Naše (samo)štúdium

Ahojte priatelia.

V posledných týždňoch sa mi emócie ohľadom ďalšieho sebarozvíjania vyvíjali rôzne, v hre bývalo a ešte stále je aj ustrnutie v súčasných podmienkach. Čoraz častejšie však prichádzajú na mňa akési svetlé chvíľky, nálady, kedy mám chuť a azda i vôľu nastaviť si latku o trošku vyššie a vyskúmať, čo "z toho kápne". Skúsim teda nejak postúpiť ďalej, lebo v súčasnosti, ak sa bude blížiť ten deadline, dokedy treba poslať prihlášky na VŠ, tak si myslím, že nie je v mojej moci, že by som si na nejakú neposlal. Skrátka by ma roztrhlo a bral by som to ako stratu ďalšieho roka, ak by som termín nevyužil. Neviem si to predstaviť. To by som sa asi musel zamilovať a ísť do jasného vzťahu (trochu zamilovaný už som, ale o tom strašne mlčím, lebo je to dosť osobné a je to pre mňa príliš nepreskúmaná oblasť, tak som opatrný). Proste už len preto, aby som náhodou niekedy v budúcom lete neľutoval, že som si nepodal, tak už len pre ten prípad si určite pošlem.

V súčasnosti som si nastavil nasledovné ciele v rámci systému akožepovinností:

- do konca roka zvládnuť stredoškolskú úroveň matematiky
- do konca roka zvládnuť magisterskú úroveň logiky v rozsahu vyučovanom pre filozofov
- do začiatku leta 2018 zvládnuť nemčinu na úrovni A2, prípadne siahať viac, ak mi to pôjde do hlavy,... a vytýčiť si jasnú metodológiu a stratégiu učenia sa angličtiny, ktorú písmom ovládam zhruba, aj reading, ale neviem spíkovať a listening je tiež slabý, do začiatku leta 2018 obhájiť sám pred sebou z angliny úroveň B2, akú som mal pôvodne na maturite, no odvtedy už pretieklo vody v Dunaji na celé oceány
- zvládnuť učebnicu informatiky pre maturantov od vydavateľstva Enigma a to do konca februára 2018
- naučiť sa matematiku pre programátorov a to, čo si nazývam "logikou programovania" aspoň v základoch a v základnom prehľade do konca apríla 2018
- na jar sa naučiť stredoškolskú úroveň ekonómie a náuky o spoločnosti pre účely prijímačok, totiž hlavným cieľom mi ide byť Aplikovaná informatika v Nitre na Prírodovedeckej (jediná externe široko ďaleko, v Trnave je akreditovaný len bc. stupeň), záložnou školou mi bude Hospodárska informatika na Ekonomickej univerzite, tam sa ale robia prijímačky, takže pre istotu sa na ne musím naučiť, keby náhodou som neprešiel výberovým konaním v Nitre (tam je to bez prijímačiek, výberovo podľa strednej školy, vysoká šanca, že ma príjmu, ale pre istotu si to musím istiť snahou o tú hospodársku informatiku, nech ma náhodou niečo neprekvapí)

Hm, a ešte tam musím niekde vtrepať rigorózne konanie, ale asi ho budem musieť odložiť, lebo začatie konania stojí 400 eur, a priznám sa, nemám toľko. Aj keby som sa vykašľal na pračku, školné v Nitre je 700 eur, plus 100 eur cestovanie a iné náklady (ročne), a to popri hypotéke a všetkých tých trvalých príkazoch, ... no ja neviem, či zostane niečo na papanie. Ale papať musím, lebo mi to lezie potom do nálad.

No, uvidím, ako to zvládnem. Niekde za rok v októbri sa vidím imatrikulovaný na novej fakulte s dobrými vedomosťami v bežnej matematike, logike a maturitnej informatike. Plus 2 svetové jazyky. A potom už len tvrdá drina, tvrdšia než počas nastávajúceho roka, lebo tam už budem úkolovaný učiteľmi, a nie sám sebou.

