Naše (samo)štúdium

Konzultovali sme ja a spolužiaci zápis s koordinátorom a zistil som, že už si nepotrebujem nič ďalšie zapísať. Na tento semester mám 9 predmetov, pričom pokojne by som vychádzal aj s ôsmimi, resp. aj s ôsmimi by som mal 120 kreditov.

Celkovo to vyzerá asi na 5 skúšok, 6 seminárnych prác (alebo 4 skúšky a 7 seminárnych prác), jeden progres v diplomovke (aspoň 20 nových strán) a jedna odborná recenzia v rámci akože praxe. Recenziu už teraz idem písať, chcem ju mať v rámci poobednej seansy napísanú do 16:00. Potom zvyšok víkendu (okrem vysávania) pôjdem písať diplomovku - dávam si úlohu spráskať aspoň 5 strán do nedele noci. Prvýkrát idem na vyučovanie až v sobotu 8. októbra. V novembri a decembri mám 6 piatkových blokov, čo som už dohodnutý so šéfkou, že ma z roboty pustí s tým, že si to prídem vzápätí nadrobiť, nahradiť, trebárs možno už v ten deň, teda byť v práci od 8:30 do 14:00, od 14:00 do 18:30 byť v škole, a od 18:30 do 21:00 byť v práci, prípadne prísť ešte v sobotu dokončiť nedorobky, aby náhodou nič kvôli mne nestálo.

Idem do nového semestra s predsavzatím menej prokrastinovať, viacej sa zatnúť a viacej sa snažiť bojovať. Robiť všetko priebežne a pokojne, aby ma január nepoložil neúmernou záťažou. S liekmi momentálne nehýbem, cítim ich stabilnú podporu, taktiež podporu od pravidelného kofexu. Uvidím ešte, čo bude so mnou robiť jesenné zhoršenie úzkosti v tvári, ďalej skorá tma a určite aj predvianočné návaly a záťaž. Idem skúsiť byť optimista.

Ahojte, priatelia.

Som veľmi rád, že napriek tomu, že mi dnes naozaj nebolo do spevu a mal som najmä ráno a potom počas celej pracovnej doby určité psychické problémy, sa mi podarilo dokončiť "odbornú recenziu" do časopisu, z čoho v rámci praxe by som mohol mať potenciálne povinné 3 kredity. Ozvali sa mi z redakcie, že do mesiaca to zhodnotia a pošlú prípadné návrhy na korekcie. Uzávierka zimného čísla je prvý novembrový týždeň, tak budem v októbri ako na ihlách, že či moje "dielko" vyhovuje kritériám redakcie. Veľmi by som potreboval, aby to uverejnili hneď v decembrovom čísle, aby mi ešte v rámci tohto semestra mohli zapísať kredity.

Neskôr v rámci dnešnej seansy som čítal, čo som dosiaľ napísal v diplomovke (minulý semester). Uviedol som sa tak späť do témy, pričom som si vytýčil ďalšie pokračovania a línie. Primárnu literatúru mám, žiaľ, najmä v angličtine, tak je to trochu oriešok lúštiť, ale autorove vyjadrovanie je pomerne zrozumiteľné, nepoužíva zložité frázy a zložitú gramatiku. Chcel by som tej diplomovke dať nejaký šmrnc, zarámcovať to nejakou filozofickou myšlienkou, dať tomu pridanú hodnotu, z kompilácie vyvodiť aj nejaké implikácie, dôvetky, komentáre, širšie súvislosti a porovnania. Ale je to hrozitánsky ťažké, najmä keď nemám taký prehľad, aký by som v piatom ročníku mal mať. Ale chcem sa vynasnažiť - chcem napísať niečo, s čím pôjdem na obhajobu sebavedome. Je to moje predsavzatie na najbližšie 4 mesiace.

Jeden predmet mám zapísaný z minulého roka, takže som si už zháňal literatúru. Jednu vzácnu knihu som kúpil online z antikvariátu, resp. vlastne dve. Tretiu kľúčovú knihu si prekopírujem v univerzitnej knižnici. Ešte tam nie som registrovaný, majú otvorené do 18:00, takže tam po práci stíham na polhodinku ísť a možno na viackrát to oxeroxujem. V mestskej knižnici to nemajú.

Ošetrujem takto 3 predmety z deviatich. 6 ešte zostáva nedotknutých, nakoľko ich podmienky, materiály a učebné látky sa dozviem vlastne až v priebehu výučby priamo v soboty/piatky.

