Naše (samo)štúdium

Skúška sa mi podarila spraviť. Aj stredajšiu, aj dnešnú som mal na áčko.

Teď ešte dokončujem seminárku. Do nejakej jednej-druhej by som to mal mať hotové. Potom pôjdem zvyšok víkendu riešiť diplomovku - chcel by som z nej vypracovať nejakú ucelenú sekciu o dĺžke asi 10-15 strán. Neviem, či sa mi to podarí do nedele večera, ale ak nie, tak reálne to treba do 20. júna, takže ešte je to kedy dorobiť. A potom 25teho v sobotu mám poslednú skúšku a to bude na tento školský rok finito. Získal som zatiaľ 47 kreditov zo 62 zapísaných, pričom 10 ešte získam poslednými tromi predmetmi. Zvyšok tvorí 5 kreditov, ktoré mám ešte zo zimného semestra presunuté do 5. ročníka.

Som ale dosť unavený, neviem, či si cez deň nezdriemnem. Lejem do seba kofeín, ale "chuť do činnosti" sa nedostavuje. Tak uvidím, ako ten víkend dopadne.

Ďakujem Tutovi za prianie úspechu na skúške, ako aj Vám všetkým, ktorí ste mi držali palce. Prajem Vám všetko dobré, priatelia, peknú sobotu.

Znovu som si uvedomil, že zdrojom "všetkého zla" je u mňa akoby tá škola, resp. povinnosti, ktoré z nej vyplývajú. Moja myseľ je vo voľnom (rozumej: nepracovnom) čase stále zahltená myšlienkami na povinné seminárky alebo skúšky, alebo čítania, učenia. A to v dlhodobom meradle. V roku 2013, keď som nastúpil do súčasnej firmy prvýkrát, som nemal vôbec školu a zažíval som rozkvet svojho žitia. Viedol som kvázi-dospelý život, ktorý spočíval v tom, že chodím do práce, zarábam, následne peniaze míňam a v ostatnom sa venujem koníčkom či zábave. To bol život, ktorý ma bavil. Uvedomil som, že 2 alternatívy, ktoré zvažujem, a síce že buď vyštudovať ešte informatiku (6 rokov tuná), alebo po druhé: ísť na doktorandské, tak obe tieto alternatívy mi ponúkajú život, v ktorom by som vyslovene nebol šťastný. Zaoberať sa filozofiou odborne a tvoriť vedecké články a štúdie popri súčasnej práci, to je na porazenie a pritom v tom nevidím viac plusov, než mínusov. Študovať informatiku, to by boli zabitých 6 rokov, plus tri roky cestovanie do Nitry každú sobotu... plus učiť sa kódovať vo voľnom čase, vytvárať si portfólio, aby som vedomosti vedel využívať v pracovnej praxi... ak by som to zvládol, tak je síce super, že by som mal veľa peňazí, ale mínusov tam pre svoje tridsiate roky života vidím neúrekom. Časom by som bol čoraz viac vystresovaný, nenaplnený, nervózny, bez možnosti rozvíjať sa akurát v tom, čo ma zrovna dobrovoľne napadne a zrovna v danej chvíli láka a baví. Nemohol by som sa sústrediť na to, čo je v živote pre mňa skutočne dôležité, nemohol by som žiť v súlade so svojimi vnútornými hodnotami, a to najmenej 7 najbližších rokov! Je pravda, že potom by ma čakalo asi 25 rokov produktívneho života, kedy by som mohol zarábať kopec peňazí. Ale zas aj to je možné, že by som musel cestovať niekam, možno do Bratislavy za prácou (a viem, že cestovať medzimesto je pre mňa veľký psychický problém). Na druhej strane, nikto mi nezaručí, že budem v súčasnej práci (10 minút od baráku) ešte aj o 7 rokov... nemá človek istotu v ničom.

Je to skrátka ťažké zvažovanie. No napriek tomu si myslím, že škola je pre mňa vo všeobecnosti zdrojom mnohých negatívnych fenoménov v mojej psychike, zdraví, hodnotovom rebríčku, využitia času, a celkovo mi narúša moju hodnotovú výbavu a predstavu o trávení svojho života. Preto by som asi zrejme za tých 10 mesiacov ukončil školu magistrom, a dal tak štúdiu vysokoškolského typu navždy pokoj. A obnovil si svoje zašlé životné podmienky zo slávneho roku 2013.

