Ako sa dnes máš? 2

ahoj, matej. dakujem za reakciu. k tomu pitiu...ja pijem hlavne preto, pretoze sa cele dni nudim, nic ma nebavi a nezaujima. navyse mam vtierave myslienky s ktorymi nie je sranda zit. ale viem, ze kazdy ma nejaky problem. ten co sa vyskytuje unho je pre neho najhorsi, preto by sa s niekym mohol chciet vymenit. ale to je len iluzia. potrebujem si vyriesit dva problemy, ktore vyrim, ze veriesim, a potom bude nepit velmi jednoduche, pretoze sa budem venovat tomu, co ma bavi.

k tej doktorke...ja mam vlastne 2 doktorky-jednu ambulantnu a druhu na stacionari. obidve mam rad, obe su mile, chapave a aj dobre odbornicky. cast mojho ja si mysli, ze ma maju rady, vidim to i na ich spravani voci mne. ale druha cast mojho ja si hovori, ze ma nemaju moc rady, lebo stale som s niecim nespokojny. takto sam so sebou bojujem. mam v plane, ak sa mi do pondelka nepolepsi, tak idem za doktorkou. snad mi nejako pomoze.

preboha, co to bol za iq test? never vsetkemu. iq testov je vela a na zaklade tvojho prejavu usudzujem, ze si nadpriemerne inteligentny. svedci o tom aj fakt, ze si bol prijaty na dve vysoke skoly( ak si dobre pamatam, skusal si tahat dve skoly naraz, nie?)), takze niektore fakty svedcia o nevierohodnosti toho iq testu.

ozaj. a co ta skola? nechcem jatrit bolovu ranu, ale zaujima ma to. mas momentalne skolu prerusenu?

ahoj

Lapaj napísal:ozaj. a co ta skola? nechcem jatrit bolovu ranu, ale zaujima ma to. mas momentalne skolu prerusenu?[/i]

Nie je to vlastne boľavá rana - som už s tým zmierený, že som prerušil, hoci mi to príde ešte niekedy ľúto, ale možno to takto bude aj lepšie, uvidíme. Oba odbory mám prerušené, jeden teraz do septembra, druhý do r. 2012. Ten, čo mám na dlhšiu dobu prerušený, ten zrejme zanechám, lebo na to nemám. A ten druhý, to pôjdem sa teraz na budúci mesiac, teda v septembri už konečne zapísať a zopakujem si ten ročník, v ktorom som prerušil, teda tretí bakalársky. Už sa veľmi teším.

Asi zase rozčúlim niektorých ľudí,ale mám 20 ročnú skúsenosť aj s chorobou aj s popíjaním a myslím si,že alkoholikom sa nestane každý.V roku 2000 som mala veľkú ataku choroby a odvtedy pijem,až na pár vývimiek,čo sa dajú zrátať na prstoch,len pivo.Nemyslím,že by ma to nejako zdegradovalo,keď som minulý rok spravila štátnicu.Ak alkohol niekomu nerobí dobre,nech ho nepije.ale robiť z neho ďaľšie strašidlo,keď to má človek pod kontrolou,je zbytočné.Aj keď súhlasím,že metla ľudstva je tvrdý alkohol.A ono to ešte závisí aj od toho,kto berie koľko liekov.Leponex,ako možno najsilnejšie neuroleptikoum,som ani nebrala,ani som ho s alkoholom neskúšala.Haloperidol je tiež silný liek,keď som naňho pila,bola som ako múmia.Len sa znásobili účinky.Mala som dvoch dedov,ako každý.Obidvaja pili,no alkohlikom sa stal len jeden,ktorý nejedol a pil domácu pálenku.Ten druhý dedo narobil síce dosť problémov,no on pil hlavne víno, aj si navaril,aj sa najedol,skoro do smrti pracoval popri dôchodku a zomrel až 8O ročný.Taktiež moj otec,jeho syn, celý život pil,no hlavne vínne striky a pivo.Pred rokom prestal fajčiť,pivo obmedzil úplne zo zdravotných dovodov a bez cigarety mu už moc nechutí ani víno.Pije teraz oveľa menej,než keď mal okolo 40-50 rokov,a ešte aj pracuje,hoci je v dochodkovom veku.Nemusel ísť na žiadne liečenie,aby to dokázal.Ja viem,že každý psychiater nám chorým zakazuje piť.Je pravda,že kombinácia veľkého množstva alkoholu a následne nepozorne užité lieky môžu zapríčiniť aj smrť,no keď si dá 100kilový chlap 2 pivá denne,alebo 4 dcl vína,nemyslím,že by sa mal zákonite stať alkoholikom.Taktiež si myslím,že v súčastnosti mi chcú psychiatri dobre.Už je to asi všade tak v súčastnosti,no nikto ma nepresvedčí,že mi chceli všetci dobre trebars pred 18 timi rokmi.Viem o tom svoje,aj rodičia ma presviedčajú,že to mám bludy,žeby mi nechceli vtedy dobre.No ja si myslím,že sú naivní.No nemienim s tým nič robiť,nič si dokazovať,lebo "bláznovi" by aj tak nikto neveril.Dispozícia k alkoholu sa aj dedí,taktiež všetky sklony k závislostiam.No a to navštevovanie psychiatrov má podľa mňa tiež svoje medze.Poznám ľudí osobne,že hoci sú k psychiatričke objednaní raz do mesiaca,sú tam 3 krát týždenne a stále nútia doktorov,aby im menili lieky a potom to tak aj s nimi vyzerá.To viem,od lekárov,že nie je dobré často meniť lieky,hoci samozrejme,keď liek nesedí,od toho sú lekári tam,aby ho vymenili.No takmer všetky naše lieky majú nežiadúce účinky a keď niekto nie je trpezlivý,hneď beží za psychiatrom,aby mu ho vymenil,skôr,než stačí zabrať a stačia prejsť nežiadúce účinky.Na nikoho nenarážam,spomínam,že sama poznám osobne takých ľudí a neustále vymieňanie liekov nikam nevedie.Leponex môže spôsobiť nábeh k leukémii,keď sa však berie dlho.No ak sa na neho pacient nastaví,jeho neskoršie vysadenie môže zle znášať.Preto asi doktorka nechce predpísať Lapajovi Leponex.Na záver napíšem,že alkohol vo vačšom množstve v globále naozaj zhoršuje psychiatrické diagnózy a preto nemá význam,človeku čo popíja pridávať silnejšie lieky.Ja keď som v mladosti pila viac,som si skor lieky znižovala,nie zvyšovala.Možno preto ešte žijem.Nie,nezastávam sa alkoholu,len sama viem,čo to robí s človekom aj tak labilným,keď mu okolie niečo stále zakazuje.Tým nemyslím Matejov príspevok Lapajovi,ale čo moji rodičia so mnou robili v minulosti,aby som abstinovala a aj tak im to moc nepomohlo.Teraz mi zase druh zakazuje fajčiť a ja fajčím o to viac zo zlosti.Závislosť je aj,keď si niekto pridáva lieky a má naordinované nižšie dávky a to hlavne benzodiazepíny.Držme sa

