Ako sa dnes máš? 4

Kwik... Som totálne zmordované, ale som tam   vybrali mi 2 kresby   

kwecko napísal:Kwik... Som totálne zmordované, ale som tam   vybrali mi 2 kresby   

GRATULUJEM   a tešim sa s tebou   

Ďakujem Keď mi to tam ten akademický maliar okukával, myslela som, že to moje vedomie vzdá a budú ma tam kriesiť Išli sme tam hneď po práci, hladná, smädná, unavená, ubolená... A stretnutie trvalo vyše dve hodiny. Ale prežilo som a veľmi sa teším   

Ahoj priatelia   

Kwecko, v prvom rade gratulujem!    

---

Ako sa mám? Mám za sebou prvý taký trošku dlhší týždeň práce na novej pozícii, zatiaľ je to také pol-napol. Proste sú aj starosti, aj zodpovednosť, aj problémy, dokonca aj závažné, sú však aj chvíle, kedy to zvládam a kedy sa mi dá o tej pol piatej odísť domov. Zaujímavé, že hneď v prvý deň 2. januára som musel robiť nadčas, čo bolo toľko problémov všade. Ale teší ma aspoň jedno, že zákazníci chodia a hoci nám navýšili plán o desiatky percent v porovnaní s minulým rokom, tak máme šancu to splniť. Ale to sú detaily, ktoré Vás až tak nezaujímajú - myslím, že relevantnejšie je spomenúť, že som tieto pracovné dni prežíval aj dobre, aj zle. Cítil som sa často zavalený stresom a problémami, významne sa mi zhoršila úzkosť na tvári, hocikedy keď som pod tlakom, tak sa mi nahrnieva krv do líc, ako kedysi "za starých časú". Zlým znamením mi bolo, že som ani doma nevedel vypnúť a stále som myslel na pracovné záležitosti. Nemohol som ich vytlačiť z hlavy, kedykoľvek som si sadol, alebo ľahol, zavrel oči alebo mal byť len tak sám, tak sa mi v hlave veľmi živo vybavovali všetky situácie na pracovisku a nanovo som ich prežíval. V prvú polku týždňa to bolo v podobe hlavne negatívnych situácií, vo štvrtok a piatok sa mi už začali vybavovať aj kladné situácie. Piatok bol už dokonca taký, že som na prácu myslel doma o dosť pomenej. Čiže má to už ustupujúcu tendenciu, čo mi povedali aj rodičia, že si proste musím len zvyknúť na nové podmienky. V decembri som si robil plány, čo všetko budem robiť počas voľného času, keď prídem už o piatej domov, ale od začiatku roka doteraz som do osemnástej vždy iba bol chvíľu na počítači, aj to nie zakaždým online, a od osemnástej do rána som už len vylehoval, spal či všelijako totálne pasívne a znudene odpočíval. Tatino mi povedal, že aj toto súvisí s privykaním si na nové podmienky. Že reku keď si zvyknem na novú pracovnú dobu, tak už budem aj po príchode domov o piatej niečo večer normálneho robiť. Zatiaľ toho nie som schopný a ten voľný čas márnim vo vylihovaní a v premietaní si uplynulého pracovného dňa v hlave...   

Ale ako píšem, štvrtok a piatok už boli podstatne príjemnejšie. Aj problémov bolo menej, menej stresu a taktiež som napr. v piatok už aj menej myslel na prácu a hral som sa na počítači nie iba do osemnástej, ale vlastne až kým som nešiel spať.

Tento víkend zatiaľ prebieha v takom duchu, že som celý deň doma a nič nerobím. Filipka, ktorá robí taktiež osmičky v lekárni, tak raz napísala, že tiež eviduje u seba istú pasivitu vo voľnom čase. Skúmam teda seba, či nie som v podobnej situácii teraz. Ani sa mi čítať moc nechce a celkovo mám nepríjemný pocit nudy. Stále si hovorím, že predsa mám milión plánov a cieľov a mám čo robiť, ale juj, donútiť sa k nejakej skutočnej aktivite, to je už hotový boj. Iste ma chápete. Až mám výčitky, že som taký lenivý.

Psychicky teda teraz už uvoľnene, pomerne v poriadku. Teším sa na nový pracovný týždeň, hoci mám obavy, ale tie zostávajú zatiaľ v norme a nesprevádza ich úzkosť. Utešujem sa tým, že síce už mám len nedeľu voľnú, nebudem teraz predsa 5 dní preč, ale vždy ešte večer budem mať aj 5 hodín do spánku voľných.   A to sa dá už všeličo robiť, teda ak sa mi bude chcieť, všakže...   

