myslel som teda, že ich treba nejak povzbudiť.

Aj Teba sa, samozrejme, pýtam, ako sa máš, všetkých sa pýtam. Len akurát Ty patríš k tým šikovným, ktorí prispejú do tohto fóra "Ako sa dnes máš?" aj bez vyzvania. Skvelô.

Ale inak, ak to chces vediet tak super a zaroven na nic.

To je ako? Nejaká náladová ambivalencia, dvojakosť, alebo niektoré veci v Tvojom živote sú fajn a niektoré sú na tom horšie? Objasni bližšie.

Mam pocit z Tvojich prispevkov, že maš momentalne pokojne obdobie, čo sa týka stavu Tvojej mysle. Je to tak? :- )

Áno, veľmi dobre mi sadol ten Escitil antidepresívum. Beriem ho 10 mg ráno a 5 mg na obed, a je skvelý, nemá u mňa žiadne nežiaduce účinky, akurát prežívam hĺbkovú reformu svojej osobnosti - to znamená konkrétne, že sa stávam väčším optimistom, veselým dobrodružným typom a mám bližšie k sangvinikovi než k melancholikovi. Je to skvelé. Aj sa neberiem až tak vážne, robím si zo seba často srandu, chi. Už som sa dvakrát neschoval pred návštevou, čiže aj sociálne interagovanie sa zlepšilo. Je to fakt požehnané obdobie, super. Môžem povedať, že som aj aktívny a pracujem intenzívne na bakalárke a tak podobne. Mám sa fajn, aj keď prichádzajú občas asi zo 2 dni zlej nálady, ale vždy jak prídu tak aj odídu. A čo sa týka podráždenej rezonantnej nálady, tak už som vulgarizmy ponechal len v duchu, nenapísal som ich tento týždeň na internet nikomu. To je tiež fantastický pokrok. Takže máš správny dojem, mám teraz pokojné a príjemné obdobie.

caute. od zajtra mi zacina tvrdy rezim. zacinam trenovat na sachove turnaje niektore, co su teraz v lete. Vybral som si prv take 3, Bojnice, Nove Zamky a Nitru, no do Bojnic podla vsetkeho napokon nepojdem, lebo je tam jednak drahe startovne a potom, musel by som sa ubytovat na tyzden, co by ma vyslo draho tiez. A autobusom by som tam cestoval cez 3 hodiny, s prestupmi, takze som sa rozhodol napokon len pre zvysne dve alternativy. Este nie som prihlaseny, uvidim, ako to bude s tym treningom, lebo odkedy som chory som sachy takmer nehral, len tak, rekreacne. Sutazne som naposledy hral, ked som mal 16, to som dostal pohar za najlepsieho juniora v mestskom turnaji, kde bola kopa hracov zo zapadneho slovenska...od zajtra sa budem ucit teoriu otvorenia a chcem hrat vazne, dlhe partie na jednom serveri, tak snad mi to pride troska do hlavy a prihlasim sa napokon na tie turnaje...Uvidime, po 7 rokoch pauzy

Tak to ti drzim palce, aby si sa do toho rychlo dostal a dobre hral. Ja som hrala naposledy sach ako 8rocna cize uz neovladam snad ani zakladne tahy. Sach je hra pre dobre mozgy

Ja som sa prihlasila zase na anglictinu pre pokrocilych,ale nie kam som chodila,do akademie vcdelavania,ale bude ma ucit sukromne jeden ucitel,co studoval v anglicku.Tiez chcem na sebe pracovat
Tomy drzim palce

Ahojte kamaráti. Po návrate z Talianska som bol dosť nervózny, napätý, roztržitý, zamyslený, nesústredený. Potom dlho dlho nič a včera a dnes som na tom podobne, už mi ja trošička lepšie, počúvam rádio, cd a beriem to ako muzikoterapiu. A často mi to pomáha. V polovičke mesiaca bude v mojom meste spišský trh a spišský výstavný trh. Budeme tam mať kopec stánkov s rozličnými druhmi tovaru., budú hrať rôzne kapely pre deti budú aj kolotoče a pre trhovníkov alko, nealko nápoje, rôzne jedlá a podobne. Už sa na to aj teším, ale už teraz mám obavu, že či sa mi tam na trhu niekto bude smiať, prezývať ma a ohovárať ma. Obavu mám aj preto, lebo medzi stánky pôjdem s mamou a čo ak si niekto pomyslí, že som ako malé bábätko čo nevie žiť bez mamičky? Prihlásil som sa do slovenského zväzu zdravotne postihnutých, dali mi už aj členský preukaz. Je tam aj jedna mamina bývalá spolužiačka. Aj keď už mám 21 rokov, tak som ešte v tom zväze zaradený do skupiny deti a mládež. Našiel som si tam dobrého kamaráta, je na vozíku a jeho mama je vedúcou našej skupiny vo zväze ZP. Martin, tak sa volá ten môj kamarát, je teraz v Grécku na neviem či je to ostrov Chalkidiki. Išiel tam aj s rodičmi z občianského združenia Margarétka, ktorá poskytuje zdravotne a telesne postihutým deťom a ich rodinám rehabilitačný pôbyt v Grécku na už spomínané Chalkidiki. Išli tam autobusom dokopy 40-ti. Začiatkom augusta pôjdem s Martinom a jeho mamou do tábora Ráztočno, neďaleko Prievidze na chatu Remata, ktoré je špeciálne prispôsobená telesne postihnutým ľuďom. Budú tam hľadať športové talenty, a aj keď som športové "drevo", tak aj napriek tomu tam niečo skúsim zašportovať. Potom na konci augusta si tiež z toho zväzu si pôjdeme oddýchnuť do kúpeľov Turčianske Teplice, máme ale zaplatené len ubytovanie a stravu. Procedúry si platí každý sám, samozrejme že to je už individuálne pre každého ubytovaného hosťa.Na budúci týždeň-ešte pred spišským trhom pôjdem ki psychiatričke na kontrolu a potom vám napíšem, že ako sa mám a či sa mi polepšilo. Takže asi takéto mám plány na už moje posledné letné prázdniny... Majte sa krásne, Robo.

