Naše bývanie

Filipka ma inšpirovala. Aj ja túžim mať vlastné bývanie. Chcel by som sa Vás spýtať: Ako máte Vy zariadené bývanie? Bývate s niekým? Ako to uplatíte? Aká je perspektíva Vášho bývania do budúcna?

Ja bývam naďalej s rodičmi. Mám s nimi dobrý vzťah, naďalej trvajú na tom, že im nie som prekážkou a odmietajú odo mňa akékoľvek platby nájomného. Otec vraví, že im ich dôchodky stačia dohromady na utiahnutie bytu aj stravy, a že si teda mám radšej z prípadného príjmu šetriť do úspor. Hovorí mi, že určite minimálne tretinu výplaty mám dávať bokom a robiť sa, že ju ani nemám k dispozícii, pretože v reálnom živote vraj táto tretina obvykle putuje na bytové nájomné a energie. Tak teda aby som sa od začiatku učil žiť tak, že tretina výplaty mizne. V skutočnosti však v tejto situácii ide do úspor.

My bývame v 3-izbovom byte v paneláku na sídlisku. Mám tu vlastnú izbu, bývalú detskú. Otec a mama majú svoju vlastnú spálňu, a potom máme ešte obývačku. Mama okupuje väčšinou obývačku, kde má počítač, televízor, a potom samozrejme kuchyňu. Otec okupuje prevažne balkón, kde lúšti sudoku a relaxuje, potom býva často v spálni, kde má svoj televízor. Ja mám v izbe svoj počítač a svoj televízor. A posteľ, kde spím. Prevažnú väčšinu času teda žijem v tejto izbe. Sme takto v domácnosti akési nezávislé bunky my traja. Každý si žije vo svojom lehne a nemávame ponorkovú chorobu vôbec. Ponúkal som viackrát nájomné aspoň 50 eur mesačne, ale vraj si mám šetriť. Občas teda nakúpim za vlastné drobnosti do domácnosti, alebo prispejem na nedoplatok energií, lebo mám výraznú spotrebu elektriky.

Rodičia ma presvedčili už viac ráz, že v takejto životnej situácii by som mal zostať s nimi. Aspoň pokiaľ si nenájdem priateľku, s ktorou by sme mohli ísť do hypotéky alebo do podnájmu.

Najhoršie je, že sa cítim strašne previnilo voči svojim dvom starším bratom, ktorí mali horšiu východiskovú situáciu v živote než ja. Brat už musel odísť z bytu, keď mal 20, a ja 10. Lebo už bolo dusno v detskej izbe, traja chalani. Takže musel ísť do podnájmu a do roboty v mladom veku. Postupne sa však vypracoval a dnes má svoj dom, no hľadá si ešte prácu akurát, lebo momentálne nemá. Stredný brat odchádzal tiež asi ako 20-ročný, keď som mal ja 14. Býval kade-tade po podnájmoch. Zháňal peniaze všelijako prácami, brigádami. Nespravil si vysokú, lebo potreboval zarábať. Dnes žije so snúbenkou v podnájme.

No a ja mám voči nim výčitky, že ja si tu lebedím vo svojej izbe a nikto ma nevyháňa. A že mám 29 a ešte stále si môžem dovoliť bývať s rodičmi zadarmo, lebo situácia v byte to dovoľuje a umožňuje. Ma to mrzí, je to voči nim nefér. Najstarší brat mi to už aj vyhodil párkrát pred oči, že by som mal byť ticho, že mám vraj oveľa ľahší život než oni dvaja.

Do budúcna plánujem iba šetriť z výplaty do úspor na vlastnú garsónku alebo malý byt. To by mi aj stačilo. Možno za 10 rokov v štyridsiatke už príde ten čas, že pôjdem do svojho a budem mať aj na to (ale asi len pomocou úveru, lebo úspory možno nepostačia). Rodičia majú 61 rokov, sú už obaja dôchodci. Nažívajú pokojne, tak uvidím, ako dlho, dúfam, že budú na svete ešte hojný čas - prajem im to nielen zo svojich pohnútok, ale aj pre nich samotných, keďže si to myslím zaslúžia. V hre je aj zdediť tento byt a vyplatiť bratov dvomi tretinami jeho trhovej ceny. Záleží všetko aj od môjho zdravotného stavu a finačného stavu. Je to všetko samozrejme naďalej neisté.

