Ako sa dnes máš? 2

V urcitych obdobiach bol zo mna hotovy grafoman.

Lapaj napísal:... labilny negativista. zas to riesim alkoholom. ako taketo stavy riesite vy?

Ach Lapaj

Veľmi mi je ľúto, že sa tak trápiš. Neviem prečo, ale nejak mi - dalo by sa povedať - osobne záleží, aby sa Ti polepšilo. Ale hoci ma vypískaš, stále sa nemôžem zbaviť silného tušáka, že Tvoje úzkostné stavy a niektoré problémy neustupujú a neustupujú práve kvôli tomu, že nedovolíš liekom, aby pozdvihli a liečili Tvoj serotonergný systém v mozgu. Si bez preháňania v zajatí kolotoča, ktorý spočíva v rotácii okolo dvoch pólov - najprv sa Ti pohorší, Ty si vypiješ, to spôsobí následne, že sa Ti znova pohorší, na čo si zase vypiješ a tak ďalej dokolečka. Lebo sám vieš, že alkohol strašne potlačuje vplyv serotonínu a nabúrava celkovo aj noradrenalín. Je to zlé, ak to tak často riešiš alkoholom, ako to počúvam tuná na fóre od Teba. Nechcem sa robiť múdrym, lebo ním nie som, ale tieto poznatky, ktoré som tu vypísal, sú známe... a následky pre Teba, ak nedáš šancu dlhodobejšiemu bezalkoholovému pôsobeniu liekov, môžu byť fatálne. Nielenže sa nemusíš zbaviť príznakov, ale ešte sa staneš alkoholikom, ktorý z Teba spraví trosku. Ale nie takúto, za akú sa možno cítiš teraz, ale fakt trosku, rozbitú fyzicky a spoločensky. Môj otec je alkoholik abstinent, má za sebou 30 rokov tvrdého alkoholizmu, bol to strašny život pre všetkých, aj pre neho. Najprv príjemné veci, potom psychická závislosť, a keď prišla fyzická, tak už mu do smiechu nebolo. Skoro zomrel. A dnes je po dvoch mozgových príhodách o paličke, a je to kvôli alkoholizmu a spôsobu života. Nechcem Ťa strašiť, hoci sa mi to asi naopak darí, ale to ja Ti chcem len dobre, aby si dal šancu dlhodobému, skutočne dlhodobému nepitiu a liečbe liekmi bez pitia. Lebo ten alkohol niekedy robí, akoby si žiadne lieky ani nebral. Na jednej strane potlačuješ dopamín a zdvíhaš serotonín liekmi, a hneď na to alkoholom dopamín zvýšiš a serotonín potlačíš. To je veľmi nerozumné.

Pýtaš sa, ako riešime také labilné stavy my. No pridám odpoveď aj ja, trošku sa zverím. Ja sa buď trochu vyplačem, ale to mi moc nejde, iba niekedy. Alebo som nešťastný a nešťastie sa pretvorí na podráždenosť, ktorú potlačím Prothazinom a Rivotrilom. Tiež idem spať, aspoň na hodinku, dve si pobuvám. Akoby keď preruším vedomie spánkom, akoby sa mi reštartuje myseľ a ja po zobudení mám už iné myšlienky. Tiež sa často obraciam na vieru a na Boha. Modlím sa. Alebo ak sa nemodlím, tak aspoň dúfam v Jeho pomoc, ktorá vždy nejak v nejakej forme príde. Tiež riešim úzkosti a bolestné pády, aký si zažil Ty s doktorkou, aj behaním po byte, alebo si ľahnem na posteľ, pustím rádio a trasiem sa. Doslova tú nervozitu a nešťastie vytrasiem. Moja doktorka to nazýva "nepokojné nohy", ale ja hovorím, že to je komplet trasavka celého tela. Akoby elektrina. A pomáha mi to, obzvlášť ak pritom pozvoľna zaspím na spomínanú hodinku, dve. Využívam ten reštart psychiky po prerušení vedomia spánkom. To je dosť účinné na zmenu pocitového zafarbenia mysle.

Veľmi Ti želám, Lapaj, aby sa Ti polepšilo. Drž sa a často nám sem píš na fórum svoje pocity. Sme s Tebou, som s Tebou aj takto na diaľku. Ahoj.

