Ako sa dnes máš? 5

Ahoj Lístie
=>
Myslím, že áno, že popisuješ obdobný stav, aký mávam aj ja, čo sa týka večerných pesím. Pomerne často som prázdny, a presne ako Ty, aj u mňa sa to len niekedy spojí s plochosťou emócií - oveľa častejšie sa to spojí s napätím, nervozitou a "pocitom chronickej nešťastnosti" ako reakcia na dané vyprázdnenie. Miestny člen, kamarát Historik, to volá apatia, čím pravdepodobne chce poukázať najmä na tú rovinu tohto mínusového príznaku, ktorá vypovedá viacej o miere aktivity, slabej až žiadnej miere aktivity spojenej s tlakom niečo nutne robiť, no zároveň s protichodným tlakom, že nie je robiť čo, aspoň teda nič také, čo by nás bavilo alebo zaujímalo...

Ja až tak na túto rovinu nepoukazujem, skôr ma trápi samotný ten pocit nešťastnosti, ktorý si rôznorodo racionalizujem vo svojej hlave a zasadzujem do rôzneho - povedzme - filozofického až pseudofilozofického kontextu. Preto tu často figuruje u mňa náboženské neurotické a bludné tematizovanie.

Neboj, Lístie, zvládneme to nejak. Veľkou pomocou Ti môžu byť niektoré motivačné knihy (tzv. šťastné knihy). Tí autori výborne poznajú psychologické mechanizmy ľudskej motivácie, čím vedia vyburcovať motiváciu a iniciativitu aj u človeka, ktorý tieto javy má významne oslabené v dôsledku negatívnej symptomatológie. Je to akási psychoterapia, kde autor knihy je terapeut a doslova Ťa ako čitateľa motivuje k činnosti a povzbudzuje Ťa relatívne všestranne. Mne sa toto čítanie ukázalo ako zásadný zlom vo vývoji ochorenia. Aspoň si to myslím, hoci samozrejme svoje spravil aj Escitil, na ktorý nedám dopustiť.

Doktorka mi ho vlastne znížila preto, lebo vraj taká vysoká dávka antidepresíva, ktoré je založené na spätnom vychytávaní sérotonínu, môže spôsobovať motorický nepokoj, agitovanosť, tras. A to veru mával som a ešte občas mávam. Toto vnútorné motorické napätie chce odstrániť znížením dávky, pričom 10 mg sa jej zdalo optimálne, aspoň teda podľa jej skúseností s inými pacientmi, ako mi povedala.

Ďakujem za povzbudenie, Lístie, čo sa týka Tvojho posledného odstavca. Myslím, že inteligenciu mám vo všeobecnosti priemernú, čo som rád, lebo ešte v r. 2011 som tu na fóre vypisoval, akú ju mám podpriemernú. Teraz mám asi priemer, čo sa mi zdá dobré. Túžil som vždy po nadpriemernej, aj moje dávne bludy mi ju pripisovali ako samozrejmosť, no ale realita je iná, a dnes som veľmi spokojný aj s priemerom. Schopnosť komunikovať a vyjadrovať sa je zoči-voči alebo po hlase (telefóne) veľmi slabá aj naďalej. Brigádu žiaľ tiež nemám, lebo ma tam nepotrebujú. Všetko zvládajú miestni stáli zamestnanci. Ale už mi zverejnili rozvrh, ktorý od pondelka začínam naostro, takže už si pozerám aj možnosti brigád popri spomenutom rozvrhu. Nájsť niečo vyhovujúce však nebude ľahké.

Lístie, drž sa. Nechže len spoločne bojujme proti tým negatívnym potvorám. Nakopeme ich do zadku!
Matej


PS: Tvoj denné trávenie času sa mi pomerne pozdáva, resp. páči sa mi. Je v ňom cítiť akási stabilita, rutina, miestami obohatená o všeličo zaujímavé. To je z hľadiska psychohygieny plus, si myslím. Viem, že si na ID asi, je tak? Takže tým pádom je to taký pokojný život. Až na tie starosti s duševnými stavmi...

Ahoj Mischelll, ahoj Matej,
takéto vstávanie, čo som opísal je najmä výnimkou z pravidla. O 7:00 mám brať prvé lieky, tak vstávam a obvykle sa šuchnem do postele ešte na 1-2 hodiny, lebo aj tak bývam ospalý.

..................

Ahoj lístie,
vítam Ťa späť na fóre. Dúfam, že Ti aspoň trošku uľaví z trampôt, ktoré sa Ťa týkajú. Držím palce.

..................