Keby som sa raz sťahoval, tak naďalej chcem žiť v tomto svojom meste, v ktorom som sa narodil. To je akási skôr túžba, než cieľ. Ako reálny cieľ mám životom sa postupne pripravovať na situáciu otázky bývania tak, aby ma nové životné situácie (úmrtie rodičov, poistné nehody, potreba odísť do vlastného) neprekvapili, ale aby som sa pripravil na ne aspoň podľa svojich dostupných možností. Snáď si nerobím ilúzie a snáď moja naivita nie je až taká otrasná.

Matej

Ahoj Matej. Nuž pridám sa K tejto téme. Ja som začal bývať sám V 18 keď som prišiel študovať do Brna. NA internát mi prispievali obaja rodičia. Ale na jedlo A ostatné veci to nestačilo tak som chodil po brigádach. Popri tom má finančné podporovala vtedy priateľka teraz už manželka. Po prvom ročníku sme sa nasťahovali do podnájmu. Koncom štúdia sme si kúpili na hypotéku 1 izbový byt. Po narodení dcérky 3 izbový pôvodne hlavne kvôli financiám mimo Brna ale teraz sme aj radi aká je tam krásna príroda. Teraz držím finančné rodinu ja, dúfam, že mi to pôjde aj naďalej.
Viem, je to možno trochu idealistické "ve dvou se to lepe tahne" jak sa hovorí. Nech miesto závisti môj príbeh vyvoláva nádej než závisť. Áno aj ja mám V papieroch F25.0 verím, že zotavenie je možné. Majte sa.
J.

Pravé som si dočítal iniciacny filipkin príspevok. Tiež sme si mali na oboch bytoch. Prvý jednoizbový som s pomocou kamaratov rekonštruovať - celé jadro vyburat a vymurovat. To som robil ešte "bez diagnózy". Ten trojizbový už mal murované jadro tak sme si povedali, že zrekonstruujeme "len" kúpeľňu a záchod. Ale to len bolo fakt dosť. Dávať kachličky na starú krovu stenu to bolo utrpenie. Bál som sa že to budem musieť všetko vymlatit ale podarilo sa. Zvládol som to aj s F2... ale neviem či by som nazbieral ešte elán na 3. Veľkú prerabku. Môj ideal je zostať V tomto byte A ideálne nájsť si záhradku niekde V blízkosti. Predsa teraz ju máme 20 km od bytu čo nie je úplne ideálne.

J.

X, Tvoj príbeh je mi inšpiráciou. Teším sa, že sa Ti to všetko tak podarilo a v živote Ti to ide.

Ja mám pocit, že moji bratia mali reálne horšiu východiskovú pozíciu než ja, čo do materiálnych podmienok. Ale zase ja mám horšie východisko, čo do zdravotného stavu. Oni sú zdraví a v pohode, a vždy boli. Mňa moja choroba v podstate strašne zdržala vo vývoji. Veď celú adolescenciu som neriešil pomaly nič iné, len svoje červenanie a depresie. Potom prišla vysoká a nastala doba temna, kedy som 5-6 rokov stagnoval vo vývoji, trpel v depresiách a silných mínusových príznakoch, nehovoriac o narastajúcej obezite a útrpnej sociálnej vyhýbavosti. Dá sa povedať, že akési zotavenie a prebratie "z psychiatrického komatu" nastalo až v r. 2012 štátnicami a v r. 2013 nájdením si práce. V podstate žijem a produkujem iba posledné najviac 3-4 roky. Keby mi bola choroba kompenzovaná vrátením stratených vývojových rokov, tak by som sa vlastne ocitol vo východiskovej pozícii ledva 22-ročného človeka, a nie 29-ročného. Som čo do produkcie na úrovni vskutku 22-23 ročného človeka.