Idem sa teda ďalej nejak snažiť, pričom naďalej mi visí v hlave výkričník neľútostného zápasu s prokrastináciou, ktorý chcem myslieť čo najvážnejšie. Často ale aj tak padnem a odložím povinnosť na neskôr, no ale ide mi hlavne o ako-také zlepšovanie sa, než o úplné rázne seknutie s prokrastinovaním.

Ďakujem Vám za vypočutie a prajem Vám všetko dobré, priatelia.

V tento víkend plánujem dorobiť seminárku. Vytýčil som si jej tému, ale zdá sa mi, že ju musím prerobiť a preorientovať, nakoľko by som sa zavŕtal v nej do prílišnej teológie, zatiaľ čo sa mám držať skôr filozofických štandardov. To by bol cieľ zhruba na sobotu. V nedeľu plánujem dorobiť korektúry v recenzii podľa pokynov redaktorky, aby mi to mohli odovzdať na posúdenie odborníkovi. Korekcie sú asi prvý stupeň k zverejneniu, potom druhý stupeň bude vyjadrenie odborníka, a tretí stupeň už bude osadenie v časopise. Dúfam, že sa to podarí, uzávierka je tuším prvý novembrový týždeň. Nutne potrebujem tie kredity z takejto formy "odbornej praxe", lebo inak by sa mi predĺžilo štúdium o ďalší rok.

V priebehu budúceho týždňa by som si chcel spraviť ideálne aspoň dve večerné seansy, v ktorých by som čítal povinné texty a robil ďalšiu seminárku. Víkend 22. októbra by už bol zase v znamení diplomovky.

Takto hovorí náčrt ideálneho vývoja, ale je tu veľký nepriateľ, a to je moja vlastná lenivosť, únava a sklon odkladať všetko naneskôr. Držte mi, prosím, prsty, aby som s týmto nepriateľom, teda vlastne so samým sebou, zviedol dobrý a víťazný boj.

Prajem Vám všetko dobré, kamaráti.

Na čo som išiel na filozofiu? Asi ma to nejak zaujíma, to myslenie, dejiny myšlienok, ideí, argumentácia, kritické vnímanie reality a názorov všeho druhu. Ono je to síce pekné, ale skôr asi ako taký koníček. Osobne by som bol za študovanie filozofie na nejakej akadémii, z ktorej nevyplýva akademický titul, lež iba certifikát alebo diplom bez titulu. Je to zvláštne, ale to otitulovanie Mgr. sa mi zdá príliš extravagantné. Šmára vo mne túžba, aby moje zapodievanie sa filozofiou neskončilo na smetisku podvedomej mozgovej pamäte, ale aby som sa v nej takpovediac uplatnil. Teda aby to štúdium bolo praktické, vedúce k činnosti, praxi svojho "filozofického" remesla. Boli časy niekedy v rokoch 2005-2008, keď som si nevedel predstaviť vhodnejšie štúdium a cítil som sa ako kráľ. Život však nie je o "robení filozofie", resp. robení akademickej filozofie. Filozofia odjakživa bola nadhodnotou, na ktorej trpezlivo pracovali ľudia, ktorí boli materiálne a finančne za vodou. Napr. šľachtici, baróni, v antike sofisti (bohatí právnici) alebo šéfovia akadémií (finančne vydržiavaní svojimi členmi). V stredoveku zase mnísi, rehoľníci, kňazi, vydržiavaní Cirkvou, materiálne zabezpečenými kláštormi a Rímom financovanými univerzitami. V novoveku to boli hlavne šľachtici, alebo ľudia, ktorí spolupracovali s kráľovskými dvorom, slúžili na panstvách, sami boli urodzeného pôvodu alebo ich dotovali nejakí mecenáši s modrou krvou. Až v 19. storočí sa rozšíril vzor filozofa v podobe univerzitného učiteľa, vydržiavaného štátnym pedagogickým platom. Dnes kto chce byť akademický filozof, musí sa realizovať hlavne ako učiteľ, odborný asistent, doktor s platom od Ministerstva školstva, ktoré našu filozofickú obec finančne vydržuje.