Tak držím sa zatiaľ. Hneď prvý deň, teda 2. január, bol krst ohňom, strašne veľa problémov bolo, tak som aj trochu ľutoval svoju pozíciu. Ale teraz už mám za sebou 6 osmičiek a nie je to také zlé. Práveže sa mi to možno bude aj časom dosť páčiť. Len si musím zvyknúť. A to nie je len tak.  

Ďakujem za vypočutie a želám Vám mnoho pohodových chvíľ. Ahoj, priatelia.   
S úctou
Matej
 

Ahoj, Matej, aj ja gratulujem, vyzerá to, že novú pozíciu zvládaš výborne   
A na inú pracovnú dobu si fakt treba zvyknúť, ale máš výhodu, že už poznáš prácu a kolektív, takže o to to bude jednoduchšie

Čo sa týka lenivosti - nevím, či je to fakt tým počasím, ale tuším s tým majú problémy úplne všetci. Aj ja mám neodolateľnú chuť po práci zaujať pred telkou polohu na mŕtvolku a ani sa nepohnúť. Občas aj posielam Kocúra, aby sa za mňa išiel vycikať

Takže držím palec aj naďalej   

Vďaka, kwecko, za povzbudenie a vyjadrenie.   

Veru. Ja mám taký ten spasiteľský komplex. Stále ma opantáva myšlienka, že veľa vecí so mnou súvisí a ja môžem všeličo vo svete ovplyvniť. Takto cítim akýsi podiel na zodpovednosti za rôzne utrpenie vo svete, pretože sa mi vsúva myšlienka, že keby som sa viac snažil, tak by som mohol pre svet urobiť viac. V tomto sú veriaci ľudia trochu v nevýhode, lebo veria na modlitbu a potom ich trápi idea, že keby sa trebárs viac modlili, tak by veľa vecí vo svete bolo na tom lepšie. Neveriaci si skôr žijú v mikrosvete, v bezprostrednom okolí a to ovplyvňujú, pričom lepšie rozlišujú medzi tým, čo vedia ovplyvniť a čo už do ich vplyvu spadať nemôže. Ja to rozlíšiť neviem. A preto sa stále cítim, že ešte to by som mal, a hento by som mal, a keď to prirodzene nerobím, tak mám výčitky lenivosti. Gniavi ma táto zodpovednosť, ktorá je pravdepodobne v mnohom iba iluzórna.

Chcel by som si čo najviac zjednodušiť život a nenaháňať sa stále za niečím. Chcel by som si len tak lebediť a robiť, čo si akurát zmyslím. Trochu viac rozptýlenia, zábavy, odpočinku, relaxu bez toho, aby ma zavalili pocity, že márnim drahocenný čas. Musím sa proste naučiť žiť. Umeniu žiť je sa ťažké učiť, no musím to skúšať. Neviem, mám tiež pocity absencie zmyslu. Akoby som nevedel nájsť a pochopiť, čo v živote stojí za to, a čo má reálny zmysel. Iste, nachádzam zmysel náboženský, ktorý hodnotím ako ten najvyšší, ale ten je vcelku generálny, čiže vzťahuje sa na celkový zmysel života. Ale ja postrádam iný zmysel, a síce zmysel konkrétnych snáh, konkrétnych činností. Možno to nevyjadrujem celkom presne, skôr mám na mysli, že neviem, čo by ma takého bavilo, čo by sa mi aj oplatilo do toho dávať námahu. Azda mi chýba nejaká motivácia. Neviem. Niečo mi proste v živote chýba, a ja neviem čo. Kto ma pochopí? Kto, keď ja sa sám nechápem?

Ďakujem za vypočutie. Ako vidíte, zas vypĺňam voľný čas úvahami a fantasmagorením. No sú to pocity a úvahy, ktoré sú u mňa už dlhšie prítomné, nie je to len vec akurát tohto víkendu. Vďaka. Prajem Vám peknú nedeľu.   
S úctou
Matej
  

Ahojte   

Tak ako sa dnes mám? ....v podstate dobre, na to že som asi celu noc nespala a ráno som z toho bola unavená ale zaspať nie a nie ....nechápem to prečo sa mi to vrátilo....všetko bolo v pohode...ani len stres som teraz nemala iba tak pred 3 dnami som mala trošku viac stresu ale vtedy som normálne pospala ako áno spánok bol horši, ale dni som mala stresujúce....tak som sa veľmi nečudovala.....ale teraz nič také sa nedeje....a ja nemôžem zaspať....mne sa to ešte nestalo, beriem lieky pravidelne a vždy spánok prišiel aj keď som išla neskor spať ako zvyčajne....tak to ma teraz trápi ten spánok a dúfam, že dnes sa už poriadne vyspím pre istotu si dám aj niečo na spanie....