Tomu zodpovedajú aj moje možnosti v oblasti bývania a ďalších životných mét.

Ale dnes samozrejme už nepotrebujem tie roky späť. Nejak sa neobzerám do minulosti, práveže chcem úmyselne hľadieť na súčasnosť a jej aktuálne možnosti, vykročiac v ústrety lepším zajtrajškom. Myslím, že ako budem starší a starší, tak tá asi 6-ročná doba temna, kedy som mal produktivitu na nule, mi bude figurovať v spomienkach ako čoraz menšia záťaž. Jednak preto, že produkciu doženiem a prekonám, a jednak preto, že už 6 rokov v živote sa nebude zdať v porovnaní s novým skúsenosťami ako dlhá doba.

Matej veľmi sa mi páči ako optimisticky píšeš v ostatnej dobe. Nie je to pre teba ľahké, ale znieš pozitívne. Už len čítanie tvojho pasovania sa s minulosťou a sústredením sa na súčasnosť je inšpirujúce. Možno ja som mal trochu lepšie "východiskové postavenie" v chorobe než ty, keďže som stále aktívny. Alebo to lepšie postavenie bolo práve, že som bol už s manželkou a nie s rodičmi. Už som aj niekde počul, že ak to človeka postihne už v osamostatnenom stave (manželstvo, deti, ...) tak sa z toho vyhrabúva skôr a lepšie než keď je ešte pod ochrannými krídlami rodičov. A z môjho pozorovania to tak trochu asi fakt bude...

Držím palce! Hľadieť pred seba, do súčastnosti a vpred k lepším zajtrajškom!
J.

Tu neďaleko akurát predávajú môj byt snov! Je to maličká garsónka s výmerou asi 24 m2, s balkónom +3 m2. Žiaľ, ale bez pivnice, ale to nie je až také zlé. Viac mi záleží na balkóne, než na kuchyni. A práve tu je kuchynská linka veľmi maličká, rožná, asi meter a pol dlhá, prítomná priamo v hlavnej izbe. Pozostáva z kuchynského umývadla, priestoru pre kanvicu alebo varič, plus miestečko pre malú chladničku, na ktorú sa dá položiť mikrovlnka. Wecko je samostatné, kúpeľňa je dostatočne veľká aj pre pračku. Vstupná predsieň je malá chodba, kde sa nezmestí žiadna skriňa, čiže maximálne tak na stenu zrkadlo a háčiky na bundy. Hlavná izba, resp. jediná izba obsahuje spomínaný kuchynský kútik, a potom je už len samotný priestor asi 13 m2 na skrine, nábytok, stôl a pravdepodobne namiesto postele len rozkladací gauč, aby na ňom mohli sedieť návštevy a cez noc si to rozložím, natiahnem plachtu a môžem tam pohodlne spať. Hlavná izba je tým pádom veľká asi ako táto moja izba tu v terajšom rodičovskom byte, čo mi vyhovuje vlastne úžasne. Balkón je visutého typu, orientovaný na východ, to znamená, že cez leto i zimu svieti slnko len do nejakej 11:00 až 12:00 do bytu, potom väčšinu dňa je už "nad panelákom" a inde. Takže prehrievanie bytu v letných horúčavách nie je také intenzívne. Činžiak je zateplený, byt sa nachádza na 4. poschodí z 12, a taktiež je taká istá voľná na predaj v tom istom paneláku aj na 10. poschodí, tiež východná strana. Mrzí ma neprítomnosť pivnice, ale v jednom inzeráte píšu, že je k nej aj pivnica, tak neviem. Činžiak je asi 7 minút od rodičovského paneláku a 10 minút od môjho pracoviska peši.

