Ako sa dnes máš?

Ahojte priatelia, ahoj Lapaj. Aj ja by som ti tiež odporúčal psychoterapiu so psychológom. Ku psychológovi chodím oveľa dlhšie než ku psychiatrovi. Najprv som chodil ku psychologičke, keď som ešte nemal schizoafektívnu poruchu, ktorá patrila pod ministerstvo školstva SR. Bolo to v pedagogicko-psychologickej poradni. Chodil som k nej preto, lebo ma niektorí žiaci na základke šikanovali fyzicky, ale hlavne psychicky. Potom som mal silné bolesti chrbtice, na základe ktorých ma hospitalizovali na detské interné v krajskej nemocnici v KE. Podstúpil som takmer všetky možné vyšetrenia a zistili mi, že mám depresiu. Zistila mi ju krajská detská psychiatrička. Od vtedy som začal chodiť už aj k tej detskej krajskej detskej psychiatričke a bral som tieto lieky: Diemexol, Zoloft, Seroxat, Lucetan, Rispolux, Solian, Zeldox.Seroxat som brtal najdlhšie, lebo mi ho predpísala proti úzkosti a pomohol, bolo mi lepšie.Zo zeldoxu mi bolo veľmi zle, spal som, zvracal som, ktútila sa mi hlava, videl som hviezdy a pod. Keď sme jej povedali, že mi je z toho Zeldoxu zle, tak mi ho okamžite z liečby vysadila. Ja bývam v Spišskej Novej Vsi a tam je tiež detská psychiatrička, ale keďže mi tú depresiu zistila tá krajská detská ps. MUDr. Terézia R.,tak preto som chodil k nej na pravidelné ps.kontroly až do svojich 18. rokoch života. Tá psydhologička z pedagogicko-psychologickej poradne sa po určitom čase vydala, otehotnela a odišla z nášho mesta Spišská Nová Ves žiť do Liptovského Mikuláša. Volá sa Erika B. Po nástupe na strednú odbornú školu-vtedy ešte SOU som potreboval tiež mať nejakého psychológa, s ktorým by som mal psychoterapiu, rozprával by som mu, že čo ma "trápi" a pod. A aj som ho našiel. Je to psydhologička pre deti aj dospelých v SNV PhDr. Karin Š., ku ktorej som chodil, chodím a budem chodiť na psychoterapiu. Je to výborná lekárka, ktorá vie pochopiť naše"smutné"ľudské duše. Po 18-tke mi PhDr. Karin povedala, že už musím prejsť ku psychiatričke, ktorá je pre dospelých. Tú MUDr. Teréziu poznala aj z lekárskych kongresov a porád. Ja som Phdr. Karin poslúchol a začal som chodiť k MUDr. Henriete H., psychiatričke pre dospelých a chodím ku nej tiež pravidelne na ps. kontroly. Nechcem byť chválenkár, ale je to tiež jedná super psychiatrička, ktorá vie pomocť aj nám-schizoikom .K nej chodím približne 1- krát v mesiaci, podľa potreby aj 2,3-krát v mesiaci. Vie dobre poradiť,aj čloeka rozveseliť a zabudnúť na smútok, aj keď je to v mnohým prípadoch ťažké. Takže asi toľko.. Všetci tí, ktorý nechodíte ku psychológovi,ale iba k psychiatrovi a zdá sa Vám, že by Vás mal ešte niekto "pochopiť" po zdravotnej stránke, tak Vám vrelo odporúčam psychológa. Majte sa krásne, Robo.