Naďalej som otvorený aj "filozofickej práci". Len v tom natrepanom programe musím nájsť pre filozofiu miesto. Najradšej by som chcel stíhať všetko a byť výkonný ako parný valec, ale to sa nedá, skrátka aj teraz píšem nadšene, lebo som vo výkyve nálady smerom hore. O pár dní tu bude depresívna rozlada a potom sa porozprávame o cieľoch azda trošku realistickejšie.


Každopádne, zatiaľ idem na vec.

Budú 3 hodiny nadránom, buvačka sa na mňa lepí čoraz častejším zívaním, ale ešte ju vždy úspešne odháňam. Mám akúsi študijnú seansu - jej základom je skúmanie testov Scia - Všeobecné študijné predpoklady, kde potrebujem získať percentil aspoň 60%, teda správnu odpoveď aspoň na 55 otázok z 90. Zatiaľ som prevetral 2 testy a verbálna ako aj argumentačná časť sa zdali, že by som vedel nazbierať body, horšie je na tom logická a kvantitatívna. Kúpim si nejaké IQ testy a začnem si cvičiť bežné úlohy s tým, že sa budem snažiť pochopiť bežné riešenia, ktoré mi kniha prezradí v kľúči. Verím, že sa dá takto zvýšiť moja schopnosť logicky uvažovať, lebo si otvorím myseľ pre typické logické problémy a úlohy, a spoznám i vnútorne pochopím typické logické riešenia a možnosti. Kvantitatívnu časť testu si chcem posilniť učením sa matematiky... najmä rovnice, nerovnice, reálne čísla a iné typy čísel, tiež pravdepodobne planimetria. To by mi malo dať schopnosť pohotovo rátať veci, hoci prvotný impulz pre pochopenie úlohy musí vyskočiť z logického rozvažovania, a to sa ja priemerňák nemôžem len tak ľahko naučiť, je to totiž do značnej miery vecou toho, čo mi bolo alebo nebolo vliate do vienka od prírody. Argumentačnú a verbálnu by som si istil IQ testami tiež, lebo niektoré tie ľudové IQ testy, čo sa bežne predávajú medzi krížovkami, tak vedia zahrnovať aj tieto oblasti. Môže mi to v podstate slúžiť ako cvičebnica.  

Najbližšie testovanie je v decembri. Skúsim sa na to dôkladne pripraviť, aspoň teda do tej miery, čo môžem ovplyvniť úsilím, ostatné je už len mozog a jeho schopnosti/neschopnosti. Ak by som spravil Scio nad 60% a ešte potom na jar Scio z angličtiny nad 60%, tak by ma prijali na hospodársku informatiku bez prijímačok. A bol by som poistený, keby som neprešiel výberom do Nitry. Budem sa o to snažiť, len sa teda bojím obmedzenosti vlastného intelektu... ... lebo sú veci, ktoré sa proste naučiť nedajú, to musí mať človek hlavu      

Hlavu hore, vyhrnúť rukávy a hurá zvyšovať svoje šance. Čím viac budem strieľať na terč, tým viac zvýšim pravdepodobnosť, že sa trafím do stredu.

Matej, najlepsi kamarat (PhD. z MTF STU) mi vravel, ze ta hospodarska informatika v BA nestoji za vela, pozna nejakych absolventov a vraj ani ekonomovia z nich nie su, ani programatori, ze proste ani jedno z toho poriadne nevedia...

Ahoj Tomas. Ďakujem Ti za referencie. Viem si to veru predstaviť, preto to vnímam len ako takú poistku, že keby ma náhodou neprijali na informatiku do Nitry, aby som nezostal kvázi na ocot... Ale Tvoja referencia mi napomáha v tom zmysle, že ak by padla Nitra a uspela by Bratislava, tak by som si asi ešte rozmyslel, či do tej BA investovať snahu, alebo radšej trpezlivo počkať a skúsiť Nitru zas o ďalší rok, a za ten čas sa rigorózne obhájiť na filozofii. Takže ďakujem za usmernenie, beriem si to k srdcu, pomohlo mi to.

Všetko dobré Ti prajem.