No nie je to ideálne bývanie? Som dojatý, ale žiaľ nemám na to. Nie je to zrekonštruované a stálo by ma to príliš veľa, pýtajú trhovú cenu s prirážkou kancelárie 41 tisíc eur, čo je v tejto dobrej lokalite vlastne štandardná cena garsónky. Reálna hodnota je asi 35 tisíc, takže by som musel mať 6 až 10 tisíc nasporených, aby som si mohol kúpiť hypotéku a aby som mohol si to aj zrekonštruovať (nakoľko tá kúpeľňa je ešte socialistického práchnivého typu, zhrdzavené, špinavé).

Pravdepodobne budem môcť ísť do hypotéky až za 4 až 5 rokov. Len či bude takáto super garsónka potom dostupná, lebo mne sa naozaj páči. Nevedel by som si predstaviť nič ideálnejšie vzhľadom na svoju predstavu o bývaní (v rámci ktorej nechcem nič veľké, drahé, náročné, ani veľa m2 a navyše naozaj potrebujem radšej balkón, než kuchyňu).

Ááách, a tak si tu sedím na tom realitnom webe a snívam, aké by to tam bolo krásne a ako by som tam býval. Ale zase na druhú stranu, ako často by som tam naozaj býval a spal? Veď rodičia chcú, aby som s nimi trávili čas. Nechcú, aby som niekde trčal ja osamelo, a aj oni tu osamelo, a budú na staré kolená sami. Je to taká netradičná situácia, lebo zatiaľ čo mnoho rodičov chce, aby ich deti vyleteli z hniezda, moji ma podporujú, aby som tu zostal čo najdlhšie a považovali by za mínus, keby som bez skutočného dôvodu odišiel. Za "skutočný dôvod" považujú založenie vlastného vzťahu alebo rodiny.  

No nič, tak idem snívať ďalej a dúfať.

Tá garsónka, ktorú ako svoj byt snov spomínam vyššie, je stále na predaj. Činžiak má 2 výťahy, je na 10. poschodí z 12. Dispozične ide o predsieň, WC, kúpeľňu, hlavnú izbu s kuchynským kútikom, visutý balkón a vraj aj pivnica.

Ako klady hodnotím:
- samostatné WC
- balkón
- pivnica
- nové parkety a plastové okná
- pekná a vyhovujúca "závesná tyč" na záclonu
- super lokalita - len asi 10 minút od rodičov, alebo 10 minút od pracoviska
- orientácia na východ
- až 23-24 m2, ak nerátam balkón
- v kúpeľni sa zmestí práčka
- v predsieni sa zmestí sušiak na prádlo, pokiaľ budem mať práve opraté niečo
- zníženie ceny zo 41000 na 39800 eur
- zateplený panelák
- napojenie na káblovku

Ako negatíva hodnotím:
- veľmi malý priestor pre kuchynský kútik - asi len meter a pol dlhá linka, možnosť zabudovania elektrickej varnej plochy je otázna
- nezrekonštruovaná kúpeľňa a WC (hrdzavé, špinavé), absencia sprchovacieho kúta, je tam stará vaňa, nutnosť zrekonštruovať
- absencia sieťky na plastovom okne a na balkónových dverách (treba dorobiť)
- treba zvážiť vymaľovanie hlavnej izby, lebo je tam čistá biela farba a radšej by som bol nejakej farebnejšej, sýtejšej
- otáznosť pivnice (pokiaľ nemá pivnicu, tak je to dosť problém)
- priestorová nemožnosť skrine v predsieni
- žiadny spací kút (nutnosť rozkladacieho gauča)