Robo, to mas poriadne bohaty program. A neboj sa, na tych trhoch ta isto nebude nikto ohovarat a prezyvat. Preco by to niekto robil, nie?

Ahojte, ja som dnes bola dosť nervozna. Neviem prečo. Nič sa mi dnes nedarilo. Najprv sme s mamou vysypali plnu misku múky po celej kuchyni. Tak som to vysávala , zmývala. Potom som rozsýpala strúhanku, zase som zametala. Normálne ma to znervoznovalo. Aj mama, stačilo že sa ku mne prihovorila a liezlo mi to na nervy. No poviem vám to som zažila asi prvýkrát, aby mi mama len tak pre nič za nič liezla na nervy. Ale zdá sa, že už som sa ukľudnila. Dúfam, že už sa mi to nebude stávať.


Včera som bola pozrieť "náš" domček čo kupujeme. No kebyže idem na obhliadku teraz tak sa určite pre neho nerozhodnem. Vyzeralo to tam strašne, burina, tráva vysoká. No strašne. Budeme to musieť dať do poriadku všetko. Bola som tam s tým kamošom čo som ho predtým opísovala. Chcel vidieť dom. No neviem, či som dobre urobila, lebo teraz bude vedieť kde už budeme bývať a bude ku nám chodiť jak keby sa nič nestalo. Bola som s ním aj vonku včera, prišla som o pol noci. Prešli sme autom kopec kilometrov, boli sme pozrieť v jednej dedine kde on robí a to bolo dosť daleko. Potom sme boli okolo Šíravy, tam bol festival Dohoda, tak tam bolo kopec ľudí. Tak sme sa prešli, boli sme na kofolu a išli sme domov. No už som bola unavená. Nebolo mi s ním zle, ale aj tak... Ked sme sa lúčili chytil ma za ruku. Ja som sa čím skôr pratala z auta preč. Povedal, že sa ozve. No práve došla sms, už sa ozval. Že ked budem vonku mám mu dvakrát prezvoniť a on príde. No veru musím ísť vonku s berim. Neviem čo urobím. Ked neprezvoním on príde aj tak, už ho poznám. Ach...

Popoluška aj ja by som sa rada učila anglinu. Len mám pocit, že mi je na prd. Chodila som na doučko ešte ked som pracovala do akadémie vzdelávania. No boli tam samé deti, pripadala som si jak ich mama. Kebyže si mám vybrať tak by som si tiež vybrala súkromného učiteľa. Držím prsty, nech Ti to ide.

ahojka on ti "hra na city", snazi sa tebou manipulovat a asi sa mu to aj dari.. toto velmi vycerpava. nedaj sa..