Ahojte,
u mňa tak akosi polo. Mrzí ma fajčenie, pasivita, únava, akási nerozhodnosť... Balkón tradične. Teší ma, že tie maličkosti, čo mám si pekne poplním a tak mi to tak trochu zohreje dušu.

S priateľským pozdravom Tuto

vdaka, Matej za podporu a Tuto, dakujem za privitanie a tiez podporu a tiez Ti prajem ulahcenie od tazkosti.

Ahoj Tuto
=>
Aj u mňa je to veru výnimka z pravidla. Aspoň v súčasnosti teda. Dnes som vstal však dobre, už o 5:40. Obvykle to však býva až okolo 8:30 až 9:00. Veci sa dúfam zmenia teraz, keď mi od pondelka začína škola. Konečne.

Na fajčenie by si mohol skúsiť, čo som radil Shadowovi dneska. Aj keď rozumiem, že si už v tejto veci veľmi skúsený, nakoľko si už snahy obmedziť návyk vyvíjal pravdepodobne rozsiahle. Mňa veľmi motivujú peniaze. A preto si niekedy tak rátam, ako som to rátal Shadowovi. Tak si rátam všetko, za čo dostanem nejaký príjem. Každé euro sa počíta a dá sa použiť na niečo iné, tiež dobré. Takže ak si to tak vyrátaš, že 15 minút pri dennej spotrebe 1 krabička spraví 21 eur navyše v peňaženke, tak je to paráda. A takto si to s tou matematikou môžeš všelijako experimentovať podľa svojej vlastnej situácie tak, aby Ťa to v konkrétnosti pri konkrétnej chuti motivovalo o určitú dobu zapálenie oddialiť. A až potom si zapáliť. Ale rozumiem, ak si to už skúšal a nejde to. Alebo to ide len občas. Ja mám svoje návyky a veru viem, že niekedy sa proste nedá. Prijmi fajčenie ako svoje mentálne ochorenie (abúzus nikotínu). To znamená, že by Ťa mohlo menej trápiť v podobe nejakých výčitok. Časy, keď si začal, sú už preč, tie sa nevrátia. Teraz je stav abúzový, takže teraz si v situácii pacienta, resp. navyknutého, ktorý si už sám takto pomôcť nemôže, resp. len veľmi ťažko. To mení optiku nazerania na Teba, lebo už za to takpovediac, za tú zapálenú cigu v čase silnej chuti, nemôžeš. Preto by som Ťa chcel povzbudiť, Tuto, aby si si z toho až tak nerobil výčitky a tiež si zmenil optiku nazerania na seba. Je to choroba. Tak ako môj tatino mi rozpráva o svojej chorobe, alkoholizme, v ktorej je momentálne už 11 rokov vo fáze abstinencie. Takže, hlavu hore, nech Ťa to až tak nemrzí a skús spraviť krôčik trebárs 10 minútového alebo 15minútového oddialenia zapálenia cigy. Ako motivácia nech Ti poslúži trebárs relatívne presný výpočet ušetrených peňazí mesačne či denne či týždenne. Moje návyky nestoja peniaze, takže sa až tak týmto motivovať nemôžem. Skôr morálnymi hodnotami alebo zdravím, ale to býva obvykle neúčinné, najmä keď trpíme my pacienti nedostatkom motivácie alebo vôľových schopností. Držím palce, Tuto.
---
Ahoj Lístie
=>
Nemáš za čo. Mám malú otázku. Čo presne cítiš, keď Ti je psychicky zle? Vedel by si to nejak zverbalizovať? Napr. "cítim sa vo všeobecnosti veľmi nešťastne, vtierajú sa mi myšlienky, že som menejcenný, zlý alebo nehodnotný, som záťažou, nemám sa rád, vlastne sa nenávidím, je mi zo seba zle, neprežívam radosť z ničoho, nič ma nebaví, ale súčasne cítim tlak niečo robiť, lebo som vo svojej podstate vlastne znudený a apatický, tiež cítim nejaké vnucujúce sa myšlienky, komandujúce, som vnútri rozhádaný, vediem sám so sebou spor, som vzťahovačný a cítim, že sa o mne veľa vecí hovorí, alebo že sa ma veľa udalostí či rečí týka, a to ma stresuje, lebo to na mňa uvaľuje bremeno zodpovednosti,..." === to bol len príklad opisu, čo sa deje napríklad niekomu, keď sa cíti psychicky zle. Nebol to môj opis mňa, a neviem, asi nebude ani Tvoj opis Teba.

Vopred ďakujem za pomoc a odpoveď. Myslím na Teba.
---
Matej


PS: Dneska som ale ukecaný!