Ak chce niekto robiť filozofiu tak ako Spinoza, teda že popri normálnej práci si nájsť čas písať argumentácie, listy a filozofické knihy a financovať si tlač publikácií zo svojho komerčného zárobku, tak je to dosť náročná cesta. Dá sa to. Mohol by som robiť v tom kníhkupectve a popri tom publikovať zdarma v našich časopisoch (máme ich na Slovensku niekoľko, ktoré sa venujú filozofickým štúdiám a recenziám, niektoré sú len internetové s riadnym ISSN číslom, iné sú aj tlačené, niektoré štvrťročníky, iné dokonca mesačníky). V týchto časopisoch sa publikuje spravidla bez nároku na odmenu a za prísneho posúdenia redaktorskou radou a odbornými recenzentmi s titulmi pred menom, za menom. Takýto filozof sa len ťažko prebíja do pozornosti periodík a filozofickej obce, no do pozornosti filozofickej obce vie prísť aj na kolokviách, kde sa dá prihlásiť s príspevkom, hoci by nezastupoval žiadnu katedru či fakultu. Je to náročné, lebo sa takýto filozof musí starať o svoj finančný zárobok v komerčnej sfére (teda mať rádové zamestnanie, aké mám ja) a zároveň sa po večeroch vzdelávať, najmä veľa čítať, rozmýšľať a písať príspevky na publikovanie. Dá sa vydať aj kniha, náklady na samotlač sa pohybujú pri 30 kusoch okolo 500 eur s riadnym ISBN, vyjednať sa dá aj distribútor do kníhkupectiev, väčšinou však nevstupujú tieto diela do komerčného predaja, ale sú ponúkané katedrovým knižniciam zdarma. Mladý filozof môže byť totiž vôbec rád, že ho niekto chce čítať.

Na takéto "spinozovské" robenie filozofie je veľmi vhodné externé PhD. štúdium, kde nie je žiadny dôraz na pedagogickú prax, ale kredity sú udeľované skôr za vedeckú činnosť, zúčastňovanie sa kolokvií, tvorba príspevkov, článkov, snaha byť publikovaný, plus vedomosti z rozširujúceho sa základu kombinované so špecializáciou na vlastnú dizertačku (teda akúsi filozofickú monografiu, ktorá by sa mala stať akousi prvou ucelenou knihou mladého filozofa na nejakú jednoliatu tému a na ktorú nadviažu neskôr jeho ďalšie monografie, pokiaľ bude mať peniaze na to, aby si to dal v tlačiarňach vytlačiť). Niekedy má človek šťastie a vytlačí mu knihu vydavateľstvo, ale to mladý filozof "bez portfeje", teda bez učiteľského miesta na katedre, často nevidí.

Na čo to vlastne píšem? Ani neviem. Iba sa tak zamýšľam, že či by som sa mal takouto spinozovskou cestou do niečoho takého púšťať. Alebo mám zabudnúť na celú akademickú filozofiu, dorobiť jej magistra a začať žiť? Totiž jedna vec je túžba, aby štúdium nebolo úplne na nič, druhá vec je, či mám na to, aby som tvorivo publikoval a aby som sa systematicky venoval čítaniu príspevkov iných autorov. Kebych sedel celý deň na katedre a nemal nič iné na robote, tak aj hádam áno, ale byť do pol šiestej v komerčnej, nefilozofickej robote, to je iná situácia.

Spinoza sa venoval majstrovstvu optiky a šošovkám na okuliare a do ďalekohľadov. Bol mechanický optik. Zo zárobku si platil vydávanie kníh, ktoré sa stali úspešnými, čítanými, a spravili mu meno. Na jednej strane bol intelektuál, ale hlava ho neživila, živili ho ruky.

Koľko je na Slovensku aktívnych, publikujúcich filozofov, ktorých finančne nevydržuje štát, ale živia sa bežnou prácou? Neviem, musím nazrieť do časopisov, možno tam príspevky takých nájdem. To by mi dodalo nádej, že sa to dá.

Ale chcem to? Chcem taký život? Mám na taký život? Čert aby sa vo mne vyznal...

Hanbím sa za seba. Hanbím sa, že neviem, čo chcem.

Matej napísal:
Ale chcem to? Chcem taký život? Mám na taký život?

V tejto minúte taký život nechcem. Rodičia podporili skôr štúdium počítačov. Ale otec sa zhrozil, keď som mu povedal, že ide o 7-ročné štúdium s nutnosťou cestovať po sobotách medzimesto.

Vyjadril zároveň podporu, aby som si podal viacero prihlášok aj na iné technické odbory, ktoré sa dajú externe zvládať. Nech som istený reku.