Hospodárska informatika je dobrá, pokiaľ chceš mať dobrú prácu a máš chuť sa zlepšovať. Je skôr pre priebojnejšie typy ľudí. Poznám tiež pár ľudí, čo ju vyštudovali v KE, či BA majú celkom dobre kariéry a darí sa mi, aj keď robia skôr v ekonomickej oblasti.

Na Scio testovanie som sa vykašľal. Teraz orientujem študijné seansy skôr na:

- zoznamovanie sa s maturitnou úrovňou informatiky
- maturitnú úroveň matematiky
- všeobecnú vzdelanosť (špeciálne teraz spoločenské vedy, história, literatúra, neskôr pribudnú prírodné vedy) --->> všetko na úrovni gymnaziálnej maturity
- opakovanie si a prehlbovanie bakalárskej a magisterskej filozofie a logiky

Ciele:
- rigorózna skúška z filozofie do konca r. 2018 (treba sa mi viac sebaspoznať, či som schopný kreatívne filozoficky pracovať a publikovať, až po kladnom zvážení by som riešil rigoróznu skúšku)  
- podanie prihlášky na informatiku do Nitry (nástup je však otázny, lebo neviem, či sa na to podujmem, ale aspoň si podám prihlášku, nech náhodou neľutujem, keby som v lete predsa len sa chcel k tomu podujať, momentálne som v psychike v stave, že sa mi to študovať nechce)
- stále je v hre akademicky už neštudovať
- angličtina - B2 (do leta 2018)
- nemčina - A2 (do leta 2018)
- neustále dotváranie a aktualizovanie cieľov podľa "mentálneho vývoja"   (čiže čo som práve všetko napísal, tak sa môže úplne zmeniť)  

Momentálne v tento týždeň som pre tieto svoje ciele neurobil zhola nič. Víkend je už tiež vo svojej druhej polke a ja nemám za sebou žiadnu študijnú seansu. Celkovo potrebujem pohnúť s webovou prezentáciou Schizo.Sk, takže sú všetky tieto kvázi-úlohy dosť časovo náročné, resp. je ich náročné časovo vyskladať do obmedzeného časového intervalu, ktorý mám v rámci voľného času k dispozícii. Nehovoriac o únave, kedy potrebujem byť vypnutý a vyslovene pasívny. To sa vie natiahnuť aj na celé hodiny, ba na celý deň niekedy (tzv. zahnievanie).

Uvidím, ako to všetko zvládnem. Zostávam dúfať. Budem skúšať triafať do terča dovtedy, kým sa netrafím do stredu. Alebo ako hovorí rečník B. Tracy: "Nemôžete trafiť terč, ktorý nevidíte." Takže nech už by človek kráčal na ceste ledabolo, hlavne že by kráčal za niečím konkrétnym a videl by cieľ, kam zhruba ide.  

Hurá nejak bojovať.  

Momentálne som už zopár dní v stave uvedomenia, že všetky tie moje akože-plány sú len snahou o dokazovanie dakomu, že "mám na to" a že nie som nula. Sú to neuroticky motivované úsilia, lebo som vyrastal v prostredí, kde mi bolo podsúvané, že som bez mamičky nula, že si neviem bez nej ani vytrieť zadok. Veď nie je to ani tak dávno, kedy mi brat do esemesky napísal tvrdé vulgarizmy, zdôrazňujúc moju nesamostatnosť a držanie sa maminej sukne. Mama-hotel mi dosť ostro vytýkala aj krstná, sesternice sa čudovali, prečo počas prerušeného študovania aspoň nebrigádujem, dôvod "psychické problémy" nebrali.