Matej písal si o tom, že si chceš zjednodušiť život a nechceš márniť drahocenný čas tak u mňa to je presne naopak ja teraz veľa oddychujem a lenošim a nejako si neviem vštepiť, že život ma byť iný ....ako mala som sa aj mohla učiť cudzí jazyk ale neprinútila som sa (ale to zrejme tuším prečo ....takže keď sa tato choroba prejavila tak som akurát písala diplomovku a išlo skuškove a trebalo sa veľa učiť a to som nezvládla...teraz pre istotu ma k učeniu nedostane nikto a nijak ...a to som už aj skúšala každý deň len 5 minút sa venovať angličtine ale nejde to ....zabudnem na to, alebo sa mi až tak nechce....jednoducho je lepšie povedať, že na to nemám bunky aj keď dobre viem, že je to len výhovorka, a nič nerobiť) aj keď si usilovne hľadám prácu tak stále neúspešne ten jazyk už treba všade ......no ani to zo mnou nehne....možno keby som chodila na kurz tak by som bola donútená sa učiť ale takto doma nie.....

Pekný zvyšok dňa   


Mischelll

Ahoj, Mischelll,
s angličtinou som mala problém, tá teória bola hrozne nezáživná a furt sa mi to plietlo. Ale bola som hrozne zvedavá, o čom sa spieva v anglických pesničkách a tak som si ich začala prekladať. Na začiatku som sa s tým mordovala, ale bolo to také motivujúce, ako keď rozlúštiš nejakú tajnú šifru A tak šlo stále ľahšie a ľahšie preložiť text. A potom, keď už som vedela o čom sa spieva, bolo ľahšie aj rozoznať slová v pesničke, keď som ju počúvala. A keď som sa naučila text, a spievala si ju, nachytala som výslovnosť Bolo to také hravé a angličtinu som si obľúbila, hoci ešte v prvých ročníkoch na strednej som z nej mala nočné mory. Teraz si už prečítam aj nejakú ľahšiu knižku v angličtine, hoci netuším, ako sa volajú tie časy, ktoré sa tam používajú   
Ak by si chcela, nájdem ti nejaké pekné texty na skúšku

Ahoj, Matej, u mňa je to s vierou trošku komplikované (som kresťanka, ale mám nedobré spomienky na cirkev a preto sa snažím nezaradiť sa do žiadnej z cirkví). Ale viem, že modlitba má veľkú silu. Moje modlitby sú hrozne divné, (mnohým by asi oči vyliezli za ten štýl )ale naozaj veľa bolo vypočutých. Myslím, že modlitby za celý svet nemajú takú silu, ako keď sa modlíš za niekoho blízkeho, kto má problém. Dáš do tej modlitby oveľa viac. Takže myslím, že to čo si písal len proste treba spojiť: Modliť sa za ľudí z tvojho mikrosveta a tým zmeniť svet
A čo sa týka zmyslu života - myslím, že ho netreba hľadať, on si nájde teba. Keby si skúsil to, čo ti život ponúkne akože "náhodou"? Lebo myslím, že pre každého je niečo pripravené, ale nie je to uložené kdesi v tvojom mozgu, je to pohodené niekde vonku. Treba to nájsť, zdvihnúť a prijať za svoje. Čím viac budeš rozmýšľať o zmysle tvojho života, tým viac budeš zmätený a nebudeš ho vidieť, keď príde. Veľakrát ani netušíš, čoho si schopný, kým niečo neskúsiš. Ktorý to bol ten z biblie, čo nemal dar reči, ale napriek tomu vyslobodil svoj národ z otroctva? Mojžiš? Dobre si pamätám? Tiež nevedel, že ho niečo také čaká, proste sa podvolil tomu, čo prišlo

Ahojte, drahí priatelia!  

Tak som sa rozhodol napísť vám, ako sa mám. Nuž, pomaličky to nejako ide. Pár dní som mal aj apatiu, nič sa mi nechcelo robiť. Ale potom sa to zlepšilo a zas som sa venoval tomu modelárstvu. Niekedy ma to baví viac, no stáva sa, že mi to ide dosť ťažko. Jeden deň som trochu písal fejtóny. Včera večer som mal dobrú náladu, bol som s otcom a so psom vonku.   Lenže potom sa prejavila mierna vzrušenosť a rozrušenosť, tak som užil Atarax. A zaspal som, no vstať sa mi podarilo až o druhej popoludní. Asi to ten Parlodel mi tak narušuje rytmus spánku. Po prebudení som pociťoval strašnú únavu, musel som si asi hodinu poležať a ledva som dokázal vstať z postele. Ja takú únavu po prebudení mám skoro každý deň, ale ak ešte užijem aj Atarax, je z toho extrémna únava.   Nečudo, keď mám veľmi nízky tlak.