Čo budem chcieť za polhodinu? Aký názor budem pestovať za hodinu? A čo zajtra, s čím novým prídem? Je to des mať také nestabilné názory a podliehať vrtochom labilných pocitov.

ahoj @Matej

na uvod snad len tolko vzdy ked vydim ten tvoj dlhokáááánsky prispevok vo mne spociatku trhne mnou negativna reakcia ze sa mi to nechce citat ale vzdy sa zamyslim a poviem si kam sa vobec ponahlam!napadla ma divna haluz!?a potom sa to da citat,

raz som cital descartesa a tu formulku ktorou sa zaoberal´´Cogito, ergo sum´´Myslim,teda som,
to bolo citanie,cela kniha o jednej formulke,
priznam sa,niekedy uvazujem aj takouto filozofickou formulkou ktoru som obohatil o dalsie-my/ja sme,my/ja... existujeme/myslime...

niektore tvoje veci v zivote ktore tu popisujes v prispevkoch mi pripominaju tohoto filozofa ktori sa vypytuje a uvazuje ako doktor a riadi sa svojimi vedomostami ktore v minulosti prave z tohoto oboru nadobudol,co je fajn,nemyslim to v zlom ale netreba to prehanat,treba nezabudnut na seba kto si v skutocnosti,v reale,nie kazdy ma take filozoficko obohatene zamyslanie ako ty,hovoril si ze si flexibilny optimista a to ja berem,

prajem v studiu,v praci,v reale vsetko naj,nech ide podla tvojich predstav a planov a raz si mozno ak sa ku mne dostane precitam aj tvoju knihu,ak sa budes uberat aj nadalej filozofickymi otazkami a odpovedami,

Ďakujem, @fajny, za vyjadrenie podpory a povzbudenia. Vážim si Tvoju (aj všetkých) trpezlivosť s príspevkom, ak ho napíšem príliš dlhý, čo sa stáva často. Mrzí ma to a chcel by som sa polepšiť. Niekedy neviem vtesnať myšlienku do krátkej vety, potrebujem sa vyjadriť naširoko, čo druhých môže nudiť alebo zaťažovať. Pokúsim sa písať kratšie.

Máš tiež pravdu, že netreba tu zdieľať filozofovanie. V skratke sa dá asi vec zhrnúť tak, že sa hľadám, zvažujem, čo by som asi tak chcel robiť alebo kam by som v živote ďalej smeroval. Pričom dominantným sprievodným javom sa mi stáva moja údesná nerozhodnosť a zvažovanie protichodných alternatív. To si však musím koniec koncov ujasniť ja sám. Ale takí ľudia ako Vy tu na fóre mi to významne uľahčujete svojimi povzbudeniami. Som Ti, fajny, ako aj všetkým vďačný! Máte to u mňa, priatelia!

V dnešný deň kombinujem pasívny odpočinok s aktívnym písaním seminárky. To v praxi znamená, že striedam čas venovaný písaniu s časom venovaným ničnerobeniu. Takéto rozvláčne písanie spôsobilo, že 4 normostrany seminárky píšem od poludnia doteraz. Ešte mám napísať 3 normostrany, ktoré plánujem spísať do polnoci. Pevne dúfam, že už trošku rýchlejším tempom. Rozvláčne písanie mi však až tak nerobí starosti, lebo mám pocit, že zároveň odpočívam. A predsa len víkend nesmie byť ani za čias štúdia úplne napätý, lebo inak človek nezvládne nový týždeň.

Takže dnes plánujem:
- dorobiť seminárku a poslať ju učiteľovi

Zajtra plánujem:
- vypratať botník a vyhodiť staré boty
- povysávať byt
- menej jesť
- preštudovať materiály na ďalší predmet plus zvoliť si v ňom tému seminárky, premyslieť postup
- začať čítať povinnú literatúru, ktorú treba mať naštudovanú do 3. decembra, robiť si priebežné poznámky

Cez týždeň plánujem:
- snažiť sa psychicky zvládať prácu
- vymeriavať si maximálne 1 hodinu nadčasu, viac nie
- premyslieť si prezentáciu na piatočné blokovky a určiť v súvislosti s tým ďalší postup v diplomovke - začať tú prezentáciu pripravovať

Cez nasledovný víkend plánujem:
- v sobotu ísť na svadbu najstaršieho brata
- v nedeľu dokončiť prezentáciu
- doštudovať povinnú literatúru na 3. december

No a tak ďalej, potom sú ďalšie ciele, ale tie si naprogramujem do hlavy, až keď sa danej doby dožijem.