Ahojte moji milí. Dlho som sa neozvala, viem. Chcem Vám povedať, že od 15. Júna mám NOVÚ PRÁCU! Som najšťastnejší človek na svete, úplne som vážne HAPPY. Pracujem v kancelárii, len telefonujem a píšem maily...zatiaľ ma to veľmi, veľmi baví... Mám mladého, pekného šéfa, pekné mladé kolegynky, síce majú všetci vysokú školu, čo ma veľmi mrzí, že ja nemám, ale čo už. Zdá sa, že ma celkom prijali, mám skúšobnú dobu na 3 mesiace, tak dúfam, že to nejako zvládnem. Držte mi, prosím, palce. K práci som prišla tak, že keď už som si nevedela rady, šla som sa prihlásiť na Úrad práce, hoci som na plnom ID. Keď som si bola po rozhodnutie, že ma registrujú, hneď mi aj taká milá pani sprostredkovateľka ponúkla prácu. Bolo to celkom blízko Úradu práce, tak som tam zašla hneď. Hľadali niekoho s elektrotechnickou školou a ja mám ekonomické, ale predsa som tam šla. Majú tam obchod a kanceláriu. V tom obchode mi ale pán predavač povedal, že už majú nejakého chalana, že vlastne je už miesto obsadené, tak som mu povedala, nech mi dá na tú A4, čo mi dali na ÚP, pečiatku, že ma nevzali, tak mi ju tam ten chalan dal, ale zároveň mi povedal, že to miesto je pre ZŤP a ja som mu povedala, že ja som ZŤP, tak mi potom povedal, že nech zavolám šéfovi, že on mi povie. Tak som hneď zavolala, a majiteľ firmy mi povedal, aby som sa prišla ukázať o týždeň. Tak som išla, síce s malou dušičkou, ale predsa. Najprv sa ma opýtal, či mám postihnutie aspoň nad 40 %, ja že áno a potom som mu dala životopis. On mi povedal, že na základe môjho životopisu ma nemôže prijať, pretože by ma nedokázal zaplatiť. Že mi zatiaľ môže dať len minimálnu mzdu. Ale že som sa mu páčila, akým štýlom som mu zavolala, že aj keď mi bolo povedané, že miesto je už obsadené, že aj tak som zavolala, že som sa nebála. Ja som mu povedala, že ten životopis, vlastne tie práce, čo som robila predtým, sú vlastne zamestnania, ktoré som robila keď som bola ešte zdravá. A že ak ma prijme, bude sa musieť zmieriť s tým, že nemám telesné, ale duševné ochorenie. A on ma prijal!!!! Takže toho 15.-teho som nastúpila. Spolu so mnou vzali ešte aj toho druhého chlapca s ID. Je to mladý chalan, 21 ročný, má niečo s pľúcami. A predstavte si, čo mi povedal. Že mal na začiatku dôchodok 25 tisíc korún a potom mu ho znížili na polovičný ID, takže teraz berie 12 tisíc korún! Je to možné? Pretože ja mám ID podstatne menší. Mne ho počítali podľa odrobených rokov. A vraj jemu, za to že ešte nikde nepracoval, dali tú najväčšiu taxu. Fakt je to takto? Nejako sa mi to nechce veriť... Ja mám 34 rokov, vraj mám preto menší ID, že som už zarábala. No na to, že som sa dôchodku bránila zubami-nechtami, v dnešnej situácii by som asi z minimálnej mzdy nevyžila, takže som rada, že mám aspoň čosi na prilepšenie. Mne dôchodok navrhli na posudkovej u mojej obvodnej pani doktorky, pretože som vyše roka maródovala. Aspoň si to myslím. No ale chcem Vám povedať, že nijako nezávidím väčší dôchodok!!! Aj v Japonsku je to vraj tak, že mladí dostávajú najväčšie dávky, aby si mohli zariadiť život, a čím sú starší, dostávajú menšie dávky. Len som nevedela, že na Slovenskú sme až takí pokrokoví. HiHi. Fórum som čítala každý deň, lenže som nemala čas písať. Poobede už vôbec nespávam!!! Večer, tak okolo 23.-tej ľahnem do postele, bez liekov na spanie, zaspím a zobudím sa až ráno o pol siedmej na budík. Síce niekedy kričím zo sna a priateľ ma musí budiť, ale potom hneď znova zaspím. Ráno sa vždy namaľujem a chodím na autobus, ktorí ma dovezie takmer až pred prácu. Z práce chodím o štvrtej, pol piatej. No je to lepšie, ako v minulej práci, keď som musela na mieste sedieť už o 5.55 a končila som o 14.15 a mala som úkol. To sa nedalo zvládať, ale keby nás po 10 mesiacoch neprepúšťali, možno by som tam bola doteraz...každé poobedie som musela ležať tak do 19.tej. Nemala som vlastne žiadny život. Teraz je to oveľa, oveľa lepšie. Klop. Klop. Včera sme boli s mojim priateľom a našim krstniatkom na kúpalisku v Bojniciach. Bolo tam absolútne super! Z bazéna výhľad na zámok, voda príjemná, ani teplá, ani studená...všelijaké stánky, krásne parky, všetko poblízku... No paráda. A bolo celkom málo ľudí, žiadne tlačenice, žiadne rady, ceny celkom prijateľné... Ja som bola v Bojniciach prvýkrát v živote a fakt som si ich zamilovala. Úplne som sa odreagovala, na nič som nemyslela... Aj keď, ja keď sa mi príliš darí, nemôžem sa ubrániť pocitu, že sa niečo zas s prepáčením pose... . No proste stále myslím na to, že sa stane niečo zlé. Prečo mám takéto pocity a nemôžem si proste užívať? No je to oveľa lepšie ako keď som bola 4 mesiace doma, ale...Keby som nemala tie nepríjemné strachy. Ale to by som už asi chcela priveľa. Ďakujem pánu Bohu, že mám prácu, mám kde bývať, mám priateľa, mám čo jesť, mám zdravých blízkych... mám Vás. Ďakujem, že sa môžem zveriť so svojimi úspechmi aj smútkom. Mám Vás rada. Držte sa všetci.

Ahoj hviezdicka.Z celeho srdca ti to prajem,zelam vela uspechov v praci a hlavne pevne zdravie