V súčasnosti viacero ľudí v mojom okolí rieši úvery a bývanie, tak mi prezradili, že to, čo mi chýba do plnej sumy bytu (teda vlastne tá nadhodnota, ktorú si k hodnote bytu priráža realitka) môžem vyfinancovať spotrebným úverom na 8 rokov s fixným úrokom. Že vraj bežne realizujú hypotéky v kombinácii so spotrebákmi. Neviem, či by mi umožnili takýto dvoj-úver čerpať, chystám sa to skúsiť a vyskúšať o to požiadať. Reálne by mi 8 rokov zostalo na živobytie 200 eur, zo začiatku menej. Takže by som navštevovanie rodičov za účelom stravy ešte musel veľmi často uskutočňovať, pretože na úplnú samostatnosť potrebujem aspoň 300 eur. No i tak by nastúpila výrazná zmena a to cesta k osamostatneniu sa. Teraz, keď sú na chate, tak si gazdujem doma sám, a zisťujem, že je to fajn byť sám, obzvlášť ak viem, že môžem chodiť na návštevy rodičom, čo by kameňom dohodil. Verím, že by to posunulo náš vzťah na novú úroveň, a že by nešlo o zhoršenie, ale naopak, niektoré väzby by sa vítane uvoľnili, a iné väzby by sa zase nadviazali. Napr. otec by mi mohol radiť s úradmi a technickými vecami. Mama zase s varením, pretože v snahe ušetriť by som sa možno začal usilovať o varenie, čo by bol tiež zaujímavý životný posun. A menej by sa riešilo, kto kedy ide spať, kto kedy potrebuje kúpeľňu, čo sa môže a nemôže vyhodiť, alebo kto zas osŕkal umývadlo zubnou pastou, či kto kedy nechal odbalené rožky.  

A teda asi skúsim isté životné obdobie žiť len z tej dvestovky. Teraz žijem z dvestovky, ale nie je to také prísne, lebo sporenie si hocikedy viem narušiť a ukrojiť z neho. A navyše tu mám večere a raňajky zdarma, čo je neskutočná pomoc. To by asi do istej miery pokračovalo, aspoň zo začiatku. Neviem, či mi banka ale dá taký dvoj-úver, lebo jedna vec je mať v čistom na život 200 eur, a druhá vec mať 120, pričom 80 eur je v straváčoch. A to je môj prípad, mám echo, že banky straváče nepovažujú za príjem. A pritom ja nimi financujem 60% mojich mesačných výdajov na jedlo. To nie je zanedbateľné.

Chcem sa o to ale aspoň pokúsiť. Pomaličky sa chystám napísať mail a svoj kontakt tej maklérke a uvidím, čo bude. Dôležitá bude pre mňa aj obhliadka bytu. Že či to zostane mojim bytom snov aj po spatrení na vlastné oči.

Ešte sa na to vyspím a uvidím.

v banky dúfajúci
matej

Objavil som aj inú ponuku. Ide o garsónku o púhych 20m2 bez balkónu, s pivnicou, s veľkým kuchynským kútom, bez predsiene.

Plusy:
- kompletná rekonštrukcia, moderný vzhľad, super osvetlenie, vyzerá to ako novostavba, veľmi pekné zariadenie, priestor a nábytok ladený do oranžova až ľahkej hnedej, super parkety, sieťka na dvojokne, super kuchynská linka, priestor pre chladničku a mikrovlnku
- príjemne vyzerajúce "zádverie" s kútikom pre bundy, boty, super bezpečnostné dvere
- parádna kúpeľňa, moderne a čisto vyzerajúci sprchový kút, pekné skrinky, umývadlo, dlažba, malé zakalené okno na kúpeľni
- cena len 36000 eur aj s províziou, vyššia hodnota bytu, možno už nad 30 tisíc
- tichá lokalita, hneď vedľa kúsok je kostol zo štyridsiatych rokov 20. storočia, pokojne a dedinsky vyzerajúca mestská štvrť, neďaleko je supermarket, pošta, zastávka, do mesta je to asi 15 minút peši, do práce je to asi 15-20 minút peši (žiaľ, k rodičom je to až 25 až 30 minút peši, pravdepodobne nutnosť využiť mestskú hromadnú dopravu)
- pivnica
- veľká vstavaná roll-door skriňa s veľkým zrkadlom
- nízke náklady na bývanie
- zateplený tehlový dom
- zatiaľ čo pri prvej garsónke by mi zostalo sprvu na život len 160 eur mesačne aj po zarátaní straváčov (čo by asi ani banka nedovolila a jednoducho by mi úvery nedala), pri tejto druhej garsónke by mi zostalo po zarátaní straváčov až 250 eur s perspektívou neustáleho zlepšovania v priebehu nasledovných rokov - a navyše by som sa nemusel vôbec trápiť so žiadnou rekonštrukciou, podľa fotiek sa mi byt ľúbi taký, aký teraz je  