Držme si palce. Mám Vás rád, priatelia.
S úctou
matej

Je streda noc a ešte nemám z víkendu dopísanú seminárku. Chýbajú mi ešte 3 normostrany. Už viem, čo v nich idem písať, ale treba mi k tomu čosi ešte pozrieť v dostupných zdrojoch.

Pozeral som decembrový seminár, mám si dovtedy preštudovať asi 10 rôznych textov, ktoré sú niektoré dosť dlhé. A mám týždeň na preštudovanie 90-stranovej knihy, ktorú zas potrebujem k inému bloku výučby. A popritom makať na tej prezentácii na piatkové bloky, kde budem prezentovať svoju diplomovku pred "triednym" kolektívom.  To si musím napísať na 20 minút dlhý text, naučiť sa ho spamäti, vytvoriť powerpoint a odprednášať to bez podkladov v ruke. Za najťažšie momentálne nepovažujem v tejto veci úzkosť a riziko obrovskej trémy, ale skôr fakt, že neviem presne, čo všetko z diplomovky mám prezentovať. Priznám sa, nie som vo svojej téme ešte taký zbehlý, aby som mohol o tom zasvätene rozprávať 20 minút. Veď mám reálne napísaných len 10 normostrán diplomovej práce, a aj to ešte školiteľ všelijako okomentoval, takže nie sú vôbec definitívne. A prezentovať už budem možno o týždeň, možno o dva.

Je to boj.

Teda nemyslím to ako sebaľutovanie, alebo robenie zo seba chúďatko. Iba si tak nahlas povzdychujem a delím sa o svoje starosti, čo mi pomáha psychicky sa vyrovnať so svojou situáciou. Za túto možnosť Vám veľmi vrúcne ďakujem, priatelia. Ste super.

Takže hlavu hore, ide sa dačo robiť. Asi sa skôr podelím až o nejaké výsledky, ak budú, než že by som mal zverejňovať dlhokánske plány. Dokonaný skutok je viac než plánovaný úmysel.

Prajem Vám všetko dobré.
m.

Je 3:30 ráno, začína pomaličky nový štvrtok. Bojujem svojich kritických 60 hodín (asi od stredy večera do soboty obeda), ktoré sú najťažšie v tomto výučbovom období. Ak ich prežijem s vyhovujúcimi výsledkami, tak už tento semester nebude až tak ťažké dokončiť. Totiž potom ma už čaká len 1 seminárka, niekoľko hojných študijných seminárnych textov a 3 skúšky. Plus diplomovka, aspoň 20 strán. To už však nepovažujem za taký jasný problém, skôr sa mi to vidí reálne všetko porobiť.

Horšie je to s dnešnou nocou, potom nocou zo štvrtka na piatok a následne samotné piatočné poobedie. Mám už na powerpointe asi 14 slajdov, ku ktorým sa viem zhruba vyjadrovať tak, že 1 slajd komentujem naspamäť asi jednu až dve minúty. Treba mi prednes o dĺžke 20 minút. Ešte tam skúmam zdroje a snažím sa to dotiahnuť do konca. Diplomovka moja má 3 ucelené časti, pričom práve prvé 2 odprezentujem v slajdoch a poslednú - to sa vyhovorím, že to ešte nemám preštudované. Profesorka totiž ráta s tým, že nemáme ešte hotovú celú diplomovku, takže môžeme prezentovať aspoň jej časť. Do siedmej to chcem mať hotové, potom šup do práce, a večer ešte pred odkvacnutím do postele sa naučiť komentáre k slajdom. V piatok šup do práce a o 13:20 náhradným voľnom šup do školy prezentovať. A potom do práce, o 20:00 prísť domov, šup buď spať, alebo študovať literatúru na sobotnú prednášku/seminár. V sobotu šup do školy a večer o 21:00 šup na firemný večierok. A potom mŕtvy padnem do postele a prespím asi celú nedeľu.

Je to kritických 60 hodín, ale keď vydržím, odmena je veľká! Potom ma už čakajú len ľahšie veci (teda ak nebudem opäť všetko odkladať na poslednú chvíľu!).

Noc pokračuje. Štvrtok pre mňa blikne až rannou sprchou a raňajkami.

