Ako sa dnes máš? 2

Ahojka1, tak nemusíš sedieť doma, dnes bolo celkom pekne, mohla si ísť na prechádzku do prírody.

Aj Hviezdičke ďakujem za gratuláciu.Na Depakine Chrono som sa nepýtala,lebo som na to v tej chvíli,keď som bola doktorky úplne zabudla.Som teraz u rodičov,zlepšilo sa mi,no som v takej fáze s priateľom,že už som mu opakovane navrhla,aby sa do nejakého času odo mňa vysťahoval a on to stále nechápe že prečo.Som úplne nerozhodná,ani rodičia mi nevedia poradiť,ako sa mám rozhodnúť.
Naši vedia,že moj partner pije a ja nesmiem piť.No on pije,ale na mňa vždy našim požaluje,keď pijem a to sa hlavne mojej mame páči.Drží ma ako psa na uzde a naši tvrdia,že to treba.No ako mám vydržať triezva v pohode s opitým chlapom,ktorý vyžaduje odo mňa ešte mnohé domáce práce?
U nás to vždy tak v rodine bolo,že chlapi pili, ženy nie.U obidvoch starých rodičov,u strýkov a v podstate aj u našich,hoci moja mama,keď bola mladšia tiež si sem tam vypila,i keď netvrdím,že nejako veľa.Partner na mňa včera nažaloval rodičom,aká som náročná,že som si od kámošky požičala 50Eur a že chcem v lete chodiť na jazero,ako keby to bol nejaký luxux.A naši sa mu na to namotali.Pritom ja som sa nikomu na peniaze nesťažovala,mne vadila partnerova zlá nálada a že ma stále napomína pre kadejaké blbosti.Mám pocit,že keď s ním zostanem,skončím zase v nemocnici,no on hrá tak na city mne aj našim,ako keby mal už zomrieť keď sa rozídeme.Tvári sa,že mu na mne záleží ako nikomu doteraz,no do istej miery to može byť aj kvoli bytu a prachom,hoci mama vraví,že ma naozaj ľúbi.V každom prípade to mám ťažké,lebo aj keby odišiel moj byt a kopec spoločných známych mi ho bude stále pripomínať.V jednom kuse vedie monológy,čo vadí jemu a čo vadí mne,tak to ma ani k slovu poriadne nepustí a keď aj pustí,tak sa drží hesla,že najlepešia obrana je útok.No je blbé budiť sa s pocitom,že v byte kde si,nikto nie je a ešte tam kde bývam,počuť hlavne v lete skoro celú noc podnapitých ľudí opúšťajúcich krčmy a vždy v noci,keď som bola v byte sama,tak som mala divný pocit podobný strachu.Opakujem,že u našich bývať nemožem, ani nechcem.Už som sa k nim raz vrátila,keď som bývala sama, a veľmi som chcela bývať bez nich.Sú už starší,aj oni potrebujú kľud,aby mi ešte vydržali dlho byť určitou oporou.Hlavne otca kadečo na mne vytáča a má vysoký tlak aj cukrovku.Napadlo mi,že to čo mi na partnerovi vadí,napíšem na papier a dám mu to prečítať,aby mi nemohol skákať do reči.No za tie roky ho už poznám,že je veľmi panovačný a tvrdohlavý.Celá rodina všetko váľa na mňa,lebo ja som chorá a za všetky hádky možem ja.Aspoň mám z toho taký pocit.Neviem ako to celé zvládnem.Nemocnica nič nevyrieši,len potvrdí,že všetkým sporom som na vine ja a partner bude na koni.