no ono je to chorobou, ze si zamerany na seba. ale je to aj sucastou osobnosti, teda moze byt. stava sa ze v chorobe sa prejavia take sucasti osonosti o ktorych clovek ani nemusi vediet ze ich ma... sucastou schizoidnej osobnosti je aj zameranost na seba a urcity egoizmus. ale- egoizmus je prirodzeny, urcita davka narcizmu napriklad je zdrava. keby sme neboli egoisti neprezili by sme. len niektori to prehanaju. niekto napriklad najde naplnenie svojho egoizmu v altruizme..pretoze take spravanie je pre neho najlepsie, vyhovuje mu. a niekto je otvorene narcisticky. taki ludia mi lezu na nervy. to znamena ze aj ja som narcis lebo ako povedal uz seneca, to co nam prekaza na druhych mame sami vo svojom srdci. netreba sa prilis lutovat. ale niekedy to cloveka prepadne... choroba prinasa poriadnu davku utrpenia, neviem ci je niekto kto to dokaze "hrdinsky niest". poznam jednu taku osobu ktora sa tvari ako tragicka hrdinka ale je to klamarka a herecka, robi to preto aby ziskala pozornost a obdiv. myslim ze je celkom prirozdene si poplakat, okrem toho plac pomaha a ukludnuje. ja napriklad neviem plakat. a velmi by som chcela, bolo by dobre keby som si mohla poplakat. jeden kamarat mi vravel ze predtym nez zacal navstevovat psychiatra plakal takmer kazdy den a ked mu nasadili antidepresiva tak uz nemohol plakat. no ja som ho plakat neraz videla, aj ked neviem ako casto place, takze to moze byt aj pravda, doktor povedal ze antidepresiva tlmia nie len negativne ale aj pozitivne pocity, ze aj preto ze ich beriem si mozem pripadat ako bez citu. neviem. co sa psychoterapie tyka, ja tam rozpravam o tom co ma momentalne trapi, o tom co mam prave na jazyku. niekedy len sedim a som ticho. niekedy rozoberame filozoficke otazky. dolezite je byt co najuprimnejsi.netreba sa na nic hrat alebo klamat, ludia v terapii urcite pomerne casto klamu ale to robia len sebe zle. ja som zo zaciatku zatajovala urcite veci, teda nepovedala som presne ako to je, lebo som mu nechcela tolko o sebe povedat, no potom som s tym prestala, po dost dlhom case ale prestala som s tym. aj tak som mala niekedy pocit ze mi vidi do hlavy a vie citat moje myslienky, to este pred tym ako som zacala uzivat antipsychotika. naucila som sa vela od neho. o ludoch, o sebe...zacala som inak rozmyslat, inak vnimat seba a druhych. neviem to tak presne pomenovat, v com konkretne mi to pomohlo, len proste menim sa. ci dobrym smerom to neviem ale asi ano ked psychologicka povedala ze ma vidi blizsie k norme.

Lapaj, musim na chvilku odist ale kludne mi odpis ak chces, ja odpisem ked sa vratim, budem prec asi len 10 minut.

dobry film aspon mne sa pacil je Repulsion tusim od Polanskeho. prekladaju to ako Hnus. je o jednej schizofrenicke, neviem ci mas rad take filmy ale mne sa velmi pacil. nie je "pekny" ale o to prave ide

a tusim si ten film aj idem pozriet znova

Slnečnica, a Ty platíš tej psychologičke? A keď hej,tak koľko?Ja by som jej všetko o sebe vyklopila a potom by som sa bála,že to dá vedieť mojej rodine.
Nikto ma nechápe ani naši,ani partner, myslia si,že som lenivá hysterka,ktorá upriamuje na seba pozornosť.Odkedy som urobila štátnicu,na chorobu sa len vyhováram a som náročná a lenivá.

Možno to tak vidím len ja.Momentálne mám pocity,ako skor spomínal Lapaj,byť sama s počítačom,ale súčastne,aby mi niekto navaril a nakúpil.Cítim sa,že mi okolie krivdí a možno to tak nie je.Každému:našim aj partnerovi,furt opakujem,aby sa na mňa nehnevali.Cpem sa im do zadku.Je to normálne?Pri tom som naštvaná ja na nich.Cez sviatky som tiež trochu viac pila.Možno mi to ublížilo.

nie neplatim, on ma zmluvu s mojou poistovnou. ale niektorym psychologom sa plati, treba si najst takeho ktory ma zmluvu s poistovnou potom sa neplati. tak by to bolo 500 alebo aj viac za sedenie, mozno kazdy berie inak, byvaly chodil k psychologicke ktorej platil 500 za sedenie. ja by som to nezvladla, ani rodicia by mi nedali tolko. no mne nepomaha ked si vypijem, na druhy den mam potom depku, alkohol zerie serotonin. mne mama hovori ze nic nerobim a je to aj pravda, ja som leniva a potom aj tie lieky.. ale hlavne sa mi nechce nic robit, tak nerobim. teraz pozeram film a potom pojdem umyvat topanky ale len preto ze sa mi nechce pocuvat mamino hundranie. sama by som nesla. nemam motivaciu nieco robit, pre mna-za mna by som tu aj zhnila v byte.

a psycholog nesmie rozpravat o tom co mu hovoris, to je ako lekar v tomto, nesmu to. neboj sa. oni maju vela pacientov a nemaju preco kontaktovat rodinu. ja viem ze je tazko niekomu verit, ja som tiez neverila tomu mojmu doktorovi, ale on by z toho nic nemal keby to dakomu rozpraval.