Prezentácia sa podarila nejak. 25 minút som rečnil, a okolo 25 minút ďalších som odpovedal na otázky. Našťastie som sa necítil dusený, lebo som v podstate vedel odpovedať. Mal som aj chyby, napr. moje slajdy obsahovali priveľa textu a celé dlhé vety, takže to bolo z hľadiska formy nesprávne. Tiež bolo slajdov priveľa. Plusom bol vytlačený handout, takže "poslucháči" mali poruke papier so základnými informáciami z prezentácie. Profesorka, ktorá je odborníčka na moju tému, tak ma otázkami všelijako v téme posunula, takže viem, čo ešte treba premyslieť a na čo netreba v práci zabudnúť. Totiž je možné, že ona bude mojou oponentkou na obhajobe, takže mi to prišlo ako taká obhajoba nanečisto, s tým, že som dostal šancu prácu vopred prichystať tak, aby mi zo svojej pozície potenciálnej oponentky mohla vytknúť v posudku čo najmenej vecí. Z hľadiska trémy a psychických pochodov to bolo znesiteľné. V noci ma ešte prehnalo, potom zase ráno. Ale v škole už nie. Červenanie a ráčkovanie boli na úrovni, ktorá sa mi dala relatívne ignorovať. Našťastie som išiel z piatočnej trojice prezentujúcich prezentovať ako prvý ja, takže som to mohol mať rýchlo za sebou. Zvyšok semináru som strávil pasívne, ticho. V sobotu som bol v škole opäť, mali sme prednášku, dosť dlhú, až do 16:00 od rána, trvala s obedom asi 8 hodín. Tiež som ju strávil ticho, pasívne. V noci z piatka na sobotu som už nevládal študovať literatúru, takže som skoro zaspal. Mal som živé nepríjemné sny a musela ma po dlhom čase do školy budiť mama, budík som prestavoval niekoľkokrát, posúval a posúval, ale v tých snových mrákotách som neregistroval na akú vlastne hodinu si to presúvam. Neuvedomoval som si teda, koľko je už hodín.

Teď mám v rámci semestra tieto ešte povinnosti:
- dokončiť 2-3 strany seminárky (otázka dneška)
- napísať 10-stranovú seminárku na iný predmet
- prečítať čo najviac textov na sobotný seminár
- 2 ústne skúšky
- poriadne pokročiť v diplomovke, lebo potrebujem kredity aj za tzv. Diplomový seminár, kde hodnotí moje pokroky školiteľ

Zdá sa teda, že tohtoročníkový január nebude taký napätý a hektický, ako bol minuloročníkový. Šanca, že dokončím semester, sa v súčasnosti črtá na 70%. Zvýši sa na 90%, ak mi zverejnia tú recenziu v časopise. Z redakcie mi napísali, že by mala vyjsť v decembrovom čísle, ale skúmam ich stránku, aj fejsbuk, a ešte nezverejnili nové číslo. Minulý rok podľa fejsbuku zverejnili decembrové číslo až okolo 20. decembra. Tak strašne dúfam, že to tam zasvieti a dostanem tie kredity. Ono, ak by to tam nebolo, tak mi hrozí krach školy, lebo neviem, ako by som do konca skúškového už absolvoval "odbornú činnosť". Asi nijak. A už ten predmet raz bol presúvaný, odložený, už sa viac odložiť nedá podľa študijného poriadku. Veľmi teda riskujem, že vlastne všetko je stavené na jednej karte, a síce či mi zasveti v zimnom čísle práca. Zostávam dúfať.

Ďakujem Vám za držanie palcov, želám všetko dobré.

Situácia so školou sa zatiaľ vyvíja sľubne. Z piatočných vyučovaní, resp. z tej prezentácie, čo som prezentoval pred osadenstvom, som dostal A. Medzisviatkovo plánujem dokončiť 1 seminárku a vypracovať ďalšie 2, deadline som si určil na 1. január večer. Potom by som sa totiž už chcel venovať len čisto diplomovke a učeniu sa na 2 skúšky. Skúšky mám v prvej polovici januára. Diplomový seminár chcem mať za sebou do 25. januára, pričom do 20. februára by som rád mal spráskanú komplet celú diplomovku.

Teraz už len sa snažiť si zvyšovať pravdepodobnosť, že zimný semester úspešne zavŕšim. Pravdepodobnosť jeho úspešného ukončenia a vstupu do letného semestra je asi 65%.

Záleží, ako sa postavím k vlastnej prokrastinácii v období od 27. decembra do 1. januára, kedy budem mať viacej času a kedy jednoducho je najviac vhodné robiť si študijné seansy. Beda mi.  

Držme si navzájom palce.
S úctou
matej