Ale dúfam, že zajtra sa mi podarí niečo vyrobiť. Včera som bol v obchode a chcel som si kúpiť ploché špáradlá. Potrebujem ich pri modelárstve. Ale u nás v obchode ich teraz, žiaľ, nemajú. To je škoda. Asi si ich budem musieť kúpiť niekde v meste. No neviem, kedy sa tam dostanem.

Pred chvíľou som bol vonku. Hrozne sa mi tam nechcelo ísť a ledva som vláčil nohy. Takže dnes mám taký deň plný únavy.

Tak zatiaľ toľko.

S pozdravom,
historik

  

Ahojte   

tak v prvom rade kwecko budem rada, ak mi nájdeš nejaké ľahké a pekne texty, na začiatok.   ...totiž zase sa začínam učiť angličtinu - ani nie tak učiť, ako počúvať nejaké nahrávky - dnes som dokonca viac ako 30 minút počúvala angličtinu a to som išla len 5 minút popočúvať angličtinu.....ako keď sa už do toho pustím tak aj ma to zaujme....aj keď mam pocit že som sa nič nenaučila...teda všetko, čo som možno aj vedela tak som zabudla.....inak mám skúsenosť aj s textom jednej pesničky od Britney Spears - strašne som chcela vedieť čo spieva a nasla som si preklad tej piesne...aj som si ho viac krát čítala, ale po čase som úplne zabudla čo presne sa tam spieva - pamätám si iba o čom bola. Vtedy som s toho bola dosť sklamaná, že som si nedokázala zapamätať ani text piesne, ale na druhej strane neprekladala som si to ja...ale len som to nasla na nete čo bola asi aj chyba a preto som si to nedokázala zapamätať.

Ako sa mám? ....no čo sa týka spánku tak oveľa lepšie vlastne hneď ta nespavosť aj prestala   Ako sa mám po fyzickej stránke tak som začala cvičiť v podstate chcem chudnúť - no menej jedla papať je ešte problém pre mňa po Vianociach, ale už som začala v celku pravidelne cvičiť.   Teším sa, že dokonca som si dohodla aj masáž chrbtice - vianočný darček   
Len neviem čo bude vo februári a tak rýchlo bežia dni ....trošku sa aj obávam februára čaká ma jedno dôležite rozhodnutie čo stále odkladám na neurčito ale podľa knihy ktorú čítam je zmena život.....ako tak opisne je to v nej napísane....no snáď sa dobre rozhodnem...

Mischelll

Ahojky   

Ako sa mám? No, v podstate dobre, aj keď človek vždy nájde muchy. V priebehu týždňa som mal aj úzkosti, všelijako som bol tenzný, ako to doktor v piatok na včeličke nazval. Triasol som sa na posteli, no bolo to v dôsledku ani nie tak pracovného stresu, ako skôr práve tomu, že som nadobudol pocit, že celý môj život je len o práci. A ja nie som zrovna typ workoholika, nechcem si vyplniť každú voľnú chvíľu prácou. A ono to bolo teraz tak, že 5 osmičiek a zakaždým dojdem domov, 4 až 5 hodín som doma, kým nejdem spať, pričom nič iné vtedy nerobím, len myslím, čo som neurobil v práci dobre, čo som dobre zase urobil, a čo urobím ako zajtra. A tak dokolečka každý deň. A čo sa týka starých záľub, nič ma z nich nenapĺňa, všetko sa mi zdá namáhavé a prázdne, bezo zmyslu. Až som z toho bol veľmi úzkostný a napätý, lebo som zažíval po práci vlastne v podstate nudu, strašnú nudu, ktorú som nevedel ničím nahradiť, lebo ma nič nevedelo baviť a osloviť, žiadna činnosť.

Momentálne si hľadám nejaký koníček. Niečo úplne nové, čo by som robil takého, aby ma to bavilo. Zatiaľ nič takého nenachádzam. Ale budem rozmýšľať.

Mám sa teda ako-tak, vidím aj klady, aj zápory. Náladovo je to teraz pomerne dobré a nádejné, ale cítim, že už na mňa dolieha frustrácia z nudy, zase.

Ešte sa ozvem. Želám veľa pokoja. Ahoj.
S úctou
Matej