Keby som sa mal úplne oslobodiť od očakávaní tohto sveta, od očakávaní ustavične agresívnej doby, ktorá uznáva len peniaze, slávu, individualitu, silné, vyspelé ego, nabité životopisy, ešte nabitejšie diáre, a tiež od očákavaní mojej rodiny, tak keby som siahol len po tom, čo chcem v srdci skutočne ja sám, tak ja túžim v srdci po pokoji, po láske, po vyrovnanosti, zvládaní obvyklej miery stresu, mať normálnu, priemernú prácu, byť niekde začlenený, zaradený, spoločensky ako-tak fungovať, platiť dane, starať sa o svoje základné potreby a inak žiť v pokoji. Vychutnávanie si a užívanie života vidím v podobe jednoduchej takmer monotónnosti, teda cyklov striedania práce/voľného času. Občas sa kochať prírodou, nenásilným, veľmi pomalým spoznávaním, voľným čítaním toho, čo ma akurát napadne. Nemať ciele presne vymedzené, lež mať cieľ iba 1 hlavný (dosiahnuť spasenie v kresťanskom zmysle) a 1 podružný (byť šťastný alebo aspoň v kľude).

Takže pokoj, kľud, láska, vyrovnanosť, cyklovanie resp. žitie ustáleného rytmu, biologického i sociálno-psychologického.

Bývam v garsónke, to sa považuje v mojom prostredí za ponižujúci neúspech a lúzerstvo. Robiť v obchode za 500 mi bolo vysvetlené ako životná prehra. Rodičia taký názor našťastie nemajú, aspoň myslím. Som rád, že aspoň v nich mám oporu, lebo predsa len už majú 63 rokov a vidia život inak, než dravci dnešnej doby. Veľmi túžim zvíťaziť nad svojích strachom z absencie uznania a dravými ľuďmi chápaného úspechu. Stále ma opantáva akési zotročenie: "Matej, veľa študuj, uč sa, sprav si 10 titulov, stíhaj čo najviac vecí naraz, nech ťa všetci obdivujú a nech ten životopis dobre vyzerá." Ale to nie je to, čo ja v srdci chcem. Je to len diktát, ktorý ma ubíja a ja ešte nie som do úplnej miery schopný mu odolať. Takže neviem povedať, ako sa to ďalej ešte vyvinie... Ale už dávnejšie som vyjadroval aj tu na fóre obdiv k tým forumákom, ktorí vyznávali akési jednoduché žitie, jednoduchý rytmus denných činností občas niečím drobným ozvláštnený. Chvály som tak pravidelne vzdával Robovi, páčili sa mi slová aj Lístia a nepochybne Tuto dal mi najviac podnetov pre obdiv vzhľadom na početnosť príspevkov, v ktorých som mohol byť takého životného štýlu svedkom. Obdivujem veru aj ďalších, tu na fóre je Vás takých s pokojným, rytmickým žitím viacej.

Dúfam, že raz prekročím tieň svojej výchovy a zbúram závislosť od očákavaní druhých ľudí. A potom budem slobodný a budem si žiť spôsobom, ktorý je v súlade so mnou, a nie v súlade s diktátom doby.

https://www.youtube.com/user/BBSobotka/

fajn youtube kanal o anglictine

Ahojte, priatelia.

Od včera som jemne v pomykove, pretože mi prišlo rozhodnutie z Nitry, že ma prijali na aplikovanú informatiku na externé. Umiestnil som sa šiesty v poradí v bodovaní stredoškolských výsledkov. Na jednej strane to vnímam ako poctu, na druhej strane neviem, či to skutočne chcem. Musel by som sobotu čo sobotu cestovať medzi krajskými mestami 7 rokov. Nehovoriac, že ešte neviem ako nahrabem každý rok 800 eur na školné, nakoľko moje platové podmienky sú, dá sa povedať, dosť obmedzené. Tiež je otázne, či by som to zvládal, jednak intelektovo, jednak psychicky. V júni si pripomeniem 2 roky od samostatného bývania tu v bytíku a zároveň 2 roky od promócií na bývalej škole. Za ten čas som si tu horko-ťažko budoval svoj určitý stereotyp, resp. lepšie by som to nazval akýmsi rytmom, kolobehom, ktorý sa mi v niečom aj dosť páči. Je to v podstate akási istota, zóna bezpečia, ale zároveň aj zóna pohodlnosti. Nová fakulta, nové mesto, noví ľudia, nové povinnosti, to je všetko vykročenie do neznáma a neviem, čo to v priebehu času prinesie. Chcem to? Alebo sa budem držať zabehnutého a bezpečného? Na tieto otázky si musím odpovedať do konca mája, dokedy sa mám zaslaním elektronickej návratky záväzne prihlásiť na zápis. A zaplatiť preukaz externého študenta. Samotný zápis by totiž už mal prebehnúť následne v júni.