Mínusy:
- žiadny balkón, návštevy z rodiny by nemali kde fajčiť, musel by som im dovoliť fajčiť vnútri, čo by bolo nepríjemné aj pre mňa a viem, že aj pre nich
- žiadny spací kút, nutnosť rozkladacieho gauča (ale to je pri garsónkach bežná vec)
- spojené WC s kúpeľnou (ale zase v miestnosti je malé okno, takže to je veľké plus)
- ďaleko od rodičov, na opačnej strane mesta
- lokalita, kde je trochu zvýšená kriminalita, vykrádanie pivníc, zvýšená prítomnosť neprispôsobivých občanov
- 2. poschodie z dvoch bez výťahu

Najviac ma trápi chýbajúci balkón a susedenie s mestskými lokalitami s menej prispôsobivými občanmi. Verím, že práve táto ulica nie je nimi až tak poznačená, ale predsa len sa človek bojí, lebo nič nevie tak znížiť kvalitu bývania, ako zlí susedia. Možno by som videl viac po obhliadke. A ten balkón, no hrôza. Kde budú mama a bratia fajčiť, keď prídu pozrieť? Oni sú fajčiari a fajčiari považujú za súčasť návštevy príbuzného, že si idú uňho aj zapáliť...

Orientácia je buď na sever, alebo na juh, neviem presne, z ktorej strany je to okno.

Super by bolo počkať 2-3 roky, šetriť si a našetriť si nejakých stabilných 10 000, ktorými by som financoval realitnú prirážku a nemusel by som tak mať k hypotéke žiaden spotrebák. To by bolo asi z mojej strany najrozumnejšie. Asi naozaj počkám tie 3 roky. Len škoda, že je to strašne dlhá doba a ja som nedočkavý! Otrasná vlastnosť.

Matej napísal:Tu neďaleko akurát predávajú môj byt snov! Je to maličká garsónka s výmerou asi 24 m2, s balkónom +3 m2.

Odhodlal som sa urobiť prvý krok a napísal som mail do tej realitky ako reakciu na daný inzerát. Vyjadril som záujem o obhliadku a po zvážení i o kúpu, riešenou prostredníctvom hypotekárneho úveru (prípadne v kombinácii so spotrebným úverom). Asi sa ozvú až nabudúci týždeň vzhľadom na nadchádzajúci sviatočný víkend. Dúfam, že to dobre dopadne. Rodičia ma po dlhšom dialógu v podstate podporili, otec vyjadril ochotu mi pomôcť s financovaním rekonštrukcie (teda že by som si požičal z jeho úspor a splácal to jemu bez úroku).

Trochu sa bojím, čo to vyvádzam, ale idem do toho. Držte palce.

Využijem skutočnosti, že sa mi z realitky dosiaľ neozvali a nereagovali na môj dopytový mail. Kúpim iný byt - garsónku, ktorá bude už zrekonštruovaná a rovno obývateľná. Dám ju do prenájmu na pár rokov, teda minimálne asi 8, kým sa splatí spotrebný úver. Potom už budem za vodou, lebo budem platiť len čistú hypotéku plus energie+bytové plus poistku. Dovtedy si bude na vyššie sumy zarábať garsónka sama prenájmom.

Nie je dobré pre mňa čakať na hypoúver niekedy do štyridsiatky, lebo predsa len už mi banka dá úver len na trebárs 20 rokov a ktovie, ako to bude u mňa s prácou vtedy a aké budú ceny bytov, či sa realitná bublina nenafúkne ešte viac.

Negatíva situácie:

• býval by som naďalej s rodičmi - cestu ďalšími rokmi by som nerazil ešte sám, čiže by mohli byť ťažkosti s realizáciou môjho minimalizmu, upratovaním, čistením...
  