Matej, momentalne by sa to, ked mi je zle, dalo vystihnut takto...

vsetko je prazdne, necitim inu emociu ako zufalstvo nad prazdnotou, nad tym, ze ma nic nenaplnuje, akakolvek cinnost neprinasa potesenie a zaroven tuzba nieco robit. do toho napatie, kedy ani neoblezim, takze sice sa mi neda nic robit, ale nemozem ani lezat, cize "nic nerobit". vtedy si vacsinou uvarim kavu a pustim hudbu a len tak sedim a cumim do blba. alebo prichadza vtedy na rad ten nestastny alkohol. trva to vacsinou okolo dvoch hodin, potom to nejako odoznie. je to velmi narocne na psychiku a pocitujem vtedy strasnu bezradnost a napatie. zhruba tolko.

Ahoj Lístie
=>
Štatisticky je významné, že podobné zážitky apatie a prázdnoty pociťujú najmä pacienti, ktorí nie sú ničím povinne zamestnaní, resp. sú málo zamestnaní. Mimoriadne sú rozšírené medzi pacientmi, ktorí nemajú prácu, školu, vlastné deti, alebo inú významnú zodpovednosť, ktorá by im zaberala dostatok relevantného času počas dňa.

Tým samozrejme nechcem umenšiť Tvoj problém, pretože je to skutočná záťaž, reálne nepriaznivý zdravotný psychický stav, ktorý je podmienený najmä Tvojím ochorením. Zároveň je však korigovateľný až do prekvapivo dobrej miery tým, že sa človek upíše nejakej povinnej zodpovednosti, ktorú si nemôže dovoliť nedodržať.

Skúsenosť moja je taká tiež podobná, pričom objavovala sa veľmi často práve v období prerušovaných štúdií. V čase školy mi zas bývalo zle kvôli úzkosti a depresii, no to je odlišný stav už.

Preto takým mojím malým odporúčením, ktorý by som Ti s malou dušičkou priateľsky dohováral, je nájdenie si dajakej krátkej, zbežnej brigády. Trebárs na pár hodín denne, alebo tak. Vzhľadom na ID a vzhľadom na dostatok voľného času, by pracovný časový dopyt nemal byť problém.

Motiváciou môžu byť peniaze (každé euro k dobru), pričom účinky brigády by si pocítil v priaznivom smere vlastne už po prvých 3 odpracovaných šichtách. Nadobudol by si významný pocit vlastnej hodnoty, miesta v spoločnosti. Ďalej by sa Tvoj voľný čas významne zredukoval, takže by sa zovzácnil, čiže by stúpla jeho hodnota. Čím väčšiu hodnotu voľného času cítiš, tým si ho prirodzene viac vážiš a psychologickým mechanizmom sa odbúra pocit znudenosti a prázdnoty, resp. pocit, že niet čo robiť takého, čo by ma zaujímalo. Náhle bude všeličo kupodivu zaujímavé - tak hovorí psychologická rovnica, ktorá je súčasťou náuky o mechanizmoch ľudskej motivácie.

Prekážkou k brigáde môže byť:

• slabá ponuka brigádnických dohôd - v tom prípade skúsiť priemysel, ale len opatrne... zvážiť viaceré stránky danej ponuky treba (najmä dĺžka pracovného času, frekvencia šichty a povaha výrobno-operátorskej práce).
  
• úzkosť, o ktorej si sa niekedy zmieňoval ako o vážnom probléme. Vzťahovačnosť máš momentálne na tom lepšie, tak vychádzajúc z toho by sa úzkosť dala nejakým benzodiazepínom redukovať. Pokiaľ je vzťahovačnosť ešte vysoká, tak benzodiazepíny by pôsobili zbytočne utlmujúco a vtedy je riešení menej. Tu by som asi radil skôr postupné časté vychádzky medzi ľudí tak, aby si organizmus zvykal na množstvo ľudí a aby si mohol odhaľovať príčiny Tvojich obáv a správne ich racionalizoval podľa skutočného obrazu veci. To si však vyžaduje dosť dobré vôľové schopnosti prekonať sa... a to sa ľahko píše, ale ťažko sa to realizuje.
  

Určitá miera prázdnoty napr. mňa neopúšťala, ani keď som bol zamestnaný. Bolo to spôsobené hlavne mojimi bludnými témami a pseudofilozofovaním. Vtedy však nebývala do takej miery aktivovaná tá vnútorná tenzia, ten paradox, bitka medzi tlakom robiť niečo a tým, že ma robiť aj tak nič nebaví. Tieto veci sa vrátili po tom, ako som nastúpil do školy a zanechal zamestnanie. Lebo v škole máme teraz málo predmetov a mám aj dosť voľného času, ktorý sa tým pádol stal rozvláčnym...