Čo by ste mi poradili? Mal by som teda ukončiť a hotovo, ďalej nič? Proste začať žiť? Alebo by ste radili ísť na tú informatiku..., nech by to znamenalo nízku kvalitu života trebárs aj 5-6 najbližších rokov? Ako to vidí programátor Jožin? Ako to vidí Tuto, Lístie, Mischelll, Filipka, Ester, Reginka, a tak ďalej...? Je pravda, že už školu neprežívam tak úzkostne, ako kedysi v rokoch 2009-2012. Ale aj tak cítim jej silné negatívne dopady a mnohé dôležité veci vo svojom živote odsúvam ako "dočasne" neriešené, nakoľko mám myseľ zapĺňanú školou.

Máte na to nejaký názor, priatelia?

Môj názor-dokončiť terajšiu školu, keď už si toľko času a úsilia do nej vložil...O informatike neviem nič, ale pokiaľ moje skromné poznatky z okolia neklamú, tak informatik nemusí mať oficiálne vysokoškolské vzdelanie na to, aby robil informatika, môže sa sám vzdelávať a venovať sa rôznym oblastiam v tomto smere. Takže asi by som si na Tvojom mieste robila sama nejaké certifikáty a školenia.

Myslím, že Tvoj názor, Filipka, je veľmi inšpiratívny pre mňa. Pozeral som si aj kurzy, existujú aj víkendové a ich výsledkom je zaujímavý certifikát. Často ale drahý, niekedy tie kurzy idú na úroveň 500 eur, niektoré len okolo 150 až 200. Najlepšie je postupovať tak, že si kúpiť kvalitnú "učebnicu" od Computer Press, z nej sa naučiť pre prax všetko potrebné, a potom si vedomosti dať ocertifikovať na nejakom vyššom type kurzu, trebárs aj drahšom, ale za to iba jednom v danej oblasti (čiže neprechádzať jednotlivými stupňami kurzov danej oblasti rozdelených podľa náročnosti a hĺbky preberanej látky).

A keď sa mi nebude chcieť, tak si aj trochu užívať pokoj, bezstarostnosť, ničnerobenie, voľno, zábavu, koníčky. Potrebujem aj taký život, nie iba honbu za cieľmi a životopisnými schopnosťami. Môj strach, že raz stratím prácu a nebudem sa môcť zamestnať kvôli absentujúcim schopnostiam (tak ako v roku 2012), je často skľučujúci, a nie je dobré, ak ho takto preháňam. Chcem si všetko, celú budúcnosť do špiku naplánovať, ale to sa predsa nedá. Musím sa aj trochu odovzdať osudu a tomu, čo život prinesie sám. Ale môj strach, že zostanem "na dlažbe" bez reálnej možnosti sa zamestnať v niečom schopnom, čo by ma bavilo... je fakt nepríjemný. Kvôli nemu si ani neviem poriadne užiť to, čo mám dosiahnuté teraz v prítomnosti. Nie je dobré žiť pre budúcnosť a stále sa venovať len tomu, aby budúcnosť bola zabezpečená. Bolo by fajn si užívať aj prítomnosť a žiť trochu aj pre terajšok... Dokážem to niekedy?

Ahoj Matej!
Súhlasím s filipkou. Na to, aby si len tak skončil, teda "rachol", so štúdiom, je pre Teba minimálne nevhodné. Už si tomu venoval toľko, že o takomto, Tebou spomínanom, konci by si ani nemal uvažovať. Možno by ani nešlo o školu, ale aj o to, ako by si si mohol zvyknúť veci ukončovať. Mám na mysli vzdávanie sa pred koncom, na čo sa dá ľahko získať návyk, a to by si skrátka asi nechcel.

Držím palce nielen v štúdiu. Maj sa pekne. Tuto

Ale veď ja nehovorím o zanechaní tohto štúdia. Toto štúdium normálne dorobím. Ja som v príspevku vyššie iba zvažoval, čo potom, že či reku ísť ďalej na informatiku, alebo ísť na doktorandské, alebo ďalej nič a začať si užívať život... Vôbec som nespomenul, že by som túto terajšiu školu neukončil.

Matej napísal:Preto by som asi zrejme za tých 10 mesiacov ukončil školu magistrom, a dal tak štúdiu vysokoškolského typu navždy pokoj. A obnovil si svoje zašlé životné podmienky zo slávneho roku 2013. (...)

Čo by ste mi poradili? Mal by som teda ukončiť a hotovo, ďalej nič? Proste začať žiť?