Ahojte kamaráti. Mňa asi porazí. Bol som na ps. kontrole pri mojej psychiatričke, dala mi nález a 2 recepty a ja som ten nález z receptami stratil. Mama už volala doktorke, že ak nenájdeme rp a nález, tak mi ich zajtra vytlačí. Teraz sa bojím, že niekto známy nájde nález, bude sa mi smiať a ak nájde aj recepty, tak zistí, že aké lieky beriem. To mám dnes ale smolu... Majte sa krásne, Robo.

Mám tú skúsenosť,že okolie moje problémy len zaťažujú.Keď sa niekomu z rodiny začnem sťažovať,v poslednej dobe,privádzam blízkych do zúrivosti.Každý vidí len seba.

Ešte nedávno som niektorých z vás kritizovala,že vyhľadávate depky a teraz mne je zle.Beriem nejaký nový liek na zníženie cholesterolu,celý deň sa mi točila hlava.Nemám peniaze ani na základné potreby a brat je nešťastný,že nemá na nové zahraničné auto.Cítim sa príťažou a potupou celej rodiny.Budúci týždeň mám ísť novej psychiatričke,teda staronovej tej,čo mi predpísala ten Spitomin.No bojím sa toho,že je mamina známa.No to vám ja ťažko vysvetľovať keď do toho nevidíte a tušim ma už obchádzajú aj paranoje,s tým,že moja bývalá liečba bola ovplynená ľuďmi,čo mi chceli zle.Už som to tu písala,asi je to blbosť.

Lapaj napísal: (...) kope ludom leziem uz so svojim postojom na nervy. vecne som nespokojny a necitim sa dobre. mozno som moc narocny a chcem prilis vela, ale ja sa fakt necitim dobre, tak preco by som mal klamat?

No, rozhodne nechcem patriť medzi tých, ktorým vraj lezieš na nervy akousi večnou nespokojnosťou. Ak môj príspevok tak vyznel, tak sa ospravedlňujem, nemal som to v úmysle, naozaj. Ja Ťa chápem aj ohľadom tejto veci, lebo konkrétne ja som bol tiež na viacerých chatoch označený za večného nespokojenca. V jednom prípade ma nazvala dotyčná večným nespokojným, ktorý sa nevie s ničím uspokojiť a stále sa len sťažuje. V dvoch ďalších prípadoch mi ublížili tým, že mi vynadali alebo sa smiali nad tým, že vraj je zbytočné sa ma pýtať, ako sa mám, nikoho to totiž už vraj nezaujíma, lebo ja sa mám vraj predsa stále zle. Aj takéto drobnosti zabolia. Ale už si z toho nerobím až takú hlavu, no umožňuje mi to pochopiť Teba, takže rozhodne nezaujmem voči Tebe stanovisko, že mi lezieš na nervy. Naopak, ja mám asi iný druh úzkosti než Ty, ale viem dobre, aké to je, keď tá úzkosť pretrváva a hoci beriem lieky, tak mierne zostáva prítomná. Tak potom sa človek naozaj má právo neklamať a povedať pravdu, že sa necíti proste dobre. Máš na to právo aj Ty. Tak jest.

Laura napísal:Cítim sa príťažou a potupou celej rodiny.

Laura, nie si potupou rodiny. My pacienti nikdy nesmieme byť posúvaní do polohy akýchsi zahanbujúcich elementov pre rodinu, spoločenstvo či štát. Nemôžeš za to, že si chorá, nikdy si si to nevybrala a ani to nechceš. Máš to, ako si sama písala, pravdepodobne geneticky zdedené, takže je to určitá medzigeneračná väzba, viazanie. Je to istý druh - nazvime to - kríža, ktorý nesieš na svojej púti životom, ktorý Ťa nijakým spôsobom nesmie ponižovať, pretože Ťa ani náhodou nerobí menejcennou než ostatní ľudia. Depresia spôsobí, že sa tak cítiš, aj ja, keď budem zase dole, tak sa asi budem uponižovať a ľutovať, ale musíme vytrvať v nádeji, že nestrácame svoju tvár, ani svoju hodnotu, ani svoje poslanie v spoločnosti a v rodine. Pojem hodnoty a ceny ľudskej bytosti, od ktorej závisí, či sme hanbou alebo nie, je vec absolútna, nie relatívna. Tak to chodí v celej etike a podľa toho sa treba orientovať, lebo naša ľudská etika je odrazom nášho svedomia, z neho je vyvodzovaná. A keď niekto nerešpektuje etiku a chce Ťa ponižovať, tak nech si to vybaví so svojím svedomím, lebo ak sa jeho opýta, či je dobrým človekom, tak dostane jasnú odpoveď.