Potrebujem poradiť.

Moje svedomie je nehorázne drzé. Komentuje moje myšlienky a napáda ma tým spôsobom, že mi NEUSTÁLE vyčíta všetko, čo spravím zlého alebo povrchného alebo pokryteckého. Doslova ma to obťažuje. Psychiatrička sa ma dneska pýtala, či pociťujem tie myšlienky ako cudzie, a ja som odpovedal, že nie, hodnotím to ako svoje vlastné svedomie. Takže intrapsychické halucinácie to zrejme nebudú. Ale čo to je? Strašne ma to štve. Rve to moju osobnosť a ničí to vo mne integritu mysle. Človek aby sa hádal sám so sebou a neustále nadával vlastnému svedomiu, aby láskavo držal hubu a hľadel si svojho a nie sa sústrediť na každú moju myšlienku. Neskutočná drzosť.

Prosím, poraďte.

Som vyčerpany, ľudia. Stroskotanec bez nádeje sa zachrániť. Už mám v sebe 4 rivotrily a 2 prothaziny, jeden Rispen 1 mg a stále mi nič nezaberá, som neskutočne nešťastný a nervózny, podráždený. Moja myseľ je dezintegrovaná, rozpadla sa na viaceré časti, ktoré sú od seba nezávislé a navzájom sa kritizujú a bojujú proti sebe. Drž hubu! Áno, tebe to hovorím. Hovorím to tej časti mysle, ktorá mi nemými, ale za to naširoko dominujúcimi výkrikmi ohlušuje celé moje myšlienkové jadro. Neviem, čo si mám počať. Ani neviem prečo to tu píšem, aj tak neverím, že nie ste takí sebci, aby ste sa ponamáhali a dali mi nekritickú vecnú radu. Tak nech sa vám darí.

Tie výkriky, ktoré ma neustále kritizujú, súdia ma a robia mi zle, sú nemé, nie sú to hlasy, nie sú to intrapsychické vkladané myšlienky, sú to nemé výkriky, ktoré vôbec nepočujem ani nevnímam ich priamy obsah, napriek tomu v tom zlomku sekundy, kedy na mňa zaútočia, ohrozia stabilitu celej mojej mysle natoľko, že ich musím okríknuť. Veľmi sa trasiem ľudia, veľmi... búcham do postele, skáčem, trasiem a chveje sa mi celé telo viditeľne. Taký som v úzkosti a nervózny. CHcem umrieť, chcem sa vysmiať tyranii tohto mizerného života. Hajzli jedni. Nič v sebe len nepočujem, len samé vulgarizmy. Ako sa dá s týmto pracovať a normálne myslieť???

Majte sa ako chcete. Aj tak mi nechcete a nemôžete pomôcť.

Prepáčte mi, ja som mal proste zlú chvíľu, aké mávam hocikedy. Ospravedlňujem sa. Už mi je o trošku lepšie. Práve sebakontrola patrí medzi moje najvážnejšie problémy. Hm.