Matej,
keďže si písal:
"Zaoberať sa filozofiou odborne a tvoriť vedecké články a štúdie popri súčasnej práci, to je na porazenie a pritom v tom nevidím viac plusov, než mínusov."
tak alternatívou ísť na doktoranské štúdium by som sa vôbec nezaoberala. Prečo? Načo? Informatiku vidím ako fajn perspektívu, ale cesta je to ešte náročná nielen časovo, ale aj psychicky to zvladnuť, hoci možno by ti stačilo aj bakalarske štúdium alebo isť tou cestou samoštúdia a robenia si certifikátov. No a potom je tu tá tretia alternatíva, neštudovať už, jeden odbor by si mal ukončený a pracoval by si v tom knihkupectve, kde ti to aj vyhovuje.
Čaká ťa ešte rok magisterského štúdia, ktoré tiež odporúčam dokončiť. Keď si aj teraz školou unavený, nebude to jednoduché a preto by som sa byť tebou do ďalšieho štúdia hneď nehrnula. Máš prácu, ktorá ťa finančne drží tak by som nejaký ten rok dala oddych a ujasnila si, či ist na VŠ alebo pokračovať samoštúdium. Pritom VŠ by som fakt zvažila či by nestačil ten bakalar. Mám totiž v rodine človeka, ktorý ukončil bc, na ktoré šiel z gymnazia, počas bc štúdia si našiel brigadu v odbore a roky nepokračoval v štúdiu, pretože necitil potrebu. Potom sa zamestnal v inej firme a teraz si doraba VŠ.
Myslím, že máš čas. Hlavne vzhľadom na to, že maš terajšiu prácu, by som dala po ukončení tohto štúdia pauzu a aspoň chvíľu si "užívala život". Nahráva tomu i skutočnosť, že nemáš partnerku, príp. dieťa, ktoré by ťa viac zaväzovali a tlačili k vyššiemu finančnému zabezpečeniu. A možno by bolo faj dať priestor aj na nejaký vzťah, na čo popri práci a štúdiu vobec čas neostava. Viem, tam sú iné bariery, ale ty si bojovník (čo denne dokazuješ svojim sposobom života - práca, štúdium popri tejto chorobe).
S odstupom času po vyčistení hlavy a uvoľnení stresu podľa mňa ľahšie nájdeš riešenie kam a ako sa má tvoj život uberať. Samoštúdium a kurzy sú tiež možno vhodnou cestou. Viem o čom píšem, syn študuje IT na SŠ, má za sebou 5 certifikátov a pred sebou posledný ročník SŠ. Učenie mu ide, baví ho, chce pokračovať na UK alebo STU - tiež to nechávame ešte otvorené nemá to celkom ešte ujasnené. Pozerali sme už nejaké pracovné ponuky pre SŠkolákov veľmi nie sú ale popri VŠ nie je problem už prácu v odbore najsť. Pritom im učitelia vravia, že i ako absolventi SŠ by sa ľahko uplatnili, hlavne ako "sieťari". Totiž už 2 ročniky tento odbor ukončili a úspešne sa mnohí zamestnali.
V každom prípade ti patrí moje uznanie. Neviem si predstaviť zvladať prácu a aj VŠ štúdium popri našej chorobe a klasť si stále ďalšie a ďalšie ciele. Avšak mam dojem, že fakt nežiješ dostatočne prítomnosťou. Pre tú náročnosť každého dňa si jednotlivé dni neužívaš a to, že budeš šťastný si posúvaš niekam do budúcna, keď raz ... Avšak človek nikdy nevie. Prajem ti dlhý a šťastný život, ale je pravdou, že mame byť vďačný za každé nové ráno. Život je krátky a nehodno premrhať dni, roky trápením a starosťami.
Viem, že si veriaci a kdesi som počula a veľmi mi to utkvelo v pamäti, že Krista nemáme brať ako vzor a žiť život v utrpení. Práve naopak máme žiť v radosti, život užívať a radovať sa z každého dňa, lebo Kristus už všetko odtrpel za nas, on sa za nás obetoval.
Tak ti vlastne radím: ži! Nechaj si priestor na rozhodovanie a nerob si starosti o vzdialenú budúcnosť, max. tak o nejaký ten zajtrajšok.

Reginka, ďakujem Ti úprimne za Tvoje rady, názor a pohľad. Beriem si to k srdcu a naozaj cítim, že sa môžem naplno s týmto Tvojím pohľadom stotožniť. Ďakujem!