Držím prsty, Lístie.
Tvoj (Váš) kamarát
Matej

dakujem, Matej sa cenne rady.

z casti by v mojom pripade mohli byt prospesne. avsak mne stale byva fyzicky zle a mam malo energie a vzhladom na to, ze ma nebavia poriadne ani konicky a nemyslim si, ze je to tym, ze mam proste vela casu, je to skor anhedoniou-priznakom choroby, tak si neviem predstavit, ako by som mohol zvladnut nejaku pracu. pre mna byva problem aj umyt a utriet riad. a to nezartujem. a pritom su to "povinnosti", ktore musim denne robit. nevydrzim robit ani jednoduche pracovne cinnosti, proste to akosi nezvladam, nevidim v tom ziadny zmysel akoby, nevladzem ich robit, nedonutim sa. v tomto smere je to so mnou biedne. no a ta uzkost a vztahovacnost su kapitoly same o sebe.

ale velmi si cenim ako sa mi (Nam) snazis pomahat, napriek tomu, ze mas sam pomerne tazke chvile.

Ahoj Lístie
=>
Chápem. Viem, že ľahko sa mi to píše... chcel som len trošku poradiť podľa toho, čo mi napadlo z hľadiska vlastnej skúsenosti. Je isté, že sa ona nedá naširoko zovšeobecniť a uplatniť na každého.

Na Tvojej odpovedi ma zaujala najmä veta o tom, že akoby si nevidel v daných činnostiach zmysel. To presne rozumiem, lebo to zažívam často aj ja. V tom sme si veru podobní. Našťastie mne v tomto prípade často dobre funguje kofeín v spolupráci s nejakým MemoPlus, čo je doplnok výživy s ginkom na povzbudenie mozgu. Kofeín ma preberie a naštartuje. Nie vždy, ale často áno. Vtedy dokážem relatívne robiť veci, aj v ktorých nevidím zmysel. Ale keď mi je zle, čiže reagujem na prázdnotu nepríjemnými emóciami, napätím a pocitom nešťastnosti, tak vtedy kofeín nepomáha. Vtedy veľa filozofujem o nezmyselnosti všetkého môjho snaženia a nesnaženia. Cítim vtedy, aké je to všetko bezúčelné, prázdne, ničotné. Proste o ničom.

Voči takejto anhedónii sa dá bojovať všelijako a rôzne sa dá prekonávať. Napr. ujasnením si životnej filozofie. To je najčastejší spôsob, kedy si človek musí tak akosi v sebe zvolať koncil a začať prerokovávať vo svojej mysli základné odôvodnenia svojej činnnosti a snahy, či túžby. Pomocnými otázkami na "koncile" môžu byť: "Prečo budem toto odteraz takto robiť? Čo tým dosiahnem a prečo to chcem dosiahnuť? Pre koho alebo pre čo budem odteraz žiť? Ak pre seba, akú rolu budú hrať druhí v mojom živote?"

Často ľudia žijú pre seba samých. Povedia si, že chcem žiť, aby som bol sám sebe kamarátom, a síce preto, lebo chcem byť šťastný, a bez zdravej dávky sebalásky to nejde. Zruším vo svojej hlave všetky presvedčenia a názory, ktoré mi teda v tomto zmysle škodia. Odteraz budem sledovať len to, čo mi neškodí. Cieľom bude prežiť normálny život, ktorému zmysel v podstate ani nedám. Možno iba ten, aby som netrpel alebo trpel čo najmenej, a mal sa dobre aspoň do tej miery, do akej si to viem v hlave ovplyvniť sám ja.

Asi si, Lístie, ako ja v tomto. A síce, že potrebuješ mať všetko zdôvodnené, musíš chápať vždy podrobne prečo máš to a to robiť, aký to má význam, ale nie krátkodobý, lež dlhodobý, podstatný, hĺbkový. Si taká asi filozofická duša. Otázka "prečo" alebo "prečo by som mal" hrá v Tvojom myslení dôležitú rolu. To je v poriadku, to je taká povaha. Riešením je následne si to sám v sebe akosi vydiskutovať. Možno cítiš, že Tvoji príbuzní či okolie sa také otázky nepýtajú, a tak makajú na svojich sociálnych rolách akosi ľahko, ľahšie než Ty. Ale to nevadí, Ty si iný, potrebuješ mať veci zmysluplné, inak Ťa to nedokáže povinovať, alebo len s ťažkým premáhaním (nehovoriac keď si fyzicky zdraný a trpíš nedostatkom energie).