Držím Vám palce, a píšte voľačo.

Ako sa máte? Čo robíte celé dni? Aké máte myšlienky, pocity, nálady?

Ahojte kamaráti. Dnes som sa vrátil zo športového tábore pre telesne postihnutých športovcov v obci Ráztočno-okres Prievidza z chaty Renaty. Hľadali sa tam športové talenty a ja som dostal 8 diplomov s prvým a 2 diplomy s 2. a 3. miestom. A ja som si doteraz myslel, že som športové drevo. Mám dobrého kamaráta, tiež z môjho mesta, boli sme spolu ubytovaný. a bolo mi tam celkom dobre, ibaže som celý týždeň kašľal, no a jemu to našťastie nevadilo. Je to určite psychický kašeľ z mojej psychiky. Tiež som si tam myslel, že sa mi tam ľudia smejú, ohovárajú ma a prezývajú ma. Našťastie to nebolo s tými myšlienkami také hrozné ako v minulosti. Pokašlavam ešte aj teraz. Dám si tabletky, pôjdem zajtra k psychiatričke na kontrolu a uvidím, čo bude ďalej... Majte sa krásne, Robo.

ahojte. neviete co je so slnecnicou?

Asi má lepšie záľuby,ako toto fórum Myslím,že Slnečnica je dosť životaschopná.Asi som sa rozišla s druhom.Neviem čo so mnou bude.Ako nedávno písal Matej o tých úzkoztných stavoch.Myslím,si,že niektorí ľudia by boli radi,keby som už nebola.

Laura napísal:Asi má lepšie záľuby,ako toto fórum Myslím,že Slnečnica je dosť životaschopná.Asi som sa rozišla s druhom.Neviem čo so mnou bude.Ako nedávno písal Matej o tých úzkoztných stavoch.Myslím,si,že niektorí ľudia by boli radi,keby som už nebola.

Zmysel Tvojej existencie je nezávislý od mienky a prianí druhých ľudí, hoci aj príbuzných. Ako som Ti už raz vravel, Tvoja hodnota je absolútna, a nie relatívna. Si veľmi hodnotný človek už len preto, lebo si neopakovateľnou ľudskou bytosťou, ktorá svojou statočnosťou a obsiahlou znalosťou života koncipuje vzácnu osobnosť. A ja som hrdý, že takúto osobnosť, ako si Ty, poznám. Na tomto fóre patríš medzi tých starších a skúsenejších, takže si tu mimoriadne potrebná. Žiadaná. A že niekto by bol rád, aby si nebola? Pokús sa oslobodiť od mienky týchto neprajných ľudí a hľadaj svoj zmysel v rôznych činnostiach, prospešnosti svojej osobnosti, vo viere, alebo v záľubách. Nadprirodzeno je tiež spôsob, ktorý využívam konkrétne do veľkej miery zas ja a som s tým veľmi spokojný, takže môžem len odporučiť. Ale neuropsychiater Viktor E. Frankl hovoril aj o hľadaní zmyslu života ako zmyslu života. Takže ako sa hovorí, niekedy je aj cesta cieľom. Povzbudzuj sa, máš vo svojom svedomí zapísanú prirodzenú sebaúctu, ktorú si zachovaj stoj čo stoj. Myslím, že aj keď sa Ti vyjadria k Tvojim problémom miestni ľudia jednotlivo, aj tak hovorím za všetkých, keď poviem, že Ťa máme veľmi radi a nechceme, aby si klesala na duchu v dôsledku neprajníctva zlej vôle niektorých ľudí, ba príbuzných. Drž sa nám. Myslím na Teba a zveruj sa nám naďalej, ako prežívaš rozchod a ako to postupne pokračuje.

Posielam objatie a úprimné srdiečka. Ahooj.

Ahojte priatelia. Ako je to s vami a dovolenkami v zahraničí najmä pri mori. Nechodíte vôbec, alebo to risknete a idete, neobávate sa, že relaps vás chytí v cudzom svete? A čo robiť ak sa tak stane?

Igor napísal:Ahojte priatelia. Ako je to s vami a dovolenkami v zahraničí najmä pri mori. Nechodíte vôbec, alebo to risknete a idete, neobávate sa, že relaps vás chytí v cudzom svete? A čo robiť ak sa tak stane?

Ja som pri mori ešte v živote nebol. Moji rodičia nemali nikdy peniaze na dovolenky v zahraničí a nevypestoval sa v našej rodine taká tá tradícia chodiť na dovolenku čo i len dakde na Slovensku. Nič, len doma sedieť v Trnave. Celý život.

Ja by som ani pri more nechcel osobne ísť, lebo by som sa musel vyzliecť, no ja som akosi chorobne precitlivelý na odhaľovanie svojho tela, veď ja ani v najväčších horkách si nedám krátke nohavice. Nikdy. A bez ponožiek si svet neviem ani predstaviť. Som na svoje telo háklivý a veľmi hanblivý. Neviem, či to dokáže niekto pochopiť, ale je to mojou súčasťou už celé roky, ešte aj z obdobia spred choroby a puberty.