Tento týždeň som naplno ponocoval len raz. V rámci názoru Lístieho som usúdil, že prípadné večerné únavy, ktoré neviem riešiť ani kofeínom, sú do značnej miery normálne a prirodzené. Preto som sa rozhodol tieto únavy nepotlačovať, ale dať telu to, čo si žiada, trebárs spánok alebo pasívny relax. Pričom cieľom mi zostalo z päťdňového týždňa ponocovať len raz, alebo aspoň raz. To som v tento týždeň splnil. Žiaľ, v iné večery som vskutku nevládal, takže aj seminárku ešte musím dopísať zajtra a ešte treba dosť toho aj na ústnu skúšku. Je však možné, že keď blikne zajtrajší večer, tak už budem mať úspešne za sebou všetko a poviem tomuto 4. roku "hotovo". Treba zabrať už len 1 deň.

opadané lístie napísal:

Vďaka.

***

Skúška sa podarila, o deviatej som išiel hneď prvý "dovnútra", a 9:10 som už vychádzal von s áčkom. Ešte mi treba odovzdať 10 strán diplomovky, teda šestinu práce. Konkrétne 8 strán už mám napísaných, ešte mi treba napísať teda 2 strany. Už mám k nim materiály načítané, idem to dnes doraziť a pošlem to školiteľovi mailom. Tým by som mal mať hotovo. Cítim už väčší kľud na duši.

Ďakujem všetkým, ktorí ste mi fandili počas tohto "druhého" štvrtého ročníka (lebo mal som dva štvrté ročníky, jeden na dennom na minulej univerzite 2014/15, a druhý na externom 2015/16). Spomínam si, koľkokrát mi napadlo, že so školou praštím, že ma obťažuje, že ju nezvládam a tak ďalej. A celkom sa to nakoniec dobre vyvŕbilo.

Majte sa pekne, priatelia.
Matej

Veselo vstupujem do piateho externého ročníka. Hoci sa mi zmenila akreditácia, takže by som po novom mal študovať magisterské externé už 3 roky, ja budem mať kredity poukladané ešte tak, že všetky absolvujem za 2 roky akoby po starom, teda tento piaty ročník by mal byť posledný a nasledovať by mali už len štátnice. Viaceré externé programy na Slovensku prešli novou akreditáciou, trebárs aj tá aplikovaná informatika, na ktorú poškuľujem, že či pôjdem alebo nie. To znamená, že ako externista by som ju po novom študoval 7 rokov! (4 bc., 3 mgr.) Ale až tak proti nie som, nakoľko sa tak svojou hĺbkou, praxou a náročnosťou vyrovná dennému štúdiu, nakoľko v dané semestre sa uvádza v pláne menej predmetov, ale za to je na ne viacej blokov výučby, praxe, ako aj väčší počet kreditov, takže aj viac úloh a zadaní či priebežných zápočtov. Takže ten magister IT by bol taký, ako denný magister IT. Ale zas mám skúsenosť, že trebárs u nás tú filozofiu externisti berú viacej vážne, veľa sa učia dobrovoľne, "lebo si za to platia". Zatiaľ čo denní, to sú zväčša mladí dvadsiatnici, ktorí ešte nemajú predstavu o pracovnom zaradení, a zväčša školu robia "len tak" a chcú prejsť za čo najmenej námahy. Samozrejme je spústa statočných výnimok, ktorým treba uznať všetku česť.

Opäť by som sa chcel vrátiť k svojim študijným seansám. Viem, že naposledy ma to dosť zmáhalo, takže som zvládal jednu večerno-nočnú seansu týždenne ako limit. V súčasnosti mi dosť záleží na dĺžke a kvalite spánku, nakoľko som si všimol (konečne!), že mi jeho haprovanie rôzne ovplyvňuje nálady počas nasledujúceho dňa. A keďže som sa presvedčil o len minimálnej schopnosti zmeniť si náladu vôľovo, tak potrebujem okolnosti, ktoré nálady riadia, pozitívne ovplyvňovať a dbať teda na psychohygienu.

Teď by som mal ísť robiť tú recenziu, no cítim už útlm a ťahá ma na spánok. Neviem, či sa pôjdem premáhať. Mal by som, no zároveň aspoň 6 hodín spánku fakt potrebujem. Nie kvôli únave, ale kvôli nálade a tendencii k emočnému vyčerpaniu a mĺkvosti.

No uvidím teda. Každopádne vitaj, nový školský rok! Začína zhruba 8 a pol mesiaca boja.