Dnes idem asi za priateľom,lebo u našich ma ponižuje zase brat.Ono to už vyzerá neobjektívne hodnotené z mojej strany,no brat sa bojí len o seba, aby náhodou tiež neochorel a bráni sa predo mnou arogantným správaním.Myslím,že aj Matej mal problém s bratom.Asi viete o čom to je.Napriek tomu,ja som na bratovi vždy lipla, a tiež by som to považovala za totálnu rodinnú tragédiu,keby sa aj on zdekompezoval.V poslednej dobe to mal aj on ťažké,ale nie kvoli mne.Myslím,že moj druh ma má určite radšej,ako moj brat.S mojim zdravotným stavom neviem čo budem robiť,ústa mi chŕlia samé slová vystihujúce pocit krivdy z mojho chorobou pokazeného života a týmto som včera celý deň zaťažovala rodičov.Nech boli akí boli,ale predčasne ich do hrobu dostať nechcem.Pivo už nepijem,no fajčím ako Turek.Neviem kto mi to bude financovať.Veď to je hlavný kameň úrazu s mojim druhom aj s bratom,ktorí obidvaja fajčiť prestali.Ja som sa tak naučila fajčiť v nemocnici.Vždy som tam len fajčila,lebo na fajčiarni sa to dalo najlepšie vydržať, a najviac tam ubiehal čas,A po toľkých pobytoch nečudo,že fajčím koľko fajčím.Viem,že mnohých ľudí to irituje,ani Filipke sa to nepáči,no neviem čo by si počala po toľkých hospitalizáciách.V nemocnici niekedy pomožu,no vždy z človeka niečo ubudne.Niečo ako malý kúsoček sebavedomia,sebaúcty a sebadovery.No mnohí prídu ešte aj o iné veci,ako je napríklad škola,zamestnanie,pekná postava a mohla by som vymenovať ešte aspoň 10 vecí.Neviem sa vyrovnať s pocitom krivdy už 20 rokov.

Laura, ja som mal tiež prvé skúsenosti s cigaretami v nemocnici, ale mal som len 15-16 rokov, tak som sa tam ešte nenaučil fajčiť. Ako som už spomínal, spolužiaci s mojej triedy ma šikanovali a preto som cez veľkú prestávku chodil vonka, a strašne som bol vynervovany a žičky z inej triedy chodili za roh školy fajčiť, tak som sa s nimi najskôr rozprával a s nimi som sa ako 17 ročný naučil aj fajčiť. Takže ja som patril do skupiny tých čo začali fajčiť od nervou a nie z frajeriny. Lenže v mojej rodine nikto nefajčí, iba ja a tak mi to vytýkajú, najmä otec preto stale nadáva. Ale v nemocnici som spoznal mnoho pacientov, ktorý sa naučili fajčiť práve tam, a to len že chodili na vzduch, a okrem vychádzok sa dalo dostať na vzduch len s fajčiarmi vo fajčiarni ktorá bola na vzduchu. Človek, ktorý má psychické problémy tomu podľahne viac, lebo je z toho vynervovaný.

Ahojte,
je tu teraz niekto on-line?

a Lapaj pokracuje vo svojom umeleckom snazeni

no, neviem...vcera akurat vysli nove Dotyky, mam tam basen...cakal som ale, ze mi venuju celu dvojstranu, no a oni len jednu basen zverejnili...posielal som im 10

DENNÍK

vyceroval si sa že
byť VIP tvojho diára
znamená viac ako
rozkročené zuby
či ako kazajka stiahnutá
z mojej kože

tamagoči tvojej sestry už viac nefunguje
tak ako aj dnešný dážď
sa vzadu za oknom pozabudol vyvetrať
pije jasmínový čaj s medom
číta knižku poézie
- predstava ideálneho večera

s listami ktoré sa bojím odoslať
nutno spraviť krátky proces
ľútostivo ľahko zachvátiť vychádzajúci budík
čo prerušuje v dumaní o lístkoch
mŕtvym na diaľnici
nestačí úsmev od sprievodcu
(nemá to v popise práce)

- rozmýšľať o brečkách
trikrát destilovaných básňach o tvojich veľkých
očiach v čase samoty a raja a postinsomných klišé
očiach v ktorých nenájdeš úkryt
dostatočne veľký a tehotný na to
zmestiť sa do peňaženky tak ako posledné drobné

úkryt v ktorom máš potrebu opľuť sa a povedať že
vždy je len príliš slabý cudzí výraz
pre tvoje bytie
s túžbou vyškriekať sa a filtrovať slzy
zabalené v celofáne a vytočené na o čosi viac stupňov
s titulom slané a azda aj dostatočne horúce na to
rozbiť v zrkadle šialenca v ktorom sa odráža
tvoje teplo
presvitá cez biele
horí naopak
očami ňuchá prezervatívny úklon gentlemana
a v posunkovej reči už dávno šomre o
nádeji
o možne
a slovách ktoré nedoľúbeno zhrabnú prstene z jediných pravých
prstov