Klady situácie:

• garsónka by na seba a na svoju réžiu i úvery zarobila sama, finančne by som teda bankovou ťarchou nijak netrpel a po 8 rokoch po splatení spotrebáku by som pri presťahovaní už hypoúver potiahol aj sám, pretože by klesla čiastka aj o 70 až 90 eur mesačne
  
• vlastnil by som byt, mal by som kam ísť, keby niečo
  
• celá súčasná výplata by bola moja, takže by som si dlhodobo udržal súčasný životný štandard, ba mohol by som ho možno aj navýšiť, nakoľko by som už sa cítil za vodou, takže by som nemusel tak veľmi šetriť (v súčasnosti 60% výplaty ide bokom, po novom by stačilo odkladať 30%, a to najmä na finančnú rezervu a pre prípad núdze alebo pre prípad sťahovania a s ním spojených nákladov a nákupov do používaného bytu)
  
• nová finančná situácia, kedy by som nemusel už toľko šetriť, by mi umožnila šetriť si na školné a ísť prípadne do novej školy (informatika?)
  
• spomínaná finančná situácia by mi umožnila dávať minimálne stovku alebo aj viac ako "nájom" mame a otcovi za to, že mi perú, robia večere, raňajky, že užívam ich chladničku, mikrovlnku, toaleťák, energie a samozrejme užívam 12 m2 plne vo svojej réžii so svojím nábytkom a drobným majetkom... presnejšie by sme nájom vyčíslili až potom... takže ak by si nejaký príbuzný alebo nejaký iný človek chcel otvoriť pusu, že tu vraj bývam v mamahoteli, a že tu vraj zneužívam rodičovskú dobrotu a peniaze (!), ako ma z toho nedávno obvinil brat... tak by som ihneď podával argument, že ja si riadne za všetko platím, presne toľko za práčku, toľko za večere, toľko za 12m2 plochy - nebudem mať nič zadarmo ako mamičkin maznáčik (aj to mi už viacerí povedali, napr. krstná), už budem riadny nájomník, ako hocijaký iný človek, ktorý si musí režírovať život na vlastných pleciach
  
• vlastnenie vlastného bytu "tam neďaleko" by malo pre mňa silný psychický a emočný význam - cítil by som sa nielen, že mám kam ísť, ale že už nemusím toľko šetriť, lebo už životný cieľ sa o seba dajako postarať, by bol realizovaný vo veľmi efektívnej podobe, už by som vedel akosi, že som za vodou a že nemusím sa trápiť, že čo bude, až bude... už proste by som byt mal a už len čakám, kým "mi nájomník splatí spotrebák alebo časť úverov" a ja za ten čas si môžem užívať výplatu, samostatný nájom u rodičov a zároveň ako ich príbuzný, syn a priateľ spoluprežívať púť životom, ich jeseň života...  
  
• po našetrení finančnej rezervy by som mohol jej časť míňať bez výčitiek svedomia ako investíciu do tohto rodičovského bytu, čím by som ho mohol opeknievať v zmysle minimalizmu a novoty, pomáhať tak rodičom (lebo oni sa na zmeny asi nikdy neodhodlajú, 30-ročný nábytok tu budú inak chcieť mať naveky), robiť kompromis medzi tým, že tu zdieľam bývanie a že ešte teda nebývam sám, s tým, čo vravia rodičia ako majitelia - pri rozumnom a postupnom míňaní rezervy v neskorších štádiách šetrenia by som mal pocit, že nešetrím pre nič za nič, ale že si akoby užívam rezervy a život, podobne, ako keď som si veľkú časť nedávnej rezervy minul v lete na reorganizáciu svojej izby cez Ikeu...  
  

Zdá sa teda, že výsledne je nevýhoda len jedna a výhod habadej.
Pôjdem do toho. Tento raz tiež nebudem posielať mail, ale rovno tam zavolám na inzerát telefónom, musím sa nejak prekonať.