Keď som sa radil s rodičmi, mamina nebola moc za to, aby som ešte študoval, tatino to zase naopak víta. A to najmä kvôli tomu í-tečkárstvu, v ktorom on vidí dobré uplatnenie a dobrý príjem. On sa na to pozerá takto prakticky, mama zas lepšie pozná moje psychické limity a kolísania, takže vie, že by sa to mohlo spájať aj s duševnými ťažkosťami.

Takže zatiaľ neviem, čo dám fakulte vedieť. Podal som si v marci prihlášku, reku aby keď príde leto a už sa nebude dať poslať, a ja by som náhodou študovať vtedy chcel, tak aby som neľutoval, že som si nepodal. Teraz, keď už je to všetko príliš reálne a na základe výsledku konania mám nastúpiť, tak som asi dostal strach. Musím sa vzchopiť nejak a rozhodnúť sa. Čas na rozhodnutie sa kráti.

Držte mi, prosím, palce, nech sa rozhodnem dobre.

S úctou
matej

Matej, plne s tebou súhlasím v predstave o šťastnom živote. To, čo ma najviac trápi je tiež práve problém, ktorý si opisoval ty. To, že bez lepšie platenej práce pomaličky v našom spoločenstve uberajú život... Ja tiež, a myslím si že každý hlavne s duševnými problémami túži hlavne po pokoji a po láske. A po možnosti žiť, mať rodinu, prežiť život svojim vlastným tempom duše. No ,,dravcov,, je strašne veľa, a aj kto je troška lepší človek od nich, aj tých opantá zvyk tejto doby byť bohatším, úspešným, obdivovaným. Je to podľa mňa strašné, a hlavne strašné tu u nás a v okolitých post-socialistických štátoch. Lebo aspoň na západe nechajú ,,žiť,, aj skromejšých ľudí svoj vlastný život tým, že minimálne mzdy sú omnoho vyššie, aj dávky. Teda môže snívať aj chorý človek o tom, mať aspoň rodinu, šťastie. Tiež neviem ako prežijem v tomto štáte. Vedomosti jazykové mám také, že by som tu nemusela ostať ani minútu, ale dušu nemám na to proste. Nedokážem byť bez blýzkych, a som veľmi slabá. Nejako sa to musí napraviť. A štúdium...podľa mňa skús, neboj sa. Potom ak by to bolo na teba psychicky príliš veľa, veď vieš prerušit. 

Ahoj Matej, srdečne gratulujem....tiež si myslím ako anjelik, že by si to mohol skúsiť, veď uvidíš či to bude veľká záťaž alebo to budeš zvládať. Istotne by ťa to zas niekam posunulo, verím tomu. A čo sa týka toho že budeš v inom prostredí, možno ti to tiež kúsok prospeje, spoznáš nový okruh ľudí a tak, budeš mimo rutiny. Ale samozrejme je to veľká výzva, už aj teraz ťa obdivujem ako všetko zvládaš a osamostatnil si sa. Tak v každom prípade ti silno držím palce

ahoj, Matej.

napisal si to sem, a teda su asi pre Teba dolezite aj nazory ostatnych. ja napisem len strucne za seba- nesiel by som do toho. pretoze si dosiahol samostatnost a pracujes na plny uvazok, a s tym sa moze pochvalit len maloktory clovek so scizofreniou. tym, ze by si isiel studovat, mozes toto vsetko ohrozit a podla mna to za to nestoji. malokto dokonci so schizofreniou vysoku skolu, nieto este popri tom pracovat a zit sam. tolko mi k tomu napada. nehnevaj sa, nechcem byt negativisticky, ale ked sa povie A, malo by sa povedat aj B.