Nevravím, že je to komplexné riešenie anhedónie, to nie. Ale zvolanie koncilu a vydiskutovania si "zmyslov" svojich vecí, konania, svojej osoby, účelu všetkého, čo robím či kým som... to je zaujímavá filozofická výzva, na ktorú samozrejme netreba filozofiu študovať, ale je to vec povahy človeka, melancholického temperamentu. Prepáč, ak som sa do Tvojho temperamentu netrafil.

Môžeme si voľakedy prejsť diskusiu o zmysle vecí a účelu našich vecí, osoby či konania... ak by si mal záujem, iste len v rovine takého nezáväzného klábosenia, nič poučujúceho. Je to téma, ktorá zaujíma mňa samého veľmi silno, a teraz keď sa trochu vzďaľujem od svojho vieroučného vyznávania, tak sa cítim otvorenejší aj k "alternatívnym zmyslom života", ktoré si pestro vymýšľajú a kladú ľudia sebe sami.

So srdečným pozdravom
Matej


PS: Prepáč, že som taký zdĺhavý, mám dnes ukecanú náladu. Takisto prepáč, ak vyznievam poučujúco, mrzí ma to, myslím to všetko priateľsky. A tiež prepáč, ak som úplne mimo a totálne som netrafil do Tvojej problematiky.

Matej,

vobec sa nemusis ospravedlnovat, ze pises obsirnejsie. kazdy si v tom moze vzdy najst to svoje aspon a mnohym to moze pomoct.

to skor ja sa musim ospravedlnit, lebo nemam momentalne silu pisat obsirnejsie a tak pisem len utrzkovito.

vyjadrim sa strucne k niektorym veciam z Tvojho prispevku.

na uvod Ti chcem podakovat za snahu pomoct. iste by som si mohol a mal vziat niektore rady k srdcu, hlavne snahu vytycit si nejaky ciel a pomalymi krokmi k nemu smerovat. toto mi chyba. ale akoby som stratil vplyvom rokov s chorobou k niecomu podobnemu ambicie. nejak si zijem zo dna na den, snazim sa tie dni naplnit vecami, ktore ma bavia, stretnut sa s kamaratmi a tak. je to asi malo, ale k niecomu viac momentalne nemam ambiciu. iste mam nejake ciele drobne, napriklad podobne ako Ty, chcem schudnut. bolo by toho trochu viac, ale su to len take drobnosti.

kofein aj mne pomaha nastartovat sa, hlavne po zobudeni vzdy. ale tej kavy pijem asi uz vela, je to taky moj zlozvyk.

co sa tyka anhedonie, neviem ci sa proti nej da nejak vedome bojovat. myslim, ze ked to potesenie z cinnosti nie je, neda sa nejako vedome vyvolat. mozem sa ale mylit.

a ci som melancholik? tak striktne nie je nikto cisty typ, ale tento temperament u mna zrejme prevazuje, takze si to "trafil". akurat si nemyslim, ze by som bol az taky premyslavy, hlavne som neambiciozny a neiniciativny.

dakujem za snahu pomoct, niektore rad su naozaj uzitocne.

Rozumiem...

Je to náročné, aj pre laikov ako som ja v snahe poradiť... aj pre Teba samotného, ktorý to na vlastnej koži zažívaš.

Ešte sa ale nevzdávam a ak mi napadne nejaká rada, tak ju skúsim navrhnúť. Prípadne sa všelijako vyjadria možno aj ďalší forumáci. Takže budem rád, keď zostaneme na fóre v pravidelnom kontakte. Minimálne sa môžeme aspoň zverovať... podeliť sa o svoje strasti aj za cenu toho, že nikto nevie podať účinnú radu. To možno niekedy ani nie je treba, lebo často možno chceme byť len vypočutí, pochopení, akceptovaní.

Mocne Ti držím palce, Lístie.
Drž sa. Sme v tom na diaľku s Tebou, všetci sme v tom spolu.

Matej

dakujem, Matej, tiez nam drzim vsetkym palce.

a ano, mnohokrat staci dokonca sa len vyrozpravat, vyventilovat.

Ahojte, zachytil som slovo vyrozprávať vyventilovať . Sorry nestíham celú diskusiu, ale keby si mal, lístie, chuť sa vyrozprávať hlasovo, mrkni do témy Zello dialógy .

Ak sa necítiš, chápem, len to spomínam, keby si si tú tému náhodou nevšimol.

Majte sa pekne, zajtra dopočutia.
J.