Ak máte na tento nápad nejaký názor, poteším sa.
Ďakujem za vypočutie. Držme sa, priatelia.

naivný pojašenec Matej

Vyšla nová legislatíva akurát teraz od 1.1.2017, kedy sa dostať k 100% čerpaniu hodnoty nehnuteľnosti formou hypotéky je mimoriadne sťažené a bežnému smrteľníkovi nedostupné, obzvlášť ak má taký plat ako ja. Pri svojom plate mám možnosť čerpať okolo 80% z hodnoty, takže ak chcem 1-izbový byt, tak musím mať vlastnú rezervu aspoň 10 až 15 tisíc eur. To budem mať až 3,5 až 4 roky. Až vtedy budem schopný 20% hodnoty nehnuteľnosti zaplatiť zo svojho a na zvyšok by mi mohla dať banka úver. Vidím, že v snahe chrániť občanov pred rizikovými úvermi, ktoré by vraj nevedeli v budúcnosti azda platiť a mohli by skončiť na ulici, štát do značnej miery sťažil mladým ľuďom ako som ja v mojej platovej kategórii prístup k vlastnému bývaniu. A potom nech ma nejaký "brat" obviňuje, že tu zneužívam dobrotu a peniaze rodičov a že bývam aj po tridsiatke u nich. Veď aj by som to rád vyriešil, keby mi štát nehádzal svojou legislatívou polená pod nohy. Nad 80% z ceny nehnuteľnosti môžem zabudnúť. Ku dnešnému dňu mám rezervu 5% z ceny prípadnej budúcej nehnuteľnosti (1-izbového bytu). Za 3 roky si môžem hovoriť o 20%. Zatiaľ musím čušať u rodičov a trápiť sa každým jedným obvinením a zosmiešňovaním, že si žijem pri maminej sukni. Ach, keby mi nezáležalo, čo si o mne druhí myslia, no ale naozaj ma také obvinenia trápia. A prichádzajú paradoxne ani nie zo strany cudzích ľudí (napr. kolegýň), ale práveže z rodiny (krstná, brat), ktorí by ma mali skôr podporovať, ako zosmiešňovať. Najkrutejší bývajú vždy príbuzní, ich reči najviac bolia, možno práve preto, že sú nám blízki.

Oficiálne sa však hlásim k samostatnému bývaniu. Nevezmite ma, prosím, vo svojich názoroch ako mamičkinho maznáčika alebo lenivca, ktorému vyhovuje, keď po práci príde a má navarené, opraté ponožky a k dispozícii zdarma drogériu v kúpeľni. Vôbec nie. Áno, mám to všetko teraz takto, ale nejdem si v tom hovieť donekonečna. Verím, že sú psychologické fázy človeka aj v dospelosti, a jedna z tých fáz vývinu je aj vyletenie z hniezda. Len majte, prosím, so mnou vo svojich rečiach, trpezlivosť, lebo momentálne mi banky nevedia dať 100% úver, ale len 80%tný. Preto ešte musím ďalej odkladať peniaze z výplat. Ešte to chvíľu potrvá, vezmite ma teda tak, že nie žeby som nič neriešil a hovel si, ale skôr že je situácia v štádiu riešenia a príprav na hypotéku. 3 rôčky počkajte.

(Tento príspevok je venovaný hlavne mojim príbuzným a niektorým iným, ktorých vo svojich súčasných paranojách identifikúvam, že to tu chodia čítať, a že by mohli ma považovať za rozmaznáčika. Vec riešim a starám sa, len treba vyčkať, legislatíva ma trochu zbrzdila.)

Ďakujem za vypočutie, priatelia.

PS: Ospravedlňujem sa za svoje paranoje, mám zlý deň a veľmi som zo seba nešťastný, obzvlášť zo svojej finančnej insolventnosti a zo svojho zlého hospodárenia.

Stav riešim, prosím o trpezlivosť.

Teraz sa idem vyplakať.

Ahoj Matej si silný človek a tri roky ujdú ako vojenčina, držím Ti palce kamarát. SI mi vzorom v tom ako zvládaš školu, prácu a svoj neľahký život s chorobou. Drž sa!