Si, Laura, skvelá bytosť, ktorá dokázala už toľké roky statočne bojovať s takouto ťažkou chorobou, popri ktorej sa pridružujú aj fyzické choroby (spomínala si cholesterol, obezitu a pod.), takže ja Ťa vidím ako skutočne obdivuhodnú ženu. Buď si vedomá svojej hodnoty ako človeka, ako dcéry, ako sestry a ako bytosti, ktorá vie, čo je to utrpenie. Lebo naše bytie sa utrpením neumenšuje, ale naopak, cibrí, leští a zdokonaľuje sa.

---------------

Pridám aj ja, ako sa mám.

Som teraz na týždeň sám doma, od pondelka do tejto nedele. Iba brat občas chodí a na noc prespí, lebo ešte nemá vlastné bývanie. Inak som celé dni kráľom domácnosti ja... hlavný gazda. Prvý deň som plakal večer, až tak mi bolo ťažko za rodičmi. Ale v nasledujúce dni... utorok, streda a dnešný štvrtok, idú fantasticky a skvelo. Mám sa skutočne dobre. Píšem si podrobný denník do Wordu na počítači, kde si zapisujem všetko, čo som urobil a ako sa mám. Bol som aj sám cvičiť, aj si sám periem, aj som bol na nákupe, upravujem si v mikrovlnke hotové jedlá. Paráda. Vyvíja sa to sľubne. Len škoda, že som mal medziobdobie, kedy som asi 3 dni nebral Hoodia sprej, takže sa mi vrátila veľká chuť do jedla a pribral som za krátky čas 2 kilá. Ale už zase Hoodiu beriem, takže už jem opäť pomenej. Darí sa. Som spokojný. Ani som nevedel, že dokážem byť taký nezávislý od rodičov. Ešte sa tak naučiť poriadne prať, aby som vedel, čo nemám zmiešavať, a tiež platiť šeky sa naučiť, a tiež naučiť sa variť. To je dosť podstatná vec, chi.

Tak ďakujem za vypočutie. Prajem Vám čo najlepšie dni a nech sa Vám darí. Buďte statoční a často sa tu zverujte so svojimi dňami a pocitmi. Pamätajte, vtedy radosť násobíme a bolesť delíme, a bolesť je tak potom menšia. Ahoj.

Postarat sa sam o seba bez pomoci rodicov je zaklad. Takze Matej nech sa ti dari. Mohol by si sa doma viac zapojit do prac okolo domacnosti, aby si vedel nielen obsluhovat mikrovlnku

Ďakujem, Matej, za krásne slová,úplne ma dojali.Viem,že Boh vidí do duši mojich príbuzných a keď aj mama chodí do kostola,spoveď jej nepomože, ak mi ubližuje.Ešte s otcom sa teraz v poslednej dobe dá najviac.Možno to má mama v sebe,že aj keď sa snaží, jednoducho nevie byť citlivejšia.Matej,možno sa preto cítiš doma sám dobre,že máš kĺud a my to potrebujeme.Možno si len nahováraš,že bez mamy nemožeš žiť.Keď človek musí,odkázanosť na seba samého ho vzpruží.Aj keď nepochybujem o tom,že sa budeš na vašich tešiť. Samota aj pre zdravého,je dobrá,len na pár dní.Držím Ti palce

kamarati, priznavam sa, ze to s pripravou na tie sachove turnaje dost flakam, zatial som sa jej venoval ani nie dve hodinky. Dnes vecer ale idem po rokoch (6 rokov som nehral sutaznu partiu) pozriet na trening miestneho sachoveho klubu, tak snad sa na mna cosi trosku nalepi... Ahojte...